Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/287/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200824
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114200824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu P. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
v W., U. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti
žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.05.2016 č. k. 17C/50/2014-208 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v rozsahu sumy
6.650,57 €.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku nad rozsah sumy 6.650,57
€ tak, že žalobu v prevyšujúcej časti v rozsahu sumy 1.305,69 € zamieta.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že :
I/ Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu 74%.
II/ Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom

rozsahu.

Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 17.05.2016 č. k.
17C/50/2014-208 konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 26.793,06 € od
23.11.2013 do zaplatenia zastavil (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.896,06
€ a nahradiť na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 2.127,20 €, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 26.793,06 € s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 23.11.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.951,80 €, náhrady ušlého zisku vo výške
7.956,26 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.885 €.

3. Náhrada škody a nemajetkovej ujmy vznikla žalobcovi v dôsledku nezákonného trestného stíhania a

nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia o vzatí žalobcu do väzby.

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach ČVS: KRP-94/OVK-KE-2008 zo dňa 21.11.2008bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 4.12.2008 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi
pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods.1,2,4 písm. a ) Trestného zákona. Uznesením Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 1066/08 z 5.12.2008 bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti

uvedeným uzneseniam ako nedôvodná. Dňa 4.12.2008 bol žalobca zadržaný a na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I zo dňa 6.12.2008 sp. zn. 0Tp/156/2008 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného poriadku. Súd neprijal písomný sľub obvineného ani peňažnú
záruku obvineného s tým, že väzba obvineného začína plynúť dňom a hodinou zadržania, ktorému
predchádzalo obmedzenie osobnej slobody, a to dňa 4.12.2008 o 14.40 hod. a vykonávala sa v

Ústave na výkon väzby v Košiciach. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tpo/66/2008-26
zo 17.12.2008 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
17.04.2009, sp. zn. 6T/30/2009 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu. Rozsudkom Okresného
súdu Košice zo dňa 2.8.2010 č.k. 6T/30/2009-1065 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7To/100/2010-1102 z 2.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.12.2010, bol
žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný

stíhaný. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice z
24.4.2009 bol žalobca od 4.12.2008 do 24.4.2009 vo výkone väzby.

5. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2,3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2,3, § 7, § 8 ods. 5,6, § 15
ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2, § 18 ods. 1,3, § 27b ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení platnom v čase vydania predmetných rozhodnutí
(ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.), § 71 ods. 1 Trestného poriadku v znení platnom do 14.12.2008, § 37
ods. 1 Trestného poriadku, § 367 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 12 ods. 3 písm. c/, § 1 ods. 3,
§ 14 ods. 1 písm. a/ až d/, § 15, § 16 ods. 3,4 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 7 ods. 1,2 zák. č. 283/2002 Z.z.

o cestovných náhradách.

6. Okresný súd konštatoval, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené pre nezákonnosť
podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., preto sa zaoberal otázkou, či rozhodnutie o oslobodení spod
obžaloby môže mať z hľadiska uvedeného ustanovenia rovnaký význam ako zrušenie uznesenia pre

nezákonnosť. Dospel k záveru, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v
zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený
v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.

7. Okresný súd za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považoval trovy vynaložené žalobcom
v trestnom konaní, ktoré žalobca zaplatil JUDr. Gdovinovi, (právnemu zástupcovi) v trestnom konaní, a
to v celej uplatnenej výške 1.951,80 €. V tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.

8. V časti žaloby o náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy dospel k záveru, že len samotné

konštatovanie porušenia práv žalobcu nie je postačujúce na odstránenie alebo aspoň zmiernenie
vzniknutého zásahu, ku ktorému došlo nenapraviteľným spôsobom v súvislosti s trestným stíhaním a
väzbou žalobcu. Na základe vlastnej úvahy priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím
na intenzitu a dĺžku zásahu do osobnej slobody žalobcu, ako aj intenzitu následkov tohto zásahu v
jeho súkromnom a spoločenskom živote a okolností prípadu (vianočné sviatky, skutočnosť, že dovtedy

žalobca nebol nikdy trestne stíhaný) vo výške 1.988 € (14 € x 142 dní) a vo zvyšnej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

9. Čo sa týka náhrady ušlého zisku posudzoval vzťah v príčinnej súvislosti medzi porušením povinností
žalovanej vydaním uvedených rozhodnutí a vzniknutou škodou spočívajúcou v ušlom zisku žalobcu.

