Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011117

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114011117.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovaného N. Y., nar.
17.12.1968 v Trebišove, trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na

hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 19. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : N. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom I., W. XX, prechodne bytom I., Š. Q. XX,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom mieste a čase v mesiaci október 2011 počas telefonického rozhovoru vylákal od V..
I. W. pôžičku finančných prostriedkov vo výške 8.000,- Eur a to pod zámienkou požitia týchto finančných

prostriedkov na kúpu bližšie nestotožneného motorového vozidla, ktoré jej prisľúbil vrátiť do dvoch
týždňov od zapožičania, následne tieto peniaze I. W. osobne dňa 17.10.2011 vybrala zo svojho účtu v
G. sporiteľmi a.s. Trnava, a to konkrétne 5 ks bankoviek, v nominálnej hodnote 500,- Eur, 1 ks bankovky
v nominálnej hodnote 200,- Eur, 53 ks bankoviek v nominálnej hodnote 100,- Eur a uvedené bankovky
potom vložila dňa 17.10.2011 v Trnave v pobočke Tatra Banky a.s. na ním oznámený bankový účet číslo
2917903673/1100, takto poskytnuté peňažné prostriedky obvinený na deklarovaný účel nepoužil, na
výzvu na vrátenie peňažných prostriedkov nereagoval, ale tieto si ponechal a použil pre vlastnú potrebu,
čím spôsobil poškodenej I. W., nar. 15.3.1958, trvale bytom V. X. XX, U., škodu vo výške 8.000,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená V.. I. W. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., ul. Vl. X. XX, s

nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.05.2014 bola Okresnému súdu Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
obvineného N. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala

samosudkyňa Okresného súdu Trnava dňa 17.10.2014 pod č.k. 2T/67/2014-216 trestný rozkaz, ktorým
obvineného uznala vinným v zmysle obžaloby a uložila mu trest a povinnosť nahradiť škodu poškodenej.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.

Súd vykonal v dňoch 03.11.2015 a 19.01.2016 dokazovanie výsluchom obžalovaného N. Y., výsluchom
svedka N. Y. ml., výsluchom poškodenej V.. I. W., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný N. Y. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa cíti

byť nevinný. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nevylákal od pani W. 8.000,- Eur.
On mal obchodné jednanie v Trnave a už si nepamätá na ktorom hoteli. Tam pani poškodená prišla za
ním, dali si kávu (neskôr uviedol obed) a potom s ním strávila noc na hoteli. Tam ju požiadal, pretože mal
pri sebe 8.000,- Eur, ktoré jej dal, aby mu ich vložila na účet. Išiel do zahraničia, nechcel tie peniaze brať
so sebou, pretože mal tú skúsenosť, že keď išiel do Čiech, tak ho okradli a tak poškodenú požiadal, aby

mu tie peniaze vložila na účet. Presný deň kedy to bolo, uviesť nevedel. Vedel, že prišiel do Trnavy, lebo
tu mal obchodné jednanie. Bežne nosí pri sebe peniaze, mal pri sebe už aj 200.000,- Eur. Peniaze mal
pri sebe preto, lebo tieto mu dal syn, a požiadal ho, aby mu išiel kúpiť auto. Toto však nekúpil, lebo mal
silný obsah 4,5 a chcel skôr diesel. Nepredpokladal, že bude musieť ísť do Čiech. O tomto sa dozvedel
predtým ako sa mal stretnúť s poškodenou. Auto mal ísť pozerať počas cesty, keď išiel do Trnavy. Bolo

to v U.. Peniaze sám na účet nevložil, lebo banky boli zatvorené, nakoľko s poškodenou sa stretol asi
okolo 17 hodiny. Nevedel si spomenúť kde presne bol ubytovaný. Poškodená mu mala spomínať, že
dcére prerába byt. Peniaze chcel vložiť na účet preto, lebo v rámci Slovenska sa dá obchodovať s
veľkou hotovosťou ale mimo Slovenska nie. S peniazmi, ktoré boli vložené na účet naložil tak, že kúpil
auto H. 5 asi pred rokom a pól. Poškodenú neskôr prestal kontaktovať, pretože vycítil z nej akoby bola

