Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/382/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109212413
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109212413.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. S., bytom G., C. 3, zast. JUDr.
Tomášom Cverčkom, advokátom, so sídlom Košice, Čajakova 5, 2/ O. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
XXXX O. V., S., BC. V 5R6, Y., 3/ G. V. Z., nar. X.X.XXXX, bytom XXX - XXX J. Xrd Z., D. S., BC. S XAX,
Y., 4/ G. N., rod. S., bytom XXXXX N. B., Z., B.C. S Y., 5/ O. G., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F., I. XX a
6/ G. W., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, Rovníková 3, žalobkyne v 5. a 6. rade zastúpené JUDr.
JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, so sídlom Košice, Južná trieda 28, proti žalovanej:
Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, IČO: 00397610, o zaplatenie 23.079,19 € istiny s

prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 23C/192/2009-344 zo 14.11.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.

A. žalobcom v X., 5. a 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom
rozsahu.

R. v 2., 3. a 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalej„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomuložilžalovanejpovinnosť
zaplatiťžalobcoviv1.rade8,5%úrokyzomeškaniaročnezosumy11.539,60€zaobdobieod23.7.2009
do 24.7.2012, žalobcovi v 2. rade 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.923,50 € od 23.7.2009
do 7.8.2012, žalobkyni v 3. rade 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.923,50 € od 23.7.2009
do 7.8.2012, žalobkyni v 4. rade 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 3.847,- € od 23.7.2009 do
7.8.2012, žalobkyni v 5. rade 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.923,50 € od 23.7.2009 do

24.7.2012 a žalobkyni v 6. rade 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.923,50 € od 23.7.2009 do
24.7.2012, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), zastavil konanie v časti zaplatenia
sumy 11.539,60 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.10.2008 do 22.7.2009 vo vzťahu k
žalobcovi v 1. rade, v časti sumy 1.923,50 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.10.2008 do
22.7.2009 vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, v časti sumy 1.923,50 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania
ročne od 1.10.2008 do 22.7.2009 vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade, v časti sumy 3.847,- € spolu s 8,5 %
úrokmi z omeškania ročne od 1.10.2008 do 22.7.2009 vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade, v časti zaplatenia

sumy 1.923,50 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.10.2008 do 22.7.2009 vo vzťahu k
žalobkyni v 5. rade a v časti zaplatenia sumy 1.923,50 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od
1.10.2008 do 22.7.2009 vo vzťahu k žalobkyni v 6. rade (II.) a priznal žalobcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6.
rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.), a tiež nárok na náhradu trovodvolacieho konania v rozsahu 100 % (IV.). Slovenskej republike priznal nárok na náhradu vynaložených
výdavkov vo výške 156,81 €, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu

Košice I súdny poplatok vo výške 1.384,50 € za odvolanie podané proti rozsudku 23C/192/2009-111, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VI.).

2. Rozhodol tak o žalobe podanej žalobcami v 1. a 4. rade a právnymi predchodcami žalobcov v 2. a 3.,
5. a 6. rade M.L. (pôvodne žalobca v 2. rade) a U.L. (pôvodne žalobca v 3. rade) proti žalovanej, ktorou

sa domáhali zaplatenia celkom sumy 23.079,19 € istiny, a to žalobcovi v 1. rade 11.539,60 €, žalobcovi
v 2. rade 3.847 €, žalobcovi v 3. rade 3.847 € a žalobkyni v 4. rade 3.847 €, spolu s 8,5 % úrokmi z
omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz. H., P. G. - R., P. G. II, ktoré nadobudli reštitúciou
podľa zákona č. 229/1991 Zb. a žalovaná pozemky užíva na podnikateľské účely, konkrétne parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX v celkovej výmere XXXX

mX bez právneho dôvodu a uzavretia nájomnej zmluvy (ktorú nie je ochotná uzavrieť), pričom v roku
2007 nezaplatila za ich užívanie nájomné ani žiadnu náhradu. Z tohto dôvodu sa žalobcovia domáhali od
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného 3,112 €/ m2 a 23.079,19
€ ročne (3,112 x 7.415 m2) určeného znaleckým posudkom podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe prvýkrát rozsudkom č.k. 23C/192/2009-111 zo dňa 9.9.2010,
ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade A. S. sumu XX.XXX,XX €, žalobcovi v 2.
rade M. S. sumu 3.847,- €, žalobcovi v 3. rade U.L. sumu 3.847,- € a žalobkyni v 4. rade G. N. sumu
3.847,- € s 8,5 % úrokmi z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia, do 15 dní od doručenia rozsudku,

žalovanej uložil tiež povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I sumu 1.541,32 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, a povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade na účet ich právnej zástupkyne
trovy konania vo výške 7.606,51 €, do 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Na základe odvolania podaného
žalovanou Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co 103/2011-148 z 27.6.2012 potvrdil napadnutý
rozsudok vo veci samej, okrem výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom úroky z omeškania,

zmenil rozsudok vo výroku o splatnosti prisúdenej istiny tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom
prisúdené sumy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom úroky z omeškania a vo výrokoch o trovách konania a trovách
štátuavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštanciestupňanaďalšiekonanie.RozsudokOkresného
súdu Košice I č.k. 23C/192/2009-111 z 9.9.2010 v spojení s rozsudkom 11Co 103/2011-148 nadobudol

právoplatnosť dňa 8.7.2012. Následne súd prvej inštancie o nároku v zrušenom rozsahu (v časti
uplatnených úrokov z omeškania s prísl.) rozhodol rozsudkom č.k. 23C/192/2009-186 zo dňa 1.2.2013,
proti ktorému žalovaná podala odvolanie a proti právoplatnému rozsudku č.k. 23C/192/2009-111 zo dňa
9.9.2010podalažalovanávzákonnejlehotedovolanie.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.
zn. 3Cdo 288/2013-259 z 3.10.2013 zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

