Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viktória Midová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/57/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118208062
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118208062.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobcov: 1/ Z.. O. X., nar.XX.XX.XXXX,
bytom v H., I. X, 2. Z.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., X. X, proti žalovaným: 1. OTP Banka
Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.júla 2018, č.k.
24Csp/135/2018-66
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 2.rade tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
proti žalovanému v 2.rade zamieta.
Žalovaný v 2.rade má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 27.7.2018
č.k. 24Csp/135/2018-66 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva, zriadeného na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere č. XXX/XXXX/XXSU, formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne v 1.
rade, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie N. S., obec Košice - Staré mesto, okres Košice I,
špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. Uložil žalobcovi v 2.rade podať proti žalovanému v
1.rade v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu o určenie, či tu právo žalovaného v 1. rade
voči žalobcovi v 2. rade zo zmluvy o úvere je alebo nie je.
2. Vyhovel tak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili existenciou naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov
strán a nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, vyplývajúcich z tej skutočnosti, že žalovaní
začali s výkonom záložného práva predajom vyššie uvedených nehnuteľností za účelom uspokojenia
pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 16.7.2009, uzavretej medzi žalobcom v 2.rade a žalovaným v
1.rade, ktorej existenciu žalobca v 2.rade popiera a tvrdí, že k reálnemu plneniu na základe tejto úverovej
zmluvy nedošlo.
4. Súd s poukazom na ust. §§ 324, 325 ods. 1,2 písm. c/, d/ a § 329 CSP dospel k záveru, že sú splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nárok žalobcov
možno považovať za pravdepodobný a zároveň žalobcovia osvedčili nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Z predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobca v 2.rade bol účastníkom
hlavného záväzku, teda zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1.rade a žalobkyňa v 1. rade
ako vlastníčka dotknutých nehnuteľností je ako záložca účastníčkou akcesorického záväzku na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, uzavretej so žalovaným v 1.rade ako záložnýmveriteľom, pričom touto zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy o úvere. Za preukázanú vzal aj
tú skutočnosť, že žalovaný v 1.rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobkyne v 1.rade, a to formou dobrovoľnej dražby, v spolupráci so žalovaným v 2.rade na
základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb, uzatvorenej dňa 27.10.2017. Za osvedčené považoval
tvrdenie žalobcu v 2.rade, že nie je splnený základný predpoklad pre začatie výkonu záložného práva, a
to nesplnenie pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, pretože pohľadávka žalovaného v 1.rade
bola splnená. Z predložených listinných dôkazov uzavrel, že žalobca v 2.rade uzavrel so žalovaným
v 1.rade dve úverové zmluvy, a to 5.9.2007 a 16.7.2009, pričom z predloženého výpisu z účtu sa javí
pravdepodobným tvrdenie žalobcu v 2.rade, že reálne mu žalovaný v 1.rade dojednaný úver poskytol
len v zmysle prvej zmluvy o úvere zo dňa 5.9.2007 vo výške 375.091,28 €. Poukázanie finančných
prostriedkov v zmysle druhej zmluvy o úvere zo dňa 16.7.2009 preukázané nebolo. Dňa 17.8.2009 boli
vykonané dve operácie, pričom v zmysle prvej mal žalobca čerpať úver vo výške 333.354,05 €, avšak
v zmysle druhej peňažnej operácie z rovnakého dňa došlo aj k splateniu úveru v rovnakej výške. Z
uvedeného súd uzavrel, že z reálne poskytnutého úveru vo výške 375.091,28 € žalobca v 2.rade do
18.5.2015 zaplatil spolu sumu 316.735,18 € a po zosplatnení úveru ešte sumu 109.888,11 €, t.j. spolu
zaplatil426.623,29€.Tátozaplatenásumajevyššia,akocelkovénákladydlžníkaspojenésposkytnutím
úveru, ktoré sú v zmluve o úvere vyčíslené sumou 422.849,82 €. Konštatoval ďalej, že spornou je
otázka, či vôbec existuje pohľadávka, pre ktorú bol začatý výkon záložného práva, resp., či existuje v
takom rozsahu, v akom ju deklaroval žalovaný v 1.rade v oznámení o začatí výkonu záložného práva,
a teda či dlh žalobcu v 2.rade zo zmluvy o úvere zanikol, či už v celom rozsahu alebo čiastočne a ak
áno, v akej výške zanikol a v akej výške trvá. Spornosť tejto otázky sa bude riešiť v konaní vo veci
samej na základe žaloby o určenie, či tu právo žalovaného v 1.rade voči žalobcovi v 2.rade zo zmluvy
o úvere je alebo nie je. Uzavrel, že na takomto určení je naliehavý právny záujem, pretože poskytuje
záruku odvrátenia budúcich sporov strán v aktuálnom stave objektívnej neistoty medzi stranami, ktorý
je v ohrození právneho postavenia žalobcov, a teda poskytuje ochranu právnemu postaveniu žalobcov
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Ide o vhodný procesný nástroj ochrany
žalobcov, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vyriešenie otázky, či záložné právo
v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky zaniklo. Stotožnil sa s postupom žalobcov, ktorí ešte pred
začatím celého procesu predaja na dražbe na svoju ochranu využili návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a nie až následný spôsob ochrany - napr. žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktorá prichádza
do úvahy až po samotnom vykonaní dražby a udelení príklepu. Dočasná úprava pomerov navrhovaným
neodkladným opatrením za účelom ochrany vlastníckych práv a obydlia žalobcov, zamedzenia vzniku
ťažko napraviteľných následkov a prípadných ďalších sporov, sa javí ako opodstatnená a primeraná a
v danej situácii je jediným účinným procesným prostriedkom na ochranu práv žalobcu.