rozdvojená osobnosť a podľa neho je toto pomsta, pričom poškodená žiada od neho aj od syna peniaze.
Na jeho syna podala žalobu. S poškodenou sa spoznal tak, že mal zavolať niekomu inému, ale zle
vytočil telefónne číslo. S poškodenou sa stretli prvýkrát, keď strávili spolu noc na hoteli. Dôveru napriek
tomu, že ju videl prvýkrát a hneď jej dal hotovosť mal, pretože často ľuďom dôveruje, má to v povahe.
Ale poškodená by peniaze nepožičala len tak niekomu a preto v odpore uviedol na svoju obranu, že je

nepravdepodobné a z jeho pohľadu úplne vylúčené, aby bez bližšieho zoznámenia a bez akéhokoľvek
dokladu mu požičiavala finančné prostriedky. Po tom ako jej dal peniaze sa s poškodenou stretol asi raz.
Poškodená sa však s ním chcela stretnúť dosť často a stále mu volávala. Definitívne s ňou rozviazal
kontakt o niekoľko mesiacov neskôr ako jej dal peniaze. Obžalovaný v tom čase podnikal a podniká až
doteraz. Pokiaľ poškodená mu písala sms správy, že chce vrátiť nejaké peniaze, tak to bral ako žart a

nechápal o čo ide. Doklad, že poškodenej dal peniaze nemá, tak isto ako poškodená. Avšak jeho syn
predal auto za 8.000,- Eur a nejaké drobné a za tieto peniaze si chcel kúpiť H.. Sám si nešiel kúpiť auto
preto, lebo bol v práci a syn mu dôveruje. Po tom ako sa stretol s poškodenou, mal rokovanie s českými
obchodnýmipartnermi,pričompredmetrokovanianeuviedol,nakoľkotoniejepredmetomtohtokonania.Z výpovede svedkyne a poškodenej V.. I. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa stala obeťou
podvodu.Jednéhodňajejzazvoniltelefón,zdvihla,myslelasi,žetojepriateľka,bolotam0917aozvalsa
nejakýneznámyčlovekazačalrozhovor,žetobolomyl.Asitenčlovekzacítilšancu,povedal,žepríjemný

hlas. Akákoľvek agentúra zazvoní, ona sa s nimi porozpráva a mala trpezlivosť aj na obžalovaného.
Tak sa začal rozhovor, už aj zrušila telefón, on jej povedal, že ešte zavolá, viackrát jej volal, takto sa
začali rozprávať, začal jej obžalovaný vyvolávať. Zistil, že je príjemná pani. Takto to šlo viacero dní,
nejaké obdobie a začal hovoriť o tom, aký je on bohatý podnikateľ a začal sa pýšiť tým podnikaním.
Medzitým začal spriadať nitky, že tak máličko mu chýba, že by potreboval nejaké peniaze, ale len na

chvíľočku, začal lákať tie peniaze od nej týmto spôsobom. Povedal, že potrebuje nejaké peniaze na
auto, na krátky čas a ona to prehliadla, že je to vlastne také vylákavanie, sústavne len tlačil, že rýchlo,
rýchlo, že ich potrebuje, ten tlak si uvedomila až potom neskôr, keď tie peniaze už nebolo možné od
neho dostať, keď popieral, že mu nejaké peniaze boli poskytnuté z jej strany. Peniaze vložila na účet,
vybrala ich z banky Slovenská sporiteľňa a.s. a vložila ich do Tatrabanky. V takej nominálnej hodnote
ako jej dievčatá v Slovenskej sporiteľne dali do ruky, chýlilo sa k 17.00 hodine. Vie ako utekala do

banky a tam uložila tie peniaze na účet obžalovaného. Od toho momentu sa začali peripetie pre ňu,
akékoľvek popieranie, naťahovanie, vymýšľanie, klamanie. Vtedy pochopila, že ich tak ľahko nedostane
späť, čo trvá až tohto okamihu. Až neskôr začal prezrádzať ako žije, lebo už nemusel hrať slušného
podnikateľa. Na začiatku povedal, že je rozvedený a keď podala trestné oznámenie, tam sa zistilo, že
má tretiu manželku. Hral to na ňu aj takým spôsobom, keď získaval tie peniaze, hovoril o vnúčatkách,

