Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313208633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4313208633.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. W..
C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., J. E. XX, 2. G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XXXX/X, obaja
zastúpení Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 46, proti žalovanému: J. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom I. nad Y. XXX, o zaplatenie 7.560 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. novembra 2018 č. k. 12C/298/2013-184 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie Okresného súdu Levice zo dňa 04. 09. 2018 č. k. 12C/298/2013-175. Rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 274, § 277 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a
uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 04. 09. 2018 č. k. 12C/298/2013-175 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade sumu 7.560 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne odo
dňa 26. 04. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný v písomnom podaní,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2018 označenom ako „Odvolanie sa proti rozsudku pre
zmeškanie a Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania“ uviedol, že sa odvoláva proti rozsudku
pre zmeškanie v plnom rozsahu, neprítomnosť jeho osoby na pojednávaní konanom dňa 04. 09.
2018 nebola cielená a zároveň žiadal zrušiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že je postavený na
nepravdivých výrokoch žalobcov. Žalovaný zároveň predložil potvrdenie spoločnosti EB Drevostavby s.

r. o. o tom, že sa v dôsledku návalu pracovných povinností a v dôsledku vyslania na pracovnú cestu do
Lozorna, nemohol zúčastniť pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 04. 09. 2018. Uviedol,
že za splnenia podmienok podľa § 274 CSP rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04. 09. 2018
rozsudkom pre zmeškanie, pričom pri vyhlásení rozsudku nedisponoval ospravedlnením žalovaného.
Mal za preukázané, že žalovaný prevzal termín pojednávania dňa 16. 04. 2018, t. j. v dostatočnom
časovom predstihu, aby si mohol zariadiť svoje pracovné povinnosti. I napriek tomu sa žalovaný

neospravedlnil a na pojednávanie sa nedostavil. Reagujúc na argument žalovaného, resp. majiteľa
spoločnosti, ktorej je žalovaný konateľom a ktorá ho vyslala na pracovnú cestu, že v návale pracovných
povinností zabudol zaslať ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, zdôraznil, že za
včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje len také ospravedlnenie,
ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Mal za preukázané, že žalovaný súdu
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nezaslal ani pred samotným termínom pojednávania,

ani do dňa jeho konania, pričom tak najmä v dôsledku viac než dostatočného časového predstihu mohol
urobiť písomne, ústne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo e-mailovým podaním. Podaniežalovaného označené ako „Odvolanie sa proti rozsudku pre zmeškanie a Odvolanie proti výroku o
náhrade trov konania“, posúdil podľa jeho obsahu v prvej časti ako návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie a v druhej časti ako odvolanie proti výroku o trovách konania. Poznamenal, že podanie

žalovaného - odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nemohol posúdiť ako odvolanie v zmysle § 355
a nasl. CSP, keďže už zo samotného poučenia proti rozsudku vyplýva, že proti predmetnému rozsudku
nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takéhoto rozhodnutia. Mal za to, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie
jednoznačne splnené boli. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný včas. Zaoberajúc

sa objektívnosťou dôvodov, ktoré uviedol žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku,uviedol,žeužalovanéhomohlanastaťsituácia,ževdeňpojednávaniasamuzmenilipracovné
povinnosti tak, že musel absolvovať pracovnú cestu, čoho dôsledkom bola jeho neúčasť na pojednávaní,
avšak povinnosťou súdu bolo zhodnotiť dodatočné ospravedlnenie, resp. žiadosť o zrušenie rozsudku
pre zmeškanie. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný iba stručne oznámil súdu, že dôvod jeho
neúčasti na pojednávaní nebol cielený a priložil len potvrdenie o pracovnej ceste zo dňa konania

pojednávania. Dôvodom, pre ktorý sa žalovaný nemohol zúčastniť pojednávania, bola pracovná cesta,
čo žalovaný preukázal len potvrdením, v rámci ktorého majiteľ spoločnosti, ktorej je žalovaný konateľom,
jednoducho konštatoval, že žalovaný bol v deň konania pojednávania vyslaný na pracovnú cestu,
pričom v potvrdení bližšie nešpecifikoval, kedy bol začiatok pracovnej cesty žalovaného a kedy plánové
ukončenie pracovnej cesty, v čom bola nevyhnutnosť vykonania pracovnej cesty práve žalovaným, či