5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd mal za to, že žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy
vzťahov medzi stranami formou uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva,
ako aj naliehavosť situácie, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckych, resp.
užívacích právach k nehnuteľnosti a škody na ich majetku, ktorá by im mohla vzniknúť v prípade, ak
by žalovaní realizovali záložné právo a došlo by k uskutočneniu dražby rodinného domu, ktorý podľa
tvrdenia žalobcov slúži na uspokojovanie bytovej potreby žalobcov a členov ich rodiny. Z oznámenia
žalovaných v 1. a 2.rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.5.2018 a zo dňa 18.5.2018 totiž
nesporne vyplýva, že žalovaný v 1.rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou predaja
zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon
527/2002 Z.z.). Zároveň bola žalobcom doručená výzva žalovaného v 2.rade (dražobnej spoločnosti) zo
dňa 18.5.2018 na poskytnutie súčinnosti za účelom ohodnotenia nehnuteľností. Je teda zrejmé, že sa
začali vykonávať úkony smerujúce k realizácii dražby v zmysle citovaného zákona, avšak k samotnej
dražbe ešte nedošlo.
6. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že tu nie predpoklad, že by neodkladným opatrením
bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd zároveň uložil žalobcovi v 2.rade
podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia proti žalovanému v 1.rade žalobu o určenie, či tu
právo žalovaného v 1.rade voči žalobcovi v 2.rade zo zmluvy o úvere je alebo nie je.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2.rade z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobcov uhradiť mu trovy konania. Argumentoval tým, že
nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre nariadenie neodkladného opatreniaa toto predstavuje závažný nevyvážený zásah do jeho práva. Poukázal na zákon o dobrovoľných
dražbách, v zmysle ktorého je možné domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti dražby, ak boli
porušenéustanoveniazákonaodobrovoľnýchdražbáchalebosaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy.
Ak súd určí dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu v zmysle § 21 ods. 5 zák. č.
527/2002 Z.z.. Uvedené ustanovenie preto vylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že
týmto neodkladným opatrením je mu zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, hoci sa nedopustil
žiadneho porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 2. rade,
ktorý nie je vlastníkom založených nehnuteľností. V ďalšom sa vyjadroval k námietkam žalobcov k
samotnej úverovej zmluve.
8.Žalobcoviav1.a2.radevovyjadreníkodvolaniunavrhlirozhodnutiesúduakovecnesprávnepotvrdiť.
Podľa ich názoru dôvody odvolania nespochybňujú a nepreukazujú neexistenciu alebo nesplnenie
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, len bránia záujmy odvolateľa ako dražobníka, a teda
podnikateľa.Zdôraznili,ženapadnutéuznesenienezrušilozáložnéprávo,anineurčiloneplatnosťzmluvy
o úvere, či iným spôsobom nezhoršilo postavenie strán sporu, iba poskytlo ochranu žalobcom v 1. a 2.