ako keď má depresie chodí za nimi, ako sa s nimi hrá, to vedel dokonale. Bolo to vlastne o emóciách
a o klamaní. Ona žiada naspäť svoje peniaze. Ona ho doteraz nepoznala, nemá záujem sa s ním ani
stretávať. S obžalovaným sa stretla vtedy, keď chcela, aby jej podpísal zmluvu. Bolo to na začiatku
novembra 2011 a bolo to v nejakej reštaurácii nejakého hotela, možno hotela Dream. Peniaze vložila na
účet, ktorý jej oznámil obžalovaný telefonicky. Poznamenala si ho a išla vložiť peniaze. S obžalovaným

intímny pomer nemala. Obžalovaný jej nikdy nedal finančnú hotovosť. Prevod z účtu na účet neurobila
preto, lebo mala peniaze viazané, musela výber nahlásiť dva až tri dni dopredu. Tie peniaze mala na
knižke. Išla do banky 17-teho dňa v mesiaci, lebo vtedy sa jej peniaze uvoľnili, tieto vybrala na nátlak
obžalovaného, lebo povedal, že to súrne potrebuje. Povedal, že do troch týždňov mu príde 100 000,-
Eur a že jej ich vráti. Obžalovanému dôverovala, ale po tom ako peniaze získal, všetko popieral, zmluvu

jej nepodpísal. Neskôr sa dozvedela, že účet, ktorý jej poskytol obžalovaný je účet jeho syna, podala
žalobu, spor vyhrala, ale syn obžalovaného sa odvolal. Myslela si, že je to účet obžalovaného lebo sa
volajú rovnako. Peniaze si požičal, lebo chcel kúpiť nejaké auto. Potom jej povedal, že z toho zaplatil
mzdy pracovníkom, tak nevie povedať či si auto kúpil. Obžalovaného aj vyzvala na vrátenie peňazí
prostredníctvom advokátky, obálka sa však vrátila ako nedoručená. S obžalovaným sa stretla až potom

ako mu vložila peniaze na účet. Chcela neskôr aj podpísať zmluvu od obžalovaného, ten ju utešoval,
že veď to išlo cez banku, cez účet a preto mu môže stále dôverovať. Peniaze žiadala späť v každom
rozhovore.

Obžalovaný na výpoveď svedkyne uviedol, že svedkyňa povedala len polopravdy a lži. Žiadne peniaze

mu nepožičala a vrátila mu len tie peniaze, ktoré požiadal, aby ich vložila na účet jeho syna.

Z výpovede svedka N. Y., ml. vyplynulo, že chcel kúpiť auto, jeho otec mal cestu kde to auto predávali.
Dal mu 8 000,- Eur, aby auto kúpil. Nekúpil auto a tak mu poslal na účet peniaze. Peniaze mal, lebo
predalauto.Sjehoúčtommoholdisponovaťlenon.PeniazevybralvU.bankevI.,dátumnevedeluviesť.

Peniaze mali byť použité na kúpu auta H.. Na otázku samosudkyne, že prečo súdu nepredložil doklad o
tom, že z účtu vyberal pre otca peniaze napriek tomu, že z výpisu z účtu, ktorý na hlavnom pojednávaní
predložil vyplýva, že mal na účte (ku dňu 15.11.2011) XX.XXX Eur uviedol, že peniaze otcovi dával v
hotovosti. Auto mu mal kúpiť pred 15.11.2011, peniaze nevyberal z účtu, peniaze mal pri sebe z predaja
auta. A peniaze v hotovosti 5.950 eur na účet dňa 15.11.2011 vložil, tieto mal od otca, ktorý mu ich dal

niekedy dávno. Ku kúpe auta nedošlo preto, lebo auto nebolo v dobrom stave a otec bol na prehliadke
vozidla a auto sa mu nepáčilo.

