Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/740/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409200819.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. F. S., bytom D. X, W., proti odporkyni: Y. S.,
bytom J. X, W., zastúpená JUDr. Anna Kubik, advokátka, Grösslingova 51, Bratislava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 8. júla 2014 č.k. 9C 51/2009-282 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa zrušuje a vec mu vracianaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že z vecí ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa
v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal do vlastníctva navrhovateľa: hnuteľné veci: nábytkový súbor
obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, kameru I. v cene 19,44 eur,
fotoaparát M. v cene 16,20 eur, domáce kino F. v cene 62,15 eur, S. E. v cene 4,20 eur, motorové
vozidlo Š. C.Í. X,X D., B.: W. XXXJC v cene 688 eur, teda veci v celkovej cene 1.003,49 eur,

- záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa
21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do
podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2,

- záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v

zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v
podiele 1/2.

Do vlastníctva odporkyne: prikázal: hnuteľné veci: nábytok detskej izby v cene 245,40 eur, stolík pod
televízor v cene 31,10 eur, video S. bez hodnoty, TV F. v cene 13,02 eur, chladnička I. bez hodnoty,
pračka G. v cene 42,53 eur, teda veci v celkovej cene 332,05 eur,

- záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa
21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur sa prikázal účastníkom
do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2,

- záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s.

v zostatkovej v sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v
podiele 1/2.

Odporkyni uložil povinnosť vydať navrhovateľovi: nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl
konferenčný v cene 62,15 eur, kamera I. v cene 19,44 eur, fotoaparát M. v cene 16,20 eur, domáce kino
F. v cene 62,15 eur, TV E. v cene 4,20 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.603,58 eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 24.4.1999, bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2007 č.k. 6C 73/07-39, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.1.2008. V manželstve sa narodilo jedno dieťa mal. T. S., nar. X.X.XXXX, ktorý

podľa rodičovskej dohody schválenej súdom bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti
matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 5.000 Sk mesačne. Príčinu rozvratu manželstva
účastníkov súd videl v rozdielnych povahách, neriešených nezhodách a nevere navrhovateľa.

Zo súhlasných výpovedí účastníkov zistil, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných prostriedkov
skriňu 2-DV na šaty, skriňu 5- zásuvkovú, skrinku na lôžkoviny, stôl pracovný, posteľ 1-lôžkovú

poschodovú s matracom, stoličku čalúnenú otočnú, pohovku rozkladaciu s úložným priestorom, držiak
TV prijímača závesný, nábytkový súbor skrinkový obývací v zložení skriňa 2-DV na šaty, skrinka 1-DV,
skrinka 1-DV, skrinka 2-DV horná, skrinka horná, skrinka 1-DV sklo, skrinka horná, stôl konferenčný,
skrinka pod TV s kolieskami, kamera I., fotoaparát M., domáce kino F., videorekordér S., televízor F.,
televízor E., chladnička I., práčka G., motorové vozidlo Š. C. X,X D., B.: W. XXXJC. Z ich súhlasnej

výpovede ďalej zistil, že byt na J. J. X Q. W., v ktorom manželia žili, je výlučným vlastníctvom odporkyne,
ktorý získala titulom dedenia po svojom otcovi, na rekonštrukciu bytu odporkyne čerpali stavebný úver
sumu 250 000 Sk tak, že navrhovateľ vniesol do manželstva stavebné sporenie v sume 75.056,80 Sk,
spoločne našetrili sumu 80.480,70 Sk a čerpali spoločný úver v sume 94 462,50 Sk. Navrhovateľ potvrdil,
že má vedomosť o tom, že odporkyňa vniesla do manželstva vkladnú knižku, nevedel presne o akú

