Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194898348
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7194898348.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Unique Partner Ltd., so sídlom 1 1/2
Miles Northern Highway, Belize City, Belize, IČO: 150 262, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19 proti žalovanému Štátne divadlo Košice, so sídlom
v Košiciach, Hlavná 58, zastúpeného JUDr. Milanom Knopom, advokátom Advokátskej kancelárie so

sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o náhradu škody spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 14C/808/1994-700 zo dňa 25.5.2015 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/808/1994-724 zo dňa 24.8.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/808/1994-724 zo dňa 24.08.2015
vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov štátu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody 100.000,- Sk titulom ušlého
zisku, ktorú v priebehu konania rozšíril na 1.100.000,- Sk s úrokmi z omeškania vo výške 22% ročne od
1. mája 1995 do zaplatenia a rozšírením žaloby po spracovaní znaleckého posudku na 108.465.000,-

Sk s úrokmi z omeškania vo výške 22% ročne zo sumy 8.336.000,- Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia, vo
výške 19,5% ročne zo sumy 14.272.000,- Sk od 1. januára 1996 do zaplatenia, vo výške 17,6% zo sumy
13.890.000,- Sk od 1. januára 1997 do 31. decembra 1997 a vo výške 17,6% zo sumy 24.547.000,- Sk
od 1. januára 1998 do zaplatenia.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom z 9.7.2001 č.k. 14C/808/94-106 v spojení s opravným uznesením

z 8.8.2001 č.k. 14C/808/94-136 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 79.766.666,- Sk s prísl. úrokmi z
omeškania.Vprevyšujúcejčastižalobuozaplatenie14.539.000,-Sksprísl.zamietol.Výrokozamietnutí
žaloby o zaplatenie 14.539.000,- Sk nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomz31.7.2001sp.zn.13Co/338/2001rozsudokOkresnéhosúduKošice
I z 9.7.2001 č.k. 14C/808/94-106 v spojení s opravným uznesením vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni 53.177.777,- Sk potvrdil. V ostatnej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu

nad 53.177.777,- Sk zamietol. Zrušil rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky. Najvyšší súd SR
rozhodujúci o dovolaní žalobcu o dovolaní generálneho prokurátora SR rozsudkom č.k. 3MCdo/12/2004,
č.k. 3Cdo/169/2004 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ako aj výrok rozsudku Okresného
súdu Košice I v spojení s opravným uznesením, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
53.177.777,- Sk a zamietnutá žaloba nad 53.177.777,- Sk a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na
ďalšie konanie.3. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zo dňa 25. mája
2015 č.k. 14C/808/1994-700 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24. augusta 2015 č.k.
14C/808/1994-724 žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy v

celkovej výške 282.572,09 eur, z toho súdny poplatok 6.638,78 eur a trovy zastupovania vo výške
275.934,09 eur. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/808/1994-724 zo dňa 24.08.2015 rozhodol o trovách
štátu tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa sumu 5.194,11 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR vykonal opakované dokazovanie
z obsahu súdneho spisu - predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania (strán
sporu),obsahomspisuoskutočnejškodevedenejnaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.14C/830/1996,
pôvodným znaleckým dokazovaním a nariadil dokazovanie znaleckou inštitúciou Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz a po právnom posúdení veci
podľa § 13 a § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, § 424 a § 442 Občianskeho zákonníka

uzavrel, že žalobcom tvrdené úmyselné konanie proti dobrým mravom žalovanou nebolo preukázané.