rade do času, kým sa ich argumenty a dôkazy riadne prejednajú pred súdom v rámci konania o podanej
žalobe. Ak žalobcovia neuspejú, môže odvolateľ pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca
v 2. rade svoju aktívnu legitimáciu podporil tým, že je nositeľom hlavného záväzku zo zmluvy o úvere
a tiež poukázal na to, že pokiaľ iba vo svojom mene podal rovnaký návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, nebolo mu vyhovené. K námietkam odvolateľa vo vzťahu k úverovej zmluve uviedli, že
tieto budú predmetom konania vo veci samej na základe žaloby, ktorú podal žalobca v 2. rade proti
žalovanému v 1. rade na Okresnom súde Košice I o určenie, že právo žalovaného v 1. rade na plnenie od
žalobcu v 2. rade na základe zmlúv o úvere nie je dané. Zo všetkých týchto dôvodov navrhli napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol tomuto v celom rozsahu vyhovieť. Zdôraznil,
že nedotknuteľnosť obydlia garantuje len jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov tretej
osoby, avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Ani rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-34/13 vo veci S. H.F. proti SMART Capital, a. s. nevylúčil možnosť výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so Smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla
1993. Zdôraznil ďalej, že možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby je v podmienkach slovenského právneho poriadku daná napríklad inštitútom žaloby o neplatnosť
dražby, ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy, založenej na neprijateľnosti zmluvných
podmienok, týkajúcich sa záložného práva. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného
práva, ak hodnota pohľadávky v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2.000 € a
nevylučuje možnosť, aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t. j.
je jeho obydlím, práve naopak s takouto možnosťou počíta napríklad v ust. § 16 ods. 6.
10. Žalovaný v 2. rade v replike zo dňa 22.11.2018 zotrval na dôvodoch odvolania a následne doplnil
túto repliku podaním zo dňa 21.1.2019, v ktorej s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4Co/301/2018 namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že nie je v žiadnom
právnom vzťahu so žalobcami, pretože nie je účastníkom úverovej zmluvy, ktorej platnosť sa má
preskúmavať v konaní vo veci samej na základe žaloby žalobcu v 2. rade proti žalovanému v 1. rade,
resp. z ktorej existencia práva bude predmetom konania vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť,
že nie je zmluvnou stranou úverovej ani záložnej zmluvy, nedošlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby,
dokonca ani ku registrácii oznámenia o dobrovoľnej dražbe, kde by boli zverejnené uskutočnené kroky
dražobníka k speňaženiu predmetu dražby, a teda nemožno podať žalobu o neplatnosť dražby voči
nemu, vzhľadom na skutočnosť, že súd za spornú považuje existenciu pohľadávky žalovaného v 1. rade
a v konaní vo veci samej by mala byť riešená otázka, či tu právo zo zmluvy o úvere je alebo nie je,
ktorého zmluvnou stranou žalovaný v 2. rade nie je, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2.
rade je priamo zo zákona povinný upustiť od dražby a akýchkoľvek úkonov smerujúcich k dražbe, ak
navrhovateľ nie je oprávnený navrhnúť dražbu podľa § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z., nie je
potrebné osobitné uznesenie vo vzťahu k nemu ako dražobníkovi, ktorým mu bude uložená povinnosť
zdržať sa vykonávania dražby. Takéto rozhodnutie voči nemu považuje za nadbytočné, neoprávnené a
nehospodárne, z ktorých dôvodov trvá na podanom odvolaní a navrhuje vo vzťahu k nemu neodkladné
opatrenie zamietnuť.11. Žalobcovia v 1. a 2. rade v duplike zotrvali na svojich vyjadreniach a argumentácii, poukázali na
spochybnenie existencie pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade a uviedli, že žalobca
v 2. rade podal ešte dňa 21.9.2018 na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie, že právo žalovaného v
1. rade na plnenie od žalobcu v 2. rade na základe zmluvy o úvere zo dňa 5.9.2007 a zo dňa 6.7.2009 nie
je a konanie je vedené pod sp. zn. 36Csp/185/2018. Práve v tomto konaní sa bude skúmať existencia
pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, ku ktorého výkonu žalovaný v 1. rade v spolupráci
so žalovaným v 2. rade pristúpil.
12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné.
14. V napadnutom výroku uznesenia, t. j. o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade, nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto odvolací
súd uznesenie zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
proti žalovanému v 2. rade zamietol.
15. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán z
dôvodov, ako na ne v replike poukazuje žalovaný v 2. rade.
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. V zmysle citovaných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1.osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej (ktorá podmienka musí byť splnená iba v prípade
neodkladných opatrení nariadených počas konania).
21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán, by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP súd vychádza z
vymedzenia neodkladného opatrenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený
vzhľadom na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho zdržať alebo
niečo znášať, súd uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre
plnenie jej povinnosti voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v
konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.
