Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210460
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317210460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: E. J. nar.
XX. XX. XXXX, bytom C., J. J. XX/X proti žalovanému: Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r.
o., so sídlom Piešťany, 1. mája 173/11, adresa pre doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/147, o určenie
neplatnostizmluvyainé,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduLevicezodňa3.októbra
2018 č. k. 9Csp/159/2017-188 v jeho napadnutých výrokoch I., IV. a V. takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.413,49 eura s príslušenstvom (I.), náhrady trov konania (IV.) a uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok (V.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.413,49 eura s
5,05% úrokom z omeškania od 09. 07. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. výrokom určil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA11/004918 z 20. 12.
2011 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. III. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

IV. výrokom žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V. Žalovaného zaviazal
zaplatiť štátu súdny poplatok 264,50 eura do troch dní, a posledným VI. výrokom konanie v časti o
zaplatenie 1.000 eur nemajetkovej ujmy zastavil. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako
aj § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, ods. 7, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj zák. č. 250/2007 Z. z. a aj Smernice Rady č. 93/13/EHS. Žalobca vystupoval ako
fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný vystupoval ako podnikateľ poskytujúci službu, pričom zmluva bola
vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových
zmluvnýchpodmienokbezmožnostispotrebiteľameniťtextapodmienkyzmluvy.Pretouvedenáúverová
zmluva nepochybne patrí medzi spotrebiteľské zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch jasne špecifikoval, za akých podmienok treba úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú a

aké náležitosti má zmluva aplikovať. Súd preto na daný vzťah aplikoval ustanovenia občiansko-právne
a premlčanie posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.1.2. V danom prípade platí na premlčanie subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť
odo dňa, kedy sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení dozvedel a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil a trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu

došlo. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.583,41 eura podal žalobca 03. 07.
2018, poslednú splátku uhradil 16. 03. 2017, kedy sa dozvedel, že na úvere žalovanému zaplatil spolu
10.422,09 eura. Z tejto sumy je ale treba odpočítať 575 eur, ktorú sumu zaplatil žalobca za vybavenie
vozidla dňa 20. 12. 2011 predajcovi. Tvrdí, že výbava je súčasťou vozidla, za ktorú sa zvlášť neplatí
a má byť zahrnutá v cene vozidla. V tejto časti je nárok zrejme premlčaný, trojročná objektívna

premlčacia doba uplynula 20. 12. 2014 a v tejto časti súd žalobu zamietol. Vo zvyšnej časti, t. j. čo do
sumy 5.008,41eurabolnárokuplatnenývčas,nespornetedabolažalobapodanávrámcidvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 16. 03. 2017 a v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe, ktorá skončí 16. 03. 2020. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 17. 12. 2018, trojročná
objektívna lehota začala plynúť najskôr 16. 03. 2017. Žaloba bola podaná včas. Žalovaný sa premlčania
úspešne dovolal len čiastočne.

1.3. Skúmaním podmienok úverovej zmluvy číslo SUA11/002805, uzavretej 20. 12. 2011, súd zistil,
že sa v nej nachádzajú nepresné a nezrozumiteľné tie údaje, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami
každej spotrebiteľskej zmluvy. Z danej zmluvy vôbec nie je zistiteľné, v akej skutočnej výške poskytol
vlastne žalovaný žalobcovi finančné prostriedky na financovanie kúpy motorového vozidla. Z faktúry

vystavenej predajcom vozidla dňa 20. 12. 2011 (č. l. 16) je zrejmé, že žalobcom kúpené vozidlo stálo
6.792eur,zktorejcenyžalobcazaplatilvhotovostivlastnéfinančnéprostriedky1.358,40euraažalovaný
bankovým prevodom 5.433,60 eura (č. l. 110). Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi okrem sumy
5.433,60 eura (zaplatenej predajcovi vozidla prevodom na jeho účet) poskytol aj ďalšiu finančnú
čiastku a v akej výške. V úverovej zmluve je uvádzaná celková výška úveru 6.719,19 eura, celkové