5. Pôvodná nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú 60 rokov medzi pôvodným žalobcom GABRIEL
spol. s r.o. Košice, IČO: 00 618 535 a žalovaným mala byť v zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z.
zosúladená s § 13 tohto zákona. Podľa § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správca

moholmajetokštátuprenechaťdonájmualebovýpožičkylennadobuurčitú,najviacna5rokov.Nájomná
zmluva a zmluva o výpožičke museli mať písomnú formu a mohli sa uzavrieť opakovane. Obmedzenie
celkovej lehoty nájmu a výpožičky na 5 rokov platí aj pre opakovaný nájom a výpožičku. Na platnosť
zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu sa vyžadovalo jej schválenie zriaďovateľom, ak správca
nemalzriaďovateľa,zmluvuschvaľovaloministerstvofinancií.Nájomcaavypožičiavateľmôžuvecužívať

len v rozsahu určenom zmluvou. Náhradu nákladov zhodnotenia veci môžu požadovať len vtedy, ak sa
na tom písomne dohodnú so správcom. Správca nemohol zriadiť záložné právo na nehnuteľné veci
štátu. Podľa § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do
šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí

šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

6. V zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. boli teda obaja účastníci v súlade aj s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR v zrušujúcom rozsudku č.k. 3MCdo/12/2004 a 3Cdo/169/2004 povinní prispieť k
tomu, aby ich zmluva o nájme nebytového priestoru (uzavretá pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona) bola do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladená s § 13
tohto zákona. Dôsledku, ktorý ustanovenie § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu spájalo
s tým, že ak v stanovenej lehote nebude zmluva o nájme daná do súladu s novou právnou úpravou,
bolo možné zabrániť na základe dohody (konsenzu) oboch účastníkov tohto zmluvného vzťahu (tak
prenajímateľa, ako aj nájomcu) uzavretím novej nájomnej zmluvy alebo dodatku k existujúcej nájomnej

zmluve. I pri hľadaní tohto nevyhnutného konsenzu by sa uplatňoval vzájomný vzťah ponuky a dopytu.
Ustanovenie § 17 cit. zákona umožnilo účastníkom právneho vzťahu (nie iba jednej zmluvnej strane)
rozhodnúť sa, či chcú alebo nechcú pokračovať v právnom vzťahu. Pokiaľ v právnom vzťahu chceli
pokračovať, bolo na nich, aby zosúladili svoj právny vzťah s novou právnou úpravou, no pokiaľ v ich
spoločnom právnom vzťahu pokračovať nechceli (alebo ak výsledkom pôsobenia ponuky a dopytu

nebola ich jednotná vôľa zosúladiť existujúci právny vzťah s novou právnou úpravou), nemuseli na
pôvodnej zmluve nič meniť. Zmluva v takom prípade zanikla uplynutím šiestich mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

7. K vzniku a výške ušlého zisku okresný súd zistil, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

22.5.1995 je zrejmé, že pôvodný žalobca GABRIEL, spol. s r.o. Košice, IČO: 00618535 uzavrel so
žalobcom ADRIA - AL spol. s r.o., IČO: 34099654 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
postupca postúpil postupníkovi pohľadávku na náhradu škody pre zánik zmluvy o nájme nebytových
priestorov, a to ako nároky na náhradu skutočnej škody tak aj náhradu ušlého zisku 100.000,- Sk.
Postupca postúpil postupníkovi pohľadávky špecifikované v bode I. - V. zmluvy, vrátane všetkých

budúcich pohľadávok týkajúcich sa uvedených subjektov. Z predloženej zmluvy mal súd preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, /na č.l. 65a a 65b/, lebo medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom bola postúpená aj náhrada škody v časti ušlý zisk, vtedy už uplatnená proti žalovanému
na súde. Súd v ďalšom konaní zisťoval, či mohol vzniknúť ušlý zisk, za predpokladu iného výkladuo existencii protiprávneho konania žalovaného a či tento ušlý zisk vznikol v príčinnej súvislosti s
jej konaním. Žalobcu zaťažovala povinnosť vierohodne preukázať či by v prenajatých priestoroch
reálne mohol dosiahnuť zisk, pri normálnom chode vecí, /ak by mu v tom nezabránil žalovaný svojím

protiprávnym konaním/.