11Co/103/2011-148 z 27.6.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesnej vady konania v
zmysleust.§337písm.b)O.s.p.,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutie(nedostatokpodmienky
konania podľa § 103 O.s.p.). Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co/133/2014-307 z 31.3.2016 zrušil
odvolaniami napadnuté rozsudky č.k. 23C/192/2009-111 z 9.9.2010 a 23C/192/2009-186 z 1.2.2013 a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom, aby konal s dedičmi zomrelých žalobcov

M.L. a U. S. ako ich právnymi nástupcami, ktorí prevzali práva zomrelých žalobcov, o ktorých sa v
prejednávanej veci koná (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.), aby s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. vyzval
žalobcov, resp. ich právnych nástupcov na oznámenie, či (a v akej výške) boli dlžné sumy žalovanou
zaplatené a či aj napriek tomu trvajú na podanej žalobe a v akom rozsahu, a v kladnom prípade vec
opätovne prejednal a o žalobe rozhodol, v novom rozhodnutí zároveň opätovne posúdil, či žalovaná má

poplatkovú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku 23C 192/2009-111 a
rozhodol v ňom o trovách celého konania, ako aj o trovách štátu (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

4. Žalobkyne v 5. a 6. rade (právne nástupkyne pôvodného žalobcu neb. U.L.) podaním zo 14.6.2016
oznámili súdu, že žalovaná dňa 24.7.2012 zaplatila ich právnemu predchodcovi dlžnú sumu 3.847 €,

preto vzali podanú žalobu v tejto časti späť o zaplatenie sumy (istiny) 3.847 €, alternatívne žalobkyňa v 5.
rade vzala späť žalobu v časti sumy 1.923,50 € a žalobkyňa v 6. rade v časti sumy 1.923,50 €. Podaním
zo 6.10.2016 oznámila právna zást. žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade, že žalovaná zaplatila žalobcovi
v 1. rade sumu 11.539,60 € dňa 24.7.2012, pôvodnému žalobcovi v 2. rade zaplatila sumu 3.847,- €dňa 7.8.2012, žalobcovi v 3. rade sumu 3.874,- € dňa 24.7.2012, žalobcovi v 4. rade sumu 3.847,- €
dňa 7.8.2012, preto žalobcovia navrhli v tejto časti konanie zastaviť a upravili žalobný návrh v časti
požadovaných úrokov z omeškania. Po doručení podaní žalobcov žalovanej, táto sa k späťvzatiu žaloby

nevyjadrila a neoznámila súdu žiadne námietky.

5.Súdprvejinštancievďalšomkonanípostupovalpodľapríslušnýchustanovenízákonač.160/2015Z.z.
Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), pokračoval v konaní
s právnymi nástupcami zomrelého žalobcu M.L., zomr. X.X.XXXX, ktorými sú deti poručiteľa: 1/ O. M. Z.,

rod. Z., nar. X.X.XXXX a 2/ G. V. Z., rod. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom S., Y. (osvedčenie o dedičstve
sp. zn. XXD 308/2011, Dnot 103/2011 z15.6.2011 na č.l. 244 - 252) a s právnymi nástupcami zomrelého
žalobcu U. S., zomr. XX.XX.XXXX, ktorými sú deti poručiteľa: 1/ O. G., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
F., I. 31 a 2/ Karolína W., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. X (osvedčenie o dedičstve sp. zn.
24D 19/2015, Dnot 14/2015 zo dňa 1.7.2015). Nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.11.2016, na
ktoré sa žalovaná nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, a preto súd v súlade s § 180 CSP

na tomto pojednávaní spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy, nakoľko nezistil dôvody pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183
a § 184 CSP. Za nesporné považoval, že žalovaná je vlastníkom stavieb, ktoré sa nachádzajú na
parcelách evidovaných na LV 12757 v kat. úz. Terasa, Obec G. - R., okr. G. II, parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XX, 5489/75, XXXX/XXX, parcela č. XXXX/XXX je plocha okolo budov a parc. č. XXXX/XXX sa

nachádza mimo oploteného areálu, podľa vyjadrení žalovanej táto rešpektuje stav zapísaný v evidencii
nehnuteľností, pričom mala záujem o mimosúdne vysporiadanie, avšak k dohode medzi stranami
nedošlo. Poukázal na stanovisko žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.6.2010, v ktorom
žalovaná vo veci nemala zásadné pripomienky k znaleckému posudku č. 36/2010, na pojednávaní dňa
9.9.2010 jej poverená zást. namietala, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa ust.