náklady spojené s poskytnutím úveru 1.285,59 eura a pod bodom 4. zmluvy o úvere sú vyčíslené celkové
náklady spotrebiteľa 7.176,93 eura. Nie je jasné to, čo predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru
1.285,59 eura a celkové náklady spotrebiteľa 7.176,93 eura. V písomnom vyjadrení (č. l. 86)
žalovaný opäť len nejasne zdôvodňuje čiastku 2.385,59 eura tak, že suma 1.285,59 eura predstavuje
v úverovej zmluve uvedené náklady spojené s poskytnutím úveru a sumy 1.100 eur predstavujúcu

marketingovú akciu - zľavu na motorové vozidlo, ktorú predajcovi za klienta uhradil žalovaný. Nejasné
tvrdenie žalovaného spočíva v tom, že pokiaľ bola žalobcovi poskytnutá zľava na kúpnej cene vozidla
vo výške 1.100 eur, je nelogické, že túto zľavu mal zaplatiť žalovaný, pretože v tom prípade nejde o
žiadnu zľavu na cene. ale sa javí ako navýšenie dohodnutej ceny o 1.100 eur. Vo vyjadrení (č. l. 37d)
zase žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol dva úvery, a to na nákup predmetu financovania a úver

na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru, a ďalej v tomto vyjadrení špecifikuje
náklady, ktoré má žalovaný s vynakladaním na udržanie distribučnej siete (provízia poskytnutá
predajcovi). Zo zmluvy o úvere však nevyplýva, že by žalobca súhlasil s vyplatením akejsi provízie za
predaj vozidla a v uvedenej výške, ohliadnuc od toho, či dávanie provízie v danom spotrebiteľskom
vzťahu je v súlade s právom. Okrem toho, ak medzi žalovaným a predajcom existujú nejaké obchodné

dojednania, rozhodne to nemôže zaťažovať spotrebiteľa, navyše bez toho, aby s vyplatením provízie
súhlasil,čímsamunavýšilinákladyzaúver.Vychádzajúczuvedenéhotakzozmluvyniejezrejmé,vakej
skutočnej výške boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky žalovaným ako úver na dofinancovanie
kúpy vozidla, ktorého cena je 6.792 eur (1.358,40 + 5.433,60 eura). Jednoznačné je, že žalovaný
poskytol žalobcovi na úver finančné prostriedky vo výške 5.433,60 eura a nebolo preukázané, že by

žalovaný žalobcovi poskytol na úvere viac. Možno predpokladať, že žalovaný zrejme vyčíslil celkovú
výšku úveru započítaním do úveru aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.285,59 eura a
takto vyčíslil celkovú výšku úveru na sumu 6.719,19 eura. Práve tým, že žalovaný započítal do výšky
skutočne poskytnutého úveru aj ním požadované náklady spojené s poskytnutím úveru, sa značne
skreslila hodnota RPMN, ktorú v zmluve vykazuje v hodnote 38,22 % a pritom nie je jasný ani postup,

ako sa k tomuto údaju dospelo. V danom prípade RPMN činí hodnotu až 55,87%, ktorý výsledok sa
dosiahol tak, že sa vychádzalo pri výpočte zo sumy 5.433,60 eura (poskytnutý úver), náklady spojené
s poskytnutím úveru 1.285,59 eura, počet splátok 84 vo výške po 165,43 eura. Pritom súd pri skúmaní
správnosti vyčíslenia hodnoty RPMN neuvažoval ešte aj so sumou 7.176,93 eura uvádzanej v zmluve
ako celkové náklady spotrebiteľa, keďže ani v tejto časti nie je zrejmé, o aké celkové náklady ide. Vo

svojom písomnom vyjadrení (č. l. 37d) žalovaný tvrdil, že žalobcovi boli poskytnuté až dva úvery, a to
úver na nákup predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím
úveru, teda spolu 6.719,19 eura. Zmluvu o poskytnutí úveru na úhradu nákladov žalovaného spojených
s poskytnutím úveru žalovaný nepredložil, ani z preskúmavanej úverovej zmluvy nikde nevyplýva, žeboli poskytnuté akési dva úvery na financovanie predmetu kúpy a na úhradu nákladov žalovaného a
ani, o aké náklady ide, a nepreukázal, že finančné prostriedky na úhradu nákladov žalovaného boli
skutočne žalobcovi poskytnuté. Žalovaný predložil výpis z účtu (č. l. 110) o prevode sumy 5.433,60