8. Súd pre posúdenie výšky ušlého zisku nariadil znalecké dokazovanie znaleckou inštitúciou, za
situácie, že by žalovaný porušil dobré mravy svojim hore opísaným konaním. Uznesením sp.zn.
14C/808/1994-496zodňa26.1.2007požiadalEkonomickúuniverzituvBratislave,Inštitútekonomického

znalectva a expertíz, so sídlom Dolnozemská 1, Bratislava o znalecký posudok. Účastníci mali možnosť
sformulovať otázky, ktoré sa stali súčasťou podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku.

9. Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a
expertíz vyplynulo, že žalobca nemal ekonomický základ pre rozvoj podnikania podľa podnikateľského
záveru. Tento záver vyplynul z jej znaleckého hodnotenia ekonomického potenciálu žalobcu potom,

čo celý obsah spisu, vrátane všetkých ekonomických podkladov, ktoré sa poskytujú daňovému
úradu, daňových priznaní k dani z príjmov, daňových priznaní k DPH, súvahy, súpisu zisku a strát
bol k dispozícii znaleckej inštitúcii pre spracovanie jej posudku, podľa otázok položených súdom.
Pokiaľ ide o pripravenosť bánk, o tom žalobca iné dôkazy nepredložil a výpisy z bánk, ktoré už
boli tiež súčasťou spisu boli podkladom pri spracovaní oboch znaleckých posudkov, aj znaleckého

posudku vypracovaného Doc. Ing. Milanom Polončákom, CSc. Rovnako tak tomu bolo pri hodnotení
pripravenosti C. N. J., ktorý mal poskytnúť finančné prostriedky žalobcovi. Solventnosť C. N. J. o ktorom
žalobca tvrdil, že bol rozhodujúcim pre tvorbu jej zisku nebola preukázaná. Zmienený je síce a v
zmluve o výhradnom zastúpení, avšak neboli verifikované /apostylované/ údaje o tomto zahraničnom
podnikateľskom subjekte príslušnými úradmi Rakúskej republiky. Otázka o hodnovernosti kontraktov a

kontaktov s C. N. z Rakúskej republiky mala ekonomický podtext a nebola znalcom súdom položená z
hľadiska jeho právneho, ale ekonomického hodnotenia. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy o solventnosti
zahraničného partnera, o jeho existencii, o jeho podnikateľskej histórii a pod. Pokiaľ ide o vedenie
podnikania v oblasti podnikových sporiteľní, tento zámer bol čiastočne vysvetlený, že podnikové
sporiteľne boli nebankové inštitúcie v dnešnom chápaní, ktoré mali poskytovať finančné prostriedky

a úvery len pre svojich zamestnancov, a to len z prostriedkov, ktoré mali byť vedené na účtoch tejto
spoločnosti. Diskutabilná bola a je oprávnenosť podnikania žalobcu v roku 1993 v tejto oblasti.

10. Za zvlášť dôležité pre záver o možnosti vzniku ušlého zisku pokladal súd vyjadrenie Ekonomickej
univerzity v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz k otázke, v ktorej mal posúdiť zámer

žalobcu, označený ako podnikateľský zámer na strane 79b súdneho spisu, z ktorého vychádzal znalec
Doc. Ing. Milan Polončák, CSc., pri spracovaní svojho znaleckého posudku č. 10/1997. Z odpovede
Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz vyplýva, že tento
podnikateľský zámer neobsahuje základné ekonomické ukazovatele a ekonomické konštatovania, nie
sú podložené. Nájomnú zmluvu hodnotí ako neštandardne uzavretú na dlhú dobu v tomto období a ´pri

neexistencii analýzy trhu to nasvedčujú tomu, že žalovaný a jeho predchodca nemali jasné predstavy o
počte zákazníkov ani o celkovom spracovanom zámere.

11. Otázka pre znaleckú inštitúciu vo vzťahu k posudku Doc. Ing. Milana Polončáka, CSc., bola
formulovaná ako kontrolný posudok a znalecká inštitúcia hodnotila posudok Doc. Ing. Milana Polončáka,

CSc. podnikateľský zámer ako nezrozumiteľný, ktorému chýbajú súvaha, výkazy ziskov, uvedená je
len bilančná analýza za roky 1993 a 1998 Všetky tieto nedostatky ekonomických podkladov spôsobujú
nezrozumiteľnosť posudku Doc. Ing. Milana Polončáka, CSc., ktorý hodnotila znalecká inštitúcia ako
nedostatočný a bez možnosti reálne posúdiť náklady a výnosy.