Svedok na hlavnom pojednávaní predložil súdu listinné dôkazy. Z faktúry zo dňa 12.08.2011 vyplýva,
že spoločnosť Z. Z. AUTO a.s. vyplatila N. Y., bytom D. F. XXX sumu X 412,- Eur v hotovosti na základe

predloženej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj vozidla VW C., ktorého syn obžalovaného bol
vlastníkom. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že syn obžalovaného kúpil od predávajúceho
J., V.. M. Y. vozidlo H. XXXD za sumu 8 000,- Eur. A z výpisu banky Tatra banka, a.s. zo dňa 13.01.2016vyplýva, že syn obžalovaného mal na účte číslo XXXXXXXXXXX ku dňu 15.11.2015 sumu 10 957,57
Eur a toho istého dňa vkladal na účet sumu 5 950,- Eur.

Na výpoveď svedka obžalovaný reagoval tak, že jeho syn je trošku zmätený, lebo nikdy nestál pred
súdom. Jeho syn disponoval čiastkou 8.000,- Eur preto, lebo mu dal na účet 20.000,- Euro v hotovosti
pri odpredaji domu, môže doložiť aj kúpno - predajnú zmluvu. Jeho syn nemá preto ten výpis z účtu,
kde mu dal 20.000,- Euro, lebo mu v banke povedali, že musí čakať 30 dní, aby obnovili ten účet, ktorý
bol zrušený.

Poškodená k výpovedi uviedla, že sa obrátila na súd, tam predseda senátu jasne povedal, že sa svedok
obohatil o jej finančné prostriedky, ktoré jej doteraz nevrátil a čaká sa na vyrozumenie Krajského súdu
v Košiciach. Všetko bolo vypovedané, všetko čo tu povedal, považuje za zbytočné, to sú hlúposti.

Zo záverečnej reči splnomocneného zástupcu poškodenej vyplýva, že tento uviedol nasledovné: „sme

presvedčení, že obžalovaný nepreukázal v rámci svojej obrany podstatné skutkové okolnosti, ktorými
by vyvrátil spoľahlivo obvinenia uvedené v obžalobe, najmä dávame do pozornosti súdu, že obžalovaný
nedokázal v rámci svojho výsluchu uviesť presné miesto stretnutia, čas stretnutia s pani poškodenou,
nepreukázalpôvodpeňazí,anivýpoveďsvedkapánaY.ml.neobjasnilasúduanepreukázala,žepeniaze
uložené na účet pána Y. ml. sú jeho vlastnými peniazmi. Poukazujem rovnako na podstatné rozpory

medzi výpoveďou obžalovaného ešte z výsluchu pred vyšetrovateľom zo dňa 11.01.2013, z ktorých
vyplýva, že obžalovaný uvádzal, že mal kúpiť auto H. rady X a to v Trenčíne, pričom svedok pán Y. ml.
uviedol, že sa malo jednať o H. rady 5 a auto malo byť kúpené v Trnave. Obžalovaný ďalej uviedol v
zápisnici z toho istého výsluchu na otázku prečo sumu 8.000,- Eur nevložil na účet sám, tu uviedol, že
išiel preč do zahraničia a myslel že to bol práve víkend a preto požiadal poškodenú, aby peniaze vložila.

Na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedol, na otázku prokurátora prečo sám nevložil peniaze na svoj
účet citujem: „nemohol som, lebo banky boli zatvorené, lebo som sa s ňou stretol asi okolo17.00 hod.“.
Vyššie uvedené rozpory potvrdzujú naše presvedčenie o tom, že obžalovaný spáchal skutok, z ktorého
je obvinený. Poškodená si v konaní uplatňuje náhradu škody spôsobenej trestným činom a to vo výške
8.000,- Eur v rátane nákladov na trovy trestného zastúpenia“.