eura na účet predajcu auta AAA Auto, ktorý prevod sa uskutočnil 23. 12. 2011. Táto čiastka nie je
sporná. Predložil však aj ďalší výpis z účtu o prevode sumy 2.385,59 eura dňa 02. 01. 2012 (č. l. 111)
taktiež na spoločnosť AAA Auto, avšak nevedno, na aký účel bola táto platba uskutočnená. Žalovaný
nevysvetlil a ani nepreukázal titul vyplatenia tejto sumy a ani to, že bola vyplatená na základe predmetnej
úverovej zmluvy. Splátkový kalendár (č. l. 89) obsahuje údaj o obstarávacej cene vo výške 6.792 eur

a financovanej cene 6.719,19 eura. Úver sa navýšil o vyše 100%, keď žalobca má za úver vo výške
5.433,63 eura (aj keby sa uvažovalo s výškou úveru 6.719,19 eura) zaplatiť až 13.896,12 eura. Pritom
priemerné úrokové sadzby úverov v IV. štvrťroku 2011 boli pre spotrebiteľov 9,55 % a pri nových
obchodoch 13,73% (č. l. 174). Žalovaný úrokuje úver ročnou úrokovou sadzbou 23,972821%. Vyše
100% navýšenie úveru je neprípustné, javí až znaky úžery a zmluvné podmienky, tak ako sú uvádzané
v predmetnej úverovej zmluve, svedčia o nekalej obchodnej praktike. I ak by sa posudzovala hodnota

RPMN udávaná žalovaným vo výške 38,22%, je treba ešte poukázať na to, že uvádzaný priemer hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov v roku 2011 bol 20,40% (pri úveroch od 5 - 10 rokov
12,45% ), vychádza z toho neprimerane vysoká miera nákladov, ktoré žalovaný od žalobcu požaduje za
poskytnutý úver. V úverovej zmluve nejasnosť a nezrozumiteľnosť údajov o tom, v akej skutočnej výške
bol žalobcovi poskytnutý úver na nákup motorového vozidla, v akej výške sú náklady, ktoré vzniknú

žalobcovi v súvislosti s poskytnutým úverom, skresľujú údaje o skutočných nákladoch, ktoré spotrebiteľ
v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatí veriteľovi. Neprehľadné údaje v zmluve o úvere neumožňujú
zistiť výšku skutočne poskytnutého úveru, neumožňujú rozlíšiť výšku úveru a výšku nákladov, ktoré
si žalovaný uplatňuje za poskytnutý úver. Takto koncipovaná zmluva o výške poskytnutého úveru s
neprehľadnými údajmi o výške nákladov, ktoré spotrebiteľ bude mať na úvere, je treba považovať za

nekalú obchodnú praktiku. Nepresný údaj o RPMN neumožní spotrebiteľovi už pri uzatváraní zmluvy
posúdiť, či je pre neho úver za ponúkaných podmienok výhodný, koľko v skutočnosti na úvere zaplatí
a aké ďalšie náklady mu vzniknú. V danej úverovej zmluve obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. - hodnota RPMN udávaná nesprávne v neprospech žalobcu a skutočná
výška úveru chýba, ale aj vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, robí túto zmluvu bezúročnou a bezpoplatkovou podľa § 11 písm. b/ zákona.
V zmluve sú informácie nanajvýš dôležité pre spotrebiteľa nejasné, nezrozumiteľné, nemožno sa v nich
orientovať tak, aby bolo zrejmé, akú finančnú čiastku žalovaný na úvere skutočne poskytol, v akej výške
bude mať spotrebiteľ náklady za poskytnutie tejto finančnej čiastky. Preto súd dospel k záveru, že
predmetná úverová zmluva z 20. 12. 2011 číslo SUA11/004918 je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca

zaplatil na základe takejto zmluvy žalovanému spolu 9.847,09 eura, sumu 4.413,49 eura zaplatil navyše
bez právneho dôvodu. Žalovaný získal bez právneho dôvodu viac, než mu v skutočnosti patrí, preto
musí bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi, na úkor ktorého ho získal. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol.

