Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/668/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222566
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515222566.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou v právnej veci žalobkyne S. L. N.
F. X. H. Q. I. D. Z. , nar. XX.X.XXXX, bytom G., Z. XX, zastúpenej JUDr Petrom Tóthom, advokátom,
Bartošková 7, Bratislava, proti žalovaným: 1./ S. S. W. V. Á. V. F. H. Q. I. F. , nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., N. XX, zastúpenému JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Novomeského 25, Pezinok, 2./ X. L.
N. F. X. H. Q. I. F. , nar. X.X.XXXX, bytom G., J.. A.. N. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.7.2015 medzi žalovaným v
druhom rade ako predávajúcim a žalovaným v prvom rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na deviatom poschodí bytového
domu, súp. č. XXXX I. G. na Z. ulici č. XX, postaveného na pozemku reg. „C“ KN, parc. č. XXXX/X M.
XXXX/X a zodpovedajúcemu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2088/100000 k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom
G., katastrálny odbor, kat. územie K., ktorej vklad bol povolený dňa 22.7.2015 pod č. V-XXXXX/XX, j

e n e p l a t n ý .

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 13.11.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že kúpna
zmluva uzavretá medzi žalovaným v druhom rade ako predávajúcim a žalovaným v prvom rade ako
kupujúcim, zavkladovaná rozhodnutím príslušného katastra nehnuteľností dňa 22.7.2015 pod č. V-

XXXXX/XX, predmetom ktorej je prevod vlastníctva v podiele 1 k bytu č. XX, číslo vchodu Z. XX,
X.p., súpisné číslo stavby XXXX, na pozemkoch registra C KN XXXX/X, XXXX/X a zodpovedajúci
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2088/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
v prospech kupujúceho, je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou žalovaného v
druhom rade, manželstvo bolo rozvedené v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 5C 132/2006,
rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.5.2007. Počas manželstva spoločne nadobudli predmetný byt,
v ktorom býva žalobkyňa spolu s plnoletými deťmi žalobkyne a žalovaného v druhom rade doteraz.

Keďže nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode v zákonnej lehote, každý z bývalých manželov je
podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1 k bytu. Dňa 16.7.2015 uzatvorili žalovaný v prvom rade ako
kupujúci so žalovaným v druhom rade ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v druhom rade k predmetnému bytu na žalovaného v prvom
rade, vklad do katastra nehnuteľností bol realizovaný dňa 22.7.2015. Žalovaný v druhom rade predal
svoj spoluvlastnícky podiel bez vedomia žalobkyne, je zrejmé, že takýto odpredaj nemá význam a

je len zastieracím právnym úkonom ako u predávajúceho, tak u kupujúceho, tiež došlo k porušeniu
predkupného práva. Žalobkyňa podala dňa 8.10.2015 trestné oznámenie na žalovaného v druhom
rade pre skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu podvodu, dňa 26.10.2015 odoslala obomžalovaným list, ktorým sa dovolávala neplatnosti tohto právneho úkonu s tým, že sa bude domáhať
vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou cestou, keďže neexistuje iný spôsob ako ochrániť svoje
záujmy a záujmy plnoletých detí v byte žijúcich. Z dôvodu účelovosti a špekulatívnosti konania bývalého

manžela ako aj nelogického konania kupujúceho má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložila listinné
dôkazy: kúpnu zmluvu zo dňa 16.7.2015, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava katastrálny odbor
zo dna 22.7.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalovaného v
prvom rade, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 2407, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 8.10.2015,

uznesenie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 18.1.2016 o odmietnutí trestného oznámenia, písomnú
komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným v druhom rade týkajúcu sa odpredaja spoluvlastníckeho
podielu.

2. Žalovaný v prvom rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prevod spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 1 k predmetnému bytu na jeho osobu bol uzatvorený v súlade so zákonom, neprišlo ani

k porušeniu predkupného práva žalobkyne, nakoľko predávajúci žalovaný v druhom rade listom zo
dňa 13.4.2013 ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni na odkúpenie, a to opakovane, k využitiu
predkupného práva zo strany žalobkyne neprišlo. Ako vyplýva aj z uznesenia OR PZ v Bratislave II,
odbor kriminálnej polície zo dňa 18.1.2016, v konaní žalovaného v druhom rade neprišlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu podvodu ani iného trestného činu, ako sa snaží preukázať žalobkyňa,

keďže predaj nehnuteľnosti, ktorej bol žalovaný v druhom rade spoluvlastníkom v 1-ici bol realizovaný
zákonným spôsobom a bol oprávnený.

