Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200784
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu
LEGATOs Recovery k.s., so sídlom Mierová 650/56, 821 05 Bratislava, správca konkurznej podstaty
úpadcu ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102020317/2018 zo dňa 10. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010, ktorá podľa oznámenia o daňovej kontrole doručeného
žalobcovizačala20.3.2014.OvýsledkuzistenídaňovejkontrolybolspísanýProtokolč.103395487/2016
zo dňa 23.6.2016, ktorý bol žalobcovi doručený 30.6.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole. Správca dane vo veci vydal rozhodnutie č. 10393934354/2016 zo dňa 19.9.2016,
ktoré bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 100058694/2018 zo dňa 8.1.2018

zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Na základe zrušovacieho rozhodnutia správca
dane doručil žalobcovi Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie. Žalobca sa vyjadril k Protokolu podaním
zo dňa 26.2.2018.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2.Prvostupňový správny orgán - správca dane Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č.

101163110/2018 zo dňa 14. júna 2018 určil žalobcovi ako správcovi v konkurznom konaní úpadcu
ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Stará Ľubovňa rozdiel v sume nadmerného odpočtu 247 904,53
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010. Znížil nadmerný odpočet za toto
zdaňovacie obdobie zo sumy 458 141,25 Eur na sumu 210 236,72 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený
v daňovom priznaní doručenom dňa 12.4.2010 ¦ 458 141,25 Eur, nadmerný odpočet určený správcom
dane pri daňovej kontrole nadmerného odpočtu ¦ 458 141,25 Eur, nadmerný odpočet priznaný správcom
dane vo vyrubovacom konaní ¦ 210 236,72 Eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 247 904,53

Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol
23.6.2016 vyhotovený Protokol č. 103395487/2016, ktorý bol žalobcovi doručený 30.6.2016 spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vo veci bolo vydané rozhodnutie správcom
dane zo dňa 11.8.2016, ktoré bolo zrušené rozhodnutím mimo odvolacieho konania žalovaným. Ďalejv odôvodení uviedol vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly DPH
za zdaňovacie obdobie marec 2010 a stanoviská Daňového úradu Banská Bystrica k jednotlivým
bodom tohto vyjadrenia. Správca dane k námietkam nezákonných dôkazov z cestného mýtneho

systému a k námietkam, že žalobca nezabezpečoval dopravu uviedol, že žalobca nešpecifikoval, aké
osobné údaje boli získané od prevádzkovateľa mýtneho systému. Súčasťou poskytnutých informácií
neboli žiadne takéto údaje ale údaje o pohybe motorových vozidiel. Preto námietku vyhodnotil ako
neopodstatnenú. Informácie poskytnuté Národnou diaľničnou spoločnosťou boli jedným z dôkazov popri
informáciách získaných o odberateľoch tovaru alebo dopravcov tovaru uvedených na medzinárodných

prepravných listoch a v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Niektoré motorové vozidlá
sa podľa údajov na faktúrach nakladali denne, niekoľko dní za sebou, čo je jednoznačne uvedené
v Protokole, takže pokiaľ sa tovar nakladal, predpokladá sa, že sa nakladalo na prázdne motorové
vozidlo. Pohyb motorových vozidiel nebol zaznamenaný aj niekoľko dní za sebou napriek tomu, že podľa
vystavených faktúr sa na motorové vozidlá nakladalo denne. Takto to bolo v prípade prepravy tovaru
pre spoločnosť ERLITZ AGROWING Kft. v čase 1.3.2010 do 5.3.2010 motorovými vozidlami evid.

č. JBO716, KA0819, KJA741, KTK381 ako aj osobným motorovým vozidlom JCD543. Správca dane
k námietke nezákonnosti dôkazov získaných z medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že žalobca
poukazoval na rozsudok Twoh, kde sa riešila prejudiciálna otázka, či je daňový orgán členského štátu
z územia, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený v rámci dodávky do EÚ, povinný požadovať
informácie od orgánov členského štátu určenia uvedené dodávateľom a použiť ich na určenie, či sú

tovary skutočne predmetom dodávky v rámci EÚ v prípade, keď tak požaduje platiteľ, ktorý má predložiť
dôkazy deklarujúce oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v rámci štátov EÚ. Výsledkom je, že daňové
orgány členského štátu, z ktorého územia je tovar prepravený alebo odoslaný v rámci EÚ, nie sú
povinné požadovať informácie od orgánov členského štátu určenia uvedeným dodávateľom. Zároveň
je tam však uvedené, že pokiaľ ide o podmienky, za ktorých uplatní oslobodenie dodávky tovaru v

rámci EÚ je potrebné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, ak dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný, alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto
vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustí územie členského štátu dodania. Dôkazné bremeno znáša
dodávateľ, ktorý musí preukázať, že boli splnené podmienky oslobodenia, čo žalobca neurobil. Úlohou
správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt splnenie

podmienok preukázal a deklaroval správne. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené
zdaniteľné plnenia, ku ktorým mal faktúru, medzinárodné nákladné listy (CMR), výdajky, poprípade
vážne lístky, však nespĺňajú atribúty pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože tieto sú relevantným dokladom, len
ak je nepochybné, že sú v nich uvedené údaje správne. Správca dane overoval, či tovar bol dodaný

odberateľovi, ktorý je uvedený na faktúre a či bol prepravený mimo územia Slovenskej republiky, čo
zisťoval aj u dopravcu uvedeného na CMR, podľa evidenčných čísiel motorových vozidiel uvedených na
faktúre. Tvrdenie, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemôžu byť použité
ako dôkaz, nakoľko sú to nezákonné dôkazy, považoval správca dane za neopodstatnené. Správca
dane k námietkam, že si žalobca overoval informácie od dodávateľa a odberateľoch uviedol, že žalobca

nepredložil dôkazy, akým spôsobom si preveroval svojich odberateľov. Nevie nič o pohybe motorových
vozidiel, nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by deklaroval, kto prevzal tovar. Nemá potvrdené prevzatie
tovaru. Pečiatka na CMR a meno vodiča na vážnom lístku alebo výdajke bez bližšej identifikácie
(nie vždy boli priložené) nie je postačujúcim dôkazom. Správca dane spochybnil tvrdenie, že žalobca
konal s odbornou starostlivosťou. Nemohlo by sa stať, že tovar - repku v priemere 36MT naložili na

osobné motorové vozidlo (ev. č. JCD543) 5 dní za sebou. Je tiež nepravdepodobné, že 5 motorových
vozidiel otočilo cestu dvakrát za deň (2.3.2010 faktúra č. 20107093 a faktúra 20107136) bez toho, aby
bol zaznamenaný akýkoľvek pohyb motorových vozidiel cez elektronický mýtny systém. Pohyb nebol
zaznamenaný ani v nasledujúcich dňoch. Žalobca tvrdením, že sa nestaral o prepravu, si protirečí, že
si overoval informácie o odberateľoch. Nepredložil žiadne podklady, aké opatrenia prijal, aby preukázal,

že vykonal všetko preto, aby pri dodávke tovaru do iného členského štátu nevznikli pochybnosti o jeho
dodaní mimo územia SR. Správca dane k námietkam týkajúcich sa dôkazného bremena uviedol, že
správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybňoval nákup tovaru, nevyjadroval sa, či išlo o
podvod alebo nie, pretože mu to neprináleží a ani kontrola uplatneného odpočítania dane nebola v
zameraní daňovej kontroly. Námietky týkajúce sa odpočítania dane preto považoval za neopodstatnené.

