Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209650
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714209650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia
a.s. , so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147 , IČO : 36 234 176, proti žalovanej: L. H., bytom I. č. XXX,
o zaplatenie 672,44 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
č.k. 9C 136/2015-42 zo dňa 13.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9C 136/2015-42 zo dňa 13.11.2015 v
napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 9C 136/2015-42 zo dňa 13.11.2015 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 490,14 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 490,14 eur od 26.10.2011
do zaplatenia a trovy konania v sume 40,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 71,39 eur , všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a poplatkov a
poistenia s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

sumu672,44 eurspríslušenstvomzdôvodu,žeuzavrel sožalovanouÚverovúzmluvu dňa23.08.2010,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur . Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v
splátkach po 18, 20 eur mesačne, v počte 60 splátok, a to v celkovej sume 1071,60 eur , pri ročnej
úrokovej sadzbe 28,67 % a RPMN 24,66 %. Žalobca tvrdil, že žalovaná prestala splácať úver a preto
žalobca ku dňu 25.10.2011 pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a žalovanú sumu špecifikoval takto :
Istina 490,14 eur , ušlý úrok 87,98 eur , dlžné poistné 2,72 eur, poplatok za vedenie účtu 15,92, poplatok
za upomienku 16,- eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 0,27 eur , úrok z omeškania od zosplatnenia

do spísania návrhu 148,03 eur, úrok z omeškania 0,026 % denne zo sumy 640,52 eur od 14.05.2014
do zaplatenia.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je svojim
charakterom zmluvou spotrebiteľskou, kde na strane veriteľa vystupoval žalobca a na strane dlžníka
žalovaná ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. V § 52 OZ je upravená základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv,

ktorými sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001

Z. z., v ktorom ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 tohto zákona je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 tohto
zákona fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Okresný súd zdôraznil, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 489, § 517 ods. 2 OZ a § 53 ods. 4 písm. k/, ods.

5 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu
došlo k vzniku záväzkového vzťahu, na základe uzatvorenej zmluvy, ktorá je obsahom zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko tu na strane spotrebiteľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt
vykonávajúci podnikateľskú činnosť a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.
Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane

tzv. dohodnutých zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť, má možnosť zmluvu
iba v celosti uzavrieť, alebo nie. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú
nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou
neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval

k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré

vyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.Vdanomprípade
nie je sporné, že žalovaná porušila zmluvné podmienky tým, že úver prestala splácať a preto žalobca
vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 25.10.2011. Žalovaná k uvedenému dátumu zaplatila čiastku
111,- eur, a nezaplatená istina predstavovala sumu 490,14 eur, ktorá suma bola v konaní dôvodná, a
preto súd žalobe v tejto časti vyhovel, a uložil ju zaplatiť žalovanej.

5. V danom prípade zmluvný úrok z úveru bol stanovený na 28,67 % ročne. Okresný súd dospel
k záveru, že formulárovou zmluvou dojednané, alebo skôr dodávateľom nanútené úroky 28,67 % v
skutočnosti nie sú dohodou, ale ich jednostranným určením a predstavujú pre spotrebiteľa nevýhodu
oproti poskytnutému plneniu, nakoľko prevyšujú požičanú sumu o viac ako 100 %, keď 28,67 %

ročne zo sumy 500,- eur predstavuje sumu 143,35 eur a pri splatnosti 5 rokov je to suma 716,75 eur.
Takto stanovené úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné.

6. Okresný súd dospel k záveru, že nie je dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru v sume
87, 98 eur ako úveru do času do jeho zosplatnenia. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. Žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru
iba do 25. 10. 2011, t. j. do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne
žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade
s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

7. Nedôvodný bol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov v sume 16,- a 15,92 eur, ktoré žalobca
označil ako poplatky za upomienky a vedenie účtu, pretože poplatok je neprimeraný a spôsobujúci
významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej akospotrebiteľa a preto je dojednanie o ňom neplatné (článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Jedinou
odmenou, ktorú môže banka žiadať od spotrebiteľa pri úverovej zmluve, je odmena za zaobstaranie
kapitálu t.j. úrok, prípadne iné položky, ktoré ale majú povahu čiastkového dodatočného poplatku za

zaobstaranie úveru (BGH tento dodatočný poplatok pripustil, ale výhradne len pri úveroch poskytnutých
v rámci stavebného sporenia, rozsudok 7.12.2010 XI ZR 3/10). Nemôže byť poplatok za spracovanie
žiadosti o úver. Od 4.8.2010, 9 hlavných krajinských súdov v Nemecku už rozhodlo o neprijateľnosti
poplatku za spracovanie žiadosti o úver, resp. za poskytnutie úveru ako dôsledku overenia bonity
žiadateľa z dôvodu, že overovanie bonity žiadateľa o úver nie je službou preňho, ale pre banku. Ďalej súd

poukázal narozhodnutie VrchnéhoKrajinskéhosúduKarlsruhezodňa3.mája2011(17U192/10),ktorý
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa .

