Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201182
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar.

XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX W., zastúpená JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5,
085 01 Bardejov, a povinných z vyživovacej povinnosti - otca: Š. W., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX
XX W. a matky: X. M., nar. XX.X.XXXX, Y.. X. XX, XXX XX W., o úpravu vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o návrhu na uloženie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľke zo strany otca v
sume 150,- Eur mesačne a zo strany matky v sume 50,- Eur mesačne z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/50/2016-59 z 18.11.2016 vo výroku schválenej rodičovskej

dohody o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľky mení tak, že otec sa zaväzuje prispievať
navrhovateľke na jej výživu sumou 250,- Eur mesačne a to k jej rukám, vždy do 15-teho dňa každého
kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Matka sa zaväzuje prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 60,- Eur mesačne, a to k jej rukám,
vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným 7.6.2019 domáhala vo vzťahu k matke uloženia povinnosti
prispievať jej na výživu v sume 150,- Eur mesačne a vo vzťahu k otcovi zmeny vyživovacej povinnosti,
ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 6P/50/2016-59 z 18.11.2016 na sumu
400,- Eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že 31.5.2019 dovŕšila vek dospelosti, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti
matky a jej manžela a začala bývať v 3-izbovom byte svojho otca, ktorý sa celoročne zdržiava z
pracovných dôvodov v Rakúsku. Uvádzala, že je študentkou Súkromného gymnázia v Bardejove, ul.
Nám. Arm. Gen. L. Svobodu 16, jej nevyhnutné mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na stravu v
sume 250,- Eur, hygienu 15,- Eur, čistiace prostriedky 15,- Eur, ošatenie 70,- až 80,- Eur, telefón 10,- Eur,
internet 20,- Eur, školné 25,- Eur, trávenie voľného času 25,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, zdravotnú
starostlivosť 10,- Eur, starostlivosť o psa 10,- Eur a výdavky súvisiace s bývaním v sume 100,- Eur.

Tvrdila, že jednorazové náklady na absolvovanie vodičského kurzu predstavovali sumu 650,- Eur, že
otec má príjem okolo 1.900,- Eur mesačne a výdavky na výživné jej sestry v sume 100,- Eur a že aj matka
má príjem zo zamestnania v OTP Banke a.s., o ktorom nemá vedomosť a tiež vyživovaciu povinnosť k
mal. dcére E. pochádzajúcej z jej súčasného manželstva.3. Návrh bol otcovi doručený do vlastných rúk 10.7.2019. K návrhu sa vyjadril podaním z 19.7.2019, v
ktorom poskytol prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a tiež podaním z 19.8.2019, v ktorom súhlasil

s obsahom podaného návrhu.

4. Matke bol návrh doručený do vlastných rúk 9.7.2019. K návrhu sa vyjadrila podaním z 19.7.2019,
v ktorom nesúhlasila s uložením povinnosti prispievať na výživu dcére sumou 150,- Eur mesačne.
Tvrdila, že navrhovateľka sa dva mesiace pred dosiahnutím 18-eho roku veku rozhodla odsťahovať

do bytu svojho otca, hoci ona s týmto konaním nesúhlasila, pretože bola v tom čase za konanie
navrhovateľky zodpovedná. Namietala, že náklady na byt, v ktorom navrhovateľka toho času býva,
uhrádza jej otec. Pokiaľ bývala predtým u nej, poskytovala navrhovateľke ubytovanie, stravu, hygienické
potreby aj školské pomôcky. Uvádzala tiež, že od 1.6.2019 je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy
na dobu jedného roka a nie je v jej možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky takou vysokou
sumou, keďže má ešte dve nezaopatrené deti. V prípade určenia výživného v žiadanej sume mala za

to, že jej dcéra bude mať vyšší príjem ako je jej mesačný plat, z ktorého musí živiť tri deti. Poukázala
tiež na skutočnosť, že výdavky na vodičský kurz navrhovateľke uhradil z vlastnej vôle jej otec nad rámec
jej úspor a tiež na nepomer návrhu, keďže otec doteraz prispieval na výživu navrhovateľky sumu 150,-
Eur mesačne pri príjme 2.000,- Eur a od nej navrhovateľka požaduje rovnakú sumu pri príjme cca 600,-
Eur mesačne. Uvádzala, že hodnota výchovy sa nemeria na peniaze, ale na každodennú starostlivosť,

starostlivosť pri chorobe, nočnom vstávaní, vážnych zdravotných problémoch ako napr. zápal močových
ciest, či pri rodičovských združeniach v škole a starostlivosti o psychickú a fyzickú stránku dieťaťa,
čo nemožno prepočítať na peniaze. Poukazovala na svoje výdavky na nájomné, ktoré činí 350,- Eur
mesačne, mesačné výdavky na druhú dcéru S. W. (hygienické potreby 30,- Eur, lieky v čase choroby
30,- Eur, obedy v školskej jedálni v sume 30,- Eur, výchovno-vzdelávacie pomôcky 10,- Eur, ošatenie

