Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107224076
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7107224076.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu I. T., nar. XX.X.XXXX, Č. C.,
Ú. W. N., H.W. XX/XX proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody 231.915,00 Kč istiny s prísl., o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu 24C/210/2007-472 z 3.10.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa žalobou z 5.10.2007 domáhal, aby zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 231.915,- Kč, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 6.8.2007 až do
zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu. Okresný
súd Košice -I vo veci rozhodol rozsudkom 24C 210/2007-394 z 19.1.2015 tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 85.821,40 Kč (3.541,- eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od

6.8.2007 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o náhrade
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom 9Co/679/2015-443 z 9.2.2017 rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v zamietavom výroku 18.8.2017 a vo vyhovujúcom výroku
22.8.2017. Predmetom odvolaním napadnutého uznesenia bolo rozhodnutie o náhrade trov konania,
ktoré súd v zmysle tretieho výroku rozsudku ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Súd, vychádzajúc z § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z princípu úspechu v
konaní. Z výsledkov konania mal za zrejmé, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo do výšky
priznanej istiny 85.821,40 Kč, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 37%. Neúspech mal v časti
zamietnutej istiny, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 63%, že pomer úspechu a neúspechu
predstavuje 26% v prospech žalovaného, čo znamená, že žalovaný by mal právo na náhradu trov

proti žalobcovi v rozsahu 26%. Konštatoval, že takéto rozhodnutie , by vzhľadom na okolnosti tohto
konania bolo v rozpore s princípmi všeobecnej spravodlivosti. Citujúc znenie čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p., urobil
záver, že v súčasnej právnej úprave Civilného sporového poriadku absentuje ustanovenie, ktoré by
umožňovalo priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania aj v prípade, že bol úspešný len čiastočne,
že predchádzajúca právna úprava v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. takéto rozhodnutie umožňovala, za
podmienky, že rozhodnutie vo veci záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania alebo od úvahy

súdu. Poukázal na to, že riešenie takejto situácie v súčasnosti umožňuje článok 4 C.s.p. V odseku
2 tohto článku je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré je osobitným vyjadrením zákazu odopretiaspravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona
neexistuje. Dôvody pre použitie cit. článku súd videl v okolnostiach tejto veci a v tom, že rozhodnutie
o výške škody záviselo od znaleckého posudku. Z priebehu konania mal za zrejmé, že základ nároku

žalobcu bol dôvodný - súd konštatoval, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu štátu pri
úschove zaistenej veci, pretože pri výkone právomoci orgánov Policajného zboru v trestnom konaní
nebola zabezpečená ochrana zaisteného vozidla žalobcu tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Čo sa
týka rozsahu uplatnenej škody, ako súd uviedol v odôvodnení rozsudku, okrem toho, že príslušný
policajný orgán nesplnil svoje povinnosti bezprostredne súvisiace s uchovaním fyzického stavu vozidla

(t.j. zabezpečením jeho ochrany tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu),
nevykonal ani príslušné administratívne úkony súvisiace s úschovou vozidla, ktoré súdu sťažovali
dokazovanie, smerujúce k zisteniu, či škoda vznikla, kedy a v akom rozsahu. Zistenie stavu vozidla
v čase jeho zaistenia, počas jeho úschovy, ako aj v čase jeho vrátenia žalobca objektívne nemohol
ovplyvniť, pretože vozidlo nemal vo fyzickej moci a zabezpečenie evidenčných úkonov vo vzťahu k
tejto otázke bolo povinnosťou zariadenia, prostredníctvom ktorého policajný zbor zabezpečil úschovu

zaistenej veci. Po ustálení rozsahu škody potom súd pri určení výšky škody vychádzal zo záverov
doplneného znaleckého posudku Ing. Zoltána Béreša č.56/2013 zo dňa 20.7.2013, znalca z odboru
Cestná doprava, odvetvia Odhad hodnoty cestných vozidiel. Za takýchto okolností mal súd za to, že
zaviazať žalobcu na náhradu trov žalovanému, resp. aj nepriznanie náhrady trov žalobcovi, by bolo v
rozpore s princípom spravodlivého rozhodovania. Súd preto rozhodol, že žalobca má právo na náhradu

trov,ktoréúčelnevynaložilnauplatneniesvojhopráva,vrozsahu100%.Okonkrétnejvýškenáhradytrov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

4. Citujúc znenie § 255 ods. 1, 2 C.s.p., poukázala na to, že z výsledkov konania vyplýva, že žalobca
mal v konaní len čiastočný úspech, čo do výšky priznanej istiny (85.821,40 Kč, t.j. 3.541,00 eur), čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 37%. Neúspech mal žalobca v časti zamietnutej istiny, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 63%. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 26% v jej

prospech, teda má právo na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 26%. Žalovaná jednoznačne zastáva
názor, že nakoľko právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v C.s.p. je konkrétne špecifikovaná
kogentným ust. § 255 C.s.p., ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho účinku,
nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie siahol po náhradnom riešení a to k použitiu čl. 4 ods. 2 C.s.p.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení navrhla uznesenie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujme)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auznesenie

akovecnesprávnepotvrdil,lebosúdúplnezistilskutkovýstavveci,správnehoprávneposúdilaodvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení
ani podané odvolanie žalovanou.

6. Odvolací súd sa predovšetkým v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

v prejednávanom spore rozhodnutie o výške škody záviselo od znaleckého posudku, že v priebehu
konaniabolozrejmé,žezákladnárokužalobcuboldôvodný,žedošloknesprávnemuúradnémupostupu
orgánu štátu pri úschove zaistenej veci a čo sa týka rozsahu uplatnenej škody, že po jeho ustálení pri
určení výšky škody súd vychádzal zo záverov doplneného znaleckého posudku Ing. Zoltána Béreša č.
56/2013 z 20.7.2013, znalca z odboru cestná doprava, odvetvia odhadu hodnoty cestných vozidiel . Za

takýchto okolností súd rozhodol správne, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%
lebo nepriznať náhradu trov žalobcovi, by bolo v rozpore s princípom spravodlivého rozhodnutia.

7. Odvolací súd dodáva, že priznaná náhrada trov v rozsahu 100% nie je zo žalovanej sumy 231.915,00

Kč, ale zo sumy právoplatne priznanej, t.j. zo sumy 85.821,40 Kč (3.541,00 eur). Z uvedených dôvodov
je odvolanie žalovanej nedôvodné.8. Námietka žalovanej, že súd mal rozhodnúť podľa zásady pomerného úspechu, resp. neúspechu vo
veci, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, je preto bez právneho významu.

9. V prípadoch náhrady škody sa tento princíp neuplatňuje, resp. nie je možné ho takýmto spôsobom
formálne aplikovať. Zásadu úspechu v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo
znaleckého posudku, je v zmysle súdnej praxe potrebné posudzovať tak, že v prípadoch, ak žalobcovi
bola priznaná výška plnenia, ktorá závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, nejde o
procesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožno

ho „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Vhodným riešením je, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania,
avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania
výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§
255 C.s.p.), keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

11. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

12. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).