sumu sa jednalo, avšak pripustil, že to bolo cca 38 000 Sk, a aj to, že časť peňazí z nej sa použilo na
ich svadbu. Z vkladnej knižky, ktorú odporkyňa predložila ako dôkaz, zistil, že dňa 16.2.2009 bola na VK
na meno Y. Q. nasporená suma 33.085,50 Sk, dňa 12.3.1999 bola vložená suma 5.740 Sk. Z kúpnej
zmluvy zo dňa 27.2.2007 zistil, že navrhovateľ za trvania manželstva predal tretej osobe motocykel U.
za sumu 4.000 Sk. Z rozpisu navrhovateľa zistil, že v priebehu rokov 1999, 2000 a 2001 navrhovateľ

poukázal na účet S. O. spolu sumu 500 eur.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa na rekonštrukciu bytu odporkyne sa minulo 250 000 Sk, z ktorej sumy
si nárokoval polovicu, plus na do manželstva vnesených 75.056,80 Sk. Za trvania manželstva zarobil
cca 2 milióny Sk, ktoré finančné prostriedky použil len pre potreby rodiny. Časť z nich bola vložená

na zhodnotenie, zveľadenie výlučného majetku odporkyne, jej bytu v ktorom žili, titulom vyrovnania
jeho podielu požadoval sumu 4.995,46 eur. Do manželstva vniesol aj staršie auto Š. XXXL. Zmluvu
o úvere na sumu 150.000 Sk považoval za neplatnú, v ktorej súvislosti poukazoval na ust. § 145
Občianskeho zákonníka, potom, ako vo februári 2007 opustil spoločnú domácnosť bol na ich spoločnom
účte mínusový stav 57.664,59 Sk, čo považoval aj jeho záväzok v polovici.

Podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ do manželstva vniesol nasporenú sumu cca 75.000 Sk, potom
užsporilispoločne.Nesúhlasilastým,žesumoucca250.000Sksazveľadillenjejmajetok,ktorýužívalaj
navrhovateľ.Považovala pretoza nekorektné,abybolapovinnániečonavrhovateľovivyplácať.Uviedla,
že s navrhovateľom mali spoločný účet s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov s debetným

zostatkom cca 110.000 Sk. Potom, ako sa navrhovateľ rozhodol rodinu opustiť, debet musela splácať
sama. Na ich spoločný účet jej zamestnávateľ posielal výplatu, navrhovateľ mal naďalej možnosť so
spoločnýmúčtomdisponovať,hocidebetnesplácal.Vbankejejporadili,žeexistujemožnosťposkytnutia
jej úveru, z ktorého splatí debetný zostatok a jej spoločný účet s navrhovateľom sa uzavrie a zruší.
Túto možnosť využila a čerpala úver v sume 150.000 Sk, z ktorej sumy 112.000 Sk použila na splatenie

debetu a zvyšok na krytie spoločných výdavkov a potrieb jej a syna T., keď zostala so synom sama a
navrhovateľ nemienil prispievať na výživu ich syna. Debet na spoločnom účte musela riešiť, keď jeho
prípadným nesplácaním by mohlo dôjsť k exekúcii a nepredstaviteľným problémom. Žiadala zohľadniť
sumu 38.000 Sk vnesenú do manželstva, no predovšetkým fakt, že do manželstva vniesla zariadený
byt, ktorý manželia mohli užívať. Ďalej žiadala tiež zohľadniť, že odporca predal motocykel U., ktorý si

kúpil za trvania manželstva zo spoločných peňazí, pričom výťažok z odpredaja motocykla si ponechal
len pre svoju potrebu a sumu 500 eur, ktoré navrhovateľ za trvania manželstva poukázal na účet jeho
synovca S., ako aj skutočnosť, že za trvania manželstva navrhovateľ zo spoločných peňazí finančnepodporovalsvojumatku,zatrvaniamanželstvasiprenajalnasvojebývaniebyt,atedaspoločnéfinančné
prostriedky použil len pre svoju potrebu.