Dospel k záveru, že absencia žalobcu vo vedení spoločnosti bola bezprostrednou a priamou príčinou
majúcou za následok vznik škody. Poznamenal, že ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva
v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností
pri pravidelnom behu vecí dosiahol. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť
zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu

vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie
svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo
reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel.
Okresný súd vychádzal z daňových priznaní a výkazov o príjmoch a majetkoch z podnikania. V dôsledkuvzatia žalobcu do väzby sa žalobca nemohol aktívne osobne podieľať na svojej podnikateľskej činnosti
a z tohto dôvodu žalobca ukončil podnikateľskú činnosť ako živnostník podnikajúci pod obchodným
menom P. T. - I. a tiež ako spoločník v spoločnosti MULLTECH s.r.o., keď previedol svoj obchodný podiel

na inú osobu a ukončil aj funkciu konateľa v tejto spoločnosti. Žalobca ušlý zisk preukázal predložením
daňových priznaní a výkazov o príjmoch a majetkoch z podnikania. V roku 2007 obchodná spoločnosť
nevykonávala žiadnu hospodársku činnosť. V roku 2008 bol rozdiel medzi príjmami a výdavkami - základ
dane z činnosti spoločnosti MULLTECH s.r.o. vo výške 3.933,28 €. Nakoľko sídlo spoločnosť mala na
Štefánikovej 6 v Košiciach, kde bola rozbehnutá prevádzka, súd nemal dôvod pochybovať o tom, že by

za pravidelného chodu vecí spoločnosť aj v období od decembra 2008 do marca 2009 zarábala obdobne
ako v mesiacoch 1-11/2008 a že by jej zisk patril žalobcovi ako jedinému spoločníkovi a konateľovi firmy.
Za rok 2008 mal žalobca ako fyzická osoba - živnostník rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške
497.565 Sk, t.j. 16.516,13 €, ktorý následne tvoril základ dane. Za rok 2007 bol rozdiel jeho príjmov a
výdavkov 19.212,94 € a za rok 2006 7.347,87 €. Súd dospel k záveru, že bezprostrednou a hlavnou
príčinou ušlého zisku žalobcu bola skutočnosť, že voči nemu bolo vznesené obvinenie a vykonávaná

väzba, keď sa žalobca fyzicky nemohol podieľať na uvedených podnikateľských aktivitách a nemal k
tomu ani dostatok psychických síl ako vyplynulo z výpovede žalobcu. Z uvedeného súd vyvodil, že
žalobca reálne, ak by pokračoval vo svojej živnostenskej činnosti aj v roku 2009, by zo svojej živnosti
dosiahol prospech vo výške 16.516,13 € a zo svojej (činnosti) spoločnosti prospech vo výške 3.933,28
€, t.j. 56,03 € za každý deň. Nakoľko bol vo väzbe 142 dní, jeho nárok na náhradu škody spočívajúcom

v ušlom zisku predstavuje sumu 7.956,26 € (56,03 € x 142 dní). Z uvedeného dôvodu považoval jeho
nárok v tejto časti za dôvodný a súd v tejto časti žalobe vyhovel.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 a 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Pokiaľ ide o majetkovú
ujmu, v tej časti bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva, keďže v tejto časti

vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, a tak zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vyčíslené
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.127,20 €.