§ 135c) a § 151 OZ, avšak nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie
žaloby žalobcami v 1., 2., 3., 4., 5., a 6. rade, súd konanie v časti istiny a úrokov z omeškania za obdobie
od1.10.2008do22.7.2009(podaniežaloby)zastavil.Vecprávneposúdilpodľaustanovení§451ods.1a
2,§517ods.2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),§3a§10bnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.v
znení účinnom do 30.6.2010 a konštatoval, že v danom spore bolo už prvoinštančným a krajským súdom

ustálené, že žalovaná istina predstavovala dlžné sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalobcovia uplatnili podanou žalobou proti žalovanej na tom skutkovom základe, že užíva pozemky
vlastnícky im patriace zapísané na LV č. XXXXX v k. ú. H., Obec G. - R. bez nájomnej zmluvy alebo
inej dohody, a za r. 2007 napriek výzvam im za užívanie nehnuteľností nezaplatila žiadnu náhradu. Súd
akcentoval skutočnosť, že žalovaná rešpektuje stav zapísaný v evidencii nehnuteľností a že v dňoch

25.7.2012 a 8.8.2012 uhradila žalobcom žalovanú sumu. Napriek argumentom uvedeným v podaných
odvolaniach a dovolaní, nenavrhla vo veci vykonať ďalšie dôkazy, ani sa nedostavila na pojednávanie a
svoju neúčasť neospravedlnila. Predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti dlžnej istiny a úrokov z
omeškania do dňa doručenia žaloby žalovanej, zostal nárok žalobcov na zaplatenie úrokov z omeškania
z istiny počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej. Súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia,

že v danom prípade čas splnenia nie je stanovený právnym predpisom, nebol medzi stranami dohodnutý
a žalobcovia nepreukázali, že by výzvou vyzvali žalovanú na plnenie bezdôvodného obohatenia v
konkrétnej čiastke, preto dospel k záveru, že žalovaná bola povinná splniť dlh v prvý deň po doručení
žaloby, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie zo strany veriteľov, a pokiaľ žalobu prevzala dňa
22.7.2009, nasledujúcim dňom 23.9.2009 sa dostala do omeškania so zaplatením dlhu, preto zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade úroky z omeškania z dlžných súm od 23.7.2009 až do
zaplatenia v nimi uplatnenej výške 8,5 % ročne súladnej s vykonávacím predpisom, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 CSP, zásady procesnej zodpovednosti žalovanej za čiastočné zastavenie konania a vzhľadom
na úspech žalobcov v ostatnej časti, priznal žalobcom 100 % náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho

a dovolacieho konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti konečného rozhodnutia. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1, čl.
4 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie priznal štátu nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny znalcovi Ing. U. D.
za vypracovaný znalecký posudok č. 36/2010 vo výške 156,81 € zo štátnych rozpočtových prostriedkov,

priznanej právoplatným uznesením č.k. 23C/192/2009-94 z 20.4.2010. O povinnosti žalovanej zaplatiť
súdny poplatok vo výške 1.384,50 € (6 % zo sumy 23.080,60 €) za odvolanie podané proti rozsudku
23C/192/2009-111 z 9.9.2010, súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), §
6 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a položky č. 1 písm.a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu cit. zákona, pretože žalovanej podaním odvolania
vznikla poplatková povinnosť bez ohľadu na poplatkovú povinnosť za podaný odpor proti platobnému
rozkazu, ktorú si doposiaľ nesplnila.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v ktorom opísala doterajší priebeh konania
a uviedla, že na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/103/2011-148 z
27.6.2012 v lehote určenej na plnenie, vyplatila žalobcom 1. až 4. rade ich peňažné nároky a zároveň v
zákonnejlehotepodaladovolanieprotitomutorozsudkunaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorévšak

nemalo odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia. Poukázala na to, že uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 288/2013 z 3.10.2013 bol dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 11Co/103/2011-148 z 27.6.2012 zrušený z dôvodu podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b) O.s.p.,
pretože odvolací súd konal so žalobcom v 2. rade M.L., ktorý dňa 3.5.2011 zomrel, a nemal preto
spôsobilosť byť účastníkom konania. Krajský súd v Košiciach po vrátení veci zistil právnych nástupcov
zomrelých žalobcov M. S. a U. S., s ktorými pokračoval v konaní, vyzval ich na vyjadrenie k žalobe

a k rozsahu uplatneného nároku, ako aj na oznámenie, či žalovaná plnila, kedy a v akom rozsahu a
uznesením č.k. 11Co/133/2014-307, 11Co/136/2014 z 31.3.2016 zrušil rozsudky 23C/192/2009-111 zo
dňa 9.9.2010 a 23C/192/2009-186 zo dňa 1.2.2013 a vec vrátil súdu prvej inštancie s pokynom, ako
má postupovať v ďalšom konaní. Uviedla ďalej, že dňa 25.10.2016 jej bolo doručené predvolanie na
nariadené pojednávanie vo veci na deň 14.11.2016 o 10.00 hod. a dňa 10.11.2016 mailom adresovaným

Krajskému súdu v Košiciach jej právna zást. riadne ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu choroby a
pripojila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (č. 822439) so začiatkom PN od 14.10.2016
(kópiu e - mailu zároveň pripojila k odvolaniu). Žalovaná uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu
a nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ zastavil konanie v merite pôvodne uplatnenej
žaloby bez predchádzajúceho uznesenia o zmene žaloby aj napriek skutočnosti, že žalobcom žalované

sumy zaplatila na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
23C/192/2009 z 9.9.2010, ktorý bol mimoriadnym opravným prostriedkom zrušený. Citovala znenie
ustanovení § 167 ods. 1, § 142 ods. 1 a 2 CSP a mala za to, že pre takto naformulovaný rozsudok (akoby
plnila dobrovoľne), neboli splnené procesné podmienky a súd svojim postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Zo znenia II. časti výroku rozsudku, podľa
žalovanej je navodená situácia, že súd procesne vychádzal z predpokladov ust. § 153 ods. 1 CSP,
resp. § 153a O.s.p. (rozsudok na základe uznania nároku ), teraz ust. §§ 282, 284 a 286 CSP, čo je v
zásadnom rozpore s jej obranou (body 37., 39. a 46. odôvodnenia rozsudku). Citovala ďalej právny názor
vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 17/2009, podľa ktorého „O bezdôvodné

obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia
na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr v rámci
konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania),
zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia,
ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie

si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý
ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým
súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku“. Uviedla, že v danom prípade predmetom
sporu je ušlý zisk žalobcov za r. 2007, na Okresnom súde Košice I sú podané ďalšie štyri žaloby tých
istých účastníkov konania o ten istý nárok, t.j. o vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobia

roky 2008, 2013 až 2015 pod sp. zn. 18C/139/2011, 35C/427/2015, 41C/433/2015 a 42C/433/2015.
S poukázaním na ust. § 124 a § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mala za to, že napadnutým
rozsudkom je založená situácia, že vlastník stavby je zaviazaný výlučne na vydanie majetkového
prospechu (resp. ujmy, náhrady), a to opakovane, bez ohľadu na odstránenie tohto z pohľadu žalobcov
protiprávneho stavu. Poukázala na zásadu, z ktorej by mal súd vychádzať, že v súkromnom práve

nemôže byť nikto nútený k udržiavaniu zodpovednostného právneho vzťahu s iným. V situácii, keď
zákon nepriznáva vlastníkovi stavby aktívnu vecnú legitimáciu na dosiahnutie usporiadania vzťahov
s osobou vlastníka pozemku, je potrebné uzavrieť, že žaloba o zaplatenie majetkového prospechu
(ujmy) týkajúcej sa užívania pozemku, je prípustná len spolu so žalobou reštitučnou. Na podporu svojho
stanoviska poukázala na uznesenia sp. zn. II.ÚS 103/07-25, II.ÚS 389/09-20 a III.ÚS 99/2012-14, v

ktorých Ústavný súd SR potvrdil správnosť rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 441/05-715
z 11.4.2006 a 7Co 15/2009-172 z 15.7.2009, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 45/2010 z 23.3.2010,
ktorými zamietli žalobu žalobcov o vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného
za užívanie pozemkov pre jej rozpor s ust. § 3 OZ, ako aj z dôvodu, že „v prípade, že vlastník pozemkuuplatňuje len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci bez
toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu, jedná sa spravidla o výkon
jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Nie je úlohou súdu vyvodzovať následky z porušenia práva bez

toho,abyzároveňjehorozhodnutímdošlokodstráneniuprotiprávnehostavuaknastoleniustavuprávnej
istoty a tým napomáhať udržiavať protiprávny stav. V prípadoch existencie neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností primárne
svoje právo spôsobom vymedzeným v ust. § 135c Občianskeho zákonníka a neobmedzoval sa len
na uplatňovanie sekundárnych zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu

na jeho pozemku. Tieto nároky môže uplatňovať v zásade popri tomto spôsobe“ (citované z rozsudku
Okresného súdu v Žiline 2C/53/2006-357 z 30.9.2009). Zo spisu vyplýva, že súd má vedomosť o
podanom návrhu žalovanej vo veci určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorý spor je
vedený na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 11C/205/2016. Vzhľadom na obsah uvedeného návrhu
mala žalovaná za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP
do právoplatného rozhodnutia v spore sp. zn. 11C/205/2016, navrhla preto navrhla napadnutý rozsudok

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušiť a konanie prerušiť až do právoplatného skončenia sporu
sp. zn. 11C 205/2016 vedeného na Okresnom súde Košice II.

7. Žalobcovia v 5. a 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázali na to, že žalovaná
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 14.11.2016, doručila mailom

na Krajský súd v Košiciach, ktorý vo veci nerozhodoval, a teda ho podala na nepríslušnom súde. Na
pojednávaní dňa 14.11.2016 sudkyňa nemala k dispozícii žiadne ospravedlnenie od žalovanej, a preto
vo veci mohla pojednávať podľa CSP. Naviac žalovaná mohla na pojednávanie poslať iného právnika
z právneho oddelenia alebo sa dať zastúpiť iným advokátom, a teda neboli porušené práva žalovanej.
K námietke žalovanej, že súd zastavil konanie v merite pôvodne uplatnenej žaloby rozsudkom zo dňa

14.11.2016 bez predchádzajúceho uznesenia o zmene žaloby, žalobcovia uviedli, že súd postupoval v
súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP, pokiaľ vzhľadom na späťvzatie časti žaloby, konanie v tejto časti zastavil,
apretopostupomsúdunemohlodôjsťkporušeniuprávžalovanej.Knámietketýkajúcejsadobrovoľného
plnenia, žalobcovia poukázali na to, že Najvyšší súd SR rozhodol uznesením 3Cdo 288/2013 zo dňa
3.10.2013, to znamená, že ak žalovaná nechcela uznať právo žalobcov na vydanie bezdôvodného