Zo znaleckého posudku č. 38/2011 zo dňa 25.8.2011 znalkyne Ing. Evy Zacharovej zistil hodnotu vozidla
Š. C. X,X D., B.: W. XXXJC, zo znaleckého posudku č. 05/2011 zo dňa 14.10.2011 znalca Ing. Jána
Remiara zistil všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí, zo znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 1.3.2012
zistil všeobecnú hodnotu elektroniky účastníkov. Z oznámenia SlSp., a.s. zo dňa 8.11.2013 zistil, že účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX bol zrušený dňa 2.11.2007. Z výpisu z účtu odporkyne vedeného v Slovenskej

sporiteľni, a.s. zistil, že odporkyňa 26.10.2007 uskutočnila bezhotovostný vklad z iného účtu a zaplatila
sumu 112.000 Sk. Dňa 2.11.2007 bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený. Z oznámenia Slovenskej
sporiteľne, a.s. zo dňa 24.3.2014 zistil, že úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Y. S. bol
založený 19.7.2007 na sumu 150.000 Sk. Uvedený úver bol zrušený dňa 28.11.2008. Z oznámenia
Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.11.2013 zistil, že zostatok na konte úveru č. XXXXXXX X XX
vedeného na meno Mgr. F. S. ku dňu 6.1.2008 je vo výške 1.183,97 eur. Z vkladnej knižky č. XX XXXXXX

X na meno Y. Q., W. J. X, W., súd zistil, že dňa 16.2.2009 bol na vkladnej knižke vklad 33.085,50 Sk.

Súd prvého stupňa po právnej stránke vychádzal z stanovení § 143, § 148, § 149 ods. 3, § 150, § 3
Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že v zásade má každý z bývalých manželov právo na náhradu na náhradu za to, čo zo
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, teda majetku patriaci do BSM, a je povinný
nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 druhá veta Obč.
zák.). To však platí za predpokladu, že je nepochybne preukázané, že oddelený majetok jedného z
bývalých manželov bol vnesený do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho
zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada,
podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov
nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase
zánikubezpodielovéhospoluvlastníctvabysapodstatnepopieraltrhovýsystém.Pokiaľdošlokdispozícii

s vecou scudzením, pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je dôležité, či
bolatátodispozíciavsúladesustanovením§145ods.1Obč.zák.,alebonie.Akjedenzmanželovnaložil
s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v rozpore s uvedeným ustanovením,
túto vec treba zahrnúť do vyporiadania. Pokiaľ však išlo o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zaradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva treba zaradiť peňažnú sumu

za vec získanú.

Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré
sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM
nepatria. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym

spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva. Uviedol, že Občiansky zákonník exaktne
neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Poukázal na rozhodnutie NS
SR pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007, podľa ktorého v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa
zásadnevyporiadavajúajďalšiespoločnémajetkovéprávaapovinnosti,vrátanespoločnýchpohľadávok

a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že
vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku
manželstva.

Vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom. Po

rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku
nadobudnutého počas trvania manželstva. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súdom, pretože po rozvode manželstva sa bývalí manželia nedohodli o
vyporiadaní spoločného majetku a navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie súdom v zákonom

stanovenej lehote. Medzi účastníkmi konania nemal za sporné, že za trvania manželstva zakúpili zo
spoločných prostriedkov hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku.Spoločne nadobudnutý majetok účastníkov vyporiadal súd prvého stupňa tak, že motorové vozidlo Š.
C. prikázal do vlastníctva navrhovateľa. Požiadavke navrhovateľa, aby všetky ostatné hnuteľné veci
zo spoločného majetku účastníkov boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne nevyhovel, ale

spoločné hnuteľné veci rozdelil tak, aby odporkyni zostal nábytok z detskej izby pre mal. dieťa, ako
aj chladnička, pračka, i televízor. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nábytok obývacej
izby, konferenčný stolík a ostatnú elektroniku, keď za vhodnejšie pri vyporiadavaní bezpodielového
spoluvlastníctva považoval rozdelenie spoločných vecí medzi manželmi tak, aby suma predstavujúca
finančnévyrovnanie podielovúčastníkovbolačonajmenšia.Odporkyniuložil,abynavrhovateľovivydala

