Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010373
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715010373.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného Y. Q.Č., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 22.1.2019, sp. zn. 3T/106/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., s použitím § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného Y. Q., nar. X.XX.XXXX vo

Q. A. S., trvale bytom U. A. S. XX, okr. Q. A. S., o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora
zo dňa 27.7.2015, sp. zn. Pv 283/2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

od 7.2.2015, kedy mu jeho manželka poškodená Mgr. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., ul.
O. č. XXXX/X oznámila, že mieni podať návrh na rozvod a tento opustil spoločnú domácnosť až do

19.4.2015 vyhľadával jej osobnú blízkosť tým spôsobom, že ju opakovane vyhľadával a sledoval ju v
mieste jej trvalého pobytu postávajúc pred bytovým domom, posielal jej proti jej vôli kvety, denne ju
kontaktoval prostredníctvom množstva SMS-správ, pričom dňa 10.4.2015 v čase o 10.00 hod., po tom,
čo obvinený prišiel na svojom OMV zn. Opel pred bydlisko poškodenej Mgr. D. Q. na ul. O. v P., ktorá
chcela v tomto čase odísť na vopred dohodnuté stretnutie so svojím právnym zástupcom, táto z obavy
o svoj život a zdravie privolala na miesto hliadku polície OO PZ Michalovce za účelom poskytnutia
ochrany, kde uvedeným konaním menovaný vzbudil u poškodenej Mgr. D. Q. dôvodnú obavu o jej život a
zdravie,pričomnásledkomkonaniaobvinenéhobolanútenáopustiťmiestotrvaléhopobytuajsdieťaťom

a zdržiavať sa na inom pre obvineného neznámom mieste a po návrate do miesta trvalého bydliska
dňa 19.4.2015 v čase okolo 20.00 hod. opätovne kontaktovala políciu, nakoľko obvinený ju opätovne
sledoval postavením pred miestom jej trvalého pobytu, čím poškodenú obmedzuje v obvyklom spôsobe
života, nakoľko poškodená má strach o svoj život a zdravie,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Y. Q. za vinného z prečinu nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,
žeod 7.2.2015, kedy mu jeho manželka poškodená Mgr. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., ul.
O. č. XXXX/X oznámila, že mieni podať návrh na rozvod a tento opustil spoločnú domácnosť až do
19.4.2015 vyhľadával jej osobnú blízkosť tým spôsobom, že ju opakovane vyhľadával a sledoval ju v

mieste jej trvalého pobytu postávajúc pred bytovým domom, posielal jej proti jej vôli kvety, denne ju
kontaktoval prostredníctvom množstva SMS-správ, pričom dňa 10.4.2015 v čase o 10.00 hod., po tom
čo obvinený prišiel na svojom OMV zn. Opel pred bydlisko poškodenej Mgr. D. Q. na ul. O. v P., ktorá
chcela v tomto čase odísť na vopred dohodnuté stretnutie so svojim právnym zástupcom, táto z obavy
o svoj život a zdravie privolala na miesto hliadku polície OO PZ Michalovce za účelom poskytnutia

ochrany, kde uvedeným konaním menovaný vzbudil u poškodenej Mgr. D. Q. dôvodnú obavu o jej
život a zdravie, pričom následkom konania obvineného bola nútená opustiť miesto trvalého pobytu aj
s dieťaťom a zdržiavať sa na inom pre obvineného neznámom mieste a po návrate do miesta trvalého
bydliska dňa 19.4.2015 v čase okolo 20.00 hod. opätovne kontaktovala políciu, nakoľko obvinený ju
opätovne sledoval postavením pred miestom jej trvalého pobytu, čím poškodenú obmedzuje v obvyklom
spôsobe života, nakoľko poškodená má strach o svoj život a zdravie.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., §
36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000 (tisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu obžalovanému

uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tak, že zastáva názor, že skutkové vety obžaloby
nekorešpondujú sdôkazmizhromaždenýmiazdokumentovanýmivprípravnomkonaníavykonanýmina

hlavných pojednávaniach. Poukázal na výpoveď poškodenej Mgr. D. Q., ktorá v priebehu dokazovania
neuviedla ani jednu konkrétnu udalosť v jeho chovaní, z ktorého by u nej vyplynula obava o jej život
a zdravie. Potvrdila, že ju fyzicky neatakoval, ale mal zakladať k jej osobe diskusie na sociálnych
sieťach. Z výpovedi poškodenej nevyplynulo jej dlhodobé prenasledovanie a sledovanie jeho osobou
ani skutky fyzického násilia, alebo vyhrážok. Ako obťažujúce pokladá poškodená jeho postávanie