Poukázal tiež na to, že skutkový stav pri ktorom podával výklad ESD vo veciach Mahagében a Dávid
- podvody typu kolotoč, kde jeden dodávateľ zlyhal, Gabalfisa - odpočet dane týkajúci sa transakcií
uskutočnených pred začatím podnikateľskej činnosti, Centralan property - rozdelenie odpočítanej na
oslobodené a zdaniteľné, Kittel - platiteľ mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode, reťazové podvody,Stefanek - nákup tovaru od neexistujúceho subjektu, Italmoda - platiteľ mal vedieť, že sa zúčastňuje
na podvode, reťazové podvody nesúvisia so skutkovým stavom v predmetnej veci. K námietkam,
v ktorých žalobca poukazoval na rozsah dokazovania a dôkaznú povinnosť v rozsudkoch NS SR

7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01 a 3Sžf/1/2011, žalovaný s poukazom na ustanovenia Daňového poriadku
§ 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, 3, 8, § 24 ods. 1,2,4, že daňový subjekt je povinný preukázať existenciu
podmienok, ktoré sú stanovené v § 43 zákona o DPH. Nepostačuje odberateľská faktúra, CMR, výdajky
a poprípade vážne lístky, ale musí byť preukázané, že tovar bol dodaný mimo územia SR. V predmetnej
veci nebolo preukázané a správcovi dane sa nepodarili odstrániť pochybnosti o tom, že tovar bol

prepravený mimo územia SR. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočniteľné plnenia,
ku ktorým mal faktúru, medzinárodné nákladné listy, vážne lístky nespĺňajú atribúty pre oslobodené
dodanie tovaru podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože tieto sú relevantným dokladom len
vtedy, ak je nepochybné, že sú v nich uvedené pravdivé údaje. Žalobca nepredložil žiadne iné doklady
a ani bankové výpisy, takže napr. nebolo možné odsúhlasiť, že faktúry boli zaúčtované a akým
spôsobom boli uhradené. Žalobcom uvádzaný rozsudok 3Sžf/1/2011 sa viaže na odlišný skutkový

stav a týka sa odpočítania dane a reťazových obchodov. Správca dane v priebehu výkonu daňovej
kontroly nespochybňoval nákup tovaru a kontrola uplatneného odpočítania dane nebola uvedená v
zameraní daňovej kontroly bod 1.1. Protokolu. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom a § 24 ods.
1 Daňového poriadku si nemožno vysvetľovať tak, že žalobca má právo požadovať od správcu dane,
aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní dodania tovaru do štátov Európskej únie. Správca

dane k nezrovnalostiam na strane dopravcov alebo odberateľov uviedol, že žalobcove tvrdenie o tom,
že postupoval v súčinnosti, je nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca nepredložil doklady na základe
výziev a neodovzdal ich pracovníkom správcu dane, ani keď sa dostavili do sídla žalobcu 4.7.2014.
Nepredložil doklady v elektronickej forme, nepredložil žiadne bankové výpisy, účtovníctvo, zmluvy,
prehlásenia o vývoze tovaru. Správca dane počas daňovej kontroly ani vo výstupe z daňovej kontroly

nekonštatoval, že by žalobca mal mať vedomosť o protiprávnom konaní na strane kupujúceho, a preto
námietky považoval za nedôvodné. Správca dane k námietkam, že bolo preukázané dodanie tovaru
z tuzemska do iného členského štátu uviedol, že vychádzal z listín, ktoré získal z NAKA nahliadnutím
do účtovných dokladov žalobcu a vyhotovení ich kópií, z ktorých nebolo zrejmé, že nákladné listy
CMR boli spätne odoslané nadobúdateľom z jeho poštovej adresy. Správca dane nemal vedomosť

ani o tom, že bol spáchaný podvod nadobúdateľom tovaru. V okamihu, kedy Daňový úrad Banská
Bystrica spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, v tomto prípade že tovar dodávaný
do iného členského štátu EÚ nespĺňa podmienky oslobodenia od dane, je povinnosťou daňového
subjektu v daňovom konaní preukázať, že k preprave tovaru mimo územia SR došlo. Skutočnosti zistené
správcom dane u odberateľov tovaru a preprave tovaru získané od NDS spochybnili hodnovernosť

daňovýchdokladovakoajvnichzaznamenanýchúdajovotovare.Daňovýsubjektnemusísvojetvrdenia
uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak,
to znamená ak správca dane počas daňovej kontroly nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia
jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach § 45 ods. 1, písm. c) a f) zákona č. 563/2009 Z.
z.. Skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadny doklad a doklady, ktoré mal správca dane v priebehu

kontroly k dispozícii - faktúra, výdajka, poprípade vážny lístok a CMR ešte nepreukazuje, že tovar
uvedený na faktúre bol skutočne aj dodaný maďarským odberateľom a bol fyzicky prepravený z
tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej v inom členskom štáte. Len formálne doloženie
uskutočnenia dodávky tovaru a prepravy uvedenými dokladmi je bez preukázania skutočného vykonania
prepravovaného tovaru do iného členského štátu pre daňové účely nepostačujúce. Daňový subjekt je

zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti a to nielen po stránke formálnej ale aj obsahovej.
Preprava sa vykonaným dokazovaním nepreukázala. Rozsudok ESD Mecsek - Gabona, na ktorý
sa žalobca odvoláva nesúvisí so skutkovým stavom riešeným v predmetnej veci. V tomto rozhodnutí
sa rieši otázka dodania tovaru osobe, ktorá bola registrovaná pre daň a neskôr bol termín zrušenia
registrácie uvedený so spätnou platnosťou. V prípade rozsudku Teleos správca dane nepovažuje

za postačujúce vychádzať z predložených faktúr a CMR, najmä keď sa deklarovaný nadobúdateľ
vyjadril, že dodávky a nadobudnutia sa neuskutočnili. Správca dane ďalej uviedol svoje stanovisko k
žalobcom predkladaným dokladom vo vyrubovacom konaní. Žalobca si uplatnil oslobodené dodanie
faktúr spoločnosti AGRA-VEGA, kde prepravu mali vykonať U. H. F. a C. V. E. Trstín. Autodopravca C.
V. mal vykonať dopravu motorovým vozidlom ev. č. TT013DA, ku ktorému podľa zápisnice o miestnom