3. Žalovaný v druhom rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpna zmluva, na základe ktorej
došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ica k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na

9. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch registra C KN parc.č. XXXX/
X, XXXX/X, Z. Č.. XX, G. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, bola
uzatvorenávsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Danýmprevodomnedošlokporušeniupredkupného
práva žalobkyne, nakoľko ako pôvodný spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti písomne listom zo
dňa 13.4.2013 ponúkol žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na predaj, žalobkyňa predkupné právo

nevyužila, čím sa stal jeho spoluvlastnícky podiel voľný, s možnosťou neobmedzeného prevodu v
prospech tretích osôb. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.7.2015 teda došlo k platnému
prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v prvom rade ako kupujúceho.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor dňa 22.7.2015 pod č. V-XXXXX/XX, žalovaný v druhom
rade ako predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na 9. poschodí bytového domu súp.č. XXXX v G., Z. ulica, vchod č. XX, postaveného na pozemku

registra „C“ KN parc.č. XXXX/X, XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2088/100000, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie K., na
žalovaného v prvom rade ako kupujúceho. Podľa čl. VI, body 6.1., 6.2. 6.3. kúpnej zmluvy predávajúci
predáva a kupujúci kupuje do podielového spoluvlastníctva predmet kúpy za kúpnu cenu určenú
dohodou zmluvných strán vo výške . Na základe dohody zmluvných strán bude kúpna cena uhradená

nasledovne: časť vo výške v hotovosti bola uhradená pri podpise zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdzuje
predávajúci svojím podpisom, zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške bankovým prevodom v
prospech účtu predávajúceho, a to najneskôr v lehote 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho. S vyššie uvedeným spôsobom zaplatenia kúpnej ceny zmluvné strany
bez výhrad súhlasia, čo potvrdzujú vlastnoručným podpisom na tejto zmluve, pravosť ktorých je úradne

overená.

6. Žalobkyňa do zápisnice súdu uviedla, že žalovaný v druhom rade, bývalý manžel, predal svoju
polovicu bytu žalovanému v prvom rade, byt mali v podielovom spoluvlastníctve, predtým sa dohodli,
že byt predajú v celosti. Uvažovali tiež o finančnom vyrovnaní za byt, z jeho strany padol návrh, aby

mu zaplatila 30.250,-€, ona požadovala splátky, byt mala výlučne vlastniť až v decembri 2020, s čím
nesúhlasila, exmanžel trval na tom, že až keď bude všetko vyplatené, nadobudne jeho polovicu bytu.
Žalovaný v prvom rade nevyplatil peniaze za predmet kúpy žalovanému v druhom rade, napriek tomu,že je uvedené vyplatenie v kúpnej zmluve. Kúpna zmluva je neplatná, cieľom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníctva bez uhradenia finančných prostriedkov.

7. Žalovaný v prvom rade do zápisnice súdu uviedol, že so žalobou nesúhlasí, so žalovaným v druhom
radesadohodlinakúpnejzmluve,týkajúcejsajehopodielukbytu,žalovanývdruhomradehoubezpečil,
že byt bude na predaj v celku, v čase kúpy podielu so žalobkyňou nekomunikoval, predmetný byt fyzicky
nevidel. So žalovaným v druhom rade sa dohodli, že kúpna cena bude vyplatená neskôr, neurčili si
presný termín, v čase kúpy z jeho strany neboli odovzdané peniaze, dohoda bola taká, že keď sa

dohodnesožalobkyňouoodpredajijejpodielu,vyplatínarazkúpnucenuzabyt.Kúpnucenužalovanému
v druhom rade nevyplatil doteraz, keď ho volali policajti kvôli kúpnej zmluve, spísali so žalovaným v
druhom rade dohodu o vyplatení kúpnej ceny. V byte reálne nebýva, neužíva ho, keďže byt neužíva,
neplatí ani nájomné. Pravdou je, že žalovanému v druhom rade nevyplatil nič z kúpnej ceny za byt.
Sám je vlastníkom rodinného domu v Pezinku a bytu v Petržalke, predmetný byt si chcel ponechať na
prenájom. Žalovaný v druhom rade uviedol, že žalobkyni ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel v roku

2013, povedala, že nemá peniaze, trval na tom, že až po vyplatení celej kúpnej ceny v prípade splátok,
by bol byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Jeden z jeho kamarátov ho kontaktoval so žalovaným
v prvom rade, mal úmysel, že buď žalobkyňa kúpi potom podiel od žalovaného v prvom rade alebo
on odkúpi podiel od žalobkyne. Z kúpnej ceny nebolo vyplatené nič, museli pozmeniť kúpnu zmluvu,
existuje písomná dohoda k zmluve.