obohatenia, mala od nich žiadať vrátiť finančné prostriedky, lebo odvtedy jej začala plynúť premlčiaca
lehota (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2016); žalovaná však do dnešného dňa nežiadala
vrátiť finančné prostriedky ani nepodala žalobu o ich vrátenie. Nakoľko žalovaná už vydala žalobcom
bezdôvodné obohatenie za r. 2007, tak nemohli žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia za to
isté obdobie, lebo nebol dôvod žiadať takéto rozhodnutie. Ďalej poukázali na právny záver vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 133/2014, cit.: „pretože žalovaná po rozhodnutí
súdu prvého stupňa rozsudkom 23C192/2009-11 z 9.9.2010 zaplatila žalobcom prisúdené dlžné sumy,
nemôžu byť žalobcovia už ohľadne tohto nároku úspešní, aj keď pôvodne bola žaloba podaná dôvodne“.
Okresný súd bol viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a z uvedeného dôvodu došlo aj
k späťvzatiu žaloby, lebo žalobcom bolo vydané bezdôvodné obohatenie. Rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5MCdo 17/2009 z 23.11.2011 rieši celkom inú situáciu, než je v posudzovanej veci. V tejto
súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/14/2016, rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom 4Cb/49/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/128/2015-366. S
tvrdením žalovanej, že žaloba mala byť zamietnutá pre rozpor s dobrými mravmi nesúhlasili poukazujúc
na to, že navrhli žalovanej uzatvorenie nájomnej zmluvy i kúpnej zmluvy, ale žalovaná s ničím

nesúhlasila. Podľa názoru žalobcov práve postoj žalovanej, ktorá užíva ich nehnuteľnosti a odmieta
uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo kúpnu zmluvu, je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli ďalej, že na
nehnuteľnosti nepostavil stavby, postavil ich tam niekto bez ich súhlasu a proti ich vôli, zabránil im
v užívaní nehnuteľností a proti ich vôli s nimi nakladá, preto boli nútení podať žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaná má možnosť kúpiť predmetné nehnuteľnosti od žalobcov za trhovú

cenu, môže podpísať aj nájomnú zmluvu za riadne trhové nájomné, čo ale odmieta. Pokiaľ sa žalovaná
odvoláva na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/441/2005, 7Co/15/2009 a s nimi súvisiace
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,ktejtoargumentáciiuviedli,žejudikatúravtomtosmereniejejednotná,
ba v súčasnosti je už iná a poukázali napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/75/2012 z
11.12.2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/447/2013, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.

7Cdo 158/2013 a 7MCdo 5/2014. Na základe uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť
a žalovanú zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.8. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zhodne so žalobcami v 5. a 6. rade poukázal
na to, že podanie o ospravedlnení neúčasti žalovanej na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 bolo
podané na nepríslušný súd, ktorý o veci vôbec nerozhodoval, a teda konajúci súd sa jej ospravedlnením

ani nemohol zaoberať, lebo týmto dokumentom nedisponoval. Okrem toho poukázal na to, že žalovaná
je zastúpená vlastnou zamestnankyňou, ktorá nie je jediná, na jej právnom oddelení pracujú aj
ďalší zamestnanci, a to JUDr. Zuzana Žatkovičová, JUDr. Jarmila Ferenčíková a vedúca právneho
oddelenia JUDr. Elena Kunayová. K námietke žalovanej, že súd zastavil konanie v merite - istine
pôvodne uplatnenej žalobe rozsudkom dňa 14.11.2016 bez predchádzajúceho uznesenia o zmene

žaloby, žalobca uviedol, že súd rozhodol v súlade s ust. § 145 ods. CSP. Za nepravdivé považoval
tvrdenie žalovanej, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, pretože si vlastník pozemku uplatňuje
len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní bez toho aby sa
zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu, pričom poukázal na skutočnosti uvedené
v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 31.7.2009, v ktorom žalovaná uvádza, že „žalobcovia už dňa
30.10.2008 zaslali žalovanej výzvu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a k zaplateniu nájomného, spätne

za roky 2006 - 2008. Odporca nakoľko si je vedomý, že pozemky pod budovami sú vo vlastníctve
navrhovateľov, mal záujem o mimosúdne vysporiadanie a za týmto účelom sa niekoľkokrát stretol s
navrhovateľmi (koncom júna 2008 v priestoroch univerzity a vo februári 2009 v areáli Popradská).
Účelom stretnutí s navrhovateľmi bolo dosiahnutie dohody ceny za 1 m2 plochy, ako aj upresnenia
nevyhnutne užívanej výmery parc. č. 5489/130, ktorá má výmeru 5.754 m2 a nie je budovami zastavaná.

Žiaľ k dohode nedošlo“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia už v rokoch 2008 - 2009 mali záujem
na odstránení protiprávneho stavu, avšak do dnešného dňa k dohode ani k jeho odstráneniu zo strany
žalovanej nedošlo. Na základe uvedených dôvodov žalobca v 1. rade navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu v 1. rade v odvolacej replike, v ktorej trvala na tom, že
JUDr. Čačková svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnila a spolu s odvolaním zaslala kópiu e -
mailu, ktorým svoje ospravedlnenie preukazovala. To, že odbor legislatívno-právny Rektorátu Technickej
univerzityvKošiciach(žalovanej)máajinýchzamestnancovsprávnymvzdelanímneznamená,ževšetci
majú v pracovnej náplni právne zastupovanie univerzity a že sú odborne zameraní aj na problematiku

nehnuteľností.Uviedla,žeOdborlegislatívno-právnymáširokýzáberpopisučinnostiajehozamestnanci
sa špecializujú na jednotlivé okruhy problémov univerzity, pričom JUDr. Čačková sa špecializovala na
nehnuteľnosti. Nie je preto namieste, aby niekto neznalý činnosti odboru posudzoval, či niekto mal, resp.
sa nemal zúčastniť pojednávania. K časti vyjadrenia týkajúceho sa právnej úvahy, či ide o späťvzatie
žaloby podľa § 144 a nasl. CSP alebo o zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. CSP, žalovaná považovala