zisťovaní bol predložený záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, kde však nebolo uvedené, že
náklad bol vyložený mimo územia SR. Miesto vykládky bola uvedená Bablona. Pri motorovom vozidle
TT250DK neboli predložené žiadne bližšie doklady. Na predložených CMR dokladoch bolo ako miesto
vykládky uvedené „Hungary“ bez bližšieho určenia, kto tovar prevzal, alebo kde bol vyložený. Pri ďalšomšetrení bolo zistené, že faktúrou, ktorou bola fakturovaná preprava na trasu Zlaté Moravce - Toznopuszta
zo dňa 24.3.2010 - 30.3.2010 bola vyfakturovaná jednou sumou nielen preprava, ktorú vyfakturoval
spoločnosti RBM Sped dopravca C. V. ale aj preprava, ktorú vyfakturoval dopravca U. H. motorovými

vozidlami TT068BJ a TT683CV. Následne boli predložené faktúry, ktorými dopravca U. H. vyfakturoval
spoločnosti RMB Sped s.r.o. prepravu pre spoločnosť AGRA-VEGA, pričom odberateľskou faktúrou
zo dňa 9.4.2010 vyfakturoval prepravu motorovým vozidlom TT068BJ na trase Zlaté Moravce - Selice
a odberateľskou faktúrou č. 2010/0059 zo dňa 9.4.2010 prepravu motorovým vozidlom č. TT683CV
taktiež na trase Zlaté Moravce - Selice. Pri motorovom vozidle ev. č. TT068BJ bolo k preprave zo

dňa 24.3.2010 predložený záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, kde bola uvedená preprava
Zlaté Moravce - Mosonmagyarovar (HU), pričom je tam uvedené, že išiel s nákladom 65km (podľa
plánovača ciest vzdialenosť Zlaté Moravce - Mosonmagyarovar (HU), je minimálne 155km a cesta z
Mosonmagyarovar(HU)-ČiernaVoda,žeuvedené,žeišielnaložiťďalšítovar-štrkvovzdialenosti40km
(podľa plánovača ciest vzdialenosť Mosonmagyarovar (HU) - Čierna Voda je min. 90km). Podľa zistenia
správcudanevykonávajúcehokontroluvykázanávzdialenosťačaspotvrdzovaliúdajuvedenýnafaktúre

a to, že tovar bol prepravený na trase Zlaté Moravce - Selice (SK). V uvedenej odberateľskej faktúry zo
dňa 9.4.2009, ktorou bola fakturovaná preprava dňa 25.3.2010 bolo uvedené vozidlo ev. č. SE685BP,
pričom predmetom fakturácie preprava týmto vozidlom nebola pre AGRA-VEGA. K preprave zo dňa
26.3.2010 bol predložený dodací list - potvrdenka, že tovar prešiel vrátnicou AD Selice, kde dodávateľom
tovarubolaY.aodberateľomspoločnosťL.spol.s.r.o..Kprepravezodňa29.3.2010záznamoprevádzke

vozidlanákladnejdopravy,kdebolauvedenáprepravaZlatéMoravce-Selice(SK)primotorovomvozidle
ev. č. TT683CV bol v dňoch 24.,26 a 29.3.2010 predložený medzinárodný prepravný list, na ktorom bola
pečiatka, že tovar prevzala spoločnosť Kalászos Tengerf KFt. a tovar bol vyložený v Toznopuszta, pričom
na faktúre je uvedená trasa Zlaté Moravce - Selice (SK). K preprave zo dňa 25.3.2010 bol predložený
záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, kde bola uvedená preprava Zlaté Moravce - Selice

(SK). Pri preverovaní prostredníctvom elektronického mýtneho systému a evidencie pohybu motorových
vozidiel Národnej diaľničnej spoločnosti, táto poskytla informácie, podľa ktorých predmetné vozidlá
neopustili územie SR. Správca dane uzavrel, že Daňová správa Maďarska nepotvrdila nadobudnutie
tovaru spoločnosťou AGRA-VEGA, na faktúrach a na medzinárodných prepravných listoch boli uvedené
čísla motorových vozidiel aj s názvom dopravcu. Dopravcom bola spoločnosť U. H., C. V. Autodoprava.

Nazákladevykonanéhomiestnehozisťovanianebolopreukázané,žetovarbolprepravenýmimoúzemia
SR. NDS v čase vykonania prepravy eviduje pohyb motorových vozidiel s ev. č. vo vyššie uvedenej
tabuľke iba na území Slovenskej republiky, t. j. motorové vozidlá neopustili územie SR. Podľa správcu
dane na základe vyššie uvedeného nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej
republiky, a teda že opustil územie SR napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 5 zákona č.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Tým žalobca porušil § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty, a preto mu správca dane znížil oslobodenie od dane vo výške 30 297,60 Eur.

3. Správca dane ďalej dôvodil tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil
oslobodené dodanie tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti ERLITZ AGROWING z faktúr z 1. až

5.3.2010. Z medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že táto spoločnosť ukončila činnosť
20.4.2011, a preto nebolo možné poskytnúť žiadne doklady. Za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2010
podala daňové priznanie na DPH, v ktorom vykázala intrakomunitárne nadobudnutie v hodnote 424 745
000.-HUF, avšak daňovou správou nebolo potvrdené, že sa týkalo nadobudnutia tovaru od žalobcu.
Táto spoločnosť nebola vlastníkom motorových vozidiel uvedených na faktúre a motorové vozidlo

ev. č. JCD543 nebolo vhodné na prepravu tovaru, nakoľko ide osobné motorové vozidlo. Motorové
vozidlá ev. č. KTK381, JBO716 a KAO819 sa nenachádzajú v registri vozidiel a motorové vozidlo
KJA741 nebolo použité na medzinárodnú prepravu. Ďalej z informácie od Maďarskej daňovej správy
k preprave spoločnosťou AGRO MOBIL 2013 BT. správca dane zistil, že táto spoločnosť už bola
vymazaná z obchodného registra k 16.5.2011, nepodávala daňové priznania a neodvádzala žiadne

dane od 15.4.2008, pričom jej hlavnou činnosťou bola produkcia iných poľnohospodárskych strojov
a nie preprava tovaru. Národná diaľničná spoločnosť správcovi dane oznámila, že neeviduje pohyb
motorovými vozidlami s ŠPZ uvedenými na faktúrach. Správca dane z týchto zistení uzavrel, že žalobca
nepreukázal, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky napriek tomu, že má takúto
povinnosť vyplývajúcu z § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Čiže, neboli

splnené podmienky oslobodenia od dane, správca dane znížil oslobodenie dane vo výške ¦ 299
282,64 Eur.4. Správca dane ďalej uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil oslobodenie
od dane z dodania tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti TALLÉR-BAU z faktúr zo dňa 3. až
5.3.2010, 15.3. až 19.3.2010, 12.3.2010, 23. až 31.3.2010. Z medzinárodnej výmeny informácií správca

dane zistil, že tento odberateľ nepodal daňové priznania za roky 2010 a 2011. Pokiaľ ide o motorové
vozidlá, ktorými mala byť tomuto odberateľovi vykonaná preprava, tak motorové vozidlo ev. č. KUE837 je
osobnémotorovévozidlo,ktorýmniejemožnáprepravatohtotovaruaďalejbolizisteníprevádzkovatelia
motorových vozidiel uvedených na faktúrach. Pri faktúrach sa nachádzali medzinárodné prepravné listy,
na ktorých boli uvedené čísla motorových vozidiel aj s názvom dopravcu. Dopravcom bola spoločnosť