24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade má postavenie záložcu
zo záložnej zmluvy, uzavretej so žalovaným v 1. rade, žalobca v 2. rade je dlžníkom na základe
zmlúv o úvere, uzavretých so žalovaným v 1. rade, žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ je zároveň
navrhovateľom dražby a žalovaný v 2. rade je dražobníkom, ktorý je v právnom vzťahu so žalovaným v 1.
rade ako navrhovateľom dražby na základe Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa 27.10.2017.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva
listom zo dňa 3.5.2018 a zároveň listom zo dňa 18.5.2018 prostredníctvom žalovaného v 2. rade a
žalovaný v 2. rade listom zo dňa 18.5.2018 na základe návrhu na vykonanie dražby žalovaného v 1.
rade vyzval žalobcov na sprístupnenie založených nehnuteľností na účely ich ohodnotenia s tým, že
ohliadka sa mala vykonať 13.6.2018. Iné úkony zo strany dražobníka vykonané neboli.
25.Napadnutýmuznesenímsúdnariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilpovinnosťzdržaťsavýkonu
záložného práva nielen žalovanému v 2. rade, ale aj žalovanému v 1. rade (veriteľovi), pričom žalovaný
v 1. rade nepodal odvolanie proti tomuto uzneseniu a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade napadnuté
uznesenie nadobudlo právoplatnosť.
26. Zároveň napadnutým uznesením bola uložená povinnosť žalobcovi v 2. rade podať žalobu iba voči
žalovanému v 1. rade o určenie, či tu právo zo zmluvy o úvere je alebo nie je.
27. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade neexistuje žiaden právny
vzťah,keďžežalovanýv2.radeniejeaniúčastníkomúverovejzmluvyaaniúčastníkomzáložnejzmluvy.
Žalovaný v 2. rade je v právnom vzťahu iba so žalovaným v 1. rade na základe rámcovej zmluvy o
vykonávaní dražieb, uzavretej dňa 27.10.2017, teda je iba vykonávateľom dobrovoľnej dražby na návrh
žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. Zároveň žalovaný v 2. rade nebude ani stranou sporu v
konaní vo veci samej o určenie (ne)existencie pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej nie je účastníkom.
28. Žalovaný v 2. rade má postavenie dražobníka v zmysle § 6 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., teda
osoby, ktorá organizuje a vykonáva dobrovoľnú dražbu podľa cit. zákona na základe zmluvy uzavretej
so žalovaným v 1. rade a na jeho návrh.
29. V zmysle ustanovení §§ 151j ods. 1, 151l a 151m Obč. zák. o výkone záložného práva rozhoduje
záložný veriteľ a nie dražobník. Dražobník je len osobou, ktorá organizuje a vykonáva dražbu na návrh
záložného veriteľa ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len
so záložným veriteľom, a nie so záložcom a dlžníkom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba
adresovať neodkladné opatrenie, čo sa v danom prípade aj stalo zo strany žalobcov.
30. V prejednávanej veci je neodkladné opatrenie, ktorým bola záložnému veriteľovi (žalovanému v 1.
rade) uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, právoplatné a vykonateľné a v nadväznosti
na túto skutočnosť je s poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona 527/2002 Z.z. žalovaný v 2. rade
ako dražobník bez ďalšieho povinný upustiť od dražby.31. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona 527/2002 Z.z. dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr
do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
32. Nariadením neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, ktorým bolo navrhovateľovi dražby
zakázané vykonávať dražbu, je splnená podmienka pre vznik povinnosti žalovanému v 2. rade upustiť
od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák. 527/2002 Z.z..
33. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade nebola zistená potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, nakoľko ochrana žalobcov pred
výkonom dobrovoľnej dražby bola vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď doposiaľ neboli okrem
určenia termínu ohliadky vykonané žiadne iné úkony zo strany dražobníka, dostatočne zabezpečená
nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a osobitné rozhodnutie súdu o
uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva nie je potrebné
34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
35. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade bolo rozhodnuté podľa ust. §
262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1,2 CSP.
36. Žalovaný v 2. rade nie je stranou konania vo veci samej o určenie (ne)existencie práva z
úverovej zmluvy, preto týmto rozhodnutím sa konanie vo vzťahu k nemu končí a tým vznikla povinnosť
odvolaciemu súdu rozhodnúť o trovách tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia tak na súde
prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde (§ 396 ods. 2 CSP).
37. Keďže v konaní o neodkladnom opatrení bol žalovaný v 2. rade plne úspešný, má nárok na náhradu
trov konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade v zmysle § 255 ods. 1 CSP, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.