11. Proti výroku o rozsudku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.896,06 €

a nahradiť trovy konania (výrok II.) podala žalovaná v rozsahu sumy 7.956,26 € a náhrady trov
konania odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody v rozsahu
prevyšujúcom sumu 3.939,80 € zmenil a žalobu v tejto časti (a rozsahu) zamietol a nanovo rozhodol
o trovách celého konania.

12. Na upresnenie uviedla, že odvolanie sa nedotýka rozsudku v rozsahu uloženej povinnosti na úhradu
sumy 3.939,80 €.

13. Konštatovala, že rozhodnutie súdu v časti priznanej náhrady škody v rozsahu nad sumu 3.939,80

€ považuje za nesprávne, lebo je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych
skutkových zisteniach súdu. Poukázala na to, že ušlý zisk v rozsahu sumy 7.956,26 € nie je možné
podľa názoru žalovanej dávať do príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania a vzatím do väzby.
Výška súdom priznaného nároku na náhradu ušlého zisku vychádza z nesprávnych skutkových zistení
súdu o príjmoch žalobcu. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.4.2010 sp. zn. 4Cdo/319/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2012
sp. zn. 5M Cdo/1/2011, v ktorom je vyjadrená argumentačná línia ohľadne ušlého zisku. Nestotožnila
sa so žalobcom (a súdom) načrtnutým reťazcom príčin a následkov, ktorý má odôvodňovať vznik práva
žalobcu na náhradu ušlého zisku. Z povahy podnikateľskej činnosti vykonávanej žalobcom vyplynulo, že
navýkonpracovnýchčinnostívtýchtoprevádzkachžalobcaprijímalzamestnancovdopracovného,resp.

obdobného pomeru a jeho činnosť súvisiaca s výkonom podnikania spočívala v riadení a zabezpečení
chodu týchto prevádzok. Nepochybne sa nejedná o prípad, kedy by osobná prítomnosť žalobcu a
jeho osobný výkon činnosti boli nevyhnutným a bezpodmienečným predpokladom pre ďalší chod a
fungovanie prevádzky, pričom prípadná absencia tohto predpokladu znamená nemožnosť pokračovania
v podnikaní s tým súvisiacu stratu príjmu z tohto podnikania. Činnosť žalobcu pri výkone jeho podnikania

nie je/nebola nezastupiteľnej povahy, kedy pri nemožnosti vykonávať túto činnosť konkrétnou osobou
dochádza k nemožnosti výkonu podnikania ako takého a tým aj k následnej strate príjmu z tejto činnosti.
Poukázala na to, že minimálne v jednej z prevádzok v čase pred vzatím žalobcu do väzby, jej chod
zabezpečovala okrem žalobcu jeho družka pani W. (strana 9 rozsudku OS Košice I zo dňa 2.8.2010 č.k.6T/30/2009-1065).Zuvedenéhojezrejmé,ževzatiedoväzbyvtakomtoprípadeniejemožnépovažovať
za dôvod pre prerušenie alebo až ukončenie podnikateľskej činnosti, nakoľko žalobca sa mohol nechať
po dobu svojej neprítomnosti počas trvania väzby zastúpiť, resp. vedením prevádzky poveriť inú osobu,

a tak zabezpečiť ďalší chod prevádzok, z ktorých pred vzatím do väzby dosahoval zisk. Rovnako v čase,
keď bol žalobca vo výkone väzby (4.12.2008 až 24.4.2009) žalobca vykonával právne úkony smerujúce
k zrušeniu prevádzok na Štefánikovej ul. č. 6 a Thurzovej ul. č. 10 v Košiciach a k zániku živnostenských
oprávnení žalobcu na predmety podnikania vykonávané v týchto prevádzkach, ako aj k zániku výkonu
funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti MULLTECH s.r.o.. Medzi vzatím žalobcu do väzby a vznikom

žalobcom tvrdenej škody v podobe ušlého zisku teda nie je daná priama a bezprostredná príčinná
súvislosť a žalobcovi náhrada ním požadovaného ušlého zisku od žalovanej nepatrí.