KATEX KFT. Budapest, konateľ tejto spoločnosti uviedol, že žalobcu nepozná, ani s ním neobchodoval.
Jeho pečiatka bola zneužitá v rokoch 2010 a 2011. Nikdy neobchodoval s obilím a nevykonával
prepravné služby týkajúce prepravy obilia. Hlavným predmetom činnosti je veľkoobchod s oblečením
a obuvou (športová obuv). ŠPZ vozidiel sú pre konateľa spoločnosti neznáme. Národná diaľničná
spoločnosť vo svojej odpovedi uviedla, že pohyb vozidiel s evidenčnými číslami JBO716, JCD543,
KAO819, KJA741, KTK381, FLX850, KNN427 a LLS912 neeviduje. Eviduje pohyb vozidla ev. č. LLF581

zo dňa 18.3.2010, keď bol tovar naložený v Zlatých Moravciach a vyložený vo Veľkom Mederi a v ten
istý deň opäť naložený tovar v Zlatých Moravciach a vyložený v Čilížskej Radvani pri Veľkom Mederi.
Ďalej 16.3.2010, kedy bol tovar naložený v Zlatých Moravciach 2x a vyložený v prvom prípade vo
VeľkomMederiadruhomprípadevČilížskejRadvani.MotorovévozidloneopustiloúzemieSRstovarom.
V ostatných dňoch neeviduje pohyb motorovým vozidlom na území SR. Ďalej NDS evidovala pohyb

motorového vozidla ev. č. LFW518 v dňoch 29.-31.3.2010 na území SR, avšak v okolí Veľkého Medera
a Čilížskej Radvani. V ostatných dňoch jeho pohyb nebol evidovaný. NDS evidovala pohyb motorového
vozidla KOZ007 avšak v dňoch 3.3., 4.3., 12.3., 16.-19.3., 23.3., 24.3. a 30.3.2010 nebolo preukázané,
ženakladaltovarzoskladovdaňovéhosubjektu.Vdňoch5.3.,15.3.,25.3.26.3.,29.3.a31.3.2010nebol
evidovaný pohyb motorového vozidla na území SR. Správca dane tieto zistenia zhrnul tak, že nebolo

nimi preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky, t. j. že opustil územie SR.

5. Správca dane ďalej dôvodil tým, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane za dodanie tovaru
do Maďarskej republiky spoločnosti Sulina Kft. z faktúr, ktoré presne vyšpecifikoval. Žalobca vo
vyrubovacom konaní predložil CMR doklady k jednotlivým faktúram. Pri faktúrach sa nachádzali

medzinárodné prepravné listy, na ktorých boli uvedené ev. čísla motorových vozidiel aj s určením
dopravcu, ktoré však vykonávali prepravu pre spoločnosť Sulina Kft. ako špedičnú firmu. Išlo o
nasledovných dopravcov: FOG-ADÁS BT., konateľ ktorej tvrdil, že prepravu zo Slovenska do Maďarska
nevykonával, čo správca dane zistil z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových
informácií. Z toho správca uzavrel, že nebola preukázaná preprava vozidlami ev. č. FKH749 a LNZ24.

Ďalším dopravcom mal byť SVEBIS MARIANN, ktorá bola overovaná prostredníctvom MVI, avšak
nebola týmto overovaním potvrdená. Dopravca PANNONGRAIN-TRANS Kft. bol takisto preverovaný
prostredníctvom MVI bez potvrdenia prepravy tovaru vozidlom LLT254 zo spoločnosti žalobcu do
spoločnosti Sulina Kft.. Dopravca M. L., resp. preprava prostredníctvom jeho vozidla ev. č. FKX850 bola
preverovaná prostredníctvom MVI, pričom z odpovede maďarskej daňovej správy nebola potvrdená

preprava zo spoločnosti ST OMEGA s.r.o. do spoločnosti Sulina Kft.. Dopravca vyhlásil, že pre
spoločnosť Sulina Kft. vystavil iba jednu faktúru za prepravu, kedy tovar prepravil tak, ako je uvedené na
prepravnom liste, ale táto bola vykonaná v inom období pre iný slovenský daňový subjekt. V ostatných
prípadoch dopravca zistený nebol, pretože k faktúram neboli priložené medzinárodné nákladné listy a
uvedenie ev. č. motorového vozidla na faktúrach nebolo postačujúce na určenie dopravcu. Správca dane

prepravu tovaru tomuto odberateľovi preveroval aj prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s.
Bratislava, od ktorej zistil, že v zdaňovacom období marec 2010 neobsahuje údaje o opustení vozidiel
LFJ761, LFP473, FKH749, KDC755, LLT256, FKX850, LNZ241, FKH654 a KTW701 v dňoch uvedených
na faktúrach ako prechádzajúcimi hranicou, z čoho usúdil, že tovar neopustil územie SR. Správca dane
z toho vyvodil, že nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky tomuto

odberateľovi, čím neboli splnené podmienky oslobodenia od dane, preto znížil oslobodenie od dane vo
výške ¦ 217 098,68 Eur. Spolu za zdaňovacie obdobie to bola čiastka ¦ 1 552 665,19 Eur. O túto čiastku
bol nižší základ dane. Tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, dodanie
tovaru malo byť zdanené v zmysle § 8 a § 69 ods. 1 zákona o DPH. Z tohto dôvodu správca dane zvýšil
základ dane zo zdaniteľných obchodov za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2010 o sumu 1

304 760,66 Eur a daňovú povinnosť o sumu 247 904,53 Eur, pričom ďalej rozpísal, koľko to tvorí podľa
jednotlivých odberateľov.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v
odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho

konania, pričom zopakoval zistenia správcu dane, ako sú uvedené vyššie. Žalovaný na základe
správcom dane zisteného skutkového stavu poukázal na znenie § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, 5, § 69 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. a § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. s tým, že
vychádzal zo znenia týchto ustanovení zákonov. Zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010, pričom v rámci daňovej kontroly a následného

vyrubovacieho konania odvolací orgán zistil, že žalobca si neoprávnenie uplatnil oslobodenie od dane
pri deklarovaných dodaniach do iného členského štátu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
žalobca si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru kukurica, kŕmna repka a slnečnica do iného
členského štátu. Deklarované faktúrami v celkovej sume 30 297,60 Eur pre spoločnosť AGRO-VEGA
Kft., ďalej faktúrami v celkovej sume 299 282,64 Eur pre spoločnosť ERLITZ AGROWING, faktúrami v
celkovej sume 1 005 986,27 Eur pre spoločnosť TALLÉR-BAU a faktúrami v celkovej sume 217 098,60