Obhajca obžalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že „počas hlavného pojednávania pred
súdom nebolo preukázané úmyselné konanie môjho klienta dopustiť sa trestného činu podvodu. Celé
pojednávanie sa nieslo v znamení tvrdenia proti tvrdeniu. Proti môjmu klientovi je jediný dôkaz a to
výsluch poškodenej, ktorej výpoveď nemôžeme považovať za dôveryhodnú. Poškodená podala trestné

oznámenie na polícii prakticky po roku a na súd v Košiciach na občianske súdne konanie podala po
dvoch rokoch žalobu. O dôveryhodnosti poškodenej svedčí aj tá skutočnosť, že na Okresnom súde v
Košiciachjejboluznanýnároknanáhraduškody8.000,-Eurspríslušenstvomanahlavnompojednávaní
uviedla ako aj teraz v záverečnej reči cestou svojho zástupcu, že taktiež žiada náhradu škody vo
výške 8.000,- Eur. To znamená že prakticky poškodená žiada od môjho klienta náhradu škody vo výške

16.000,- Euro. Nie je toto podvodné konanie? Ak by bol môj klient mal v úmysle podvodným spôsobom
získať od poškodenej peniaze, mohol to riešiť rôznym spôsobom a to napr. tým, že by bol peniaze od nej
zobral, bol by si ich dal poslať na svoj účet a nie na účet syna. Ak by mal v úmysle môj klient podvodným
spôsobom vylákať od poškodenej 8.000,- Eur a ako poškodená uvádza vo svojej výpovedi a že peniaze
vložila na účet ešte predtým ako sa s ním stretla, môj klient by sa potom nebol s ňou stretol a ona by nikdy

nevedela ako môj klient vyzerá, lebo nikdy predtým sa s ním nestretala. Takže prečo sa s ním potom
stretla. To potvrdzuje výpoveď môjho klienta, že mali stretnutie v R. S. a že strávili spolu asi celú noc.
Záverom udávam, slová poškodenej, ktorá teraz uviedla, že na Okresnom súde v I. jej bolo uznaných
8.000,- Eur s príslušenstvom na I. stupni, som toho názoru, že je úplne postačujúce občianske - právne
konanie, kde bolo poškodenej uznané jej právo a toto trestné konanie považujem za úplne zbytočné a

duplicitné. Preto žiadam súd, aby môjho klienta oslobodil spod obžaloby.“

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že „od začiatku sa tu vedie proti mne trestné stíhanie na
základe neviem čoho, ja som mal dobrý úmysel vrátiť peniaze svojmu synovi na základe toho, čo som
uviedol na začiatku konania. A to, že na mňa bolo podané trestné oznámenie je len pomsta, ktorá sa

nemohla zmieriť s tým, že som prestal mať záujem o túto ženu. Ja sa necítim byť vinným zo spáchania
trestného činu podvodu a ani som to nemal v úmysle. V rámci udeleného posledného slova uviedol, že
„doniesol som určité doklady, že nebol som odkázaný na nejaké požičať si 8.000,- Eur, aj keď je dosť
neskoro,ajkeďsomtomunevenovaltakúpozornosť.Jasomdisponovalsumou450000,-Eur.Mojafirmaskrachovala na neuhradených faktúrach, mal som problémy s dodávateľmi, ale tým chcem povedať,
napriek tomu, že možno nie som dobrý partner a nemám dobré skúsenosti so ženami, ale som dobrý
otec. Nebol som a nie som odkázaný oberať nejaké ženy o peniaze. Ja sa riadne starám o svoje rodiny.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva, zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Z potvrdenia - vklad v hotovosti (č.l. 53) vyplýva, že poškodená vložila na účet číslo 2917903673, názov

účtuN.Y.,vU.banka,a.s.hotovosť8.000,-Euratokonkrétne5ksbankoviekvnominálnejhodnote500,-
Eur, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 200,- Eur, 53 ks bankoviek v nominálnej hodnote 100,- Eur, dňa
17.10.2011 o 16.59 hodine. Z potvrdenia o výbere z banky Slovenská sporiteľňa, a.s. (č.l. 54) vyplýva,
že tieto bankovky v rovnakom počte kusov ak aj v rovnakých nominálnych hodnotách poškodená vybrala
zo svojho účtu dňa 17.10.2011 o 16.31 hodine.