1.3. Poukazujúc na ust. § 11 ods. 4, ako aj § 137 písm. c/ CSP, súd žalobu v časti určenia neplatnosti
zmluvy o úvere a určenia, že úver je bez poplatku a bez úrokov zamietol z dôvodu, že takýto výrok je
nadbytočný. Otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd riešil ako otázku predbežnú a dospel k záveru,
že pre neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v § 9 ods. 2 zákona je tento úver bez poplatkov a bez
úrokov. Na základe tohto záveru zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako

z toho istého dôvodu zamietol žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového
vozidla zn. Audi A4. Motorové vozidlo si zakúpil žalobca a len na základe zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva sa stal dočasným vlastníkom vozidla žalovaný. Určením neplatnosti zabezpečovacej
zmluvy zaniká dočasné vlastnícke právo žalovaného, a preto nie je potrebné rozhodnutím súdu určovať
vlastníctvo žalobcu.

1.4. Žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
zo dňa 20. 12. 2011, keď poukázal na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka.

1.5. Nesporne Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorú

strany uzavreli 20. 12. 2011 č. SUA11/004918 existenčne závisí od úverovej zmluvy uzavretej 20.
12. 2011 č. SUA11/004918. Zabezpečovacia zmluva obsahuje označenie zmluvných strán, označenie
predmetu zabezpečenia, výšku úveru, rozväzovaciu podmienku a aj spôsob výkonu zabezpečovacieho
prevodu s určením najnižšieho podania, vzhľadom však na zmluvné podmienky úverovej zmluvy, ktorésúd vyhodnotil ako neprijateľné, považuje súd túto zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatnú. Nejasné a nezrozumiteľné údaje o tom, v akej
skutočnej výške žalovaný úver poskytol, v akej skutočnej výške žiada od žalobcu úhradu nákladov a

o aké náklady vlastne ide, spôsobilo, že žalobca preplatil na úvere viac, než mal zaplatiť a existencia
zabezpečovacieho prevodu práva znamenala pre žalovaného istotu, že od žalobcu získa, napriek
neprijateľným zmluvným podmienkam úverovej zmluvy, plnenie, ktoré mu v skutočnosti nepatrí. Práve
zmluvou o zabezpečovacom prevode práva dosiahol žalovaný, že aj napriek neprijateľným zmluvným
podmienkam úverovej zmluvy si zabezpečil plnenie, čím obišiel ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

S poukazom na uvedené súd určil, že táto zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

1.6. S plnením sa žalovaný dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď zmenu petitu žaloby (č. l. 152) prevzal žalovaný 09.
07. 2018 a týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, a keďže pomer strán úspechu bol
približne rovnaký, súd nepriznal ani jednej zo strán nárok na náhradu trov konania. Žalovaného zaviazal
podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku štátu v časti, v ktorej bol neúspešný,
nakoľko žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku. Výška súdneho poplatku je
určená v položke 1a Sadzobníka súdnych poplatkov 6% z prisúdenej istiny.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch I., IV. a V. napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci súdu na ďalšie
konanie, príp. sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a priznania mu náhrady trov
prvoinštančného i odvolacieho konania. Dôvodil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesol

námietku premlčania na žalobcom uplatňovanú výšku bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, na
ktorú súd prvej inštancie prihliadol len čiastočne. Zastáva názor, že žalovaná suma je premlčaná v celom
rozsahu a to z nasledovných dôvodov:

2.1. Žalovaný ako poskytovateľ úverov preplatil na základe doručenej faktúry č. FVBB 1330_110528

zo dňa 20. 12. 2011 zo spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, s. r. o. (vystavenej na sumu 6.792
eur) sumu uvedenú vo faktúre vo výške 5.433,60 eura ako doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo
a doplnky. Predmetná faktúra je žalobcom podpísaná, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu namieta
predmet kúpy u žalovaného, ktorý je poskytovateľom úveru, a nie u predajcu, ktorý faktúru vyhotovil. Je
výlučne záležitosťou medzi predávajúcim a kupujúcim, aké podmienky kúpy si dojednajú a odsúhlasia.