veci,ktorésúvjejdržbeaboliprikázanédojehovýlučnéhovlastníctva. Uviedol,žekudňuprávoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva dňa 6.1.2008 mali účastníci dlh z titulu stavebného úveru poskytnutého
účastníkom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. v zostatkovej hodnote v sume 1.183,97 eur, zostatok
ktorého po rozvode manželstva splatil navrhovateľ, má preto podľa neho nárok na náhradu 1/2 z tejto
sumy t.j. na sumu 591,98 eur. V súvislosti so stavebným úverom zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ
do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú sumu sa jeho vyrovnávací

podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, že stavebný úver 250.000 Sk bol použitý
na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a teda, že má nárok na polovicu sumy,
ktorú s odporkyňou na stavebnom sporení našetrili a na ktorú si vzali úver (80.480,70 + 94.462,50 :2).
Uviedol, že účastníci s maloletým synom T. žili v 3- izbovom byte na J. J. X Q. W., ktorý je výlučným
vlastníctvom odporkyne, ktorá ho nadobudla dedením po svojom otcovi. Mal za nepochybné, že

účastníci čerpali stavebný úver spolu v sume 250.000 Sk tak, že navrhovateľ vniesol do manželstva
stavebné sporenie v sume 75.056,80 Sk, spoločne našetrili sumu 80.480,70 Sk a spoločne čerpali
stavebný úver sumu 94.462,50 Sk. Nesplatený zostatok stavebného úveru ku dňu 6.1.2008 bol 1.183,97
eur aj po rozvode manželstva splácal a splatil navrhovateľ, avšak stotožnil sa s názorom odporkyne,
že upravený a zveľadený 3-izbový byt niekoľko rokov užíval aj navrhovateľ. Poukázal i na to, že to

bol navrhovateľ, ktorý opustil svoju rodinu a ako jednu z príčin rozvratu manželstva súd v rozsudku
konštatoval jeho neveru. Prisťahovanie sa navrhovateľa do bytu odporkyne, považoval za obrovský
benefit pre neho a napokon mladú rodinu vôbec, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len
za vlastné finančné prostriedky, alebo byt prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60 Sk (80.480,70
+ 94.462,50 =174.943,20 :2) musel zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania. Iné

rozhodnutie o tomto nároku navrhovateľa by podľa názoru súdu prvého stupňa bolo v
rozpore s dobrými mravmi, keď súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Súd
sa nestotožnil ani s návrhom navrhovateľa, aby na splatení ich spoločného dlhu na debetnom účte
participoval len sumou 57.664,59 Sk, teda vo výške, keď opustil spoločnú domácnosť vo februári 2007.
K tomuto záväzku účastníkov uviedol, že účastníci mali spoločný účet vedený v Slovenskej sporiteľni,

a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bolo povolené prečerpanie peňažných prostriedkov, úverový
rámec 110.000 Sk, ktorý povolený debet bol za trvania manželstva vyčerpaný a len odporkyňou v sume
112.000 Sk splatený dňa 26.10.2007. Na splatenie tohto debetu odporkyňa za trvania manželstva
dňa 25.10.2007 čerpala úver v sume 150.000 Sk, ktorý splácala v priebehu roka 2008 a tento splatila
spolu s úrokmi vo výške 156.172,20 Sk. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že na splatení debetu sa

mieni podieľať len sumou 57.664,59 Sk, ktorý stav bol na debetnom účte vo februári 2007, kedy opustil
spoločnú domácnosť a na námietku, že zmluvu o úvere na sumu 150.000 Sk považuje za neplatnú a
iné, poukázal na skutočnosť, že nie je právne významné, že potom, ako navrhovateľ vo februári 2007
opustil rodinu, debetný stav na predmetnom účte bol 57.664,59 Sk.