8. V danom prípade žalovaná porušila zmluvné podmienky a dostala sa omeškania so splatnosťou dlhu

počnúc dňom 26.10.2011, ktorý je deň splatnosti úveru a preto žalobcovi patrí zákonný úrok z omeškania
podľa § 517 a nasl. OZ. Dohoda o zmluvnom úroku vo výške 0,27 % denne ( 98,55 % ročne ) predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v zmluvných povinnostiach a neprimeranú
ťarchu na strane spotrebiteľa. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom

zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok tak, že: Členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky,
ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchvychádza zpredpokladu,žespotrebiteľjezhľadiska

informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď
zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom (rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

9. Okresný súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania je
nedôvodný, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal istinu v sume 490,14 eur a zákonný
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.10.2011 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti úrok, zmluvný
úrok z omeškania, poplatky a poistenie plus príslušenstvo žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách

konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v
sume 40,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, režijný paušál
po 7,41 eur + 20 % DPH.

10. Proti rozsudku vo výroku ktorým súd žalobu v časti zamietol podal odvolanie žalobca, ktorý v

podanom odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu,
alebo rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
11. V odvolaní žalobca namietal, že nesúhlasí so záverom súdu, ktorý mu nepriznal nárok na úrok z

úveru a poplatky, z dôvodu rozporu výšky úrokovej sadzby dohodnutej v bode 39 úverovej zmluvy s
dobrými mravmi. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 28,67 % ročne a podľa žalobcu táto úroková
sadzba nemala byť posúdená tak, že je rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že novela Občianskeho
zákonníka zákon č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2010 zmenila znenie § 53 ods. 6 OZ.
V tej súvislosti uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch č.

129/2010 Z.z. zrušil nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmela
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nový zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 2 písm. g/ vymedzuje, čo treba rozumieť celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom a v § 19 upravuje ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľského úveru.
V zmysle platného znenia odseku 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom zákon už bližšie nekonkretizuje, do akej miery
možno odplatu za obdobné úvery obvykle poskytované v príslušnom období na finančnom trhu prevýšiť.
Treba prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Z toho vyplýva, že treba zisťovať,
aká odplata sa na finančnom trhu požaduje pri poskytovaní finančných prostriedkov spotrebiteľovi v
určitom konkrétnom prípade s prihliadnutím na jeho finančnú situáciu, spôsob a mieru zabezpečenia

jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Z tejto právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy vyplýva, že zákon žalobcovi
ako veriteľovi výslovne umožňoval, aby odplata, teda úrok z úveru za poskytnutie spotrebiteľského
úveru prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, pričom
však túto nesmela prevýšiť podstatne bez ďalšej konkretizácie daného pojmu. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012, podľa ktorého odporujúcou dobrým mravom je
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. V predmetnej veci Najvyšší súd SR za odporujúcu dobrým mravom považoval výšku úrokov
48 % a 60 % ročne, keď táto 4 násobne a 5,5 násobne teda podstatne presahovala obvyklú úrokovú
mieru. V prejednávanej veci však dohodnutý úrok bol vo výške cca 2 násobku priemernej úrokovej miery

obchodných bánk. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/67/2008
z 10. decembra 2008, ktorý znížil dohodnutý 60% úrok z úveru ročne na 25% ročne. Žalobca uznáva
že daná úroková miera je vyššia ako úroková miera pri podobných úveroch poskytovaných bankami v
tom čase - august 2010, avšak vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j.
aby odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách bola vyššia ako odplata

obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, avšak nesmie túto obvyklú odplatu
prevyšovať podstatne, keďže ide spravidla o klientov, ktorí by od banky úver pravdepodobne nedostali,
resp. nedostali tak jednoducho a rýchlo, možno považovať danú výšku úroku z úveru za primeranú.

12. Vzhľadom k tomu, že definícia dobrých mravov v slovenskom právnom poriadku neexistuje, je len

na zvážení súdov ako konanie dodávateľa vyhodnotí v kontexte konkrétnych skutočností v právnom
vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ. Podľa žalobcu jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy neobsahujú
dojednania, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi a úverové zmluvy aj úverové podmienky spĺňajú
všetky zákonom stanovené náležitosti.