pred jej bytovkou, ale nevie presne povedať, kedy to bolo, či to bolo aj v noci, keďže spala. Pre
odstup času nevie uviesť, koľkokrát vyhľadal jej osobnú blízkosť, kedy ju sledoval a kedy ho videla
postávať pred bytovkou, nakoľko o mnohých jeho návštevách ani priamo nevedela. Na jeho chovanie
nie je možné aplikovať zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečné prenasledovanie.
Kontaktovanie manželky písaním SMS správ a jeho snahu o osobné stretnutie v mesiaci marec a

apríl 2015 nie je možné hodnotiť ako dlhodobé prenasledovanie poškodenej, chýba tu jednotiaci zámer
tohto trestného činu ublížiť poškodenej. Svojím konaním iba prejavil snahu obnoviť manželstvo a získať
základnú informáciu o synovi P.. Táto jeho snaha nemôže byť hodnotená ako dlhodobé prenasledovanie
iného. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b),
c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že podľa § 285 písm. b) Tr. por. ho oslobodí

spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že zastáva názor, že
ani po doplnení dokazovania na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 4To/12/2016 z októbra 2017 a z augusta 2018 nevyplynula zmena skutkových okolností, nebola

preukázaná objektívna stránka tohto žalovaného trestného činu a s poukazom i na písomné dôvody
podaného odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vo veci rozhodnúť oslobodením meritórnym
spôsobom.

Obžalovaný v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný a žiadal, aby

bol oslobodený spod obžaloby prokurátora.

Krajský prokurátor v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie Okresného
súdu Michalovce považuje za správne a zákonné. Podľa jeho názoru okresný súd zákonným spôsobom
a v potrebnej miere zistil skutkový stav, tento skutkový stav správne vyhodnotil a aplikoval príslušnú

právnu normu. Základným predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti je splnenie podmienky
spočívajúcej v tom, že konanie v tomto prípade obsiahnuté v skutkovej vete mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu u poškodenej, resp. mohlo v podstatnej miere ju obmedzovať v obvyklom spôsobe života. Tátopodmienka je podľa jeho názoru splnená, preto navrhol, aby súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhoY.Q.jedôvodné.

Ostatne v uvedenej trestnej veci rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 24.8.2018, sp. zn.

4To/53/2018, ktorým podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa
12.4.2018 a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho uznesenia poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá neuviedla
ani jednu konkrétnu udalosť, konkrétne správanie obžalovaného, z ktorého by u nej vyplynula obava o
jej život a zdravie. Vyjadrila sa, že sa raz aj schyľovalo k útoku na jej osobu zo strany obžalovaného,
ale v ďalšom konaní včas prestal. Potvrdila, že obžalovaný ju fyzicky neatakoval, ale mal zakladať k jej

osobe diskusie na sociálnych sieťach. Teda z jej výpovedí nevyplynulo, aby ju dlhodobo prenasledoval
a sledoval, dopúšťal sa voči nej fyzického násilia a fyzicky ju napádal, alebo sa jej nejakým spôsobom
vyhrážal. Dokonca pre odstup času nevedela uviesť, koľkokrát vyhľadal jej osobnú blízkosť, kedy ju
sledoval a kedy ho videla postávať pred bytovkou, nakoľko o mnohých jeho návštevách ani priamo
nevedela. Teda ju obťažovali jeho návštevy v mieste trvalého bydliska a obmedzovalo ju to v obvyklom

spôsobe života, aj keď o tom nevedela. Táto výpoveď poškodenej má vplyv pri hodnotení dôkazov vo
vzťahu k intenzite útokov zo strany obžalovaného voči poškodenej, ako aj na uložený trest.