Súd prvého stupňa vyvodil, že účastníci boli manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa
6.1.2008. Uviedol, že do uvedeného dátumu platí režim bezpodielového spoluvlastníctva a z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú obidvaja manželia oprávnení i povinní spoločne a nerozdielne.
Aj po februári 2007 manželstvo účastníkov právne trvalo, tzn. debetný (záporný) zostatok až do výšky, v
akej bol vyčíslený bol spoločný dlh v tom čase stále manželov. Pokiaľ sa odporkyňa rozhodla za trvania

manželstvasituáciuriešiťtak,akosarozhodla,ačerpalaúvervsume150.000Sknasplateniedebetného
zostatku na ich spoločnom účte, ktorý aj splátkou vo výške 112.000 Sk splatila, aj tento jej krok a právny
úkon treba podľa neho považovať za právny úkon oboch manželov a oprávnení i povinní aj z tohto jej
právneho úkonu sú obidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Ku dňu právoplatnosti o rozvode zostatok
úveru predstavoval sumu 156.172,20 Sk, ktorý splatila odporkyňa. Mal za to, že navrhovateľ je povinný

titulom vyrovnania z úveru zaplatiť jej sumu 2.591,98 eur (78.086,10,-Sk), keďže úver v sume 150.000
Sk účastníkom, vtedy manželom poskytnutý bol, nepochybne tento boli povinní peňažnému ústavu
požičané finančné prostriedky vrátiť. Argumenty navrhovateľa o ním opustenej spoločnej domácnosti
eštevofebruári2007,zktoréhodôvoduchcelparticipovaťlennasplatenívtomčasedebetnéhozostatku57.664,59 Sk, nepovažoval za dôvodné. Zmluvu o úvere zo dňa 25.10.2007 považoval za platnú
zmluvu, pričom relatívnej neplatnosti sa možno domáhať 3 roky od vykonania úkonu. Vyslovil názor,
že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako

dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec.
Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad
uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci,
t.j. bola za ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok
uvedených v § 143. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako

plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade ak zmluva
o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho,
sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetný úver v sume 150.000 Sk,
vrátené 156.172,20 Sk patrí podľa súdu prvého stupňa do BSM. Uviedol, že odporkyňa ho čerpala a
vynaložila na splatenie spoločného dlhu zo svojho, preto musel na toto pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva prihliadnuť a polovicu týchto peňazí jej navrhovateľ musí podľa § 150 Obč. zák. vrátiť.

V konaní nemal za preukázané, že by odporkyňa zvyšok úveru, sumu 38.000 Sk (150.000 - 112.000)
použila na svoj oddelený majetok. V prospech navrhovateľa nezohľadnil tiež, že do manželstva vniesol
staršie auto Š. XXXL, keď tento nárok nijako nešpecifikoval, nepreukázal, neuviedol. Hoci odporkyňa
uviedla, že takéto auto navrhovateľ do manželstva vniesol, uviedla, že sa jednalo o výslovne staré
auto, nedokázala ani odhadom na tú dobu uviesť jeho hodnotu. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že malo

hodnotu cca 38.000 Sk, takéto jeho tvrdenie zostalo len v rovine žiadnym dôkazným prostriedkom
nepreukázaného. Zohľadnil, že odporkyňa do manželstva vniesla sumu cca 38.000 Sk, keď toto svoje
tvrdenie preukázala vkladnou knižkou, z ktorej zistil, že v období od 16.2.1999 do 21.4.1999 disponovala
finančnými prostriedkami v sume 38.825 Sk, ktoré boli z vkladnej knižky postupne povyberané.
Keďže vychádzal z toho, že manželstvo účastníci uzavreli dňa 24.4.1999, javilo sa mu byť presvedčivé