bolo vykonanie pracovnej cesty neodkladné, či pracovnú cestu musel absolvovať práve žalovaný a pod.
Uvedené bolo potrebné uviesť práve pre možnosť posúdenia vážnosti dôvodov brániacich žalovanému
v účasti na pojednávaní, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že začiatok pojednávania bol určený
na 12:30 hod., a teda existovala reálna možnosť účasti žalovaného na tomto pojednávaní, nakoľko
pracovná cesta sa konala v meste Lozorno (162 km od Okresného súdu Levice). Uzavrel, že na prijatie

záveru o vážností okolností existujúcich alebo vzniknutých v čase pojednávania, nie je postačujúce len
strohé konštatovanie o pracovnej ceste za účelom plnenia si pracovných povinností v pozícii konateľa
spoločnosti, pretože pracovné povinnosti spojené s pracovnou cestou sú a budú pravdepodobne na
strane žalovaného vždy. Bolo preto povinnosťou žalovaného jeho tvrdenia aj preukázať, napr. záznam
o služobnej ceste, bližším popísaním neodkladnosti pracovnej cesty, času jej trvania, ktorá musela byť

vykonaná výlučne žalovaným, a nie inou osobou a pod. Ak žalovaný len poukazoval na pracovnú
cestu, bez bližšieho zdôvodnenia vážnosti daných okolností, mal za to, že boli splnené podmienky na
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný nepreukázal vážnosť okolností vylučujúcich
jeho účasť na pojednávaní. V deň pojednávania neexistoval taký ospravedlniteľný dôvod, ktorý by
odôvodňovalzrušenierozsudkuprezmeškanieanariadeniepojednávania.Zvyššieuvedenýchdôvodov

preto návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal
rozsudok pre zmeškanie zrušiť v celom rozsahu a vytýčiť nové pojednávanie vo veci samej. Uviedol,
že rozsudok pre zmeškanie je postavený na nepravdivých výrokoch žalobcov, uhradenie uloženej sumy

by bolo pre neho likvidačné. Zdôraznil, že neprítomnosť jeho osoby na pojednávaní dňa 04. 09. 2018
nebola cielená, pričom na ospravedlnenie predložil súdu prvej inštancie potvrdenie o jeho pracovnej
ceste. V tejto súvislosti uviedol, že v spoločnosti EB Drevostavby vykonáva funkciu konateľa a zároveň
zhotoviteľa. Firma nemá žiadnu ďalšiu zodpovednú osobu, ktorá by mohla a vedela konať v mene firmy,
nemá žiadneho zamestnanca a všetku prácu a riešenie problémov vykonáva on. Stavia drevodomy a pri

každom konštrukčnom a technickom probléme musí byť prítomný. V deň pojednávania ho skoro ráno
kontaktoval majiteľ domu, že v konštrukcii mu presakuje voda. Keďže by to mohlo vážne poškodiť základ
adanúkonštrukciudrevodomu,muselreagovaťpohotovoačímskôrsadostaviťavyriešiťtentoproblém.
Z trvalého bydliska vyrážal skoro ráno okolo 5.30 hod. do Lozorna, pričom problém bol vo vodovodnom
vedení v rámci stavby, ktoré presakovalo do základu a konštrukcie. Zo zmluvy o dielo, ktorú má firma s

objednávateľom mu pritom vyplýva povinnosť okamžitého, bezodkladného riešenia takýchto problémov.
Riešenie danej situácie mu zabralo celý deň a domov prišiel až v neskorých nočných hodinách. Zároveň
predložil i potvrdenie od majiteľa tohto domu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.4. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09. 05. 2013 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobcov v
1. a 2. rade, ktorou sa voči žalovanému domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým by žalovanému

bola uložená povinnosť zaplatiť im sumu 7.560 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 26. 04.
2013 a nahradiť im trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným pri vykonaní práce
(premostenie medzi domom a prístavbou- zastrešenie). Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.
02. 2016 č. k. 12C/298/2013-93 žalobu žalobcov zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali

odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 09. 2017 č. k.
9Co/696/2016-151 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V priebehu konania súd prvej inštancie dňa 09. 04. 2018 odročil pojednávanie v predmetnej veci na
termín pojednávania 04. 09. 2018 o 12.30 hod., pričom v upovedomení o odročení pojednávania poučil
strany sporu v zmysle ust. § 183, § 184 ods. 2, § 274, § 278 CSP. Uvedené upovedomenie o odročení
pojednávania prevzal žalovaný dňa 16. 04. 2018. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 04.

