Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200094.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
INTERREST spol. s.r.o., IČO: 00 699 071, Nedbalova 14, Bratislava, zastúpený: JUDr. Dagmar
Kubovičová, advokátka, Námestie Biely Kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/
A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0353/99/2016 zo dňa
08.11.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0353/99/2016 zo dňa 08.11.2016 m

e n í tak, že v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie sa rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0340/01/2015 zo dňa 20.05.2016 mení tak, že žalobca
je povinný zaplatiť pokutu vo výške XXX,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Dňa 03.11.2015 vykonali inšpektori prvostupňového správneho orgánu kontrolu v prevádzke žalobcu
„Caffe Štúdio Club“, Nedbalova 14, Bratislava zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(v znení neskorších predpisov) ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo ako „zákon“, ktorej
výsledok bol spísaný v inšpekčnom zázname.

2. Pri výkone kontroly bolo zistené, že žalobca ako predávajúci nesprávne účtoval ceny pri predaji
výrobkov, keď na vykonaný kontrolný nákup zo strany inšpektorov (vyprážaný syr - Eidam s tatarkou a
6,80/100g, hranolky 2,50/100g, 0,5l čapované pivo Krušovice 12 °C a 2,10 eur/0,5l, 7g káva Espresso
a 1,90 eur/por.) zaúčtoval navyše 1 kus tatarská a 1eur/1ks napriek tomu, že uvedená tatarská omáčka
bolazahrnutáužvpredajnejcenevyprážanéhosyra-Eidam,nakoľkovponukovomlístkupredávajúceho
snázvomhlavnéjedlábolouvedené„100gvyprážanýsyr-Eidamstatarkou(1,3,7)a6,80eur“,čímdošlo
k predraženiu nákupu a priamemu poškodeniu spotrebiteľa o 1 euro. Takýmto konaním podľa správneho

orgánudošlokporušeniu§4ods.1písm.d/zákonaoochranespotrebiteľa.Správnyorgánzačalkonanie
o uložení pokuty, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 14.05.2016, pričom uviedol, že pri servírovaní jedla
z kuchyne urobila kuchárka chybu a nevydala spolu s jedlom aj tatarskú omáčku, ktorá je súčasťou jedla.
Nakoľko hosť (inšpektor správneho orgánu) požadoval tatarskú doplniť, avšak obsluhujúca nevedela,že táto nie je spolu s jedlom na tanieri, považovala požiadavku za novú objednávku a tú aj zaznamenala
do registračnej pokladnice. Týmto omylom sa zaúčtovalo zákazníkovi naviac za nákup 1 euro. Chybu
si priznala kuchárka aj účtujúca čašníčka.

3. Prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj dňa 20.05.2016 vydal rozhodnutie č.
P/0340/01/2015, v ktorom žalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúcim správne účtovať ceny pri
predaji výrobkov, vyššie opísaným predražením nákupu a priamemu poškodeniu spotrebiteľa o jedno

euro a k porušeniu § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 800,- eur.

4. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný dňa 08.11.2016
rozhodnutím č. SK/0353/99/2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním odvolaním
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca nevyvrátil skutkový stav a pre správny orgán

je rozhodujúce porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo spoľahlivo zistené vykonanou kontrolou dňa
03.11.2015. Konaním žalobcu (opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku) došlo k poškodeniu
spotrebiteľa o sumu 1,- euro. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti,
ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa, odôvodňujú uloženie pokuty vo
výške určenej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1

písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa viaže zákon o ochrane spotrebiteľa priamo na predávajúceho,
ktorým je v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca, preto práve on zodpovedá
za zistené nedostatky. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, prvostupňový správny orgán výšku pokuty
uložil v zákonom stanovenej sadzbe, ktorá je do 66.400,- eur. Vzhľadom na hornú hranicu je pokuta
800,- eur nie represívna a naďalej plní preventívnu funkciu a plne akceptuje rozsah porušenia zákonnej

povinnosti účastníkom konania v čase kontroly. Správny orgán pri ukladaní výšky pokuty prihliadal
na to, že následkom porušenia povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov bolo ohrozenie
ekonomických záujmov spotrebiteľa a došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany
účastníka konania. Výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti,
pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a odvolací orgán (žalovaný) nemal dôvod ju meniť.

Žalobca ako účastník konania objektívne zodpovedá za porušenie zákonom stanovenej povinnosti a to
bez ohľadu na zavinenie.

II. Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a alternatívne, aby súd svojim rozsudkom upustil od uloženia sankcie alebo rozhodol o znížení

výšky uloženej sankcie tak, aby bola zákonná, odôvodnená a primeraná.