14. Rovnako sa žalovaná nestotožnila s posúdením výšky spôsobenej škody v rozsahu, v akom ju ustálil
súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 31.10.2007 sp. zn. 25Cdo/2857/2005, ktorý špecifikoval určenie výšky ušlého zisku a rozhodujúce

skutočnosti pre jeho určenie. Ak súd pri určení výšky spôsobenej škody vychádzal zo žalobcom
predložených daňových priznaní za roky 2006 až 2008, pričom na základe vykázaného zisku žalobcu
ako fyzickej osoby - podnikateľa, zisku právnickej osoby za rok 2008 určil priemerný denný príjem,
ktorý by žalobca podľa súdu dosahoval, nebyť výkonu väzby, zvolený spôsob výpočtu ušlého zisku je
nesprávny a týmto nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Predložené daňové priznania nie je možné podľa názoru žalovanej považovať za dôkazy preukazujúce
vznik škody a už vôbec nie jej rozsah tak, ako to určil žalobca a súd. Odhad ušlého zisku na základe
spriemerovaniadosiahnutéhopríjmužalobcuzaobdobiekalendárnehorokapredchádzajúcehoobdobiu,
v ktorom malo dochádzať k vzniku ušlého zisku, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona, a taktiež
nie je v súlade s vyššie uvedenou interpretáciou pojmu ušlý zisk. Žalovaná považuje takýto výpočet

za účelový, neobjektívny a nestabilný. Uplatnením takéhoto postupu by totiž mohlo dôjsť k výraznému
skresľovaniupredpokladanýchpríjmov,ktorébymohlisvedčiťvýraznevprospech,alezaistýchokolností
aj v neprospech samotného poškodeného a tým aj v (ne)prospech škodcu v spore o náhradu spôsobenej
škody. Takýto postup považuje žalovaná za nesúladný s princípom právnej istoty ako jedným zo
základných princípov právneho štátu, pričom súd ani len náznakom neozrejmil dôvody, pre ktoré za

obdobie rozhodné pre určenie priemerného denného príjmu žalobcu určil práve obdobie vymedzené
žalobcom.

15. Poukázala na to, že daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby MULLTECH s.r.o. je pre
účely preukázania ušlého zisku žalobcu irelevantné, nakoľko dokladuje len výsledok hospodárenia tejto

právnickej osoby v roku 2008. Príjem obchodnej spoločnosti však neznamená bez ďalšieho i skutočný
príjem fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom. Zisk vykázaný obchodnou spoločnosťou nie je ziskom
jej spoločníka, a to ani v prípade, že spoločnosť má len jediného spoločníka. Zo samotného daňového
priznania nevyplýva spôsob, akým spoločnosť s pozitívnym hospodárskym výsledkom (teda ziskom)
naloží, pričom tento síce môže byť vyplatený ako podiel spoločníka na zisku spoločnosti, avšak rovnako

tak môže byť použitý i na investície a ďalší rozvoj a zhodnotenie samotnej spoločnosti a v takomto
prípade nie je možné hovoriť o príjme spoločníka. Pokiaľ súd prvej inštancie za príjem žalobcu, z ktorého
potom vychádzal pri určení výšky škody ušlého zisku spôsobenej žalobcovi považoval aj zisk a to príjem
obchodnej spoločnosti MULLTECH s.r.o. za rok 2008, teda sumu 3.933,28 € dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a minimálne v rozsahu zohľadnenia tejto sumy pri určení výšky náhrady ušlého

zisku je rozhodnutie súdu nesprávne.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej konštatoval, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne a právne správny a odvolanie žalovanej za nedôvodné. Konštatoval, že súd prvej
inštancie správne posúdil zákonné podmienky na náhradu škody, ktoré žalobca uplatnil ako náhradu za

uplatnené právne služby, ako aj náhradu ušlého zisku počas trvania väzby. V dôsledku toho, že žalobca
bol vzatý do väzby, bol nútený ukončiť svoje podnikanie ako fyzická osoba - podnikateľ, ako aj ukončiť
svoju činnosť spoločnosti MULLTECH s.r.o., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Neobstojí
preto argument žalovanej, že jeho osobná účasť na podnikanie je nenahraditeľná, pretože žalobca pred
vzatím do väzby sa aktívne podieľal na podnikaní a osobne riadil svoje prevádzky. Z uvedeného dôvodu

ušlý zisk ako škoda je spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym vedením trestného konania a
rozhodnutím o vzatí žalobcu do väzby.

17. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 3.10.2016.18. Výrok rozsudku, ktorým súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
26.793,06 € od 23.11.2013 do zaplatenia zastavil (výrok I.), vyhovujúci výrok v rozsahu sumy 3.939,80 €

a zamietavý výrok, nebol odvolaním žalobcu ani žalovanej napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2,3 CSP), preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

19. Žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 11.896,06 € a nahradiť mu trovy konania, pričom
žalovaná podala odvolanie iba v rozsahu sumy 7.956,26 €.

20.Predmetomodvolaciehokonaniaboltedanárokžalobcunazaplateniesumy7.956,26€ananáhradu
trov konania.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/, h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je čiastočne dôvodné.

22. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku v rozsahu sumy 6.650,57 € vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 11.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

24. Súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 17.05.2016, t. j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

25. V čase doručenia odvolania a rozhodovania odvolacieho súdu je účinný Civilný sporový poriadok
účinný od 01.07.2016.

26. Žalovaná namietala odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, CSP, t. j., že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použiliný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozhodnutia nie sú
naplnené.

30. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Rozsudok v potvrdenom výroku nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v tejto časti.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v rozsahu sumy 6.650,57 € ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32.Súdprvejinštanciesprávneprávnekvalifikovalžalobouuplatnenýnárokakonároknanáhraduškody

spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a skúmal splnenie jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle tohto právneho predpisu.

33. V zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradnýmpostupom“.CitovanéustanovenieÚstavySRzakladáprávoosobyvočištátunanáhraduškody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto
právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/, c/ zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.),

štát zodpovedá za podmienok ustanoveným týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

34. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku

zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá.

35. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení
troch podmienok: 1. existencii nezákonného rozhodnutia (aj rozhodnutia o väzbe, ďalej len „nezákonné

rozhodnutie“), 2. vzniku škody, 3. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

36.Predpokladomkvalifikácierozhodnutiaako„nezákonného“je,žesajednáoprávoplatnérozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Rozhodnutím tohto orgánu (ktorý vyslovil nezákonnosť), je súd rozhodujúci o náhrade škody

viazaný (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).

37. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v
tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a
škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie zodpovednosti je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s
nezákonným rozhodnutím.38. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny

úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, ak
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo

opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti,príčinnásúvislosťjedanávtedy,akješkodapodľavšeobecnejpovahy,obvykléhochoduvecía
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a

konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je
právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má
pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná

náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje
príčinná súvislosť.

39. Žalovaná namietala, že v prejednávanom spore ušlý zisk nie je možné dávať do príčinnej súvislosti

so začatím trestného stíhania a vzatím do väzby, a že výška súdom priznaného nároku na náhradu
ušlého zisku v rozsahu sumy 7.956,26 € vychádza z nesprávnych skutkových zistení o príjmoch žalobcu.

40. Uvedenú odvolaciu námietku žalovanej odvolací súd považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie
pri rozhodnutí vychádzal z ustálenej judikatúry súdov v tejto otázke a odvolací súd nemal dôvod sa od

tejto judikatúry v prejednávanej veci odchýliť.

41. Žalobca si uplatnil (aj) škodu titulom ušlého zisku vo výške 7.956,26 € z dôvodu, že v dôsledku
neoprávneného vzatia do väzby nedošlo v dôsledku týchto skutočností k rozmnoženiu majetkových
hodnôt žalobcu, hoc to s ohľadom na pravidelný beh vecí mohol dôvodne očakávať.