Z odfoteného displeja mobilného telefónu (č.l. 59) vyplýva, že obžalovaný poslal poškodenej sms správu
v znení: „Ak sa tak vies zmenit nazor z vecera dorana. Tak ja nechapem takeho cloveka. Zreme trpis
rozdvojenou osobnostou. Ja ty uz nic vysvetlovat nebudem! Jak budu hnet ty ich poslem!

Z výpisu z účtu na meno majiteľa účtu N. Y. vyplýva, že dňa 17.10.2011 mu bolo vložené na účet 8 000,-

Eur s popisom auto.

Z odpovede Daňového úradu Y. vyplýva, že spoločnosť J.K.J. V., s.r.o., so sídlom N. 9, I., V.: XXXXXXXX,
má ku dňu XX.XX.XXXX dlh vo výške 5 472,28 Eur a to za obdobie od augusta 2009. Z výpisu z
obchodného registra na predmetnú obchodnú spoločnosť vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom

v tejto spoločnosti je obžalovaný.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Trebišov zo dňa 20.02.2013 vyplýva, že neznámy páchateľ ako
štatutárny zástupca J.K.J. V., s.r.o. s dodávateľom D. H. Z. C. uzatvoril dňa 28.09.2011 zmluvu, na
základe ktorej dňa 05.10.2011 prevzal stavebný materiál, za ktorý mu bola dňa 20.10.2011 vystavená

faktúra na sumu 11.005,40 Eur, dňa 20.10.2011 si prevzal ďalší stavebný materiál, za ktorý mu bola
vystavená faktúra na sumu 2.358,90 Eur, pričom spoločnosť faktúry neuhradila, čím spôsobil škodu
svojím konaním spoločnosti D. H. - Z. C. vo výške 13 364,30 Eur, pričom toto trestné stíhanie bolo
zastavené, lebo skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia vyplýva, že obžalovaný nezaplatil tieto
faktúry a to z dôvodu, že iná spoločnosť neuhradila jeho spoločnosti ani cent, a pokiaľ táto spoločnosť

faktúry uhradí, peniaze ihneď prevedie na účet spoločnosti D. H. - Z. Plus.

Z výzvy na úhradu (č.l. 178) vyplýva, že poškodená vyzvala obžalovaného na vrátenie sumy 8 000,- Eur.

Z odpovede Z. Z. Z. a.s. (č.l. 192) vyplýva, že N. Y., nar. XXXX dňa XX.XX.XXXX predal vozidlo zn. VW

C. X,X U. za kúpnu cenu 8 412,- Eur.

V odpore proti trestnému rozkazu obžalovaný uvádza, že s pánom, ktorý predával auto telefonoval,
ktorý mu oznámil, že sa jedná o benzínové motorové vozidlo a od kúpy upustil. Ďalej uvádza, že sa
s poškodenou v meste Trnava stretol prvýkrát a je nepravdepodobné a z jeho strany úplne vylúčené,

aby bez bližšieho zoznámenia a bez akéhokoľvek dokladu jemu požičiavala finančné prostriedky. Nie
je odkázaný na požičiavanie si finančných prostriedkov nakoľko v tom období mal dostatok finančných
prostriedkov, pretože predal rodinný dom v obci Závadka a rodinný dom v obci Zalužice, ktorý síce nebol
písaný na jeho meno, ale na meno jeho švagrinej.

Z faktúry z hotela S. U. (č.l. 154) vyplýva, že N. Y. bol v hoteli ubytovaný od 14.10.do 15.10.2011.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur.

Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značkou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Aj keď obžalovaný spáchanie
skutku poprel, argumentujúc, že peniaze ktoré poškodená vložila na účet jeho syna, boli peniazmi

jeho syna a tieto jej odovzdal pri stretnutí, a tým, že on si nepotreboval požičiavať od poškodenej
peniaze, nakoľko je solventný a nosil pri sebe už aj 200 000,- Eur, je podľa názoru súdu spoľahlivo
usvedčovaný obsahom výpovede poškodenej V.. I. W. a obsahom listinných dôkazov. Hoci obžalovaný
považoval v podstate výpoveď svedka svojho syna za takú, ktorá je en bloc v jeho prospech, resp.
za takú považoval aj svoju verziu, súd v týchto výpovediach nachádza nepriame dôkazy pre trestnú

činnosť kladenú mu za vinu. Nie je pravdou, že obžalovaný v čase spáchania skutku disponoval
dostatočnými finančnými prostriedkami. Naopak z listinných dôkazov vyplýva, že jeho spoločnosť J.K.J.
V., s.r.o. nemala dostatočné finančné prostriedky, aby vôbec uhradila nedoplatky vedené na daňovom
úrade a z uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že táto spoločnosť neplatila faktúry, lebo iná spoločnosť jej
neuhradila faktúry a preto nemala dostatočné prostriedky na úhradu svojich dlžôb. Nepoprel skutočnosť,

že poškodenej napísal sms správu v znení „jak budu hnet ty ich poslem“. Naopak jej sms správu,
ktorou sa dožadovala vrátenia peňazí, považoval za žart, ktorý si nevedel vysvetliť. Na jednej strane
uvádza, že je z jeho pohľadu úplne vylúčené, aby bez bližšieho zoznámenia a bez akéhokoľvek dokladu
mu poškodená požičiavala finančné prostriedky, na druhej strane však on sám poškodenej mal zveriť
finančné prostriedky svojho syna a to v nemalej výške 8 000,- Eur. Pokiaľ ide o výpoveď svedka N.

Y. ml., je treba uviesť, že táto výpoveď vyznieva úplne nedôveryhodne. Na jednej strane tvrdil, že
sumu 8 000,- Eur vybral z účtu a dal otcovi, hneď na ďalšiu otázku tvrdil, že peniaze mal v hotovosti
a tak ich dal otcovi. Tvrdil, že otec bol auto aj pozerať, avšak sa mu nepáčilo, ale obžalovaný tvrdil,
že na obhliadke ani nebol, lebo po telefonickom rozhovore zistil, že auto je benzínové a nie dieslové.
Podľa názoru súdu je ťažko uveriteľné, aby osoba, ktorá má záujem kúpiť auto zistila až na ceste

k predávajúcemu, že ide o auto benzínové, pričom on chcel auto na diesel. Obžalovaný mal mať 8
000,- Eur pri sebe na kúpu auta pre syna a preto je málo pravdepodobné, aby základnú informáciu, na
základe ktorej nemalo dôjsť ku kúpe, zistil až na ceste do Trnavy. Je pravdou, že syn obžalovaného
predal auto VW C. za sumu cez 8 000,- Eur. Treba tu ale uviesť, že to bolo v auguste 2011. Súdu
nie je zrejmé, prečo svedok N. Y. súdu predložil výpis z banky, že dňa 15.11.2011 mal na účte cez

10 000,- Eur, keď ku skutku došlo dňa 17.10.2011. Ttakýto listinný dôkaz v prospech obžalovaného
nevyznieva. Poškodená vypovedala jednoznačne, že na základe požiadavky obžalovaného, ktorý jej
celý čas klamal, vložila mysliac si, že ide o jeho účet (keďže syn a obžalovaný sa volajú rovnako) 8 000,-
Eur za účelom, že obžalovaný tieto peniaze potrebuje na kúpu auta a peniaze jej za krátky čas vráti.
Táto jej výpoveď je podporovaná najmä listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že dňa 17.10.2011 vybrala

zo svojho účtu v banke v Slovenskej sporiteľmi a.s. U., a to konkrétne 5 ks bankoviek, v nominálnej
hodnote 500,- Eur, 1 ks bankovky v nominálnej hodnote 200,- Eur, 53 ks bankoviek v nominálnej hodnote
100,- Eur a uvedené bankovky potom vložila dňa 17.10.2011 v Trnave v pobočke U. H. a.s. Treba
zdôrazniť, že bankovky v rovnej nominálnej hodnote boli vložené na účet syna obžalovaného. Pokiaľ
obvinený tvrdí, že bol ubytovaný v hoteli S. a tam dal peniaze poškodenej, z faktúry menovaného hotela