15,- Eur), ako aj mesačné výdavky na tretiu dcéru E. vo veku 19 mesiacov (materské jasle 280,- Eur
plienky 30,- Eur, hygienické potreby 25,- Eur, strava a lieky v čase choroby 30,- Eur, oblečenie 30,- Eur).
Na základe toho prejavila ochotu prispievať navrhovateľke na výživu sumou 31,203 Eur mesačne k jej
rukám vždy 15. dňa v mesiaci.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.9.2019, na ktorom konal a rozhodol v neprítomnosti
otca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním z 19.8.2019 a zároveň nežiadal jeho
odročenie. Na tomto pojednávaní navrhovateľka súčasne vzala návrh na úpravu vyživovacej povinnosti
voči otcovi späť v rozsahu sumy 150,- Eur a voči matke v rozsahu sumy 50,- Eur a ďalej sa domáhala už
len zmeny vyživovacej povinnosti vo vzťahu k otcovi na sumu 250,- Eur mesačne a úpravy vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k matke na sumu 100,- Eur mesačne. Matka so späťvzatím návrhu v časti 50,-
Eur súhlasila.

6. Na nariadenom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie rodným listom navrhovateľky zo 4.12.2013,
potvrdením o pobyte navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, výpismi z účtu X. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX otca, výpismi zo živnostenského registra na otca, odpoveďami na lustráciu v
Sociálnej poisťovni na matku a otca navrhovateľky, potvrdením matky o dávkach v nezamestnanosti zo
16.7.2019 za obdobie od 1.1.2019 do 30.6.2019, výplatnými páskami matky za mesiace 6/2019, 7/2019,
8/2019, potvrdením o hrubej a čistej mzde manžela matky z 15.7.2019, rozhodnutím Mesta Bardejov č.
XXXXXXXXXX o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok

2019, dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve z 25.6.2019, potvrdením o príjme otca z 18.7.2019 v nemeckom
jazyku, odpoveďou na dožiadanie súdu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov z 23.8.2019,
pracovnou zmluvou z 23.5.2019, dôkazom o poskytovaní sociálnej služby pre dieťaťa do troch rokov
z 1.9.2019, potvrdením o výdavku na stravu sestry navrhovateľky v sume 50,- Eur, obsahom spisu sp.
zn. 6P/50/2016 a v ňom vydaného rozsudku č.k. 6P/50/2016-59 z 18.11.2016 ako aj ostatným obsahom

spisu, pričom bol zistený tento skutkový stav.

7. Z predloženého rodného listu zo 4.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka nadobudla plnoletosť 31.5.2019
a že je dcérou oboch v konaní označených rodičov. Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove č. k.
6P/50/2016-59 z 18.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.12.2016, bola schválená rodičovská

dohoda na čas po rozvode manželov, ktorou bola navrhovateľka ako aj jej sestra S. zverená do osobnej
starostlivosti matky, a otec zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky v sume 150,- Eur a na výživu
dcéry S. sumou 100,- Eur mesačne k rukám matky. V konaní nebolo sporné, že v čase vydania rozsudku
bola navrhovateľka študentkou 4. ročníka Súkromného gymnázia, Nám. arm. gen. L. Svobodu, Bardejov,školné ktorého činí 25,- Eur mesačne, že býva v samostatnom byte jej otca, do ktorého sa presťahovala
krátko pred podaním návrhu na súd o úpravu vyživovacej povinnosti.

8. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že účet G. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je účtom jej otca,
z ktorého ako bolo preukázané, uhrádzal platby za služby spojené s užívaním bytu (č.l. 5 a 49), ako
aj za vodičský kurz navrhovateľky (č.l. 6), výživné, vreckové a poistné pre navrhovateľku a jej sestru
(č.l. 52-58) ako aj splátky za poskytnutý bankový úver (č.l. 50-51). Relevantne spochybnená nebola ani
výška príjmu otca navrhovateľky v sume okolo 1.975,- Eur čistého mesačne (uvedené vyplýva z

potvrdenia od jeho zamestnávateľa pod č.l. 62). Matka navrhovateľky preukázala, že jej príjem je za
posledné 3 mesiace v priemere 647,- Eur mesačne (č.l. 43, 88), ktorý má základ v pracovnom pomere
dohodnutom na dobu určitú do 31.5.2020 so skúšobnou dobou 3 mesiace, ktorá v čase rozhodnutia
súdu uplynula (č.l. 85), ďalej že žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého priemerný mesačný
príjem je okolo 526,- Eur mesačne, že výdavky na bývanie v prenajatom byte činia 350,- Eur mesačne
(č.l. 46) že za poskytovanie sociálnej služby v jasliach pre dcéru E. je povinná uhrádzať mesačne sumu