Eur pre spoločnosť Sulina Kft.. Správca dane pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia oslobodenia
od dane pri dodaní tovaru na základe faktúr od spoločnosti AGRA-VEGA Kft. zistil, že maďarská
daňová správa nepotvrdila preverované nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou. Odberateľ nepodával
daňové priznania v roku 2010 a nezaevidoval intrakomunitárne nadobudnutia. Na faktúrach a na
medzinárodnýchprepravnýchlistochboliuvedenéčíslamotorovýchvozidiel,ktorýmimaliprepraviťtovar

do iného členského štátu dopravcovia U. H., C. V. E., pri preverovaní ktorých správca dane zistil, že
tovarnebolprepravenýmimoúzemiaSlovenskejrepubliky.Národnádiaľničnáspoločnosťpohybvozidiel
eviduje len na území Slovenskej republiky. Pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od
dane pri dodaní tovaru na základe faktúr od spoločnosti ERLITZ AGROWING správca dane zistil, že
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou maďarská daňová správa potvrdila. Hlavnou

činnosťou tejto spoločnosti bolo sprostredkovanie predaja poľnohospodárskych surovín a materiálov. Na
faktúrach a medzinárodných nákladných listoch boli uvedené ev. čísla motorových vozidiel, ktorými mala
byť vykonaná preprava do iného členského štátu dopravcom AGRO MOBIL 2013BT. Táto spoločnosť
bola vymazaná k 16.5.2011, nepodávala daňové priznania a ani neodvádzala žiadne dane od 15.4.2008.
Vozidlá s ev. č. KTK381, JBO716 a KA0819 sa nenachádzajú v registri vozidiel, vozidlo s ev. č.

JCD543 je podľa údajov z registra vozidiel osobný automobil nevhodný na prepravu tovaru a KJA741 je
nákladné auto, ktoré nebolo použité na medzinárodnú prepravu. Nebol ani evidovaný pohyb motorových
vozidiel s týmito ev. číslami na území Slovenskej republiky v zdaňovacom období marec 2010. Pri
preverovaní oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru na základe faktúr pre
spoločnosť TALLÉR-BAU správca dane zistil, že intrakomunitárne nadobudnutie tovaru maďarskou

daňovou správou nebolo potvrdené. Dopravcom mala byť spoločnosť KATEX KFT., konateľ ktorej
uviedol, že žalobcu nepozná a nemá s ním žiadny obchodný kontakt, ďalej že pečiatka jeho spoločnosti
bola niekým zneužitá v roku 2010 a 2011. Nikdy neobchodoval s obilím a nevykonával prepravné služby
týkajúce sa prepravy obilia. Evidenčné čísla preverovaných vozidiel boli pre konateľa tejto spoločnosti
neznáme. Táto spoločnosť nebola v kontakte ani s odberateľskou spoločnosťou TALLÉR-BAU. Podľa

zaslaných informácií Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. motorové vozidlá, ktorých evidenčné čísla
boli uvedené na faktúrach nemajú zaznamenaný pohyb na území Slovenskej republiky. Alebo, ak bol
zaznamenaný, tak nebolo preukázané, že tovar bol prepravený mimo územia Slovenskej republiky alebo
nebolo preukázané, že tovar bol naložený v skladoch žalobcu na tieto motorové vozidlá. Pri preverovaní
oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru na základe faktúr pre spoločnosť Sulina

Kft. správca dane zistil, že intrakomunitárne nadobudnutie touto spoločnosťou maďarská daňová správa
nepotvrdila. Predmet činnosti tejto spoločnosti bola preprava. Pri preverovaní dopravcov, ktorí mali
prepraviťtovar sauskutočnenieprepravyodžalobcuprespoločnosťSulinaKft.nepotvrdilo.Vniektorých
prípadoch ani neboli predložené medzinárodné prepravné listy. Podľa informácií z Národnej diaľničnej
spoločnostia.s.bolevidovanýpohybvozidiellennaúzemíSlovenskejrepubliky.Vyhodnotenímvšetkých

týchto skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z..

7. K odvolacej námietke nezákonnosti dôkazov získaných od prevádzkovateľa cestného mýtneho

systému z dôvodu, že išlo o údaje osobnej povahy a že tieto dôkazy nič nepreukazujú, pretože žalobca
nezabezpečoval prepravu, žalovaný uviedol, že dôkazy obsahujúce údaje osobnej povahy už v princípe
nemôžu byť nezákonnými dôkazmi. To, či uvedené dôkazy niečo preukazujú alebo nič nepreukazujú,
správca dane posudzuje spôsobom ich hodnotenia v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňovéhoporiadku s tým, že aj tento dôkaz ako každý iný vo vzťahu k uplatnenému právu daňového subjektu
posudzuje osobitne aj vo vzájomných súvislostiach.

8. Žalovaný k odvolacej námietke nezákonnosti postupu správcu dane, keď vychádzal z odpovedí na
medzinárodnú výmenu daňových informácií uviedol, že táto je neopodstatnená. S poukazom na § 24
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúci pre správne určenie dane. Pre správcu dane je odpoveď
na MVDI listinným dôkazom, ktorého obsahom sú zistenia orgánov zahraničnej daňovej správy získané

v súlade so zákonmi.

9. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu, že objasnenie všetkých okolností, či vytváranie pochybností
nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu a že dôkazné bremeno daňového
subjektu nie je absolútne a že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa
alebo u subdodávateľov musí znášať dôkazné bremeno správca dane uviedol, že oslobodenie od

dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. môže platiteľ uplatniť vtedy, ak tovar bol dodaný osobe
identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (táto osoba nadobudla právo nakladať s tovarom ako
vlastníkom), tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený
za protihodnotu. Platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona č.
222/2004 Z. z. a zároveň je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

keďprepravutovaruzabezpečilodberateľpísomnýmvyhlásenímodberateľaalebonímpoverenejosoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu, a keď prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto
určenia (§ 43ods. 5, písm. a), c) zákona č.222/2004 Z. z.). Správca dane síce mal k dispozícii faktúry
ako aj prepravné doklady vyžadované zákonom, avšak tieto doklady sa vzhľadom na vykonané dôkazy

ukázali ako nepravdivé. Preto tieto doklady nemožno považovať za relevantné dôkazy preukázania
prepravy tovaru tak, ako je na nich uvedené a ako to vyžaduje § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004
Z.z. a ani za dôkazy, že k dodaniu tovaru došlo zmluvným vzťahom medzi žalobcom a maďarskými
odberateľmi. Žalovaný k odvolacím námietkam uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
správca dane vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie. Preveroval uskutočnenie prepravy tovaru

formou medzinárodnej výmeny informácií ako aj dožiadaním u deklarovaných dopravcov a požiadal
aj Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o detailný výpis mýtnych transakcií. Správca dane v konaní
získal relevantné dôkazy preukazujúce, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, a teda
nedošlo k dodaniu tovaru, pri ktorom by mohol daňový subjekt uplatniť oslobodenie od dane podľa
§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. V súlade s § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. bol preto žalobca

povinný platiť pri dodaní tohto tovaru daň. Žalovaný poukázal na rozsudku ESD vo veci C-184/05 Twoh
International BV bod 23, podľa ktorého pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa uplatní oslobodenie
dodávky tovaru v rámci spoločenstva v zmysle článku 28aA písm. a), prvého odseku šiestej smernice,
je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor uviedol v bode 42 svojho už citovaného rozsudku Teleos a. i.,
že na tento účel je potrebné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, keď

dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v
dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V bode 26
uvedeného rozsudku sa uvádza, že je potrebné preskúmať, či platí, ako v dobrej viere uvádza Komisia
európskych spoločenstiev zásada, podľa ktorej dôkazné bremeno vzniku nároku na zrušenie alebo
oslobodenie z daňovej povinnosti znáša osoba, ktorá sa domáha uplatnenia takéhoto práva uvedeného

v rámci obmedzení práva spoločenstva. Okrem toho z hľadiska uplatnenia článku 28c A písm. a)
prvého odseku šiestej smernice znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že boli
splnené podmienky oslobodenia uvedené v bode 23 tohto rozsudku. Nezanedbateľnou skutočnosťou
ostáva posúdenie princípu neutrality dane, ktorý by pri neakceptovaní skutočností, že odberateľ v
inom členskom štáte nezdanil dodávku, nebol dodržaný. Žalovaný uviedol, že pri dôkaznej povinnosti