Kúpna zmluva, ako aj faktúra, je žalobcom podpísaná, z čoho vyplýva, že s obsahom jednotlivých listín
sa oboznámil a ich obsahu porozumel a súhlasil s nimi. Žalobca presne vedel, v akej výške mu bude
úver poskytnutý a sám s touto výškou súhlasil. V bode 2.3 úverovej zmluvy je totiž presne uvedená
celková výška úveru ako suma 6.719,19 eura. Celkovo tak poskytol žalobcovi úver vo výške 6.719,19
eura, pričom čiastka 5.433,60 eura predstavuje úver poskytnutý na financovanie predmetu kúpy, t. j.

motorového vozidla. Čiastka 2.385,59 eura uvedená v doklade - výpis z účtu zo dňa 02. 01. 2012
pozostáva zo sumy 1.285,59 eura, ktorá predstavuje v úverovej zmluve uvedené náklady spojené s
poskytnutím úveru a sumy 1.100 eur, ktorá predstavuje marketingovú zľavu.

2.2. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom, že žalobcovi bol preplatený úver len vo výške

5.433,60 eura, opakovane sa voči vydaniu bezdôvodného obohatenia bráni námietkou premlčania.
Ohľadne plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby uvádza, že za jej začiatok možno považovať
práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011, 3Cdo 169/2017. Žalobca uhradil sumu
požičanej istiny vo výške 5.433,60 eura splátkou splatnou 16. 09. 2014 a po tomto dátume je

jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Pri určovaní počiatku plynutia 2-ročnej
subjektívnej lehoty žalovaný poukazuje na rozsudok KS v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, KS v Trenčíne
sp. zn. 17Co/315/2017, rozhodnutie OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/30/2017, OS Trnava sp. zn.
29Csp/7/2017.
V uvedenej súvislosti poukazuje na uznesenie ÚS SR z 22. 11. 2011 č. k. IV.ÚS 499/2011-25, ktorým súd

vyslovil názor, že z princípov právneho štátu je zachovanie istoty pri rovnakom posudzovaní totožných
otázok v obdobných prípadoch. Záverom uviedol, že postavenie žalobcu ako spotrebiteľa neznamená,
že mu bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej bez ohľadu na platné
právo. Aj od spotrebiteľa sa teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napr. v tom,že spotrebiteľ musí vykonať určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje alebo, akú zmluvu
uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa,
ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť

(C-315/92).

3. Žalobca sa písomne k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
v jeho napadnutých výrokoch, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP), viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniťdokazovanie(§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďmiestoačas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na súde prvej inštancie dňa 31. 05. 2017 domáhal, aby

súd určil, že zmluva uzatvorená dňa 20. 12. 2011 č. SUA11/004918 medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná a úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
5.583,41 eura z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadal určiť, že Zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. SUA/11/004918, uzavretá dňa 20. 12. 2011, je neplatná a že výlučným
vlastníkom motorového vozidla zn. Audi A4, číslo karosérie: VIN L ev. č. LV XXXDM je žalobca. Dôvodil

tým, že na zakúpenie motorového vozidla Audi A4 si od žalovaného zobral úver vo výške 5.433,60 eura
a zvyšok kúpnej ceny doplatil z vlastných finančných prostriedkov vo výške 1.358,40 eura.

5.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.413,49
eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 09. 07. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.VýrokomII.určil,žeZmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávač.SUA11/004918
zo dňa 20. 12. 2011 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Výrokom III. vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
a konanie v časti o zaplatenie 1.000 eur nemajetkovej ujmy z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti
zastavil.