ale vyplýva, že v tomto hoteli bol ubytovaný v dňoch 14.-15..10.2011, t.j. skôr ako došlo ku skutku
uvedeného v obžalobe. Súd obhajobným tvrdeniam obžalovaného neuveril. Tieto vyznievajú účelovo a
to za účelom zbavenia sa trestnoprávnej zodpovednosti za skutok, ktorý spáchal. Súd po vykonanom
dokazovaní nenašiel žiaden dôvod sa domnievať, že by výpoveď poškodenej bola účelovo vymyslená
v snahe sa obžalovanému pomstiť za nezáujem z jeho strany o poškodenú. Nebolo preukázané, že

by mala alebo mohla mať záujem kriminalizovať obžalovaného, t.j. že by skutkový dej, ktorej bola
súčasťou, vymyslela v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovanému. Preto súd svedeckú výpoveď
poškodenej akceptoval ako vierohodnú, pravdivú, z obsahu ktorej sa v spojení s listinnými dôkazmi
podáva logický a jednoznačný záver o vine obžalovaného za žalovaný skutok. Pre ustálenie skutku tak,ako bol zažalovaný, nie je podstatné, či poškodená podala trestné oznámenie s odstupom nejakého
času, alebo že sa vrátenia svojich peňazí domáha aj súdnou cestou proti synovi obžalovaného. Tvrdenia
obžalovaného, že si nepotreboval požičiavať peniaze, tu argumentačne neobstojí. Je evidentné, že

obžalovaný v inkriminovanom čase nemal dostatočné prostriedky na krytie svojich dlžôb, resp. na kúpu
auta,ktorúpodľavyjadreniapoškodenejplánoval.Pokiaľobhajobatvrdí,žesvedkyňajenedôveryhodná,
lebo žiada vrátenie peňazí aj od obžalovaného aj od syna obžalovaného, čo je podľa názoru obhajoby
podvodným konaním, je treba uviesť, že len táto skutočnosť nemôže odôvodňovať nedôveryhodnosť
výpovede poškodenej. A pokiaľ poškodená podala aj trestné oznámenie s určitým odstupom času, táto

skutočnosť nemá na dôkaznú situáciu v tomto konaní žiaden vplyv.

Protiprávnym konaním, opísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil znaky skut-kovej podstaty
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžalovaný
sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu

trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým
záujmom je ochrana majetkových práv ostatných subjektov práva.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, pričom v

troch prípadoch sa hľadí na neho akoby nebol dosúdený. Pri druhom odsúdení bol podmienečne
prepustený (rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Plzeň zo dňa 03.12.1987) a z tretieho záznamu
vyplýva, že výkon zvyšku trestu bol odpustený 01.01.1992 amnestiou. Z miesta bydliska je hodnotený
tak, že mestská polícia s obžalovaným riešila dopravné priestupky a to dňa 30.07.2008 a 23.05.2013.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od 01.01.2010 má

obžalovaný evidovaný niekoľko priestupkov, ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (počet
13) a priestupky, kde boli porušené pravidlá cestnej premávky (počet 6).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vyhodnotiac
okolnosti spáchania žalovaného skutku, mieru jeho zavinenia, jeho osobné pomery a možnosti jeho
nápravy, vezmúc do úvahy aj výšku spôsobenej škody, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je
možnévzáujmeefektívnehodosiahnutiaúčelutrestu(ochranaspoločnostianápravapáchateľa)pôsobiť
aj trestom výchovným. Preto súd podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na §

38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, t.j.
na spodnej hranici trestnej sadzby (1 až 5 rkov), pričom mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil mu primeranú skúšobnú dobu. Takto uložený
trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v
zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere

vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poškodená V.. I. W. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Súd napriek
tomu poškodenú odkázal na občianske súdne konanie, pretože zistil, že poškodená podala žalobu voči
synovi obžalovaného a vec sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania žalovaným

(synom obžalovaného). Táto zákonná prekážka nedovoľovala súdu zaviazať obvineného na náhradu
spôsobenej škody poškodenej.

Po vyhlásení rozsudku podal obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.