6. Žalobca nepoprel, rovnako ako v správnom konaní, že sa dopustil pochybenia, je však toho názoru,
že aj správne orgány nesprávne vyhodnotili konanie žalobcu ako porušenie povinnosti vyplývajúce z
§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v konaniach uvádzal, že jeho pochybenie

spočívalo v tom, že nedopatrením poskytol spotrebiteľovi jedlo v neúplnom rozsahu. Ďalej mal žalobca
za to, že správne orgány pri uložení sankcie túto uložili vo výške, ktorá je neprimeraná povahe,
charakteru, závažnosti, následkom a spôsobu spáchania správneho deliktu, čím ignorovali zákonné
ustanovenia, ktoré musia byť pri ukladaní pokút správnymi orgánmi rešpektované, čo robí napadnuté
rozhodnutia nezákonnými. Žalobca tvrdil, že k pochybeniu došlo ojedinelou neúmyselnou a ľudskou

chybou zamestnancov, obsluhujúca čašníčka drobnou, neúmyselnou nepozornosťou, prehliadnúc, že
tatarská omáčka nebola s hlavným jedlom naservírovaná, teda považovala požiadavku inšpektora o
prinesenie tatarskej omáčky za novú objednávku na prinesenie ďalšej tatarskej omáčky, čo mu čašníčka
aj vyhovela a túto omáčku aj zaúčtovala ako ďalší nákup inšpektora. Z opísaného skutkového deja,
ktorého priebeh nebol pred správnym orgánom sporný, vyplýva, že v prejednávanom prípade išlo o

ojedinelé, neúmyselné pochybenie spôsobené drobnou nepozornosťou zamestnancov, na ktoré navyše
neboli ani inšpektorom vôbec upozornený a vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku, tak ako by to
bolo možné očakávať od každého priemerného spotrebiteľa, pričom by bolo pochybenie za takéhotonormálne očakávaného priebehu veci okamžite zo strany žalobcu napravené a spotrebiteľ by nebol na
svojich právach nijakým spôsobom ukrátený.

7. Žalobca takisto poukázal na skutočnosť, že pochybením bola spôsobená len minimálna škoda vo
výške 1,- eur a išlo o absolútne o ojedinelé a neúmyselné pochybenie žalobcu, ktorý svoje reštauračné
zariadenie prevádzkuje po dobu 15 rokov, aby mu bolo akékoľvek iné porušenie zákonných noriem na
ochranu spotrebiteľa vytýkané alebo by bol za takéto porušenie sankcionovaný.

8. Namietal výšku uloženej pokuty 800,- eur, ktorú podľa jeho názoru správne orgány uložili
v neprimeranej výške. Pochybenie žalobcu bolo neúmyselné jednorázové a výnimočné drobné
pochybenie, ktoré spotrebiteľovi nespôsobilo značnú ujmu na právach, pričom nešlo o pochybenie,
ktoré by bolo opakujúcim sa konaním, ktoré by spôsobilo ujmu viacerým spotrebiteľom. Pokiaľ
ide o odôvodnenie výšky uloženej sankcie, toto žalobca považoval za vágne, všeobecné, bližšie
neodôvodnené a nijakými konkrétnymi skutočnosťami viažucimi sa k prejednávanému správnemu

deliktu nespojenými tvrdeniami o tom, že pokuta bola uložená v zákonnej výške, že správny orgán
zohľadnil charakter a rozsah porušenia zákonnej povinnosti a podobne. Z takéhoto odôvodnenia
nemožno nijako ustáliť, na základe akých konkrétnych skutočností týkajúcich sa prejednávaného
správneho deliktu mala byť uložená sankcia zodpovedajúca charakteru prejednávaného deliktu. Toto
pochybenie robí žalobou napadnuté rozhodnutia nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa jeho
názoru v administratívnom konaní bolo dostatočne za preukázané, že žalobca svojim konaním porušil
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obe žalobou napadnuté rozhodnutia

sú v tomto smere dostatočne odôvodnené a preskúmateľné a správne orgány postupovali v zmysle
a medziach zákona. V rozhodnutiach správnych orgánov sa venuje dostatočná pozornosť jednotlivým
námietkam žalobcu a sú uvedené dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu správne orgány nestotožnili.

10. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že postupoval plne v súlade so zákonom a

rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané po dôkladnom oboznámení sa so zistením
skutkovým stavom a všetkými dokladmi, ktoré mali vplyv na vydanie rozhodnutí a nestotožňuje sa s
námietkami žalobcu.

