Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116214762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Na N. XXX, XXX XX S. A., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.296 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/274/2016-58 zo
dňa 20.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.296 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 28.05.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo
„zákon“), § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s
príslušenstvom právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré zaplatil žalovanému v súvislosti s

uzavretím troch spotrebiteľských zmlúv. Išlo o zmluvu o úvere číslo 601600290 zo dňa 05.04.2013, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 12 mesačných
splátkach po 98 eur. Odplata predstavovala sumu 576 eur. Žalobca žalovanému uhradil sumu 1.176
eur. Dňa 14.05.2014 uzavreli strany Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po
98 eur. Odplata predstavovala sumu 576 eur. Žalobca žalovanému uhradil sumu 1.176 eur. V poradí
tretia Zmluva o úvere číslo 601600780 bola uzavretá dňa 05.06.2015, pričom žalobcovi bol poskytnutý

úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 4 mesačných splátkach po 111 eur. Odplata
predstavovala sumu 144 eur a žalobca uhradil sumu 444 eur.3. Súd považoval zmluvy za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu neuvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ročnej percentuálnej miery nákladov, druhu spotrebiteľského úveru, doby trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odmena bola vo vzťahu
k istine v hrubom nepomere a žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o viac ako polovicu poskytnutých
finančných prostriedkov. V časti poplatku tiež zhodnotil, že právny úkon je v tejto časti neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa prieči poctivému obchodnému
styku v rámci poskytovania úverov. V zmysle týchto záverov súdu mal potom žalovaný nárok len na

vrátenie skutočne poskytnutého plnenia.

4. Keďže žalobca plnil z prvej a rovnako z druhej zmluvy o úvere sumu 1.176 eur, hoci mu bol poskytnutý
úver vo výške 600, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu 2 x po 576 eur. Z tretej
zmluvy o úvere predstavovalo bezdôvodné obohatenie žalovaného sumu 144 eur, keďže žalobca uhradil
sumu 444 eur a úver mu bol poskytnutý v sume 300 eur. Spolu predstavovalo bezdôvodné obohatenie

žalovaného sumu 1.296 eur, ktorú súd žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania. Súd pritom
nemal za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobcovi poskytol úver na účel povolania. Výsluchom
svedkyne Heleny Holubovej bolo totiž preukázané, že finančné prostriedky si žalobca požičal pre osobnú
potrebu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd podľa neho
nesprávne posúdil vzťah ako spotrebiteľský, keďže žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné
prostriedky použije na účel podnikania. Žalobca preto nemá postavenie spotrebiteľa a vzťah zo zmluvy

nemožno posúdiť ako vzťah spotrebiteľský. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že podľa §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Zmluvy o úvere boli uzavreté s dlžníkom, ktorý bol podnikateľom označeným IČO-m: 45 933 588, preto
možno vzťah posudzovať ako obchodnoprávny. Za smerodajné považoval písomné prehlásenie žalobcu
v zmluve, že prostriedky použije na výkon podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a

nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Pre prípad, že by odvolací súd neuznal
jeho argumentáciu o nespotrebiteľskom charaktere úverových zmlúv, vzniesol námietku premlčania.
Nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 601600290 je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej
dobe, pretože posledná premlčaná splátka bola uhradená dňa 11.04.2014 a premlčanie nastalo dňa
11.04.2016. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 06.06.2016. Ďalej sa v odvolaní zaoberal tým,

kedy žalobcovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a v tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutia viacerých súdov.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že žalovaný podal odvolanie oneskorene a neuviedol, v akom rozsah rozhodnutie súdu napáda.

Zotrval na svojom doterajšom tvrdení o spotrebiteľskom charaktere zmlúv. V zmluvách je primárne
označený rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým bydliskom, z čoho je možné vyvodiť,
že zámerom bolo uzavrieť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na ustanovenia § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak by bral úver na účely podnikania, mal byť jednoznačne označený ako

podnikateľský subjekt s uvedením účelu, na akú činnosť podnikania mu je úver poskytnutý. Pri podpise
mala byť uvedená pečiatka podnikateľského subjektu a podpis osoby s uvedením, kto koná v mene
právnickej osoby, a podpis samotného konateľa, tak ako je to bežné v rámci obchodných stykov medzi
podnikateľmi. V prípade pochybností o tom, či bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmlúv dodávateľ. S dobrou vierou podpísal a

súhlasil so všetkými podmienkami, ktoré mu boli predložené zástupcom žalovaného, aby získal finančné
prostriedky, pričom zaškrtnutie políčka týkajúce sa účelu použitia finančných prostriedkov bolo na podnet
zástupcu žalovaného, ktorý ho vôbec nepoučil o účele tejto časti zmluvy. Takéto nekorektné správanie
žalovaného pri uzatváraní predmetných zmlúv malo jasný cieľ, a to aplikáciu obchodnoprávnych
ustanovení na predmetné právne vzťahy medzi ním a žalovaným, keďže takáto aplikácia je jednoznačne

v prospech žalovaného. Bežnou praxou žalovaného je označiť povinného ako podnikateľský subjekt a
ak to nie je možné (v prípade, ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť
políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby
došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Je nutné, aby saskúmal skutočný reálny účel poskytnutia finančných prostriedkov, a aby sa nespoliehalo len na formálne
tvrdenia poskytovateľov úverov (§ 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch). K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že bez toho, aby ktokoľvek vedel, že zmluva o úvere trpí takými vadami, pre ktoré

veriteľ nemá nárok na plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, by nebolo možné v
žiadnom prípade hovoriť o skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení (vedomosť by mohla byť len
prezumovaná). O tom, že sa na jeho úkor žalovaný obohatil, sa dozvedel až pri prvej porade so svojím
právnym zástupcom, ktorého vyhľadal za účelom usporiadania vzťahov so svojimi veriteľmi. Následne v
ten istý deň, t. j. 10.05.2016 mu udelil plnú moc na zastupovanie v konaní. Bolo by absurdné, aby platil

niečo o čom vie, že je nezákonné a čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To, že
platil, svedčí skôr o tom, že bol presvedčený, že adresát má nárok na plnenie.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.