12. Znalecká inštitúcia konštatovala, že finančné prostriedky /k 31.3.1993/ vo výške 381.000,- Sk boli
pre podnikateľský plán nedostatočné. Toto tvrdenie tiež vychádza z faktu, že ak žalobca plánoval
vykonať rekonštrukciu v sume 9,685.000,- Sk, kúpu podnikovej sporiteľne, pričom úverové zdroje nie sú
identifikované a nebol preukázaný ani žalobcom tvrdený úver od VÚB vo výške 5,000.000,- Sk a nebola
preukázaná ani solventnosť rakúskeho partnera C. N. na poskytnutie úveru, teda žalobca neuniesol

dôkazné bremeno o ekonomickej pripravenosti žalobcu na tvorbu ušlého zisku.

13. Žalobca nepreukázal súdu, či jeho právny predchodca spoločnosť GABRIEL, s.r.o., mal dostatok
finančných prostriedkov vlastných aj cudzích, aby prenajatú nehnuteľnosť zrekonštruoval a vyvíjalpodnikateľskúčinnosťvsúladespodnikateľskýmzámeromadosahovaltamznalcomzistenýzisk,alebo,
že by zisk nedosahoval v iných priestoroch, čo svedčí o nedostatku príčinnej súvislosti medzi domnelým
správaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a ušlým ziskom žalobcu.

14. Keďže k vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
(§ 424 Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje splnenie troch podmienok: 1. úmyselné konanie proti
dobrým mravom, 2. vznik škody (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým je ušlý zisk - zmarený
majetkový prospech, t.j. prekazené rozmnoženie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné očakávať

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku úmyselného konania proti dobrým
mravom, 3. príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody, v
danom prípade podľa prvoinštančného súdu nič z uvedeného nebolo splnené. Okresný súd zamietol
ďalšie dokazovanie novým, prípadne kontrolným znaleckým posudkom na stanovenie ušlého zisku
vzhľadom na neúčelnosť ďalšieho dokazovania, rovnako z dôvodu uplynutia doby archivácie bankových
dokladov nepristúpil k verifikácii predložených listinných dôkazov, zmlúv medzi označeným obchodným

partnerom, peňažnými ústavmi a právnym predchodcom žalobcu a listinných dôkazov o zaplatení
uvedených pokút žalobcom.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a výrok
o náhrade trov štátu ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnému žalovanému trovy konania, ktoré

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 200.000,00 Sk (6.638,78 eur) a trov zastúpenia
vo výške 275.934,09 eur za 22 úkonov právnej služby.

16. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/808/1994-724 zo dňa 24.82015 rozhodol o trovách štátu tak, že
zaviazal žalobcu zaplatiť na účet okresného súdu sumu 5.194,11 eur z titulu preddavkových trov štátu

na znalecké dokazovanie (818,88 eur za znalecký posudok doc. Ing. Michala Polončáka CSc., 4.331,87
eur za znalecký posudok č. 8/2007 Ekonomickej univerzity v Bratislave a náhradu cestovných výdavkov
za účasť na pojednávaní 42,35 eur.

17.Protirozsudku,akoajdopĺňaciemurozsudkupodalvčasodvolaniežalobca.Odvolanieprotirozsudku

odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku odôvodnil z
tých istých dôvodov ako v odvolaní vo veci samej, keďže trval na dôvodnosti žaloby o náhradu škody a
nezákonnosti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku.