Záverom odvolací súd dodal, že zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) znamená, že
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia každý dôkaz zvlášť, ale následne vždy vo vzájomných

súvislostiach. S rovnakou dôslednosťou a s vlastným postojom hodnotia dôkazy svedčiace v prospech
obvineného, ako aj dôkazy svedčiace v neprospech obvineného. Orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy na základe vlastného vedomia, svedomia, presvedčenia, skúseností, vzdelania.
Neexistujú zákonom presne stanovené pravidlá na hodnotenie toho-ktorého dôkazu, hodnotenie sa
neodvíja ani od počtu dôkazov, ani od pomeru dôkazov svedčiacich v prospech obvineného a

svedčiacich v neprospech obvineného. Rozhodujúcim kritériom na hodnotenie dôkazov je vnútorné
presvedčenie, ktoré sa má zakladať na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu. Hodnotenie
dôkazov musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, aby potom
mohol dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory
medzi nimi a skúmať, prečo k nim dochádza. Len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia

a pre záver o vine obvineného. Okresný súd v prípade obžalovaného Y. Q. nevyhodnotil všetky okolnosti
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a neurobil logicky odôvodnené skutkové zistenia.

Okresný súd však po zrušení veci odvolacím súdom na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný
obsah spisového materiálu, vyzval procesné strany na prednesenie záverečných rečí a opätovne uznal

obžalovaného Y. Q. za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
b/, c/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je to vyššie citované. V rozsudku
poukázal na to, že pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa okrem
iného vyžaduje dlhodobé prenasledovanie, teda, aby takéto konanie trvalo dlhší čas. Dlhodobosť ako

podmienka trestnosti sa musí posudzovať vždy individuálne, a to vzhľadom na každý konkrétny prípad
samostatne. Na základe ustálenej súdnej praxe je možné konštatovať, že minimálnou podmienkou, aby
boltentoznaknaplnený,jeaspoňniekoľkoútokov(minimálnetri)počasniekoľkýchdní.Hocipočettýchto
dní nie je upravený zákonom, má sa zato, že stačia tri dni, pretože takéto obdobie núti poškodeného,
aby bol neustále v strehu s vyhliadkou, že takéto útoky môžu pokračovať. Rozmedzie medzi začiatkom

prvého a koncom posledného musí byť aspoň 72 hodín.

Okresný súd mal teda zato, že vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade
zo strany obžalovaného bolo voči poškodenej vykonaných niekoľko násobne viac takýchto útokov, za
ktoré je potrebné považovať aj každú zaslanú správu, či telefonát, ako aj pokusy o osobné stretnutia a

sledovanie v mieste trvalého bydliska, a to aj napriek skutočnosti, že súd nemohol prihliadať na veľké
množstvo SMS správ zaslaných obžalovaným poškodenej po zablokovaní jeho telefónneho čísla, hoci
aj takéto správy boli poškodenou vnímané ako obťažujúce, keďže pre túto nebol obťažujúci iba obsah
SMS správ, ale aj samotná skutočnosť, že SMS správou bola zo strany obžalovaného napriek svojmunesúhlasu opätovne kontaktovaná. Je rovnako zrejmé, že tieto útoky trvali vyše dvoch mesiacov, ako
to súd konštatuje vyššie, teda oveľa dlhšie časové obdobie, ktoré je vyžadované súdnou praxou na
posúdenie takéhoto konania ako páchania žalovanej trestnej činnosti.

Je rovnako zrejmé, že všetky tieto útoky vo svojom súhrne, najmä vzhľadom na ich intenzitu, boli
spôsobilé u poškodenej podstatným spôsobom znížiť kvalitu jej doterajšieho obvyklého života a to tak,
že táto mala reálnu obavu o svoje zdravie, keďže aj reálne došlo k jeho zhoršeniu a poškodená musela
vyhľadať lekársku pomoc a pomoc psychológa. Zároveň bola kvalita života poškodenej podstatne

zhoršená vyhľadávaním osobnej blízkosti a sledovaním zo strany obžalovaného, ako aj jeho neustálym
kontaktovaním prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a to proti vôli poškodenej.

V tejto súvislosti súd podotkol, že kvalita života predstavuje súhrn zvykov, aplikáciu hodnôt a voľnosť
správania v súlade so všeobecnými právnymi predpismi konkrétnej osoby, a to tak v oblasti duševného
prežívania života, ako i v oblasti materiálneho zabezpečenia života. Zhoršenie kvality života preto

predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum. Zhoršenie kvality
života trestným činom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. spočíva najčastejšie v
psychickej traume alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže
vyvinúť do tvrdších atakov a pod.