3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako
taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2
prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. K vyjadreniu žalobcu o nutnosti odmietnuť odvolanie žalovaného z dôvodu jeho oneskoreného

podania odvolací súd konštatoval, že odvolanie bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote. Žalovanému
bol totiž rozsudok doručený dňa 22.03.2018 a odvolanie podal na poštovú prepravu v posledný deň
odvolacejlehotydňa06.04.2018.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdodvolaniepodanévzákonnejlehote
prejednal.

9. Podľa obsahu spisu je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovaného ako veriteľa zmluvného vzťahu, pretože žalobca ako dlžník plnil zo zmlúv o úvere,
ktoré súd vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské a zároveň aj ako bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný
v odvolaní namietal najmä spotrebiteľský charakter zmlúv o úvere. Odvolací súd po prejednaní veci
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že úvery boli poskytnuté na

výkon podnikania, a preto na zmluvné vzťahy aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy o poskytnutí úveru boli síce uzavreté ako úverové zmluvy
upravené Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), zároveň však ide o zmluvy spotrebiteľské.
Základ právnej úpravy je v Obchodnom zákonníku, no na daný vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a tiež zákon o spotrebiteľských úveroch. O

spotrebiteľskú zmluvu ide vtedy, ak je na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom
činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvy uzatvoril ako spotrebiteľ a pri ich uzatvorení nemal možnosť
ovplyvniť predtlač formulára zmluvy, v ktorom boli vopred pripravené aj kolónky na IČO. Pravdou je,
že v každej zo zmlúv je uvedené IČO žalobcu a tiež aj rodné číslo, číslo OP a trvalý pobyt žalobcu.
Zároveň je v zmluvách veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom uvedené, že poskytnuté finančné
prostriedky použije dlžník na výkon podnikania. Výpoveďou svedkyne Heleny Holubovej (obchodnej

zástupkyne) mal súd preukázané, aká bola bežná prax u žalovaného. Táto uviedla, že ak bol dlžník
živnostníkom, musela do zmluvy uviesť, že mu je úver poskytnutý za účelom podnikania. Podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže označenie dlžníka v zmluvách IČO-m a aj rodným číslom,
číslom OP a trvalým pobytom vyvoláva pochybnosti o charaktere zmluvy, je potrebné použiť výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší, a v takom prípade posúdiť zmluvu ako spotrebiteľskú. Spotrebiteľské
zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu
obsah zmlúv, a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah; môže návrh len
prijať alebo odmietnuť. Dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy zaťažuje žalovaného.Takáto dôkazná povinnosť veriteľa vyplýva aj z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorým sa zakazuje veriteľovi alebo finančnému agentovi predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje

aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv
o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil
omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ledaže veriteľ preukáže,
že nemal úmysel obísť tento zákon.

11. Nespotrebiteľský charakter zmluvy nepreukazuje ani vyhlásenie žalobcu ako dlžníka o
použití prostriedkov na výkon podnikania, ktoré žalobca podpísal a ktoré je písané malým, takmer
nečitateľným písmom, a preto je veľmi ľahko prehliadnuteľné. Okrem toho s účinnosťou od 01.06.2014
podľa § 1b nariadenia vlády SR č. 141/2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov, musia byť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou uvedené písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. V poradí tretia zmluva
o úvere bola uzatvorená už za účinnosti tohto nariadenia, avšak písmo prehlásenia výšku stanovenú
nariadením nespĺňa. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil právne vzťahy

vyplývajúce zo zmlúv o úvere ako spotrebiteľské.

12. Vychádzajúc zo záveru o spotrebiteľskom charaktere zmlúv sa pri rozhodovaní o žalobe
otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v

ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a
bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN),
doby trvania zmluvy, konečnej splatnosti úveru a uvedenia druhu spotrebiteľského úveru. Odvolací súd
sa s týmto záverom stotožnil, pretože len neuvedenie jednej z uvedených náležitostí, akou je napr.
neuvedenie RPMN, spôsobuje podľa § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. K uvedeným nedostatkom zmlúv sa však žalobca v odvolaní nevyjadril, preto sa ani odvolací
súd viazaný rozsahom odvolania bližšie s obligatórnymi náležitosťami zmlúv nezaoberal.

13. Po prijatí záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že žalovaný má nárok len na vrátenie istiny, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na

vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal plnením žalobcu nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným až v odvolacom konaní odvolací súd
nemohol prihliadnuť, keďže ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP,
ktorú odvolateľ mohol uplatniť aj pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací súd považoval z vyššie uvedených dôvodov námietky žalovaného vznesené v odvolaní za
neopodstatnené a nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

15. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že mu
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto
trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,

§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).