žalobcu platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti
vyhľadávaťazisťovaťskutočnosti,ktorébymohlibyťpodkladomktomu,abyplatiteľmohol(alenemusel)
v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočítania dane, oslobodenie od
dane a pod.. Povinnosťou správcu dane pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať,
umožniť platiteľovi, aby ich existenciu z právne významných hľadísk preukázal relevantnými dôkazmi,

pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť
platiteľ. Povinnosť správcu dane uvedené v § 3 ods. 3 až 6 zákona č. 563/2009 Z. z. uplatnenie tejto
zásady nenarušuje a predovšetkým nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V rámci dokazovania posudzuje správcadane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež je v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukázanosti. K námietke odvolateľa
ktorými poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-492/13 Traum, C-277/14 PPUH Stehcemp,

C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda uviedol, že nesúhlasí s odvolateľom, že vec bola posúdená
v rozpore so záväznou judikatúrou ESD, na ktorú odvolateľ odkazoval. Žalovaný usúdil, že odvolateľ
zrejme presadzuje, že predmetné transakcie by mali byť súčasťou podvodu, pričom z vykonaných
dôkazov nevyplynulo, že by o tomto podvodnom konaní mal vedieť. Správca dane zistené skutočnosti
nevyhodnotil tak, že sa žalobca predmetnými transakciami podieľal na podvode v oblasti dane z pridanej

hodnoty, ku ktorého došlo v reťazci dodaní. Preto nebolo opodstatnené aplikovať uvedené rozsudky na
danú vec.

10.Žalovanýkodvolacejnámietke,žeodvolateľkonalsodbornoustarostlivosťoudobromyseľneuviedol,
žepoukazujenazásaduobchodnéhoprávaatozásadupoctivéhoobchodnéhostykuatiež,žepreriadne
fungovanie obchodnej spoločnosti je základným predpokladom, že štatutár musí mať vedomosť nielen

o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ naplňuje jednotlivé definičné znaky pojmu „podnikanie“,
aleajosubjektochsktorýmitakčiní.Aktakétovedomostievidentneštatutárnemuorgánuchýbajú,potom
ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákona právu ochranu.

11. Žalovaný odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uzavrel tým, že sa stotožnil so záverom správcu

dane, že žalobca nepreukázal vierohodnými, úplnými a pravdivými dokladmi splnenie podmienok na
oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 až 5 zákona č. 222/2004 Z. z., čo má za následok, že
mu vznikla daňová povinnosť vo výške 247 904,53 Eur, ktorú je povinný zaplatiť, pretože sú podložené
jednoznačnými dôkazmi získanými v konaní zákonným spôsobom, správne a logicky vyhodnotené.
Správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy

a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom
konanívyšlonajavo.Vysporiadalsatiežsnámietkamižalobcuauviedol,akéúvahyovplyvnilihodnotenie
dôkazov. Preto boli odvolacie námietky vyhodnotené ako neopodstatnené.

Žalobné body

12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Namietal nezákonnosť z nasledovných dôvodov:
1/ Dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje
osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť, keďže nimi boli

sledovaní vodiči - fyzické osoby. Žalobca dopravu nezabezpečoval, a preto nenesie zodpovednosť za
činnosť vodiča. Bol potvrdený pohyb v blízkosti maďarskej hranice a skutočnosť, že prechod hranicou
nebol zaznamenaný, neznamená, že tovar hranicou neprešiel. Tiež ide o irelevantný dôkaz, pretože
vývoz do iného členského štátu nie je obmedzený žiadnou lehotou.
2/ Žalovaný vychádzal z nezákonných dôkazov a to informácií z Medzinárodnej výmeny daňových

informácií, ktoré nesmú byť použité a v rozhodnutí bolo z nich vychádzané. Žalobca poukazuje na
rozsudok ESD vo veci Twoh International BV bod 35 a 36 a vo veci Vertergaard body 26 a 28.
3/ Žalobca namietal, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri svojich obchodoch. Odberatelia splnili
podmienku prevzatia tovaru EX W a riadne uhradili svoje záväzky z faktúr, čím mal žalobca celú
obchodnú transakciu za naplnenú.

4/Žalobcanamietal,citujúczrozhodnutiavoveciESDMahagébenaDávid,bod60,61,žedaňováspráva
nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie, že
osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúca sa na tovary a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie
tohto nároku, splnila podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná
ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH. Z dôvodu ubezpečenia

sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a
jednak požadovať, aby v tejto súvislosti zdaniteľná osoba disponovala takýmito dôkazmi. Podľa žalobcu
to možno aplikovať aj na oslobodené dodanie do iného členského štátu. Žalobca, ktorý riadne odoslal
tovar do zahraničia, nemal si ako overiť, či odberateľ podal daňové priznania, uhrádzal DPH, či je voči
správcovi dane kontaktný, resp. či tak urobil dopravca.

5/ Žalobca konal dobromyseľne a vykonal šetrenia, ktoré možno od neho dôvodne požadovať a
správca dane ani nespochybňuje, že by žalobca mal vedieť alebo mohol vedieť, že jeho odberateľ
koná nezákonne. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie C-273/2011, podľa ktorého možno zamietnuť
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadomna objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti
dokazovania, alebo že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu,
ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať

na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.
6/ Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia NS SR 7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01 s tým, že vzhľadom
na identickú právnu úpravu a historický výklad Daňového poriadku má za to, že tieto rozhodnutia sú
aplikovateľné aj na právny stav po účinnosti Daňového poriadku a poukázal tiež na rozsudok NS SR
3Sžf/1/2011.