8. Dohodou o spôsobe úhrady kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu zo dňa 6.6.2016,
uzavretoumedzižalovanými,satítoakoúčastnícikúpnejzmluvyč. V-XXXXX/XX,vkladpovolený
dňa 22.7.2015 dohodli, že kúpna cena vo výške 45.000,-€ za prevod spoluvlastníckeho podielu 1-ica
bytu č. 91, nachádzajúceho sa na 9.p. bytového domu súp.č. XXXX, Z. W. Č.. XX, G., bude kupujúcim

vyplatená predávajúcemu v celosti, a to v lehote 30 dní odo dňa zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu so žalobkyňou.

9. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

10. Podľa §137 ods. 1, písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Určovacia žaloba v zmysle §137 ods. 1, písm. c/ CSP má spravidla preventívny charakter, účelom

žaloby je poskytnúť ochranu práva žalobcu pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva, základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.Právnyzáujemmusíbyťnaliehavývtomzmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, ak žalobca nepreukáže naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej
žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom
súdnehorozhodnutia.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníjedanývtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia

a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých
pomerov alebo vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iných subjektov.
12. V danom konaní mal súd preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy, rozhodnutím súdu nastáva vyriešenie spornosti právneho vzťahu medzi procesnými
stranami, rozhodnutie je inštitútom, ktorým žalobkyňa dosiahne stav právnej istoty, keďže sa obnoví
pôvodný vlastnícky vzťah a bude podielovou spoluvlastníčkou bytu s bývalým manželom, žalovaným v
druhom rade. Rozhodnutie súdu je listinou, na základe ktorej príslušná správa katastra zapíše stav taký,
aký bol pred uzavretím kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými, bez takéhoto určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy by bolo jednoznačne ohrozené vlastnícke právo žalobkyne a právne postavenie
žalobkyne by bolo neistým.
13. Podľa §39 Občianskeho zákonníka /OZ/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.14. Podľa §588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

15. Podľa §589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecným záväznými právnymi predpismi, inak
je zmluva neplatná.

16. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pozostávajúcim z ponuky /oferty/ a prijatia /
akceptácie/, ktorý je obsahovo zhodný čo do predmetu a ceny, na základe ktorého vzniká povinnosť
predávajúceho premet kúpy previesť do vlastníctva kupujúceho, tomuto vec odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, na základe
čoho dochádza k odvodenému nadobudnutiu vlastníctva. Okamih nadobudnutia vlastníctva kupujúceho
nie je však v zásade daný uzavretím kúpnej zmluvy, ale až jej prevzatím a v prípade veci nehnuteľnej

vkladom do príslušného katastra nehnuteľností. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a súčasne
predpokladom platnosti uzavretia kúpnej zmluvy je nielen dohoda zmluvných strán o predmete kúpy,
ale aj dohoda o kúpnej cene, pri absencii ktorej dochádza k naplneniu podmienok uvedených v §39
OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Zákon jednoznačne stanovuje povinnosti
zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy, kupujúci má povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť

zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. V danom prípade mal súd zo zhodných stanovísk oboch
procesných strán jednoznačne za preukázané, že dohodnutá kúpna cena, ktorej spôsob vyplatenia
bol určený v čl. VI kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2015 tak, že časť kúpnej ceny uhradí kupujúci
predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy a časť najneskôr v lehote 30 dní odo dňa povolenia vkladu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, nebola zo strany kupujúceho doposiaľ vyplatená, napriek

zneniu uvedeného článku, že predávajúci vyplatenie časti kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy,
potvrdil svojím podpísaním zmluvy. Konanie oboch zmluvných strán, týkajúce sa vyplatenia kúpnej ceny
za prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu žalovaného v druhom rade na žalovaného v prvom rade, je v
rozpore so zákonom, a to ustanovením §588 OZ, stanovujúcim povinnosti predávajúceho a kupujúceho
na platné uzavretie kúpnej zmluvy. Faktické nevyplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy nemôže nahradiť

ani dodatočne uzavretá dohoda žalovaných o spôsobe úhrady kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho
podielu k bytu, uzatvorená 6.6.2016, podmieňujúca vyplatenie kúpnej ceny zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu so žalobkyňou, tento právny úkon žalovaných v
žiadnom prípade nerobí pôvodnú kúpnu zmluvu v časti vyplatenia kúpnej ceny za spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti, platnou. Pri uzavretí kúpnej zmluvy obe zmluvné strany, predávajúci aj kupujúci,

predstierali vyplatenie kúpnej ceny, ku ktorému však reálne nikdy nedošlo, pričom vyplatenie predstierali
úmyselne, nakoľko svojím podpisom zmluvy vyplatenie časti kúpnej ceny v hotovosti priamo potvrdili a
vo svojich výpovediach pred súdom obaja žalovaní zhodne uviedli, že k vyplateniu kúpnej ceny vôbec
nedošlo. Uvedené konanie žalovaných súd vyhodnotil ako konanie podvodné, v dôsledku ktorého
je kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovanými dňa 16.7.2015, absolútne neplatným právnym úkonom.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).