Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317209924
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317209924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Kvačalova 26, Bratislava 2, proti žalovanému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O.
B., o zaplatenie 41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. výroku rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 5C/4/2017- 48 zo dňa 22.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 5C/4/2017 - 48 zo dňa 22.11.2017 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,83 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,83 eura od 04.12.2014 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2, ods.

4, § 11 ods. 11, ods. 13 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“), § 788
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 789 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „Obč. zák.“) ,v časti úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v časti trov s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že poistná zmluva ako osobitný zmluvný vzťah má formálny charakter a
na jej platnosť sa vyžaduje písomná forma. Obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy je označenie
zmluvných strán, náhodná udalosť s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť plnenie,
označenie poistného plnenia ako aj poistné. Medzi ďalšie obligatórne náležitosti poistnej zmluvy
Občiansky zákonník zahrňuje aj výšku poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť a o aký druh
poistného ide, poistnú dobu a práva ako aj povinnosti poisťovateľa, poisteného a poistníka. Splatnosť

poistného znamená určitý termín, ku ktorému treba zaplatiť dohodnuté poistné. Povinným zmluvným
poistením osobitný právny predpis ukladá určitým osobám povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a zotrvať
v takomto právnom vzťahu po dobu výkonu určitej činnosti. Medzi základné povinné zmluvné poistenie
patrí aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré upravujeosobitný právny predpis a to zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a
spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú s tým, že nie je rozhodujúce, v akej forme je takáto zmluva

uzavretá. Za dodávateľa sa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považuje osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu týkajúcu sa

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v pozícii dodávateľa a
žalovaný v pozícii spotrebiteľa, pričom ten nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zároveň medzi stranami sporu bola uzavretá formulárová zmluva, ktorej
obsah bol vopred pripravený žalobcom s tým, že žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah takejto zmluvy. Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, pričom žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Súd považoval za nesporné, že strany sporu platne

uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť poistné vo výške 82 eur ročne
v polročných splátkach po 41 eur s tým, že začiatok poistenia bol dohodnutý k 02.05.2014. Predmetom
poistenia bolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla X. I., pričom poistné mal žalovaný plácať
k 02.05. a 02.11. bežného roka. Splátka prvého poistného bola dojednaná za obdobie od 02.05.2014
do 02.11.2014 vo výške 41 eur. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 02.05.2014

do 10.03.2017 vyplýva, že žalovaný poistné za obdobie od 02.05.2014 do 01.11.2014 vo výške 41 eur
uhradil v prospech žalobcu dňa 30.05.2014. Následne žalovaný neuhradil ďalšiu splátku poistného a
to za obdobie od 02.11.2014 do 01.05.2015, pričom túto splátku mal uhradiť do 02.11.2014. Poistenie
tak zaniklo k 02.12.2014 a to z dôvodu, že nebolo zaplatené poistné v zákonnej jednomesačnej lehote.
Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné a preto súd z takto ustáleného skutkového stavu

vychádzal. Keďže poistenie zaniklo tak žalobcovi vznikol nárok na pomernú časť poistného ku dňu
zániku poistenia (do 02.12.2014) v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovanému tak
vzniklapovinnosťzaplatiťžalobcovidlžnépoistnévovýške6,83euraktorépredstavujenezaplatenéčasť
poistného ku dňu zániku poistenia, teda za obdobie od 02.11.2014 do 02.12.2014. Žalobca nepreukázal
ním tvrdené skutočnosti, že mu vznikol nárok na poistné až do konca poistného obdobia a to až do

01.05.2015, pretože došlo ku škodovej udalosti, z ktorej mu vznikla povinnosť nahradiť škodu, nakoľko
žiadnym listinným dôkazom, resp. ani iným dôkazným prostriedkom nepreukázal takéto skutočnosti. Z
uvedených dôvodov tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť poistné ku dňu zániku poistenia, t.j. do
02.12.2014, pričom žalovaný uhradil za obdobie od 02.05.2014 do 01.11.2014 poistné vo výške 41 eur a
vznikla mu povinnosť zaplatiť len sumu 6,83 eura. Preto súd žalobu žalobcu v časti presahujúcej sumu

6,83 eura ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. nakoľko
žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a to od 04.12.2014, pretože bol povinný zaplatiť
dlžné poistné z titulu zániku poistenia a začiatok omeškania nebol medzi stranami sporu sporný. O
trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.

4.ProtirozhodnutiusúduprvejinštancievčastijehoII.výrokupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,
v ktorom uviedol, že súd napadnutým rozsudkom zamietol ich žalobu z dôvodu nepreukázania škodovej
udalosti. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho
vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a žalobcom bol

založený poistnou zmluvou č. 6816914267 (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla)zodňa01.05.2014.Ztituluoznámeniazánikupoistnéhorizikazostranyžalovaného
došlo k zániku predmetnej poistnej zmluvy ku dňu 02.12.2014. V zmysle ust. § 11 ods. 12 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia,
za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej

udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo poistné až
do konca tohto poistného obdobia. Vzhľadom na vznik škodovej udalosti má poisťovateľ právo na
dlžné poistné do konca poistného obdobia. Žalobca má za to, že tvrdenie súdu prvej inštancie o
neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní okolnosti zániku poistnej zmluvy je nesprávny. Je nutné
poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1CSP, podľa ktorého „ak skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Čiže ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie
je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti).
Žalovaný zostal počas celého sporu pasívny a nečinný. Na základe vyššie uvedených skutočností a
v súlade s princípom formálnej pravdy uvádza, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovanívychádzať zo skutočností uvedených žalobcom ako zo zhodných skutočností, ktoré žalovaný nepoprel,
nenamietal okolnosti uzavretia a platnosti predmetnej poistnej zmluvy a rovnako skutočnosť o škodovej
udalosti. Správnym právnym posúdením by súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel v
súlade s petitom odvolania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II.
výroku, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379
CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2017 domáhal