42. V prejednávanom spore bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca bol vo väzbe
v období od 04.12.2008 do 24.04.2009. Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že (aj) v rozhodnom
období, konkrétne od 18.07.2007 do 13.05.2009, bol jediným spoločníkom a zároveň od 18.07.2007
do 15.01.2009 jediným konateľom obchodnej spoločnosti MULLTECH s.r.o. so sídlom v Košiciach,

Štefánikova 6, IČO: 36 806 340. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra menovanej
spoločnosti. Zároveň žalobca (aj) v rozhodnom období vykonával podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Vojtech Müller - LER, s miestom podnikania
v Košiciach, Havanská 21. Podnikateľskú činnosť ukončil k 20.02.2009, čo vyplynulo z výpisu zo
živnostenského registra.

43. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného
nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod
vecí. Súčasne platí, že majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku, sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so

škodnou udalosťou. Tvrdenie zmarenia zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného samo o
sebe na odškodnenie nestačí, resp. poškodený musí preukázať, že mal zabezpečené predpoklady na
tzv. pravidelný chod vecí, teda že v prípadoch, kde je na prevádzkovanie zárobkovej činnosti potrebné
splnenie určitých predpokladov, bol reálny predpoklad ich dosiahnutia, ak by nepriaznivo nezasiahla
škodná udalosť (rozsudok NS ČR z 26. novembra 2008, sp. zn. 25 Cdo 269/2006).

44. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre
určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilokonanie škodcu, teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel
(rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2857/2005).

45. Žalovaná namietala, že činnosť žalobcu pri výkone jeho podnikania nebola nezastupiteľnej povahy,
a teda mohol ju vykonávať aj prostredníctvom poverenej osoby, a tým by nedošlo k nemožnosti výkonu
podnikania a tým aj následnej strate príjmu z tejto činnosti.

46. S týmto názorom žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje.

47. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca nespĺňal predpoklady na výkon predmetnej
podnikateľskejčinnosti.Jehopodnikaniebolorozbehnuté,disponovalvšetkýmilicenciamivyžadovanými
pre daný druh podnikania, mal zabezpečené prevádzky, svoju klientelu.

48. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonával svoju živnosť samostatne. Z výpisu zo

živnostenského registra vyplynulo, že na výkon činnosti nemal poverenú inú osobu. Aj keď mohol na
zabezpečenie chodu prevádzok poveriť inú osobu (čo v spore preukázané nebolo, nakoľko výpoveďou
svedkyne W. nebolo potvrdené, že bola prevádzkarkou), bol to jedine on, kto mohol vystupovať
ako podnikateľ vo vzťahu ku štátnym inštitúciám. Žalobca sa počas výkonu väzby nemohol osobne
zúčastňovať na vedení svojich prevádzok, nemal možnosť komunikovať s obchodnými partnermi.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že ho nebolo možné ani nútiť, aby si na výkon podnikateľskej činnosti
ustanovil zodpovedného zástupcu. Rovnako to platí aj v prípade obchodnej spoločnosti. Žalobca bol v
rozhodnom období trvania väzby jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom spoločnosti.

49. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovanej, že ak mohol žalobca vykonávať právne

úkony smerujúce k zrušeniu prevádzok a k zániku živnostenského oprávnenia prostredníctvom tretej
osoby, mohol takýmto spôsobom aj naďalej pokračovať v podnikateľskej činnosti.

50. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlíšiť, či žalobca poveril inú
osobu na vykonávanie konkrétnych krokov smerujúcich k ukončeniu podnikateľskej činnosti (hľadanie

záujemcu na prevod obchodného podielu, splnenie všetkých finančných povinností voči štátnym
inštitúciám a vyplnenie príslušných písomných dokladov súvisiacich s ukončením živnosti) alebo či
poveril inú osobu na pokračovanie v podnikateľskej činnosti. Výkon takýchto konkrétnych činností
nemožno stotožňovať s poverením na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pretože plnenie jednotlivých
povinností úzko súvisí s konkrétnym charakterom podnikania, s jeho špecifickosťou a rovnako ak

rôznorodosťou problémov, ktoré je potrebné s touto činnosťou riešiť.

51. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol ak
dospel k záveru, že v danom prípade bola daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody vo forme ušlého
zisku a výkonom väzby.

52. Čo sa týka výšky spôsobenej škody - ušlého zisku, súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal zo
základu dane, teda z výsledku z podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2008.

53. Spôsob zisťovania výšky ušlého zisku závisí od skutkových okolností a od tvrdení poškodeného o

konkrétnych okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že v období uvedenom v žalobe by dosahoval pri svojom
podnikaní zisk, o ktorý prišiel (rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 874/2005).

54. Príjem podnikateľa, či už obchodnej spoločnosti alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, sa
na účely zdaňovania zisťuje a preukazuje daňovým priznaním. Každý podnikateľ je povinný viesť

účtovníctvo, v ktorom eviduje svoje zisky, stratu, majetok a pod..

55. Pri určení výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému reálnemu prospechu, ktorý mohol žalobca
získať, zabránila jeho väzba.

56. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pri svojom podnikaní ako fyzická osoba dosiahol
príjem a výdavky, ktoré sa odzrkadlili ako základ dane nasledovne: v roku 2006 vo výške 7.347,87 €, v
roku 2007 vo výške 19.212,94 € a v roku 2008 vo výške 16.516,13 €.57. Obchodná spoločnosť MULLTECH, s.r.o. v roku 2007 nevykonávala žiadnu hospodársku činnosť
(zapísaná do obchodného registra 18.07.2007), v roku 2008 dosiahla základ dane 3.933,28 €.

58. Na základe uvedeného možno ustáliť, že žalobca mohol konkrétny (reálny) a nie hypotetický
prospech v uvedenom rozsahu (ako v roku 2008) dosiahnuť aj v roku 2009, nebyť výkonu väzby a
následného ukončenia podnikateľskej činnosti.

59.Nedôvodnájeodvolacianámietkažalovanej,žedaňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickejosobyje

pre účely preukázania ušlého zisku žalobcu irelevantné. Žalobca si totiž nárok na ušlý zisk neuplatnil ako
spoločník uvedenej obchodnej spoločnosti, preto skúmanie skutočného príjmu fyzickej osoby, ktorá je jej
spoločníkom nie je dôvodné. Žalobca si uplatnil nárok na ušlý zisk, ktorý vznikol obchodnej spoločnosti
MULLTECH s.r.o, a preto vecne správne súd prvej inštancie pri určení výšky ušlého zisku vychádzal z
daňových priznaní k dani z príjmu právnickej osoby a z tam zistenej výšky základu dane.

60. Krajský súd v Košiciach pred prejednaním veci doplnil dokazovanie podľa § 384 CSP vyžiadaním
daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby - žalobcu za rok 2009 a daňového priznania k dani
z príjmu právnickej osoby (MULLTECH s.r.o.) za rok 2009.

61. Podaním zo dňa 22.03.2017 vyzval odvolací súd strany sporu, aby sa s poukazom na ustanovenie

§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 204 CSP vyjadrili k vykonanému dôkazu listinou v lehote 10 dní od
doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 23.03.2017 a žalovanej dňa 22.03.2017.

62.Žalobcaaanižalovanásanavýzvuodvolaciehosúdunevyjadriliklistinám,ktorýmibolodokazovanie
odvolacím súdom doplnené. Listiny a ani ich obsah neboli stranami sporu spochybnené.