300,- Eur (č.l. 89) - pritom nebolo sporné, že na tento výdavok je jej poskytovaná dávka od štátu na
podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života, ďalej že za mesiac september 2019 v školskej
jedálni ZŠ pod Vinbargom zaplatila za stravu pre maloletú S. za mesiac september 2019 sumu 50,-
Eur a že je stále poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne. Vo veci sa vzhľadom na
obsah prednesov účastníkov ukázalo tiež nesporné, že matka navrhovateľky sa osobnou starostlivosťou

podieľa na výchove dvoch ďalších maloletých detí a otec navrhovateľky jej na výživu jednej z nich
prispieva ešte sumou 100,- Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo rovnako preukázané, že dosiaľ
úhradu za služby spojené s užívaním bytu, do ktorého sa navrhovateľka odsťahovala uhrádza jej otec,
ktorému byt patrí.

9. Podľa § 62 ods. 1 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania.

13.Podľa§78ods.1až3zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) konanie vo
veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

15. Podľa § 29 ods. 1 až 3 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania
späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu aje potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

16. V zmysle ustálenej súdnej praxe, k zmene právoplatných rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len
v prípade zmeny pomerov, pričom táto zmena musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré
odôvodňujú inú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane

oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Táto podstatná zmena pomerov musí
byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie
výživného je predovšetkým porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery [vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie
vyživovacie povinnosti, nové manželstvá), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu ako aj
získané pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením,
najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej

činnosti, objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je
možné takúto dispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať)] a doterajšiu celkovú
životnú úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. To všetko za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného
rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru,

že k podstatnej zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu
a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Schopnosti povinného predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti
skúmajúakofakticképríjmyavýdavkypovinného.Subjektívneschopnostisamôžurealizovaťlenvrámci

objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti
v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní. Pri zmene
pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich
pomermi v čase poslednej úpravy.

17. S ohľadom na zákonné podmienky pre priznanie výživného vyplývajúce z § 75 ods. 2 zákona o
rodine v časti vety pred bodkočiarkou, súd uvádza, že dobrými mravmi sa rozumejú nepísané pravidlá
slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie
sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti

spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a
súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

18. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane navrhovateľky ako
oprávnenej z vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov spočívajúcej v jej osamostatnení a založení

vlastnej domácnosti, ktorú vedie v byte patriacom jej otcovi. Z tohto dôvodu začala navrhovateľka
samostatne hospodáriť, hoci vlastný príjem pre neukončenie prípravy na budúce povolanie (štúdium na
strednej škole) nemá a nemožno ho ani v značnom rozsahu očakávať, hoci vyvíjanie istej iniciatívy pri
jeho prípadnom získavaní navrhovateľkou, napr. na základe dohody o brigádnickej práci študentov je aj s
ohľadomnajejrozhodnutiesaodsťahovaťodmatky anadobudnutieplnoletostistýmtoosamostatnením

dôvodným. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľka s týmto osamostatnením sa nemá taký
rozsah výdavkov aké pôvodne v návrhu prezentovala, otec naďalej uhrádza výdavky spojené s užívaním
bytu, v ktorom navrhovateľka býva (ide totiž o jeho byt a preto je on zaviazaný aj na platenie týchto úhrad)
a navrhovateľka ani nevynaložila náklady spojené s absolvovaním vodičského kurzu. Uvádzala len, žeod septembra 2019 si sama začala platiť školné 25,- Eur mesačne. V konaní neboli navrhovateľkou
tvrdené ani preukazované zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť ani na špeciálne pomôcky pre
prípravu na budúci výkon povolania, športovú či záujmovú činnosť a iný osobný rozvoj.

