Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208429
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814208429.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
DanyBystrianskejaJUDr.JozefaKuruca,vexekučnejprávnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X. XX,
U. X., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Haburská

49/A, Bratislava, pod sp.zn.: EX 25157/14, pre vymoženie istiny 593,51 eur s príslušenstvom, o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/851/2014-25 zo dňa 27.04.2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 25157/14 zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 27.08.2014 doručil súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, PhD., tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie istiny 593,51 eur a

príslušenstva pohľadávky v zmysle návrhu na exekúciu. Súd uznesením č.k. 12Er/851/2014-8 zo dňa
05.09.2014, právoplatným dňa 25.09.2014, vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
z vykonávania exekúcie. Oprávnený doručeným podaním dňa 16.03.2015 požiadal súd o udelenie
poverenia pre nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Súd prvej inštancie z pripojených (aj
listinných) dôkazov, najmä z Rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 30.06.2006 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom

úvere č. 7271662, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.000 Sk. Povinný sa
zaviazal zaplatiť oprávnenému poskytnutý úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 3.640 Sk, t.j.
celkovo mala zaplatiť sumu 17.640 Sk v 2 mesačných splátkach počnúc dňom 03.08.2006. Zmluvu
o úvere posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú. Z predmetnej Zmluvy je evidentné, že
táto bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru.
Povinný nemal možnosť meniť obsah Zmluvných dojednaní zmluvy o úvere oprávneného, ktoré tvoria

neoddeliteľnú časť uzavretej Zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať
Zmluvu ako celok. Oprávnený sa domáhal práv z uzavretej zmluvy proti povinnému žalobou na Stálom
rozhodcovskom súde zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta
70, Bratislava, IČO: 35 922 761. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na
základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.06.2006, ktorú posúdil ako prijateľnú a
vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie po jej posúdení uviedol, že praktickým

dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje právapred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Z celkového
formátu Zmluvy o úvere (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri
poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre

veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Zmluva
o úvere uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou formulárovou zmluvou, v
ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej
úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. 53 ods. 4OZ absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

3. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

4.Vzákonomstanovenejlehotepodaloprávnenýodvolanieprotiuzneseniusúduprvejinštancieažiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený sa odvoláva voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) a z neúplného zistenia skutkového stavu
veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. ).

6. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že

uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať

samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská

a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné

konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v
exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je

v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo
k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený
uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe
uvedenéhomaloprávnenýzato,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánom.Zároveňoprávnený
poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujúnajmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov
bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd nad

rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

8. Súdny exekútor doručil dňa 27.11.2015 oznámenie, že k podanému odvolaniu oprávneného sa
vyjadrovať nebude.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako

súd odvolací, v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné

v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

13.VposudzovanomprípadejeexekučnýmtitulomRozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761,

vydaný rozhodcom Mgr. Gabrielom Havrillom, sp. zn. SR 6496/06 zo dňa 08.01.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.01.2007 a vykonateľnosť dňa 02.02.2007. Z predloženého spisu zároveň vyplýva,
že oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č. 7271662 zo dňa 30.06.2006, v zmysle ktorej poskytol
oprávnený povinnému úver vo výške 14.000 Sk (464,71 eur) a povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť,
zvýšenú o poplatok 3.640 Sk, (120,83 eur) t.j. celkovo zaplatiť 17.640 Sk (585,54 eur) v 2 mesačných

splátkach počnúc dňom 03.08.2006.

14.Podľa§41ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného
titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého Zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to,
je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je zmluvnou
stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou,
ktorá nekonala ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným

preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v Zmluve o úvere identifikovaný rodným
číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súd prvej inštancie
preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

18.Oprávnenýďalejvodvolanínamietal,žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
Zároveň mal oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

19.Pozornostioprávnenéhovšakušlo,žesúdprvejinštanciesavnapadnutomuznesenírozhodcovskou
doložkou zaoberal, keď uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 30.06.2006 Zmluvu o úvere, v ktorej
je rozhodcovská doložka dojednaná v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Túto zmluvu
zároveň posúdil podľa Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú.

20.Vzmyslebodu17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,všetkyspory,ktorévzniknúzoZmluvy
o úvere č. 7271662 uzatvorenej dňa 30.06.2006, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008,
zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované
ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto

dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o
úvere ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere

v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.
Naopak, Zmluvu o úvere povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo
podpísať.

24. Odvolací súd ďalej dodáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne

v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Táto neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo
strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

27.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).