63. Doplneným dokazovaním odvolací súd zistil, že žalobca ako SZČO v roku 2009 pri výkone
podnikateľskej činnosti dosiahol základ dane vo výške 2.343,91 €. Obchodná spoločnosť MULLTECH
s.r.o. v roku 2009 dosiahla základ dane vo výške 1.010,73 €.

64. Žalobca tak v roku 2009 preukázateľne dosiahol podstatne nižší zisk než v roku 2008.

65. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca reálne, ak by pokračoval vo svojej podnikateľskej činnosti, by pri výkone činnosti ako SZČO
dosiahol prospech 14.172,22 € (16.516,13 € mínus 2.343,91 €) a pri činnosti obchodnej spoločnosti

prospech 2.922,55 € (3.933,28 € mínus 1.010,73 €), spolu 17.094,77 €. Pri počte dní 142, kedy bol
žalobca vo väzbe, tak jeho ušlý zisk predstavuje suma 6.650,57 € (17.094,77 delené 365 dní roka x
142 dní väzby).

66. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, odvolací súd rozsudok, v napadnutom vyhovujúcom výroku v rozsahu sumy 6.650,57 €, v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

67. V napadnutom (vyhovujúcom) výroku nad sumu 6.650,57 € (do 7.956,26 €), t. j. vo výške 1.305,69 €,
neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok

v tejto časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol (§ 388 CSP).

68. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1,2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

69. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

70. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Každá zo strán znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Ak strana v
spore je úspešná, nadobudne nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia
vynaložila.72. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

73.Akstranasporuvjednejžalobeuplatníniekoľkosamostatnýchnárokov,postupujesaprirozhodovaní
o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.
Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov

konania vo všetkých nárokoch.

74. Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne viacerými samostatnými výrokmi, v závislosti
od počtu samostatných nárokov.

75. V prejednávanom spore súd rozhodoval o dvoch samostatných nárokoch, a to nároku o náhradu

škody a nároku o náhradu nemajetkovej ujmy.

76. Odvolací súd preto pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania rozhodol samostatne vo vzťahu
ku konaniu o náhradu škody a samostatne ku konaniu o náhrade nemajetkovej ujmy.

77. V prípade konania o náhradu škody, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9.908,06 €, ktorá
pozostávala zo sumy 1.951,80 € titulom nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní,
sumy 7.956,26 € titulom ušlého zisku.

78. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v rozsahu sumy 1.951,80 € (titulom trov právneho zastúpenia

v trestnom konaní) a odvolací súd žalobe vyhovel v rozsahu sumy 6.650,57 € (titulom ušlého zisku).
Úspech žalobcu v konaní o náhradu škody tak predstavuje suma 8.602,37 € (1.951,80 € plus 6.650,57
€) a jeho neúspech suma 1.305,69 €. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje 87% a miera úspechu
žalovanej predstavuje 13%. Z uvedeného dôvodu, čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 74 %
(87% mínus 13 %), a preto súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žalobca má proti

žalovanej právo na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu 74 %.

79. V prípade konania o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 16.885
€. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v rozsahu sumy 1.988 € a žalobu zamietol v rozsahu sumy 14.897
€.

80. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo). V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku.Nemožnohototižzaťažiťprocesnouzodpovednosťou
za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto

prípade treba riešiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do
žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Otázka nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca.

81. V prejednávanom spore o náhradu nemajetkovej ujmy rozsah úspechu žalobcu závisel od úvahy
súdu, nakoľko súd na základe vlastnej úvahy stanovil rozsah nemajetkovej ujmy, čím bola v konečnom

dôsledku znížená suma priznaná žalobcovi. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej
sumy (1.988 €) v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu
„úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku.

82. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania

v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP tak, že :
I/ Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu 74%.
II/ Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom
rozsahu.

83. O výške trov konania o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP),
zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.84. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v merite veci v rozsahu 84
% (6.650,57 €), žalovaná v rozsahu 16% (1.305,69 €). Odvolací súd preto vyslovil, že žalobca má proti

žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68 % (84% mínus 16%). O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

85. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).