7/ Žalobca namietal, že ak mal správca dane nejaké pochybnosti, mal ich žalobcovi oznámiť v
rámci vytýkacieho konania. Žalobca nemôže predpokladať, v akom rozsahu správca dane považuje
predložené doklady za nedôveryhodné, pokiaľ mu tento rozsah správca dane neoznámi.
8/ (body 8 až 18 žaloby) Žalobca v súlade s § 43 zákona o DPH preukázal dodanie tovarov z
tuzemska do iného členského štátu a v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí na strane dopravcov alebo
odberateľov nevedel a ani nemohol o týchto problémoch vedieť. Žalobca predložil nákladné listy CMR,

ktoré nadobúdateľ spätne odoslal zo svojej poštovej adresy, a v ktorých sa uvádzalo, že tovar bol
prepravený do Maďarska. Poukázal aj na rozsudok EU:C:2007:548, bod 50 vo veci Teleos a to,
že bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý upravil podmienky uplatnenia
oslobodenia od DPH na základe dodania v rámci spoločenstva, že okrem iného stanovil zoznam
dokumentov, ktoré je potrebné predložil príslušným orgánom, a ktorý najprv dokumenty predložené

dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, mohol neskôr nútiť
tohto dodávateľa, aby zaplatil DPH vzťahujúcu sa na toto dodanie, ak sa ukáže, že najmä z dôvodu
spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, dotknutý tovar
v skutočnosti neopustil územia členského štátu dodania. Žalobca namietal, že nie je možné požadovať
od daňového subjektu overovanie fungovania obchodných partnerov nad rámec obvyklej starostlivosti.

Žalobca nedisponuje vyšetrovacími kompetenciami ako správca dane. Zo žiadnych dôkazov v konaní
vykonaných nevyplynulo, že by žalobca vedel alebo mal vedieť, že transakcia by mala byť súčasťou
akéhokoľvek podvodu alebo protiprávneho konania a správca dane to ani nespochybňoval.
9/ Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správca dane vysporiadal
s dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä, ako vyhodnotil tieto dôkazy, čo predstavuje dôvod

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/12/2009,
podľa ktorého „Vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí
nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov
a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia“. Žalobca navrhol, aby správny súd
rozhodnutie žalovaného zrušil spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobných námietkach zotrval na

dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa týmito námietkami
vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktorom trvá. Napadnuté rozhodnutie je
správne, správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, uviedol
z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia na stranách 5 až 13 popísal zistený skutkový stav a na strane 14 až 19

uviedol svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný trvá na tom, že správca
dane v predmetnej veci uskutočnil dostatočne rozsiahle dokazovanie. Preveroval dodanie tovaru do
iného členského štátu u odberateľov v Maďarsku, preveroval uskutočnenie prepravy tovaru u dopravcov
a požiadal aj Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o detailný výpis mýtnych transakcií. Žalovaný získal
relevantné dôkazy preukazujúce, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, a teda nedošlo

k dodaniu tovaru, pri ktorom by mohol žalobca uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č.
222/2004 Z. z., a preto bol žalobca podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodaní predmetného
tovaru povinný platiť daň. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednalbez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru,
že žaloba nebola dôvodná.

15. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Pri
správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri

uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného
dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

16. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

18. Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v marci
2010 (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do
iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je

osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona

ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu

na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo

iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí
platby za tovar.

19. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom

chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje
právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správnysúdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z
akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za
nezákonný. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred

správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu

zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný
na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav
veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

20. Správny súd z obsahu podanej žaloby zistil, že žalobca dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia uplatnil len všeobecne bez uvedenia, z akých konkrétnych skutkových dôvodov a právnych

dôvodov považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Všeobecne uplatnené námietky z
vyššie uvedených dôvodov nemohli obstáť, pretože neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum
zákonnosti, keďže správny súd sám nie je oprávnený nezákonnosti konkretizovať na daný prípad alebo
ich zo správneho spisu vyhľadávať, preto takýmto námietkam nebolo možné vyhovieť.

21.Námietka nezákonnosti dôkazov získaných od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému z
dôvodu, že ide údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné
použiť, keďže na tomto základe boli sledovaní vodiči - fyzické osoby, okrem toho, že je nekonkrétna,
je aj nezrozumiteľná. Prevádzkovateľ mýtneho systému na požiadanie správcu dane poskytol pre účely
daňovej kontroly informácie o pohybe vozidiel, a to na základe údajov z mýtnych brán. Žalobca

neuviedol, ktoré osobné údaje a koho osobné údaje mali byť spracované v rozpore so zákonom o
ochrane osobných údajov, ani v čom malo spočívať použitie osobných údajov v rozpore so zákonom.
Neuvádza ani to, ktoré ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov bolo porušené a ani kým a
akým konaním. Z takto nekonkrétne a nezrozumiteľne formulovanej námietky nebolo možné dospieť k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom.

22. Žalobná námietka, že odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie sú
dôkazmiažalovanýnapriektomuznichvychádzal,takistonebolakonkretizovanákjednotlivýmzisteným
skutočnostiam. Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenie správca dane založil na
ktorej konkrétnej informácii získanej z odpovedí Maďarskej daňovej správy. Z obsahu odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na
strane odberateľov a dopravcov aj prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií,
pričomzískanýmiinformáciaminebolopotvrdenévyvezeniežalobcomfakturovanéhotovarumaďarským
odberateľom do Maďarska. Týmto preverovaním teda nebolo potvrdené žalobcove tvrdenie, že boli
splnené podmienky na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského

štátu EÚ. Bolo na žalobcovi, aby splnenie podmienok preukázal, tak ako to platiteľovi ukladá vyššie
citovaný § 43 ods. 5 zákona o DPH.

23. Námietky žalobcu týkajúce sa postupu žalobcu s odbornou starostlivosťou, dobromyseľnosti jeho
konania a tiež nenesenia zodpovednosti za činnosť obchodných partnerov body 3 až 6 žaloby takisto

neboli konkrétne. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru do iného členského
štátu, ktorý fakturoval pre odberateľov so sídlom v Maďarsku a ktorý podľa jeho tvrdení bol dodaný do
Maďarska.Žalobcavžalobetvrdil,žekeďsiodberateliasplnilipodmienkuprevzatiatovaruExWariadne
uhradili faktúry, žalobca mal transakciu za naplnenú. Možno poznamenať, že žalobca toto svoje tvrdenie
ničím nepreukazoval a ani neuviedol akými dokladmi preukázal odovzdanie fakturovaného zdaniteľného

plnenia maďarským odberateľom v sklade žalobcu. Uvedená argumentácia žalobcu ale nemá právny
základ, pretože právo uplatniť oslobodené dodanie z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu
má len ten daňovník, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, čo preukazuje spôsobom podľa §
43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane a tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutíuviedol konkrétne skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania a preverovania, z ktorých vyvodil, že
žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu, čím dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený na
preukázanie splnenia tejto podmienky, nezvládol. Pokiaľ žalobca nedisponoval dôkazom o tom, že tovar

dodal do iného členského štátu a to niektorou z listín uvedených v § 43 ods. 5, nebol oprávnený si takéto
oslobodené dodanie v daňovom priznaní uplatniť. Tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj
napadnutom rozhodnutí je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a tiež sú tieto vyhodnotené podľa
ich obsahu. Žalobca nenamietal nesprávne vyhodnotenie ním predkladaných dokladov . Správca dane
a žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedli, že žalobca v niektorých prípadoch nemal žiadne medzinárodné