09. 2018 rozhodol na základe návrhu žalobcov v 1. a 2. rade rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7.560 eur spolu s 9% úrokom
z omeškania ročne od 26. 04. 2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný v písomnom podaní,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2018 označenom ako „Odvolanie sa proti rozsudku pre
zmeškanie a odvolanie proti výroku o náhradu trov konania“ uviedol, že neprítomnosť jeho osoby na
pojednávaní dňa 04. 09. 2018 nebola cielená. Žiadal rozsudok pre zmeškanie zrušiť v celom rozsahu z
dôvodu, že je postavený na nepravdivých výrokoch žalobcov. Zároveň žiadal zrušiť i nárok na náhradu

trov konania, keďže celá žaloba je neopodstatnená a vyplatenie by ho mohlo dostať do existenčných
problémov. Spolu s podaním predložil potvrdenie majiteľky spoločnosti EB Drevostavby s. r. o., R., že
žalovaný ako konateľ uvedenej spoločnosti bol dňa 04. 09. 2018 vyslaný na pracovnú cestu do Lozorna,
z ktorého dôvodu sa nevedel zúčastniť pojednávania v danej veci, pričom v návale neodkladných
pracovných povinností so zmluvnými obchodnými partnermi zabudol doručiť súdu ospravedlnenie.

Súd prvej inštancie uvedené podanie žalovaného posúdil podľa jeho obsahu v prvej časti ako návrh
žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom rozhodol napadnutým uznesením a v druhej
časti ako odvolanie proti výroku o trovách konania.

5. Pokiaľ ide o posúdenie podania žalovaného zo dňa 03. 11. 2018 podľa jeho obsahu súdom prvej

inštancie, odvolací súd uvádza, že toto podanie bolo potrebné podľa jeho obsahu v intenciách ust. §
124 ods. 1 CSP posúdiť ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v celom jeho obsahu. Výrok o
trovách konania v rámci rozsudku pre zmeškanie je totiž závislý výrok, existencia ktorého je podmienená
existenciou rozhodnutia vo veci samej. Využitím procesnej obrany žalovaného prostredníctvom návrhu
na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 277 CSP, žalovaný namieta existenciu ospravedlniteľného

dôvodu za splnenia zákonných podmienok vedúcich k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie ako celku, t.
j. i vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné posúdiť
podanie žalovaného podľa jeho obsahu v druhej časti ako odvolanie proti výroku o náhrade trov konania
v rozsudku pre zmeškanie a následne predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného proti výroku o náhrade trov konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

8. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.9. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

10. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Úvodom je potrebné poznamenať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho
rozhodnutia predstavujúci následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V
kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, t. j. žalobca iniciuje

konanie a má záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore
procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Z tohto dôvodu právna úprava
rozlišuje dva druhy kontumačného rozsudku, a to kontumačný rozsudok v neprospech žalovaného (§
273-§ 277 CSP) a kontumačný rozsudok v neprospech žalobcu (§ 278-§ 281 CSP).

14. Charakter kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného (§ 274 CSP) je daný tým, že
žalovaný je subjekt obzvlášť zodpovedný za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre
zmeškanie žalovaného vydať iba na nariadenom pojednávaní a iba na návrh žalobcu. Rozsudkom pre
zmeškanie podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej
pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Podmienky stanovené v ust. § 274 CSP

musia byť splnené kumulatívne. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní
sa považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania.
Ak sa žalovaný nestihne do začiatku pojednávania včas ospravedlniť, môže využiť postup podľa §
277 ods. 2 CSP, kde účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v
prípade, ak sa u ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie. Ide o osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie
vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred
pojednávanímkneočakávanejudalostiobjektívnehocharakterualebokokolnostispôsobenejsamotným
žalovaným, resp. inak zavinenej udalosti, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré
mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný

ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity
a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba,
úraz, úmrtie v rodine a pod.), pričom vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.

15. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených skutočností a citovanej

právnej úpravy, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom keďže s odôvodnením napadnutého uznesenia sa
stotožňuje, na dôvody napadnutého rozhodnutia odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v preskúmavanej veci žalovaný za ospravedlniteľný dôvod

zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, označil iba
skutočnosť, že dňa 04. 09. 2018, t. j. v čase nariadeného pojednávania bol na pracovnej ceste a
jeho neprítomnosť na pojednávaní nebola cielená. Odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného,
ktorý žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je potrebné dôvod, pre ktorý by malo byť zmeškanie
jeho účasti na pojednávanie ospravedlniteľné, nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Žalovaný však v podaní,

posudzujúc ho podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
žiadne listinné či iné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal existenciu ním tvrdeného dôvodu,
neoznačil. Za takýto dôkaz nie je možné považovať potvrdenie obchodnej spoločnosti EB Drevostavby
s. r. o., (ktorej konateľom je žalovaný) že žalovaný bol dňa 04. 09. 2018 vyslaný na pracovnú cestudo Lozorna a v návale neodkladných pracovných povinností so zmluvnými obchodnými partnermi
zabudol doručiť súdu ospravedlnenie. Bez bližšej konkretizácie rozhodujúcich skutočností ako začiatok
a koniec pracovnej cesty, dôvod vykonania pracovnej cesty, ako i neodkladnosť vykonania pracovnej

cesty osobou žalovaného a pod. nie je totiž možné posúdiť intenzitu a závažnosť dôvodov, ktoré bránili
žalovanému v účasti na predmetnom pojednávaní. Pojednávanie v uvedený deň sa pritom uskutočnilo
až o 12.30 hod., teda v prípade, ak by aj nastala potreba neodkladnosti vykonania pracovnej cesty,
do začatia pojednávania sa žalovaný mohol ospravedlniť. Ako už bolo vyššie uvedené, súdna prax za
ospravedlniteľné dôvody považuje náhle ochorenie účastníka, úraz, závažné rodinné komplikácie (smrť

blízkej osoby), živelnú pohromu a pod., pričom prekážka môže nastať predovšetkým v osobe účastníka
alebo jeho zástupcu. Vždy je však treba hodnotiť subjektívnu stránku, t. j. či účastník nemohol prekážku
predvídať, prípadne ju odstrániť. Rovnako treba starostlivo posúdiť, či prekážka bola takého charakteru,
že mohla účastníkovi (zástupcovi) znemožniť vykonať úkon včas. U žalovaného nebola preukázaná
existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní i z toho dôvodu, že žalovaný i napriek
vedomosti o termíne pojednávania odo dňa 16. 04. 2018 svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní

včas neospravedlnil, pričom išlo o dostatočne časový predstih, aby si mohol zariadiť svoje pracovné
povinnosti. Vykonávanie náhlych, neodkladných pracovných povinností bez podrobnejšieho opísania
rozhodujúcich skutočností, nemožno považovať za včasné ospravedlnenie, a teda za okolnosť, ktorú v
zmysle § 277 ods. 2 CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na
pojednávaní. Naviac, dôvod vykonávania pracovných povinností u žalovaného ako konateľa obchodnej

spoločnosti je zrejme daný vždy, avšak potrebné je tento dôvod preukázať za účelom posúdenia vážnosti
dôvodov brániacich mu v účasti na pojednávaní. V takomto prípade je vždy potrebné osobitne posúdiť, či
aj v prípade výskytu ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní nebolo súčasne možné zaistiť
a poveriť účasťou iného zamestnanca alebo zástupcu a pod., čo v danom prípade z návrhu žalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyplývalo. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v návrhu na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie, spochybňujúcu splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30. júna 2010 sp. zn. 4 Cdo 184/2009, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
v tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť

len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno považovať za
ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto
procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na
strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na
pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie

možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala
účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalovaným ako
také, ktoré nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP. Za situácie,

že žalovaný až v rámci odvolacieho konania tvrdil, že v obchodnej spoločnosti vykonáva prácu výhradne
on, firma nemá žiadnych zamestnancov, pričom špecifikoval dôvod vykonania pracovnej cesty, ako i
začiatok a koniec pracovnej cesty, odvolací súd dodáva, že v intenciách ust. § 366 CSP ide o novoty
v odvolacom konaní, pričom nejde o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (žalovaný mal

možnosť uplatniť tieto námietky už v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie), preto na
túto obranu žalovaného, odvolací súd v odvolacom konaní neprihliadol.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania,keďvčaserozhodovaniaodvolaciehosúdujenesporné,žeimžiadnetrovyspojenésodvolacím
konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).