za nesprávny postup súdu, pokiaľ „zastavil konanie v merite pôvodne uplatnenej žaloby“ a trvala na
tom, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces podľa ust. § 365 ods.1 písm. a)
a b) CSP. Podotkla, že úhrada súm na účty žalobcov bola vykonaná vyslovene z toho dôvodu, že
rozsudok nadobudol právoplatnosť a následne bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, ktoré nemá
odkladný účinok; toto bol jediný dôvod úhrad uplatnenej náhrady. V žiadnom prípade nešlo o dobrovoľné

plnenie z dôvodu uznania záväzku, pričom bolo na úvahe žalovanej, či a kedy bude požadovať vrátenie
uhradených súm aj s ohľadom na to, že konanie stále prebiehalo a „..nemožno hovoriť o bezdôvodnom
obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku“ (uznesenie NS
SR sp. zn. 5M Cdo 17/2009 z 23.11.2011). Uviedla, že nikdy nepopierala vlastníctvo žalobcov, ale
popierala a popiera výmeru, ktorú si ako „predmet nájmu“ žalobca určil a vypočítal výšku bezdôvodného

obohatenia. Žalobca vymenovaním parciel s výmerou uvedenou na LV určil veľkosť pozemkov bez
ohľadu na to, či ich žalovaná užíva alebo nie. Žalovaná namieta výmeru parc. č. XXXX/XXX, ktorú užíva
len sčasti a vôbec neužíva parc. č. XXXX/XXX. Ak by bol vypracovaný GP za účelom určenia predmetu
nájmu a uzatvorenia zmluvy o nájme, určite by zohľadňoval skutočnosť, že parcela č. XXXX/XXX sa
nenachádza celá v areáli žalovanej, ale aj u susediacej firmy. Tvrdenie žalobcu, že sa pokúšal dohodnúť

a žalovaná neprejavila záujem o usporiadanie vlastníckych či nájomných vzťahov, sa nezakladá celkom
na pravde. Aj žalovaná mala záujem sa dohodnúť, ale dohoda znamená, že by jej výsledok mal byť
prijateľný pre obidve strany a ak niekto trvá bez zmien na svojich podmienkach, zákonite nemôže dôjsť
k dohode. Okrem toho žalovaná v r. 2014 ponúkala žalobcovi vydanie nehnuteľností, na čo nereagoval.
Žalovaná bola prístupná jednaniam a uzavretiu dohody, ale žalobca má do dnešného dňa záujem len

na vlastnom finančnom vyjadrení užívania pozemkov, a nie napr. ich vrátení. Žalovaná namietala voči
požadovanej výške nájmu, resp. výške kúpnej ceny nehnuteľností, teda aj proti výške a spôsobu výpočtu
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase je závislá aj na
spôsobevyužitia,trebaprihliadnuťajnapodstatu(spôsobarozsah)faktickéhoužívaniasubjektom,ktorýsaobohatil(rozsudokNSSRzn.3Cdo298/2006).Zdôraznila,ženikdyanikomuneprenajímalapozemky
vo vlastníctve žalobcov, nezískala z toho žiadny majetkový prospech a prenajíma len budovy, ktoré sú v
jej vlastníctve. Poukázala ďalej na skutočnosti uvedené v prvotnom vyjadrení, že pozemky sú zapísané

v súčasnosti ako zastavané plochy a nádvoria, v čase prevzatia štátom - začiatok výstavby areálu A. XX,
mali charakter ornej pôdy (role) a boli v užívaní poľnohospodárskej organizácie, z ktorej boli vyňaté a na
základe vydaného stavebného povolenia následne zastavané. Žalovaná pozemky zhodnotila úpravami
a vybudovaním inžinierskych sietí (napr. kanalizácia, teplovod, vodovod, telekomunikácie, osvetlenie),
z ktorých len teplovodné rozvody sú vedené v majetku žalovanej v obstarávacej cene 145.621,72

€ (4.387.000 Sk) od 1.1.1993. Zároveň poukázala aj na existenciu rozhodnutia Pozemkového úradu
Košice - mesto zn. 84/92-PÚ, ktorý na základe žiadosti v tom čase oprávnených osôb V. S. a G.
S. rozhodol o uplatnenom nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov, okrem iných aj na parcelu č. XXXX, z ktorej vznikla parcela č. 5489/130 a ktorá im
nebola vydaná z toho dôvodu, že je zastavaná stavbami a stavby bránia poľnohospodárskemu účelu.
Aj v tomto prípade sa pri ocenení nehnuteľností vychádzalo z ceny ornej pôdy/roľa. Záverom uviedla,

že pozemky žalobcu užívala a mala ich v nerušenej držbe nepretržite od r. 1985, kedy bola ukončená
posledná etapa výstavby, toto užívanie nebolo narušené ani v r. 1992 a ani neskôr, kedy sa vlastníci
pozemkov, resp. ich dedičia mohli na základe vydaných reštitučných zákonov domáhať sa ich vydania,
resp.náhradyzanich.Vzhľadomnauvedenéžalovanápodalažalobuourčeniečasovoneobmedzeného
vecného bremena spočívajúceho v práve neobmedzeného užívania nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX,