IV. Administratívny spis

11. Z pripojeného administratívneho spisu sú skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi v kolóne neboli sporné
zistil tak, ako nimi boli uvedené v ich písomných podaniach.

12. V administratívnom spise nachádza sa inšpekčný záznam zo dňa 03.11.2015, z ktorého vyplýva,
že bol vyhotovený kontrolný nákup, inšpektor správneho orgánu objednal si u žalobcu „Vyprážaný
syr - Eidam s tatarskou“ za cenu 6,80,- eur, pričom spôsobom opísaným v úvode odôvodnenia tohto
rozsudku došlo k predraženiu nákupu o 1,- eur tým, že bola nablokovaná tatarská omáčka navyše,
napriek tomu, že mala byť zahrnutá už v predajnej cene vyprážaného syra - Eidam. Ku inšpekčnému

záznamu sa vyjadril štatutárny zástupca žalobcu, ktorý k zistenému nedostatku nemal čo dodať, podľa
jeho názoru sa stali z nepozornosti personálu pri blokovaní jedla a vyjadril nad vzniknutou situáciou
ľútosť. K inšpekčnému záznamu je pripojený jedálny lístok s uvedeným jedlom „vyprážaný syr - Eidam
s tatarskou (1,3,7)“ za cenu 6,80,- eur a pokladničný blok s naúčtovaným syrom vyprážaným - Eidam,
hranolkami, tatarskou, pivom a kávou za cenu 14,30,- eur. Listom č. P/0340/01/2015 zo dňa 18.04.2016

oznámil prvostupňový správny orgán začatie správneho konania pre porušenie § 4 ods. 1 písm. d/
zákona č. 250/2007 Z.z., ku ktorému sa žalobca vyjadril s vysvetlením, že pri servírovaní jedla z kuchyne
urobila kuchárka chybu a nevydala spolu s jedlom aj tatarskú omáčku, ktorá je súčasťou jedla. Nakoľko
hosť požadoval tatarskú doplniť, avšak obsluhujúca nevedela, že táto nie je spolu s jedlom na tanieripovažovala požiadavku za novú objednávku a tú aj zaznamenala do registračnej pokladnice. Týmto
omylom sa zaúčtovala zákazníkovi naviac za nákup 1,- eur. Chybu si priznali kuchárka aj účtujúca
čašníčka.

13. Vo veci vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie dňa 20.05.2016 pod č. P/0340/01/2015,
uznal žalobcu vinným z porušenia povinnosti predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov,
teda z porušenia § 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 250/2007 Z.z. a uložil mu pokutu vo výške 800,- eur. Proti
tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0353/99/2016

zo dňa 08.11.2016, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný správne účtovať

ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.

16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonomaleboprávnezáväznýmiaktmiEurópskejúnievoblastiochranyspotrebiteľauložíorgándozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov
uloží pokutu do 166 000 eur.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä

na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti.

18. Podľa § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom
znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým

rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a
priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi
likvidačná.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

19. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgány vychádzali
v preskúmavanom deliktuálnom konaní zo správneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotili postup
žalobcu ako porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa a

uložili žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

20. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu -
priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie

tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom
skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená
okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty
správnehodeliktu,medziktorépatríajjehosubjektívnastránka.Definičnýmznakomsprávnehodeliktuje
zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní je naplnenie subjektívnej stránky

právne irelevantné, keďže zákon spája porušenie zákona s objektívnou zodpovednosťou podnikateľa
(predávajúceho).21. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,

či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.

22. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne
preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku
vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach
a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.
V administratívnom konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca ako predávajúci nesprávne
účtoval ceny pri predaji výrobkov, keď na vykonaný kontrolný nákup zo strany inšpektorov správneho
orgánu (vyprážaný syr - Eidam s tatarkou a 6,80 eur /100g, hranolky 2,50 eur /100g, 0,5l čapované pivo

Krušovice 12 °C a 2,10 eur/0,5l, 7g káva Espresso a 1,90 eur/por.) zaúčtoval navyše 1 kus tatarská a
1 eur/1ks napriek tomu, že uvedená tatarská omáčka bola zahrnutá už v predajnej cene vyprážaného
syra - Eidam, pretože v ponukovom lístku predávajúceho s názvom hlavné jedlá bolo uvedené „100g
vyprážaný syr - Eidam s tatarkou (1,3,7) a 6,80 eur“, čím došlo k predraženiu nákupu a priamemu
poškodeniu spotrebiteľa o 1 euro. Takýmto konaním podľa správneho orgánu došlo k porušeniu § 4 ods.

1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené zistenia žalobca ani nesporoval.

23. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúcemu jednoznačne
vyplýva povinnosť správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb. že Krajský
súd na podklade vyššie opísaných skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca ako predávajúci

bol povinný pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb správne účtovať ceny objednaného
tovaru, pričom v konaní pred správnymi orgánmi nebolo sporným, že žalobca v kontrolovanom prípade
účtoval navyše tatársku omáčku za cenu 1 eur. V administratívnom konaní teda bolo preukázané, že
nesprávnym účtovaním ceny tovaru sa žalobca dopustil správneho deliktu - porušenia § 4 ods. 1 písm.
d/ zákona o ochrane spotrebiteľa.

24. Senát krajského súdu rozumie argumentácii žalobcu, že k pochybeniu mohlo dôjsť omylom bez
úmyslu žalobcu poškodiť záujmy spotrebiteľa. Na druhej strane uvedená skutočnosť v danom prípade
nezbavuje žalobcu zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení § 4 ods. 1 písm. d/ zákona
o ochrane spotrebiteľa, pri ktorom zákonodarca zistenie subjektívnej stránky nevyžaduje (objektívna

zodpovednosť).

25. Pokiaľ vysvetlenie žalobcu a okolnosti celého prípadu nie sú právne významné pri určení viny
žalobcu, správny súd je toho názoru, že je potrebné ich vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti
výšky žalobcovi uloženej sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty zásadne podlieha uváženiu

správneho orgánu (diskrečná právomoc), pri ktorom sa majú mať na zreteli najmä základné funkcie
ukladania sankcií - individuálna a generálna prevencia. V prejednávanej veci žalovaný použil svoju
diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, aj keď uložil žalobcovi pokutu vo výške podľa názoru
súdu neprimeranej.

26. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia
správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania
rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená
správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná,

najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné
oprávnenie zakotvené v § 192 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola
primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho
represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

27. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu predovšetkým s inšpekčným
záznamomzodňa03.11.2015adospelkzáveru,ževzhľadomnanižšiedôvodyvyužijesvojeoprávnenie
peňažnej moderácie.28. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči
žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta
plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho

majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia
zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného
práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu.

29. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto

rozsudku) boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom
prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že rozhodujúce správne orgány neaplikovali pri určení
výšky pokuty dôsledne kritéria ustanovené § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dôsledne. Podľa
tohto ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty správny orgán prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti.

30.Akovyplývazodôvodnenížalobounapadnutýchrozhodnutí,tietopriukladanívýškypokutyprihliadali
na to, že následkom porušenia povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov bolo ohrozenie
ekonomických záujmov spotrebiteľa a došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany
účastníka konania. Podľa ich názoru potom výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a rozsahu

porušenia povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby, nie je represívna a naďalej
plní preventívnu funkciu a plne akceptuje rozsah porušenia zákonnej povinnosti účastníkom konania v
čase kontroly.

31. Správne orgány celkom opomenuli sa zaoberať otázkou charakteru protiprávneho konania,

závažnosti porušenia povinnosti, spôsobom a následkami konania žalobcu. Čo možno správnym
orgánom vytknúť je, že nevzali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že ide o prvé konanie tohto
druhu voči žalobcovi, kedy pred tým neboli zaznamenané u neho porušenia zákona, že žalobca priznal
spáchanie deliktu a prejavil nad svojim konaním ľútosť. Taktiež nie je bez právneho významu, že
účtovaním naviac jedného eura navyše vyplývajúce z možného nedorozumenia medzi inšpektorom

správneho orgánu a zamestnankyňou žalobcu je v podstate bagateľným „prehreškom“, pri ktorom došlo
len k minimálnemu poškodeniu ekonomických záujmov spotrebiteľa. Ide o také okolnosti, na ktoré má
pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadať, čo však žalovaný (ani pred ním prvostupňový správny
orgán) neurobil.

32. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty v sume
800 eur za príliš prísne. Súd využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri
preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške považoval pokutu za spĺňajúcu

represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie, pričom vysvetlenie
týchto svojich úvah uviedol v predchádzajúcom odseku. Relevantná výroková časť tohto rozsudku
nahrádza rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v takom rozsahu, v akom sú rozhodnutia
správnych orgánov týmto rozsudkom dotknuté.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP v spojení s § 175
ods. 1 SSP. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa
považoval tú skutočnosť, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktorý sa mu preskúmavanými
rozhodnutiami kládol za vinu, v tejto časti boli rozhodnutia správnych orgánov zákonné a rozhodnutím
správneho súdu bola len znížená žalobcovi uložená sankcia. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady

trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).