19. S prihliadnutím na súhlasné stanovisko otca, ktorý poskytovanie vyššieho výživného navrhovateľke
akceptoval, ako aj na výšku jeho príjmov a rozsah preukázaných výdavkov a tým odôvodnené možnosti
poskytovania vyššieho príspevku na výživu, súd s prihliadnutím na preukázaný charakter zmeny
pomerov na strane oprávnenej osoby akceptoval v priebehu konania upravený návrh na zmenu rozsahu

tejto vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur. Uvedené zvýšenie je v prospech
navrhovateľky ako jeho dcéry, nevedie k zvýšeniu jej životnej úrovne značne nad životnú úroveň otca ako
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a preto dohodnutý rozsah príspevku na jej výživu súd preniesol
do druhej výrokovej vety tohto rozsudku, ktorou súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.
k. 6P/50/2016-59 z 18.11.2016 vo výroku schválenej rodičovskej dohody o povinnosti otca prispievať
na výživu navrhovateľky.

20. Vo vzťahu k návrhu na úpravu príspevku na výživu poskytovaného matkou rozhodnutím súdu je
dôvodný záver, že jej pomery sú značne iné ako pomery otca, predovšetkým čo do výšky jej príjmov,
ktoré aj po sčítaní s príjmom jej manžela dosahujú nižšiu úroveň. Rovnako je potrebné situáciu matky
hodnotiť aj čo do výšky výdavkov, v jej domácnosti žijú 4 osoby, z toho dve maloleté deti odkázané

svojou výživou na matku a jej manžela, pričom iba na jedno z nich prispieva otec navrhovateľky
výživným v sume 100,- Eur. S ohľadom na zmenu pomerov v tom smere, že matka navrhovateľke
prestala poskytovať osobnú starostlivosť, bývanie či stravovanie v spoločnej domácnosti, vznikla aj
u matky povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky finančným spôsobom, avšak vzhľadom na jej
životnú úroveň a pomer príjmov a výdavkov v nepochybne menšom rozsahu ako od otca. Pri tejto

výške úpravy vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke súd zároveň zohľadnil korektív dobrých
mravov, t.j. nepísaných pravidiel slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, v súvislosti s ktorým
sa javilo dôvodným zohľadniť v konaní nerozporované tvrdenia, že v čase pred odsťahovaním sa zo
spoločnej domácnosti nemali navrhovateľka a jej matka spolu zásadný konflikt odôvodňujúci potrebu jej
odsťahovania sa z domácnosti vedenej matkou, v ktorej dlhodobo žila a že v prostredí, v ktorom dovtedy

žila mala vytvorené primerané podmienky pre svoj život a osobný rozvoj minimálne do skončenia štúdia
na strednej škole. Uloženie povinnosti platiť vyššiu sumu výživného pre matku navrhovateľky nad rozsah
stanovený treťou výrokovou vetou tohto rozsudku by nepochybne, aj vzhľadom na preukázanie obsahu
a podstaty zmeny pomerov na strane navrhovateľky, viedlo k vzniku neprimerane vyššej životnej úrovne
navrhovateľky oproti životnej úrovni jej matky a umožnenie vzniku neodôvodnene nadštandardného

finančného zabezpečenia navrhovateľky na úkor matky a osôb na ňu odkázaných svojou výživou,
ktorý súd nemôže svojím rozhodnutím aprobovať. Súd má za to, že ani právo na samostatné vedenie
domácnosti plnoletým dieťaťom nezávisle od svojich rodičov nemôže viesť k neproporcionálnemu
zásahu do životných pomerov jeho rodičov. Nie len maloleté dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať
primeranú úctu a rešpekt, ale je povinné aj spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o

neho a jeho výchovu (§ 43 zákona o rodine). Z uvedeného dôvodu bol návrh na úpravu vyživovacej
povinnosti matky voči navrhovateľke v rozsahu 40,- Eur (rozdiel medzi žiadanou sumou 100,- Eur a
priznanou sumou 60,- Eur) zamietnutý, tak ako to vyplýva zo štvrtej vety výroku tohto rozsudku.

21. Vzhľadom na späťvzatie pôvodného návrhu na zvýšenie výživného voči otcovi na sumu 400,- Eur

mesačne v časti nad sumu 250,- Eur mesačne ako aj návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti matky
voči navrhovateľke v sume 150,- Eur v časti nad sumu 100,- Eur, súd konanie v týchto častiach zastavil
podľa § 29 C.m.p. Matka so späťvzatím návrhu voči nej súhlasila a z postoja otca v konaní nevyplývajú
žiadne vážne dôvody, pre ktoré by s učineným čiastočným späťvzatím návrhu ohľadne jeho vyživovacej
povinnosti k navrhovateľke nemal súhlasiť.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť

aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.