XXXX/123, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 11C/205/2016. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a v prípade, že sa tak nestane,
žiadala o prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a

dospelkzáveru,žesúdprvejinštancienáležitezistilskutkovýstavavecsprávneprávneposúdil,neodňal
stranám sporu (žalovanej) možnosť konať pred súdom a jeho procesným postupom nebolo porušené
právo strany na spravodlivý proces, preto odvolanie žalovanej nemožno považovať za opodstatnené
a odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil, stotožňujúc sa s jeho zákonnými dôvodmi v celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu bol

verejne vyhlásený dňa 6.3.2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č.
dv. 215/2.p., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. Z ust. § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie
dôvody.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej

inštancie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok obsiahnutých v odvolaní (§
379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie podané žalovanou je
neopodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a úplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 a nasl. CSP, pri svojom rozhodovaní sa

náležite vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami posudzovaného prípadu, ktoré
majú pre rozhodnutie právny význam, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, vyplynuli z prednesov strán alebo v konaní vyšli najavo a dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, spor správne právne posúdil pri primeranej
aplikácii ust. § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 OZ, príslušných ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. v znení účinnom do 30.6.2010, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
a ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 Civilného sporového poriadku, ktoré aj správne vyložil a
vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd nezistil
ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalovanej)alebo právo na spravodlivý proces, odnímajúce žalovanej možnosť konať pred súdom, ani žiadnu z vád
konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
a s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach
odkazuje na úplné a vecne správne dôvody, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie súdu prvej
inštancie založené (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s procesným predpisom, pokiaľ v dôsledku
späťvzatia časti žaloby žalobcami v časti istiny a úrokov z omeškania za obdobie od 1.10.2008 do
22.7.2009, konanie v danej časti podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil osobitným výrokom v konečnom
rozhodnutí (napadnutom rozsudku). Odvolací súd z obsahu spisu má preukázané, že na rozhodnutie
o zastavení časti konania boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP, keďže
žalobcovia procesnými úkonmi adresovanými súdu nepochybne prejavili svoju vôľu nepokračovať v

konaní, pokiaľ ide o zaplatenie dlžnej istiny a časti úrokov z omeškania, ktoré im, resp. ich právnym
predchodcom žalovaná v priebehu sporu zaplatila, pričom žalovaná na výzvu súdu neoznámila svoj
nesúhlas so späťvzatím žaloby (z vážnych dôvodov), ani žiadne námietky. Súd vychádzal zo správneho
zistenia, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcami predmetom konania zostalo už iba príslušenstvo
peňažnej pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), preto o žalobe v časti jej späťvzatia v ďalšom priebehu sporu

meritórne už nekonal, procesný postup súdu po späťvzatí časti žaloby bol v úplnom súlade so zákonom
a nebola týmto postupom žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom, znemožnená realizácia jej
procesných práv, ani porušené právo na spravodlivý proces. Neobstojí odvolacia námietka žalovanej, že
súd bol povinný pred zastavením časti konania uznesením rozhodnúť o zmene žaloby, ktorá je založená
na nesprávnej interpretácii právnej normy; zmenou žaloby podľa ust. § 140 CSP nie je, ak žalobca

obmedzí svoj žalovaný návrh a bude požadovať menej; takéto podanie je potrebné posudzovať ako
čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle ust. § 144 a nasl. CSP (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový
poriadok. Komentár, Praha: C.H. Beck, 2016, § 140, s. 517).

15. V súlade so zákonom súd posúdil rozhodujúcu otázku omeškania žalovanej s plnením dlžnej sumy

titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a dospel k správnemu záveru o dôvodnosti uplatneného
nároku žalobcov na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré im priznal odo dňa 23.7.2009
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej až do zaplatenia dlžných súm (istiny), vo výške určenej
podľa ust. § 3 v spojení s § 10b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2010,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Skutočnosti uvedené v odvolaní a odvolacie námietky žalovanej nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových
zistení) súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení rozsudku alebo právnych záverov, na ktorých
je preskúmavané rozhodnutie založené. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namieta, že žalobcom

dlžnú istinu prisúdenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 23C/192/2009-111 z
9.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/103/2011-148 z 27.6.2012,
následne zrušeným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 288/2013-259 z 3.10.2013, neplnila
dobrovoľne, táto argumentácia nie je opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na to, že záväzok žalovanej
splnením dlhu zanikol (§ 559 ods. 1 OZ) a nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že by nemala vôľu plniť

dlh iba preto, že plnila na základe príkazu uloženého súdnym rozhodnutím. Ak totiž dlžník plní na
základesúdnehorozhodnutia,tedabezpriamehodonútenia,robítakbuďpreto,žerozhodnutiepovažuje
za správne alebo pod psychickým donútením. Nejde však o prípad, že by dlžník nemal vôľu plniť.
Súdne rozhodnutie je síce dôvodom, prečo je plnenie protistrane dobrovoľne poskytnuté, avšak plnenie
nestráca preto povahu vôľového aktu, teda - aj keď psychicky, nie však bezprávne vynúteného právneho

úkonu (pozri Macur, J.: Problémy vzájomného vzťahu práva procesného a hmotného, Brno, Masarykova
univerzita 1993).

17. Odvolacie námietky žalovanej, ktorými spochybňuje správnosť právneho záveru o získaní
majetkového prospechu v podobe bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 OZ užívaním

nehnuteľností žalobcov v rozhodnom období bez nájomnej zmluvy, či inej dohody o užívaní, a tiež aj
správnosť určenia výšky nároku súdom prvej inštancie, môžu mať právny význam iba v prípadnom
spore žalovanej proti žalobcom, v ktorom by sa domáhala vrátenia zaplatených súm na základe
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.V danom spore však tieto námietky vzhľadom na späťvzatie časti žaloby žalobcami nie sú relevantné, nič
nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a neodôvodňujú prijať iné rozhodnutie v prospech
žalovanej.

18. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú ani záver, že by žalovanej postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. b) CSP tým, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2016
v jej neprítomnosti.

19. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom súdu
znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces [odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., od 1.7.2016 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP], treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho

sporu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov.

20. O naplnenie odvolacieho dôvodu upraveného v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP ide vtedy, ak súd
neumožnil strane sporu vykonať v priebehu konania práva priznané jej procesným predpisom, a to

najmä právo byť vypočutý, právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k
rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu klásť v rámci výsluchu účastníkom (svedkom) otázky a
tiež právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci (§ 118 ods. 1 a 4, § 123, § 126 ods. 3, § 131 O.s.p.). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového

práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu procesných práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí byť nespravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem iného tiež
i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že dôvodom

na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho
povahualebointenzituniejemožnévodvolacomkonanínapraviť(por.Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, str. 1239 a 1302).

21. Vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné
poučovanie strán o procesných právach a povinnostiach a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom
nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov

procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá
môže mať vplyv na rozhodnutie, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne
rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade
konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také
porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého strane bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr.

nedostatok vyrozumenia strany o pojednávaní súdu vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia),
vdôsledkuktoréhobolastranasporuvylúčenázprednesu,zprávaoboznámiťsasdôkazmi,vyjadriťsak
dokazovaniu a pod., rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania, rozhodnutie sporu v neprítomnosti
účastníka, i keď pre to neboli splnené podmienky, a pod.

22. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

23. Súd na prejednanie veci samej spravidla nariadi pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), na ktoré predvolá
zástupcu strany; stranu sporu predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch (§ 178 ods. 1 CSP).

Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a
bezprostrednosti konania. Strana sporu má právo zúčastniť sa na pojednávaní súdu, nie je to však
povinnosťou strán, ktorým nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonali inak ako svojou účasťou
na pojednávaní. Konať so súdom bezprostredne a ústne nie je povinnosťou strán, no na druhej straneak je im nariadením pojednávania daná možnosť konať bezprostredne a ústne na pojednávaní, má
strana sporu právo zúčastniť sa na každom nariadenom pojednávaní. Pojednávanie nie je len nástrojom
na uspokojenie ústavných práv strany konania, ale je i najefektívnejším nástrojom jeho koncentrácie,

ktorý nasleduje písomným nástrojom vyjadrením v ust. § 167 CSP (doručovanie žaloby a vyjadrení
pred nariadením pojednávania). Preto stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci
bolo nariadené pojednávanie, mohli na prvom pojednávaní predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť
skutkovétvrdeniaprotistrany,navrhnúťvykonaniedôkazov,vyjadriťsaknávrhomdruhejstranyavzniesť
hmotnoprávne námietky.

24. V ust. § 157 ods. 1 CSP zákon ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne,
spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu
vnímať ako výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní.
Odročenie pojednávania podľa zákonnej formulácie je možné len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť odročené z dôvodu neprítomnosti strany alebo jej zástupcu iba na návrh strany, a to z

dôležitých dôvodov, ak zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť (§ 183 ods. 1 a 2 CSP). Podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v sporovom
konaní nie je prítomnosť strany na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci.

25.Zobsahuspisuapreskúmanímprocesnéhopostupusúduodvolacísúdnezistilnaplneniezákonného

predpokladu pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 14.11.2016, na ktoré sa poverená zást.
žalovanej nedostavila a bola naň riadne a včas predvolaná, pričom z tvrdení žalovanej vyplýva, že
návrh na odročenie pojednávania adresovala a doručovala vecne nepríslušnému Krajskému súdu
v Košiciach, a nie konajúcemu súdu, ktorý žiadosť žalovanej na pojednávaní 14.11.2016 nemal k
dispozícii, nemohol preto ani posudzovať jej (ne)dôvodnosť a dôležitý dôvod na odročenie termínu

pojednávania a pre postup podľa ust. § 183 CSP tak nemal preukázaný. V danej veci boli preto splnené
zákonné podmienky na prejednanie a rozhodnutie sporu v neprítomnosti žalovanej na pojednávaní dňa
14.11.2016 a procesným postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom a k
porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto ani odvolací dôvod
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v prejednávanej veci nie je dôvodne uplatnený.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalovanou podané odvolanie z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov je neopodstatnené, odvolací súd poukazujúc i na dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako vecne správny.

27. Odvolací súd nezistil zákonné dôvody na prerušenie konania v prejednávanej veci v zmysle ust. §
162 ods. 1 písm. a) CSP, ani podľa ust. § 164 CSP do právoplatného rozhodnutia v spore vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 11C/205/2016, v ktorom sa nerieši prejudiciálna otázka významná
pre rozhodnutie v danom spore (žalovaná ju v odvolaní ani neoznačila). Z uvedeného dôvodu odvolací

súd návrh žalovanej na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

28. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom
konaní nemá právo na náhradu trov a žalobcovia v 1., 5 a 6. rade mali v odvolacom konaní plný úspech,

preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v celom rozsahu
s tým, že o jej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP). Úspešným žalobcom v 2., 3. a 4. rade však žiadne trovy v odvolacom konaní
preukázateľne nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).