Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317213612.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátuJUDr.SidónieSládečkovejaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobcu:OrangeSlovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: O.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 213,96 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Levice č. k. 5Csp/144/2017-62 zo dňa 22.novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj o výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 81,46 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 81,46 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, do

troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podaného návrhu na začatie konania, ktorým sa žalobca
domáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy213,96euraspríslušenstvom.Žalobuodôvodnil
tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A8684359, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné

podmienky. Na základe tejto zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať
telekomunikačné služby žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že pri uzavretí dodatku k
zmluveč.A8684359odpredalžalovanejmobilnýtelefónznačky"SamsungGalaxyAce4white"zakúpnu
cenuuvedenúvdodatkukzmluvesdohodnutouzmluvnoupokutouvovýške159,-eur.Žalovanáriadnea
včasnezaplatilacenuzaposkytnutéslužbyvovýške103,96eura,čímporušilasvojezmluvnépovinnosti,
pretoževzmyslebodu2.5dodatkukzmluveč.A8684359bolapovinnázaplatiťžalobcovizmluvnúpokutu

vo výške 132,50 eura. Žalobca doručil žalovanej pokus o pokonávku zo dňa 21.03.2016 o zaplatenie
dlžnej sumy, pričom žalovaná ani v dodatočnej lehote nereagovala na plnenie ani čiastočnou úhradou.
Žalobca následne odpísal časť pohľadávky za neuhradené služby vo výške 22,50 eura, ktorú si v konaní
neuplatňuje. Z uvedených dôvodov sa domáhal zaplatenia sumy 81,46 eura z titulu neuhradených
poplatkov za poskytnuté služby, ako aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,50 eura, t.j.
celkovo 213,96 eura.

3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá formulárová
zmluva o poskytovaní verejných služieb s dodatkom, na základe ktorých vznikol spotrebiteľsko-
právny vzťah. Žalobu žalobcu považoval za čiastočne dôvodnú, a to čo do sumy 81,46 eura, ktorá
predstavuje cenu za poskytnuté elektronické služby. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 81,46 eura od 01.05.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaná sa dostala
od 01.05.2016 do omeškania. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,50 euradospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca uplatňoval svoj nárok z neplatného dojednania, a to dohody o zmluvnej pokute, ktorú
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

Toto dojednanie nepovažoval za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so spotrebiteľom - žalovanou osobitne nevyjednával. Skonštatoval, že z
neplatnej zmluvnej podmienky tak nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie. Podporne poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011. Uviedol,
že uplatnená zmluvná pokuta predstavuje vo vzťahu k sume 81,46 eura, ktorú si uplatňuje žalobca voči

žalovanej z titulu nezaplatených poplatkov za poskytnuté elektronické služby sankciu dosahujúcu 162 %
uplatneného nároku. Výšku takejto sankcie súd považoval za neprimeranú k hodnote zabezpečovanej
povinnosti. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.

4. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 132,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od
01.05.2016 do zaplatenia. Zároveň, aby rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi prizná nárok na
ich náhradu v rozsahu 100%. Uplatnil si tiež trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie postupoval z procesnej stránky podľa ust. § 297 druhá veta CSP, v

zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- eur. Žalobca zastal názor, že v predmetnej veci podmienka jednoduchosti právneho posúdenia
veci nebola splnená. V súvislosti s kritériom nespornosti tvrdení strán poukázal na skutočnosť, že z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná sa napriek poučeniu k žalobe nevyjadrila. Ak mal teda

súd za to, že skutkové tvrdenia strán sú nesporné, mal vychádzajúc z tvrdení žalobcu žalobe v plnom
rozsahu vyhovieť. Žalobca dospel k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zastal názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
zisteniam, keď vyslovil záver, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu

dojednanú v dodatku k zmluve č. A8684359. Poukázal na to, že žalovaná mala možnosť výberu,
mohla sa rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, mala možnosť nastaviť si výšku
mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a pod. Uzavrel,
že žalovaná uskutočnila individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle. K vyjadreniu súdu,
že dohodnutá zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu medzi žalobcom ako dodávateľom a

žalovanou ako spotrebiteľom uviedol, že súd izoloval zmluvnú pokutu od ostatných dojednaní v zmluve,
t.j. neprihliadal na benefity, ktoré boli v zmysle zmluvy a jej dodatku žalovanej poskytnuté. Skonštatoval,
že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť, keď v rámci hodnotenia rovnosti postavenia
zmluvných strán zohľadnil len zmluvnú pokutu. Žalobca mal za to, že žalovaná vstupovala do zmluvného
vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú

cenu bez úmyslu plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Takéto konanie žalovanej
považoval za konanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade
čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie právneho inštitútu.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.9. Predtým, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska hmotného práva,
skúmal, či súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou konania namietanou žalobcom, spočívajúcej v

porušení práva na spravodlivý súdny proces.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu ako finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia, jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Pojem

„procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. (viď rozsudok NSSR
1 Cdo 222/2017, 2Cdo 145/2017, 3 CDo 269/2015...).

13. Žalobca videl porušenie práva na spravodlivý súdny proces v tom, že súd prvej inštancie vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania bez splnenia podmienok ustanovených v § 297 písm. b) CSP.

14. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

15. Z citovaného ustanovenia písm. b/ vyplýva, že musia byť súčasne splnené obe podmienky, t.j.
jednoduchéprávneposúdenieanespornétvrdeniastránsporu.Nespornétvrdeniastránsporusúzávislé
na procesných úkonoch žalovaného a možno ich považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný
v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrí, resp. sa vyjadrí takým spôsobom,

že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanej. V
stanovenej lehote sa nevyjadrila, preto oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia dňa 14.11.2017, ktorý
vyhlásil 22.11.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania. V odôvodnení svojho rozhodnutia ( bod 13. rozsudku) uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty nemožno hovoriť o individuálne
dojednanom zmluvnom ustanovení. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je zmätočné, pretože
súd prvej inštancie v tejto veci dokazovanie nevykonával, keďže vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania . Súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k možnému

právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pre ktorý
dôvod žalobu v tejto časti zamietol. Ak súd mieni začať skúmať neprijateľnú zmluvnú podmienku ex
offo, musí stranám sporu umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky,
aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaképrávo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce
pre výsledok konania.

17. Túto možnosť by mal mať jednak žalobca ( dodávateľ), v ktorého záujme je preložiť dôkazy a tvrdenia
o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná a musí prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či si
aj napriek neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepraje byť ňou viazaný.

18. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených princípov, vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania, bez toho, aby umožnil žalobcovi nielen vyjadriť sa k otázke neprijateľnosti
zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednanej zmluvnej pokuty ale aj prípadne navrhnúť vykonanie
dôkazov v tomto smere . Týmto postupom čím žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejedanať, prípadne vykonať dôkazy, ktoré
strany sporu navrhnú a opätovne vo veci rozhodnúť. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj
riadne odôvodní tak, spĺňalo požiadavky kladené na rozsudok súdu ust.§ 220 ods.2 CSP, pričom sa
zároveň vyporiada s argumentmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí

rozhodne aj o nároku na náhradu trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).