13. Pokiaľ ide o dojednanie o poplatkoch ohľadom zmluvného dojednania účastníkov o
povinnosti žalovanej platiť poplatky, obsiahnutého v úverovej zmluve, aj v úverových podmienkach, v
danom prípade išlo o platné dojednanie, nakoľko žalovaná na prednej strane zmluvy vyhlásila, že
prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaná, z čoho vyplýva, že žalovaná prejavila súhlas byť
viazaná aj príslušnými ustanoveniami upravujúcimi sankcie za porušenie jej zmluvných záväzkov voči

žalobcovi.Podľažalobcupísomnáformadojednaní opoplatkochboladodržaná,keďdojednanieje
obsiahnuté v príslušnom ustanovení úverových podmienok, a tak isto je jasný a zrozumiteľný aj spôsob
ich určenia. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola
žaloba zamietnutá zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie s tým, že zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

14. Žalovaná sa na výzvu súdu, ktorá jej bola doručená dňa 1.2.2016, k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191
ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné. Okresný súd
vychádzal zo záveru, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť ibaúroky z omeškania. Žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 25.
10. 2011, t. j. do dňa, kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi
nevznikáprávonazaplateniedohodnutéhoúrokuzúveru,aleibaúrokuzomeškaniavsúladesust.§517

Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného súdu, nedôvodný bol aj nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkov v sume 16,- a 15,92 eur, ktoré žalobca označil ako poplatky za upomienky a vedenie účtu,
pretože poplatok je neprimeraný a spôsobujúci významnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a preto je dojednanie o ňom neplatné,
pričom poukázal na článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

18. Vychádzajúc z uvedeného záveru okresného súdu, odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje,
keď okresný súd vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku,
prečo návrhu v napadnutej časti nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a §

191 ods. 1 C.s.p, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Preto nebola opodstatnená
odvolacia námietka, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj námietka, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých

svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom
konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č.
59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5M Cdo 8/2008]. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

20. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská

zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
TentozáverprijalajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutízodňa21.apríla2015sp.zn. 3MCdo

14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods.
9Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej

formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti

spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok, zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria
dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky

budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Z uvedenej úpravy vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z

omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia
práva na jednorazové spoplatnenie úveru. Ustanovenie§ 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby
v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na
zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia

ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.4Obo/143/1998 a z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.

IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa

od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje
vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku
požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody
splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok
a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na

strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia
a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli

garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívaniasvojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v
poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú

o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len
so stavom legeartis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom

stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané
inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z.

21. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo
vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou

rozumného úsudku, aby poplatok sledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky.
Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované
spotrebiteľovi. Podľa názoru okresného súdu, nedôvodný bol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov
v sume 16,- a 15,92 eur, ktoré žalobca označil ako poplatky za upomienky a vedenie účtu, pretože
poplatok je neprimeraný a spôsobujúci významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v

neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a preto je dojednanie o ňom neplatné, pričom poukázal
na článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Uvedený záver okresného súdu je správny. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.

Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo
je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z
omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok

spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvej inštancie za neprijateľnú
považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

22. Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru,
ako v danom prípade poplatok za vedenie účtu, je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu - banky.

Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca - banka
zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý
úver (úrok z úveru). V účtovaní takýchto poplatkov je naviac citeľná snaha žalobcu o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej

najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky
za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danomprípade vo vzťahu k žalovanej) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver
o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované

(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom
rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od
spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §
53 ods. 1 OZ , čo spôsobuje jej neplatnosť (§
53ods.4OZ),veriteľnemánároknaplnenie

z takejto podmienky.

23. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, podľa ktorej je veriteľ oprávnený dlžníkovi účtovať poplatok za
vedenie účtu v zmysle Sadzobníka poplatkov, táto umožňuje veriteľovi na základe svojej ľubovôle,
jednostranneurčovať,atedaajzvyšovaťpoplatokzavedenieúčtubezuvedeniarelevantnéhodôvoduna
takýto postup. Predmetné dojednanie stavia spotrebiteľa do pozície, kedy dochádza k zmene v obsahu

zmluvného vzťahu bez toho, aby túto skutočnosť mohol spotrebiteľ ovplyvniť, je nútený akceptovať
prípadné zvýšenie poplatku, čo má vplyv na rozsah jeho záväzkov voči veriteľovi. Nemožno poprieť,
že takého dojednanie vyznieva v neprospech spotrebiteľa, keďže je spôsobilé zhoršiť jeho zmluvné
postavenie.

24. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom okresného súdu vo
výroku, ktorým žalobu v časti zamietol a ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, ktoré dôvodné nebolo
preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania nedopĺňal

dokazovanie, a prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom
súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci
na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo

dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj
tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009,
3Cdo 51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).