18. Rozsudok považuje žalobca za nesprávny a nezákonný. Predovšetkým žalobca nesúhlasí s

názorom, že nebolo preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ako základná z
troch zákonných podmienok preukázania zodpovednosti žalovaného pri náhrade škody z ušlého zisku.
Úplne rovnaké skutočnosti a právne posúdenie, či zo strany žalovaného išlo o konanie v rozpore s
dobrými mravmi a v čom spočívalo, bolo predmetom dokazovania v inom konaní na súde o náhradu
skutočnej škody, o čom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I z 18.11.1996

č.k. 14C/830/1996-6 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13.11.1997
č.k. 16Co/122/1997-37, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa §
424 Občianskeho zákonníka, teda konaním proti dobrým mravom. Proti tomu nenamietal ani dovolací
súd, ktorý iba vytýkal súdom, že z citovaného rozsudku vzali základ zodpovednosti žalovaného z
ušlého zisku, pričom na takú zodpovednosť musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním

v rozpore s dobrými mravmi a ušlým ziskom a ušlý zisk nie je totožný so skutočnou škodou. Podľa
odvolateľa na veci nič nemení, že prvá zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti a to konanie
proti dobrým mravom, ktorá je zhodná ako pri zodpovednosti za skutočnú škodu, tak pri zodpovednosti
z ušlého zisku, bola nepochybne preukázaná právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní a súd
bol povinný aj s poukazom na ust. § 159 ods. 2 O.s.p. a § 134 O.s.p. prihliadať v časti konania

žalovanej v rozpore s dobrými mravmi na takéto právoplatné rozhodnutie. Týmito rozsudkami (Okresný
súd Košice I č.k. 14C/808/1996-6 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 16Co/122/1997-37 zo dňa 13.11.1997) bolo po obsiahlom dokazovaní a zistení skutkového stavu
jednoznačne preukázané, že je preukázaná jedna z podmienok zodpovednosti žalovaného podľa § 424
Občianskeho zákonníka, a to konanie proti dobrým mravom, pri nároku na náhradu skutočnej škody aj

príčinná súvislosť, teda zodpovednosť na náhradu skutočnej škody a predmetom dokazovania bolo v
inom konaní len ustáliť výšku skutočnej škody. Zároveň žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31.1.2012 sp.zn. 1Cdo/44/2010 a jeho právnu vetu: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom
konaní právoplatne vyriešená určitá otázka posúdením hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd vinom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším“. Žalobca dal
do pozornosti, na čo súd neprihliadal, že obsah nájomnej zmluvy bol so žalovaným uzavretý 12.8.1993
s dohodnutým predmetom nájmu, účelom nájmu, nájomným, súhlasom prenajímateľa na stavebné

úpravy predmetu nájmu aj ich rozsah. Takouto zmluvou bol žalovaný viazaný, plnenie z nej bolo
dokonca vynutiteľné, no túto odmietol bezdôvodne plniť, ak po zmene riaditeľa ŠD Košice odmietol
dať súhlas k vydaniu stavebného povolenia na stavebné úpravy nebytových priestorov, hoci v bode
VI. nájomnej zmluvy dal súhlas stavebne upraviť nebytové priestory a to len z dôvodov požadovania
zvýšenianájomnéhoo1Sk/m2,hocinazmenuvýškynájomnéhonebolžiadny,anizmluvný,anizákonný,

ani iný dôvod a ku takému konaniu došlo už v septembri a októbri 1993, teda bezprostredne po
uzavretí platnej a záväznej nájomnej zmluvy, pred prijatím (21.10.1993) a účinnosťou (zverejnením
1.1.1994) zákona č. 278/1993 Z.z. o majetku štátu. Napriek tomu po 1.1.1994 sa žalobca pokúsil
upraviť nájomnú zmluvu so žalovaným v zmysle § 13 ods. 1 cit. zák. v časti dĺžky nájmu na dĺžku 5
rokov, vzhľadom na už vynaložené náklady spojené s nájmom a úpravou nebytových priestorov. Na
žiadosť nájomcu zo dňa 2.3.1994 o úpravu nájomnej zmluvy zo dňa 12.8.1993 v časti dĺžky nájmu