voči žalovanému zaplatenia 41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 41 eur od
04.12.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca dňa 01.05.2014 uzatvoril so žalovaným
poistnú zmluvu č. 6815151309, na základe ktorej poskytol žalovanému poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky X. typ I., VIN č. Z Žalobca ďalej poukázal na
skutočnosť, že vyššie uvedenou poistnou zmluvou bola zmluvnými stranami dohodnutá výška ročného

poistného 82 eur so splatnosťou poistného v zmysle zmluvných dojednaní poistnej zmluvy. Následne na
základe oznámenia žalovaného o zániku poistného rizika v zmysle § 9 ods. 1 a 2 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení došlo k zániku poistenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy č. 6815151309, a to
dňa 02.12.2014. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s ustanovením § 11 ods. 12 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení si poisťovateľ uplatňuje dlžné poistné do konca poistného obdobia, t.j. do dňa

01.05.2015 vzhľadom na vznik škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu.
Listom zo dňa 03.10.2016 oznámil žalobca žalovanému zánik poistenia a zároveň vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžného poistného v sume 41 eur, pričom žalovaný svoj dlh z titulu nezaplateného poistného
nezaplatil, čím sa dostal do omeškania s peňažným plnením, a to odo dňa nasledujúceho po zániku
poistenia. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.11.2017 rozsudok pod č. k. 5C/4/2017 - 48, ktorým žalobe

žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6,83 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy
6,83 eura od 04.12.2014 do zaplatenia vyhovel. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti predstavujúcej nárok na
zaplatenie sumy 34,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 34,17 eura od
04.12.2014 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalobca podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku v
časti II. výroku odvolanie a vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil,

odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené

odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. V takomto prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. CSP v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 2 ďalejvyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným
vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je
podľa citovaného ustanovenia aj vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za

podstatný je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť
s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v
spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové či

právne argumenty, okrem tých, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku so
skutkovými tvrdeniami a ich preukázania vyporiadal. Vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej
veci je odôvodnenie súdu prvej inštancie nielen správne, ale aj presvedčivé a vyčerpávajúce. Keďže
žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné tvrdenie, nebola naplnená žiadna zo
skutočností s ktorými ustanovenie § 387 ods. 3 CSP spája vznik povinnosti odvolacieho súdu sa nad

rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozsudku vyporiadať s podstatnými tvrdeniami
odvolateľa.

14. Odvolací súd z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP
uvádza nasledovné. Ako správne už konštatoval súd prvej inštancie, žalobca si v konaní uplatnil nárok

na zaplatenie sumy 41 eur s prísl., titulom dlžného poistného v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy č.
6815151309 so žalovaným, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla zn. X., typ I., VIN: Z s
dohodnutým ročným poistným vo výške 82 eur rozdelené na 2 splátky vo výške 41 eur, so splatnosťou 1.
splátky dňa 02.05.2014 za obdobie od 02.05.2014 do 02.11.2014 a 2. splátky dňa 02.11.2014 za obdobie
od 02.11.2014 do 01.05.2015. Dňa 02.12.2014 došlo v súlade s § 9 ods. 1 a ods. 2 Zákona o povinnom

zmluvnom poistení k zániku poistenia a žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť 2. splátku poistného
vo výške 41 eur. Nakoľko zo žaloby a ani z priložených dôkazných prostriedkov žalobcu nevyplynulo,
že by došlo v poistnom období ku škodovej udalosti, súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 11
ods. 11 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a priznal žalobcovi pomernú časť poistného ku dňu,
keď poistenie zodpovednosti zaniklo, t.j. za obdobie od 02.11.2014 do 02.12.2014. Tvrdenie žalobcu v

podanom odvolaní, že súd mal postupovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP neobstojí, nakoľko ustanovenie §
150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu
sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé,

úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu
prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Žalobca síce v podanej žalobe
tvrdil, že v poistnom období došlo ku škodovej udalosti zakladajúca tak priznanie nároku podľa § 11
ods. 13 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, avšak žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenia nepodložil, čiže

tak nebola splnená podmienka svoj nárok uplatňujúci si v spore hodnoverne preukázať požadovanými
dôkazmi. Na základe toho, tak súd prvej inštancie správne vyhodnotil s poukazom na dôkazy v spore
predložené a žalobu v časti o zaplatenie sumy 34,17 eur s prísl. zamietol, keď priznal žalobcovi nárok
len na pomernú časť dlžného poistného vo výške 6,83 eura s prísl. s poukazom na § 11 ods. 11
Zákona o povinnom zmluvnom poistení, t.j. za obdobie od 02.11.2014 do 02.12.2014, kedy došlo k

zániku poistného z dôvodu, že žalovaný dlžné poistné neuhradil do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti (02.11.2014). Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu
úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní

vznesené, a ktoré v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Civilnom sporovom poriadku aj
boli aplikované.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP v jeho napadnutej

časti II. výroku potvrdil.16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal, aj keď
žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy konania nevznikli.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.