5.2. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, ktorý vymedzil rozsah podaného odvolania, tak
predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok I., IV. a V., ktorými súd čiastočne vyhovel podanej
žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.413,49 eura s príslušenstvom. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, ako aj výrok, že

žalovaný je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 264,50 eura do troch dní.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 20. 12. 2011 strany sporu uzavreli
úverovú zmluvu č. SUA11/004918, v zmysle ktorej žalobca ako klient požiadal veriteľa (žalovaného) o
poskytnutie úveru formou preplatenia kúpnej ceny motorového vozidla typu Audi A4 s číslom karosérie

VIN L s tým, že predajná cena predmetu financovania je 6.792 eur vrátane DPH, pričom klient (žalobca)
zaplatil v hotovosti 1.358,40 eura, náklady spojené s poskytnutím úveru predstavujú sumu 1.285,59
eura a celková výška úveru predstavuje sumu 6.719,19 eura. V bode 4. zmluvy je uvedený poplatok za
vedenie úverového účtu 0 eur, ročná úroková sadzba 23,972%, RPMN 38,22%, priemerná RPMN 16%
a celkové náklady spotrebiteľa 7.176,93 eura. Celková čiastka splatená spotrebiteľom 13.896,12 eura,

pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená na 17. 12. 2018. Mesačná splátka úveru predstavovala
sumu 165,43 eura s dátumom prvej mesačnej splátky 17. 01. 2012 a s počtom splátok 84. Motorové
vozidlo Audi A4 bolo kupované za kúpnu cenu 6.792 eur v spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.
s., pričom podľa faktúry vystavenej spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA dňa 20. 12. 2011 bola kúpna
cena vyplatená žalobcom v hotovosti 1.358,40 eura a žalovaný bankovým prevodom zaplatil 5.433,60

eura. Žalobca zaplatil žalovanému na úvere spolu 10.422,09 eura, čo vyplýva zo splátkového kalendára,
pričom ako posledná splátka bola uhradená dňa 16. 03. 2017.7. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetný právny vzťah, ktorý bol založený zmluvou
o úvere č. SUA11/004918 zo dňa 20. 12. 2011 je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
pričom uvedené právne posúdenie nebolo namietané stranami sporu.

8. Odvolací súd námietku žalovaného v podanom odvolaní voči právnemu záveru súdu prvej inštancie,
že úverovú zmluvu zo dňa 20. 12. 2011 pre absenciu obligatórnych náležitostí je potrebné považovať

za bezúročnú a bez poplatkov vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v bode 21. rozsudku sa
veľmi podrobne zaoberal, či uvedená preskúmavaná úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti,
ktoré ako spotrebiteľská zmluva v zmysle príslušných zákonných ustanovení obsahuje. Kúpna zmluva
ohľadne predaja motorového vozidla (č. l. 134) mala dohodnutú kúpnu cenu za motorové vozidlo
vo výške 6.217 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.358,40 eura bola žalobcom zaplatená v
hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.858,60 eura mala byť zaplatená

prostredníctvom zmluvy o úvere č. SUA11/004918 uzatvorená medzi stranami sporu. Z daňového
dokladu (faktúry č. FVBB 1330_110528) vyplynulo, že za motorové vozidlo Audi A4 bola fakturovaná
celková suma 6.792,03 eura, pričom v hotovosti bolo zaplatených 1.358,40 eura a bankovým prevodom
5.433,60 eura. V úverovej zmluve je uvedená síce celková výška úveru sumou 6.719,19 eura, avšak
v skutočnosti žalovaný bankovým prevodom uhradil sumu 5.433,60 eura na účet predajcu vozidla. Z

uvedenej úverovej zmluvy nie je jasné, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, čo predstavujú náklady
spojené s poskytnutím úveru 1.285,59 eura a celkové náklady spotrebiteľa 7.176,93 eura. Žalovaný sa v
konaní bránil, že suma 1.285,59 eura predstavuje sumu spojenú s nákladmi s poskytnutím úveru a suma
1.100 eur predstavuje marketingovú akciu - zľavu za motorové vozidlo, ktoré predajcovi za klienta uhradil
žalovaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nelogické, aby zľavu, ktorá bola daná na predmetné

motorové vozidlo, resp. bola poskytnutá žalobcovi ako kupujúcemu, zaplatil žalovaný, preto je nesporné,
že v takom prípade nešlo o žiadnu zľavu na cene, ale o navýšenie dohodnutej ceny o 1.100 eur. Ani zo
zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalobca súhlasil s vyplatením akejsi provízie za predaj vozidla, a preto
niejevsúladesozákonom,abysižalovanýbezdôvodnenavyšovalposkytnutýúveroďalšiesumyztitulu
neurčitej provízie. Tým, že žalovaný započítal do výšky skutočne poskytnutého úveru (5.433,60 eura) aj

ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru (1.285,59 eura), logicky tak došlo aj k nesprávne uvedenej
RPMN v úverovej zmluve. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný, pokiaľ
tvrdil, že so žalobcom uzatvoril aj ďalšiu zmluvu o poskytnutí úveru na úhradu nákladov spojených s
poskytnutím úveru, takáto zmluva v konaní predložená nebola. Je nesporné, že pokiaľ by žalobca plnil
podľa splátkového kalendára sumu poskytnutú z titulu úverovej zmluvy, ktorú reálne za neho žalovaný

zaplatil na dofinancovanie motorového vozidla, navýšila by sa o viac ako 100%. Z uvedených dôvodov,
ako aj z dôvodov podrobne uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie v bode 21. je potrebné súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. a absencia týchto zákonných náležitostí robí zmluvu bezúročnú a
bezpoplatkovú. Žalovaný tak získal bez právneho dôvodu viac ako mu patrí, a preto je povinný vydať

žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

9.Žalovanývzniesolvkonanínámietkupremlčaniaazároveňivodvolanínamietal,žesúdprvejinštancie
nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, keď mal za to, že žalobca uhradil sumu požičanej
istiny vo výške 5.433,60 eura splátkou splatnou dňa 16. 09. 2014, a vzhľadom na uvedené, jeho nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia po dátume 16. 09. 2016 je premlčaný.

10. Súd prvej inštancie, posudzujúc dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, mal za to, že žalobca
žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal dňa 13. 07. 2018 (správne malo byť uvedené 30.
05. 2017), pričom poslednú splátku uhradil dňa 16. 03. 2017, kedy sa dozvedel, že na úvere zaplatil

spolu 10.422,09 eura. Z tejto sumy odpočítal sumu 575 eura, ktorú žalobca zaplatil za vybavenie vozidla
dňa 20. 12. 2011, pričom v tejto časti považoval nárok za premlčaný. Vo zvyšnej časti do sumy 5.008,41
eura považoval nárok uplatnený včas, keď žaloba bola podaná v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá začala plynúť 16. 03. 2017.

10.1. Odvolací súd sa s posúdením premlčacej lehoty pri bezdôvodnom obohatení nestotožňuje.

11. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôrsa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka).

12. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný okamih,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je tak rozhodujúci subjektívny moment, keď

sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto
vedomosťou sa myslí znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie vyvodiť. V prípade bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy je
rozhodujúci subjektívny moment, keď oprávnený získa také okolnosti, z ktorých možno odvodiť, že
zmluva, z ktorej sa plnilo, je neplatná. Nie je významné, či oprávnený má také právne znalosti, aby bol
objektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť, či zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná.

13. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, ak skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol

dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci
z týchto skutkových okolností možno právne aplikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).

14. Za rozhodujúci začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (rozhodnutie NS SR

sp. zn. 3Cdo 145/2004, 1Cdo 67/2011, R 25/1986).

15. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká

samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR zo
14. 08. 2007 sp. zn. 30Cdo 2758/2006).

16. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna (§ 107 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívne i

objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávislé a ich plynutie a skončenie je tiež
vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať objektívnu
stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a o vedomosti o tom,
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej

literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná
vedomosť oprávneného (Fekete, Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, str. 514).