na 5 rokov, vzhľadom na už existujúce náklady spojené s nebytovým priestorom a hroziace sankcie
od dodávateľov, žalovaný ponúkol dovtedy platný nájomný vzťah upraviť ním predloženým dodatkom
č. 1 k nájomnej zmluve len do 30.9.1994. Takéto konanie zo strany žalovaného nemožno v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka posudzovať inak, ako úmyselné konanie proti dobrým mravom. Súd v
napadnutom rozsudku nehodnotil, že žalovaný bol ochotný upraviť zmluvný vzťah len na nezmyselné 3

mesiace a v tom spočíva jeho úmyselné konanie proti dobrým mravom. Súd poukazuje, že ku zmene
malo dôjsť na základe dohody o zmene nájomnej zmluvy v lehote 6 mesiacov od účinnosti zák. č.
278/1993 Z.z. pod sankciou zániku zmluvného vzťahu v zmysle § 17 cit. zák. a nevedno, prečo ku
zmene nedošlo, preto nájomný vzťah skončil zo zákona 30.6.1994. Podľa súdu nie výlučne konaním
žalovaného nedošlo k úprave zmluvy o nájme, no toto konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, preukázaný bol opak. Zák. č. 278/1993 Z.z. upravil zosúladenie nájomných zmlúv v zmysle
§ 13 v ods. 3 len ohľadne povinnosti maximálnej dĺžky nájmu na 5 rokov, ostatné náležitosti nájomná
zmluva spĺňala. Len v tom bolo potrebné do 6 mesiacov nájomné zmluvy podľa § 17 cit. zák. upraviť.
Aj keď žalobca požiadal v tomto smere o úpravu nájomnej zmluvy na 5 rokov, žalovaný súhlasil s
úpravou, no len na dobu 3 mesiacov, čo bolo nielen úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi,

ale dokonca výsmechom pre nájomcu. Spoločnosť Gabriel s.r.o. by nemala žiadnu návratnosť ani
z už vynaložených finančných prostriedkov spojených s dohodnutým nájmom, nielen na nákladoch
zaplatených cien projektov, už vykonaných stavebných úprav, ale by neodvrátila zániku už dohodnutých
obchodných zmluvných vzťahov a nezabránila veľkým sankciám, ktoré je v tom čase hrozili a následne
ju aj veľmi postihli. Zmluvný nájomný vzťah skončil zo zákona dňom 30.6.1994 podľa § 17 zák. č.

278/1993 Z.z. o správe národného majetku, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1994, pretože žalovaný v
zmysle § 13 ods. 1 cit. zák. odmietol upraviť s nájomcom nájomnú zmluvu z 12.8.1993 aspoň na
dobu 5 rokov v lehote do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Podľa žalobcu nemožno súhlasiť
so záverom súdu, že žalobca nepreukázal, či jeho právny predchodca spoločnosť Gabriel s.r.o. mal
dostatok finančných prostriedkov vlastných aj cudzích, aby prenajatú nehnuteľnosť zrekonštruoval a

vyvíjal podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané,
že spoločnosť Gabriel s.r.o. disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami vlastnými a mala
možnosť aj cudzích zdrojov, aby úpravu nebytových priestorov zrealizovala a v týchto priestoroch
so ziskom podnikala na základe už uzavretých zmluvných kontraktov. Predaj softvéru podnikových
sporiteľní je podľa odvolateľa jednoduchý maloobchodný predaj tovaru ako voľná živnosť, postačilo iba

oznámenie o tejto činnosti pred jej reálnym začiatkom a následne by bol zápis do predmetu podnikania,
spochybňovať oprávnenie žalobcu na túto činnosť nie je preto namieste, takéto oprávnenie postačovalo
bezprostredne pred začatím obchodnej činnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania preto vyplýva
opak než konštatoval okresný súd, je preto preukázaná príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním
len žalovaného proti dobrým mravom a vznikom škody na strane žalobcu z ušlého zisku, ktorý by bol

dosiahol za predpokladaného behu veci podnikania v týchto nebytových priestorov.