nákladné listy, alebo tieto nemali náležitosti napr. neobsahovali údaje o mieste dodania, alebo keď
namiesto toho bola uvedená len krajina alebo mesto, a preto nebolo z nich zrejmé miesto určenia
prepravy. Uvedenie Maďarsko alebo názov mesta určite podmienku uvedenia miesta určenia nespĺňajú.
Prepravný doklad, podľa ktorého mal prepravu fakturovaných komodít vykonať dopravca osobným
motorovým vozidlom, takisto nemožno vyhodnotiť inak ako to urobil žalovaný a to, že žalobca dôkaz o
dodaní tohto tovaru do iného členského štátu nepredložil, resp. že predkladané prepravné listy neboli

pravdivé. Uvedené je ako príklad, keďže žalobné námietky neboli skutkovo konkretizované. Žalobca
svoje námietky nekonkretizoval vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam správcu dane, namietal
len to, že nezodpovedá za činnosť svojho odberateľa. Takéto námietky nemôžu za danej skutkovej
a dôkaznej situácie obstáť. Žalobca bol povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodené
dodanie tak, ako mu to ukladá zákon o DPH v § 43 ods. 5 v znení účinnom pre rok 2010, resp.

kontrolované zdaňovacie obdobie. Nestačí, ako sa mylne domnieva žalobca, že odberateľ prevzal
tovar a zaň riadne zaplatil. Práve je na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom
priznaní uplatní oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ, vedel
preukázať, že tovar bol dodaný do iného členského štátu niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods.
5 zákona o DPH. Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

oprávnenosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty z odberateľských faktúr za predaj tovaru kŕmna
kukurica dodávateľovi AGRA-VEGA, Kereskedelmi és Szolgáltató Kolátolt felelosségu Társaság (ďalej
AGRA-VEGA), ďalej odberateľ Erlitz Agrowing, Korlátolt Felelosségu Társaság Budapešť - fakturovaný
tovar repka, Tallér-Bau, Építoiparlés Szolgáltató Kolátolt Felelosségu Társaság, Kecskemét, Pázany -
fakturovaný tovar repka a Sulina Kft, Újlengyel - fakturovaný tovar repka a slnečnica. Veľmi podrobne

popísal svoje zistenia z predkladaných dokladov a z vykonaného preverovania, pričom pri každom
odberateľovi zvlášť dospel k obdobným skutkovým záverom a to, že nebolo preukázané, že tovar bol
vyvezený do Maďarska. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, z ktorých skutočností vychádzal.

24. Žalobná námietka bod 12/7 tohto rozsudku, že správca dane svoje pochybnosti mal žalobcovi
oznámiť, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Správca dane počas
daňovej kontroly oboznámil písomne žalobcu s kontrolnými zisteniami oznámením zo dňa 30.5.2016,
ktoré žalobcovi bolo doručené 3.6.2016, v ktorom uviedol kontrolné zistenia a skutočnosti, z ktorých
vychádzal, pričom žalobcovi oznámil svoje závery a to, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený

do Maďarska a že opustil územie Slovenskej republiky. Zároveň bol žalobca týmto oznámením vyzvaný,
aby sa ku kontrolným zisteniam písomne vyjadril, prípadne predložil dôkazy, ktoré budú preukazovať
žalobcove tvrdenia. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie
sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v oboznámení s kontrolnými zisteniami, pričom správca dane
rozhodnutím č. 103362457/2016 zo dňa 18.6.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené 27.6.2016, takejto

žiadosti nevyhovel.

25. Žalobca v námietkach bod 8 až 18 žaloby namietal, že si uplatnil právo na oslobodené dodanie od
DPH, pričom odkazoval na skutočnosť, že tovar bol odvezený nákladnými vozidlami zaregistrovanými
v zahraniční a taktiež na nákladné listy CMR, ktoré nadobúdateľ spätne odoslal zo svojej poštovej

adresy a v ktorých sa uvádzalo, že tovar bol prepravený do Maďarska. To sú dôvody, kedy v prípade
podvodu na strane nadobúdateľa tovaru, je dôvodné, aby právo predchádzajúceho na oslobodenie
od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery. K takto formulovaným žalobným námietkám je potrebné
uviesť, že nestačí tvrdiť, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie, ale v zmysle zákona o
DPH je vyslovene daňovníkovi uložené tieto tvrdené skutočnosti preukázať. Ako bolo uvedené vyššie

žalovaný a správca dane sa zaoberali žalobcom predkladanými dokladmi na ktoré poukazuje a tieto boli
vyhodnotené. Žalobca v týchto námietkach tvrdil, že podmienky na oslobodené dodanie splnil. Zároveň
poukazoval na rozhodnutia SD EÚ, ku ktorým tento dospel za skutkovej situácie, keď podmienky na
oslobodené dodanie boli splnené, avšak odberateľ, resp. v reťazci dodávok bol následne spáchanýdaňový podvod. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom , že nebolo preukázané , že
tovar bol vyvezený do Maďarska a teda neboli splnené podmienky na oslobodenie od platenia DPH tak
takto formulované námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, k akým skutkovým záverom dospeli

žalovaný a správca dane z vykonaného dokazovania. Okrem toho, že nešlo o konkrétne námietky takýto
nesúhlas nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.
Žalobca v žalobe netvrdil, že správca dane pri svojom podrobnom hodnotení jednotlivých dôkazov
niektorý vyhodnotil v rozpore s jeho obsahom alebo, že jeho úvahy pri hodnotení dôkazov mali logickú
chybu, alebo že niektoré dôkazy do úvahy nezobral. Žalobca všeobecne tvrdil len to, že splnenie

podmienok stanovených zákonom na uplatnenie oslobodenia od platenia dane z pridanej hodnoty z
dôvodu vývozu tovaru do iného členského štátu splnil. Možno zdôrazniť, že nestačí tvrdiť, že podmienky
stanovené zákonom o DPH boli splnené, bolo potrebné ich správcovi dane počas daňovej kontroly alebo
najneskoršie v ďalšom daňovom konaní preukázať.

26. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia takisto nebola dôvodná pre

svoju nekonkrétnosť. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správca dane
vysporiadal s dôkazmi predloženými daňovým subjektom a ako ich vyhodnotil, avšak žalobca v žalobe
neuviedol, ktorý dôkaz predložený žalobcom nebol správcom dane vyhodnotený, resp. s ktorým sa
správcadanevodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianevysporiadal.Správnysúdzobsahuodôvodnení
napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že odôvodnenie má náležitosti vyžadované

vyššie citovaným § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v odôvodnení uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitia právnych predpisov, podľa ktorých
rozhodovalo. Navyše, čiastkové chyby odôvodnenia nemôžu spôsobiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a ich právne posúdenie veci.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj to, ako boli
právne posúdené. Viď aj rozhodnutie NS SR 6Sžf 1/2009, podľa ktorého „Nedostatok dôvodov znamená
jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli
správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na
nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o

vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané“.

27.Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z uplatnených dôvodov nezákonnosti dospel
k záveru, že žaloba nebola dôvodná, pretože z dôvodov nezákonnosti tak, ako boli uplatnené v žalobe,
nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Správny súd preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu
správny súd náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná

sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.