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu zákonných ustanovení upravujúcich premlčanie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúca na základe zisteného skutkového stavu vedomosť oprávneného o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil a o tom, v koho prospech toto obohatenie vzniklo, pričom musí byť preukázaná
skutočná preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor jeho obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), kedy znalosť z tých

skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie získal.
Takouto vedomosťou sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale len znalosť
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby tak možno spájať s okamihom, s ktorým si žalobca musel byťvedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu
sumu. V prípade subjektívnej lehoty je preto jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného
(spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

17.1. V danej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú úverovú
zmluvu dňa 20. 11. 2011, v ktorej boli uvedené poplatky a výšky úveru nejasne, pričom všetkým
náležitostiam zmluvy ani neporozumel. Tvrdil, že po prečítaní si diskusných fór na internete nadobudol
presvedčenie s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, že sa stal obeťou nekalých obchodných praktík,

a preto sa rozhodol dať preveriť predmetnú zmluvu na Ministerstve spravodlivosti SR. Na základe
odpovede z Ministerstva spravodlivosti SR sa oboznámil s neprijateľnými podmienkami, kontaktoval
žalovaného,kontaktovalžalovanéhoomimosúdnevysporiadanie,avšaktentonajehonávrhnereagoval.
Z tohto dôvodu podal žalobu. Žalobca o tvrdenej skutočnosti, že sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti
SR predložil súdu list MS SR zo dňa 04. 05. 2017, z ktorého vyplýva, že skutočne sa žalobca
(spotrebiteľ) obrátil na ministerstvo o posúdenie úverových zmlúv, vrátane úverovej zmluvy uzatvorenej

so žalovaným.

17.2.Vychádzajúczuvedeného,žalobcapreukázal,žeskutočnúvedomosťobezdôvodnomobohatenía
kto zaň zodpovedá, sa dozvedel najneskôr v mesiaci máj 2017, kedy mu bol doručený list MS SR, pričom
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj iné nároky, podal na súde prvej inštancie dňa 30. 05.

2017,tedanespornevrámci2-ročnejsubjektívnejpremlčacejdoby.Vkonaníbolonespornepreukázané,
že žalobcovi na kúpu motorového vozidla bol preplatený zvyšok úveru vo výške 5.433,60 eura, ktorá
skutočnosť vyplýva i z bankového prevodu (č. l. 110), ktorým došlo k úhrade uvedenej sumy žalovaným
naúčetpredávajúceho.Žalovanývkonaní,anivpodanomodvolanínerozporovalskutočnosť,žežalobca
celkovo na úvere zaplatil sumu 10.422,09 eura, pričom poslednú splátku uhradil 16. 03. 2017.

Keďže súd prvej inštancie od žalovanej sumy odpočítal sumu 575 eur, ktorú považoval za premlčanú a
v tejto časti odvolanie nebolo podané, súd prvej inštancie správne potom priznal žalobcovi jeho nárok
z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 4.413,49 eura /10.422,09 eura mínus 5.433,60 eura (suma
zaplatená predajcovi vozidla prevodom na účet žalovaným) mínus 575 eur = 4.413,49 eura/.

18. Pre počiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo, teda bez ohľadu na to, či poškodený vedel alebo
nevedel (nezávisle od jeho nevedomosti o tejto skutočnosti). V danom prípade bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného z dôvodu preplatenia istiny čerpaného úveru žalobcom vzniklo v okamihu, kedy
žalobca prvýkrát preplatil istinu čerpaného úveru prvou platbou za čerpaný úver, ktorá presiahla splatenú

istinu úveru. Od uvedeného momentu vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu platieb platených
žalobcom žalovanému a od tohto momentu začala plynúť objektívna 3-ročná premlčacia doba a
právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil na súde prvej inštancie dňa 30. 05. 2017, pričom splátkami zaplatenými do 16. 09.
2014 došlo k zaplateniu istiny. Od 16. 09. 2014 preto už žalobca preplácal istinu čerpaného úveru, avšak

svoj nárok uplatnil v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe, a to dňa 30. 05. 2017. Z uvedeného je preto
potrebné konštatovať, že žalobca si uplatnil svoj nárok nielen v subjektívnej 2-ročnej lehote, ale aj v
objektívnej 3-ročnej lehote.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, ako aj poplatkovej povinnosti
(IV., V.) ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 396 odsek 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V odvolacom konaní mal žalobca v plnom rozsahu úspech, a preto by mu prináležalo priznať nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, ani zo spisu nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).