19. Rovnako považuje žalobca aj výrok o náhrade trov konania za nesprávny, nezákonný a čiastočne
nepreskúmateľný. V dôvodoch odvolania namietal, že súd nesprávne priznal žalovanému náhradu
trov konania z právneho zastúpenia z hodnoty predmetu konania 3.6000.378,41 eur, t.j. pôvodne

108.465.000,- Sk za všetky 22 úkony od 14.10.2000 až do 23.4.2015 podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. a vyhl.
č. 655/2004 Z.z. Po prvom rozhodnutí súdom rozsudkom zo dňa 1.7.2001 č.k. 14C/808/494-106 bola
priznaná žalobcovi len suma 79.766.666,00 Sk, keďže žaloba bola v prevyšujúcej časti o 14.539.000,00
Sk zamietnutá a súd nesprávne priznával výšku tarifnej odmeny za 1 úkon pri hodnote 108.465.000,00Sk za celé konanie. Rovnako považuje za nepreskúmateľné rozhodnutie o náhrade trov konania z
dôvodov, že žalovaný v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil trovy konania v zákonnej 3- dňovej
lehote. Rovnako súd neskúmal účelnosť vynaložených trov konania, prinajmenšom za ďalšie porady s

klientom a už vôbec presahujúcej 1 hodinu pri úkonoch 3,6,10,15,19 a 22 a či takéto porady právny
zástupca žalovaného aj hodnoverne preukázal. Rovnako nevedno, či právny zástupca žalovaného
predložil potvrdenie, že je platcom DPH a odkedy. Navyše aj pri nesprávnej hodnote za jeden úkon
právnej služby 108.465.000,- Sk, ktoré by v súčasnosti bola tarifa 7.629,29 + 8,39 eur paušál, priznal za
úkon z 23.4.2015 sumu 18.497,33 eur + 8,39 eur paušál + DPH = 22.194,86 eur.

20. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

21. Podaním zo dňa 18.1.2016 podal žalobca návrh na zmenu účastníkov konania, ktorým oznámil
Krajskému súdu v Košiciach, že dňa 16.11.2015 došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky k
postúpeniu celej pohľadávky na náhradu škody z titulu ušlého zisku uplatňovanom v predmetnom konaní

so všetkými právami s ňou spojenými aj v tomto konaní zo žalobcu ADRIA - AL, s.r.o. ako postupcu na
postupníka Unique Partner Ltd., 1 1/2 Miles Northern Highway, Belize City, Belize, IČ: 150 262 tak, ako
je uplatňovaná v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/808/1994. V návrhu uviedol,
že postupník s postúpením a zámenou na strane žalobcu v predmetnom konaní súhlasí. Navrhol preto,
aby súd o tejto zmene v zmysle § 92 ods. 2, 3 O.s.p. rozhodol a zároveň splnomocnil na zastupovanie

v konaní na súde JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta, o čom predložil plnomocenstvo.

22. Odvolací súd uznesením č.k. 3Co/626/2015-756 zo dňa 30.3.2016 pripustil zmenu účastníkov
konania tak, že žalobca ADRIA - AL, s.r.o., so sídlom Senecká cesta 2, Šamorín, Slovenská republika,
IČO: 34 099 654, z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje spoločnosť Unique Partner Ltd. so

sídlom11MilesNorthernHighway,BelizeCity,Belize,IČO:150262.Pretožepodmienkyprenavrhovanú
zmenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. boli splnené, odvolací súd zmenu účastníkov pripustil.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom je
vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.4.2017 o 12,25 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené dňa 7.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

25. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj dopĺňaciemu rozsudku odvolanie za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

26. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

27. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Žalovaný namieta odvolacie dôvody § 205 ods. 2 písm. c), že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho

súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je
v sporovom konaní odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola

okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Strana, ktorá v odvolaní úplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 CSP (do 30.06.2016 ust. § 132 O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas

konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnevierohodnosti,aleboakvýsledokhodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205
CSP (do 30.06.2016, z ust. 133 až § 135 O.s.p.).

31. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

32. K odvolacej námietke žalobcu, že súd bol povinný s poukazom na ust. §159 ods. 2 O.s.p. a
§ 134 O.s.p. v konaní o náhradu škody z titulu ušlého zisku prihliadať na právoplatné rozhodnutie
Okresného súdu Košice I z 18.11.1996 č.k. 14C/830/1996-6 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach z 13.11.1997 č.k. 16Co/122/1997-37, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté,
žežalovanýzodpovedázaškodupodľa§424Občianskehozákonníkaúmyselnýmkonanímprotidobrým
mravom, odvolací súd poukazuje na to, že ako okresný, ak i odvolací súd je viazaný právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/12/2004 a 3Cdo/169/2004, ktorý zrušil
výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31.7.2003 sp.zn. 13Co/338/2001, ako aj výrok rozsudku

Okresného súdu Košice I č.k. 14C/808/1994-106 z 9.7.2001. V zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd SR
zaujal právny záver, že ako okresný, tak i odvolací súd nesprávne považovali rozhodnutie o základe veci
v konaní o náhradu skutočnej škody v rozpore s § 159 ods. 2 O.s.p. za rozhodnutie aj o základe veci
v konaní o náhradu ušlého zisku a tým zaťažili konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho

názoru vyslovujúceho v zrušujúcom rozhodnutí vyššej inštancie a to len na základe vlastného uváženia
je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z
31.3.2016 3Cdo/12/2016).

33. Okresný súd preto po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice

I rozsudkom Najvyššieho súdu SR správne posudzoval aj základ nároku v súlade s ust. § 424
Občianskeho zákonníka a splnenie troch podmienok a to 1. úmyselné konanie proti dobrým mravom
(zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu), 2. zmarený majetkový prospech - ušlý zisk
a 3. príčinnú súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a zmareným majetkovým
prospechom. Správne dospel k záveru, že úmyselné konanie proti dobrým mravom žalovaným nebolo

preukázané. Pri aplikácii ust. § 424 Občianskeho zákonníka nestačí, že určité konanie vykazuje znaky
rozporu s dobrými mravmi, ale vyžaduje sa aj to, aby tento jav bol spôsobený úmyselným konaním
škodcu. Zavinenie vo forme úmyselného konania vyžaduje subjektívnu stránku konajúceho škodcu. V
prípade úmyselného konania škodcu je jeho úmyselné konanie (zavinenie) na rozdiel od všeobecnejzodpovednosti za škodu nepredpokladá. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel
škodcu, zaťažuje poškodeného.

34. Odvolací súd navyše poznamenáva, že aj za predpokladu, že by obstál právny názor o viazanosti
medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 14C/830/1996-6 z 18.11.1996 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 16Co/122/1997-37 z 13.11.1997 v konaní o
náhradu ušlého zisku, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GABRIEL s.r.o. mal dostatok finančných

prostriedkov vlastných aj cudzích, aby po zrekonštruovaní prenajatej nehnuteľnosť vyvíjal podnikateľskú
činnosť v súlade s podnikateľským záverom, že by zisk nedosahoval v iných priestoroch, keďže za ušlý
zisk možno považovať iba reálne, nie fiktívne určenie ušlého zisku.

35. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako
vecne správny potvrdil. Ako vecne správny potvrdil i výrok rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom

o náhrade trov štátu.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku
o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 14C/808/94-136 zo dňa 9.7.2001, proti výroku, ktorým nad

priznanú sumu 79.766.666,- Sk s prísl. bola žaloba v prevyšujúcej časti (o zaplatenie 14.539.000,-
Sk) zamietnutá, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a preto od 1.7.2001 počnúc od 5.
úkonu právnej služby predmetom odvolacieho, dovolacieho a naspäť prvostupňového konania bol len
uplatnený nárok 79.766.666,- Sk. Prvoinštančný súd vôbec nepodrobil prieskumu výšku uplatnených
trov právnym zástupcom žalovaného, tiež neskúmal účelnosť vynaložených trov.

37. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).