Súd sa v rámci hodnotenia dôkazov zaoberal aj námietkou obžalovaného o duplicite SMS správ, ktoré
mal tento zaslať poškodenej. Je možné konštatovať, že v danej veci boli predložené dva prepisy
SMS správ zo strany poškodenej a jeden zo strany obžalovaného. Súd pri hodnotení počtu SMS
správ preto vychádzal z úplného zoznamu SMS správ predloženého poškodenou, na ktorom je šípkou
vyznačené, či sa jedná o prichádzajúcu alebo odchádzajúcu správu, ako aj čas, dátum a telefónne

číslo, odkiaľ bola prijatá, či kde bola zaslaná. Tento prepis SMS správ obžalovaný počas konania nijako
nenamietal. Takto je možné zistiť presný počet odoslaných SMS správ, resp. prijatých správ poškodenou
od obžalovaného. Prepis SMS správ poskytnutý obžalovaným je neúplný a pri ním predložených SMS
správach sa tento zhoduje s prepisom predloženým poškodenou. Súd podotýka, že napriek vznesenej
námietke obžalovaného o duplicite SMS správ, obžalovaný na výzvu súdu nevedel súdu uviesť žiadnu

konkrétnu SMS správu, ktorú súd mal zohľadniť duplicitne a to napriek tomu, že túto skutočnosť sám
namietal. Súd teda aj naďalej konštatuje počet prijatých práv poškodenou od obžalovaného tak, ako
je to uvedené vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozsudku, kde v predloženom prepise SMS správ zo
strany poškodenej nezistil žiadnu duplicitnú SMS správu.

Keďže obžalovaný Y. Q. neuviedol na svoju obranu žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, súd o jeho vine
nemal žiadne pochybnosti.

Odvolacísúdsavšakstýmtozáveromokresnéhosúdunestotožňujeapoukazujenato,žezvykonaného
dokazovania je nesporným, že to, čo sa uvádza v skutkovej vete obžaloby, sa aj stalo. Sporným zostáva

právne posúdenie skutku, teda, či konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako spáchanie prečinu ne-
bezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Odvolací súd poukazuje na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 15.12.2016 (č. l. 224),
z ktorej nie je možné ustáliť dobu páchania žalovanej trestnej činnosti. Na hlavnom pojednávaní

jednoznačne deklarovala, že po určitom čase zablokovala telefónne čísla obžalovaného s tým, že si ich
mohla dodatočne pozrieť ako prichádzajúce správy iba vtedy, ak o to mala záujem. Súčasne uviedla,
že po zablokovaní telefónneho čísla prichádzajúce správy od obžalovaného ju nevyrušovali, avšak i
naďalej ju obťažovali, pretože si ich sama pozerala minimálne dvakrát denne, lebo chcela. Je potom
otázkou, do miery konanie a správanie obžalovaného voči poškodenej napĺňalo skutkovú podstatu ža-

lovaného trestného činu (prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/,
písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), keď skutková podstata uvedeného trestného činu je naplnená, keď
pôjde o dlhodobé prenasledovanie iného (v prejednávanom prípade poškodenej), avšak zo strany ob-
žalovaného sa vyžaduje taký spôsob, ktorý u poškodenej bude vzbudzovať dôvodnú obavu o život ale-
bo zdravie prenasledovaného, resp. jemu blízkych osôb, alebo zhorší kvalitu jeho života. Tieto znaky

musia byť splnené kumulatívne. Teda o trestný čin nebezpečného prenasledovania ide vtedy, keď sa
jedná o prenasledovanie dlhodobé a zároveň toto zhoršuje kvalitu života v podstatnej miere toho, kto je
prenasledovaný. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektív-
ne vníma ako negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume, alebo aspoň v nepoko-ji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov. Zároveň us-
tanovenie § 360a Tr. zák. vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli pre-
nasledovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obžalovaného nesved-

čí ani závažnosť jej konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., berúc do úvahy okol-
nosti prípadu, za ktorých došlo k prenasledovaniu poškodenej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa spôsobu vykonania činu a jeho následku, okol-
ností, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky obžalovaného, nie je podľa konajúceho súdu

závažnosť posudzovaného činu väčšia ako nepatrná.

V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio" orgánmi apli-
kácie práva, t.j. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimotrestnej
zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného práva. Princíp ultima ratio má funkciu subsi-
diárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy,

pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjav-
ne neúčelné.

Ustanovenie § 285 písm. b/ Tr. por. predpokladá, že z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v
trestnom konaní i súdu možno spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že

skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby, síce skutočne alebo aspoň sčasti sa stal, ale preukázaný
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nenapĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky žiadnej
skutkovej podstaty trestného činu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil, pretože skutok
nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.