tvrdenie odporkyne, že peniaze z vkladnej knižky vybrala práve na tvrdený účel, na svadbu. Navrhovateľ
potvrdil, že svadba sa financovala z týchto jej finančných prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o motocykel
U., vykonaným dokazovaním mal preukázané, že tento bol predaný ešte za trvania manželstva dňa
27.2.2007 za sumu 4.000 Sk, ktorý ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode už netvoril masu BSM,
s týmto sa v ďalšom nezaoberal. V rámci vyporiadania zohľadnil, že navrhovateľ za trvania manželstva

zo spoločných finančných prostriedkov poukázal svojmu synovcovi spolu sumu 500 eur. Na
druhej strane pokiaľ odporkyňa žiadala zohľadniť i navrhovateľom príležitostné podporovanie jeho
matky, na toto neprihliadol, majúc za to, že pomoc dieťaťa rodičovi v akejkoľvek podobe, ak to rodič
potrebuje je samozrejmé a správne. Požiadavku odporkyne zohľadniť, že navrhovateľ si za trvania
manželstva prenajal byt a de facto spoločné peniaze spotrebovával len pre svoje potreby, uviedol, že

na túto skutočnosť tiež prihliadnuť nemohol, keď toto konanie navrhovateľa nebolo možné subsumovať
pod niektorú zo skutkových podstát týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že do BSM účastníkov patria aktíva v
celkovej hodnote 1.335.54 eur a keďže, podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké,

má každý z nich podľa neho nadobudnúť majetok v hodnote 667,77 eur. Navrhovateľovi vyporiadaním
aktív pripadol majetok v hodnote 1.003,49 eur, odporkyni v hodnote 332,05 eur preto je navrhovateľ
povinný vyplatiť odporkyni na vyrovnanie podielov na aktívach sumu 335,72 eur, aby podiely účastníkov
na spoločnom majetku boli rovnaké. Zohľadnil, že navrhovateľ po rozvode manželstva splatil zostatok
stavebného úveru v sume 1.183,97 eur, (35.668,28 Sk) preto má voči odporkyni nárok na vrátenie 1/2,

predstavujúcej sumu 591,98 eur. Uviedol, že v prospech navrhovateľa zohľadnil, že do manželstva
vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá na rekonštrukčné práce bytu odporkyne,
navrhovateľ má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 3 083,40 eur (92 890,78 Sk). Ďalej
zohľadnil, že odporkyňa po rozvode manželstva splatila úver v sume 5.183,96 eur (156.172,20 Sk),
v dôsledku čoho má voči navrhovateľovi nárok na vrátenie 1/2 splatenej sumy, t.j. sumy 2.591,98 eur

(78.086,10 Sk). V prospech odporkyne tiež zohľadnil, že do manželstva vniesla vkladnú knižku s
obnosom 38.000 Sk a v jej prospech zohľadnil aj sumu 500 eur, ktorú navrhovateľ postupne poukázal
na účet svojho synovca. Odporkyňa má takto podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 4.351,26 eur
(131,086,10 Sk).

Súd prvého stupňa vyhodnotil, že navrhovateľ by mal povinnosť odporkyni uhradiť sumu 4.686,98
eur (4.351,26 + 335,72) a odporkyňa navrhovateľovi sumu 3.083,40 eur. Po započítaní vzájomných
pohľadávok navrhovateľ je tak podľa neho povinný zaplatiť odporkyni sumu 1.603,58 eur.O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
(§ 150 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať tak, že do jeho
výlučného vlastníctva bude prikázané motorové vozidlo Š. C. X,X D. B. W. XXX G. v sume 688
eur, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.
v zostatkovej hodnote 5 183,96 eur (resp. upresnený stav ku dňu právoplatnosti rozvodu) prikázať

do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2. Do vlastníctva odporkyne navrhol prikázať
hnuteľné veci: nábytkový súbor v obývacej izbe v sume 151,36 eur, nábytok v detskej izbe v sume
245,40 eur, stolík konferenčný v sume 62,15 eur stolík pod televízor v sume 31,10 eur, kamera I. v sume
19,44 eur, fotoaparát M. v sume 16,20 eur, domáce kino F. v sume 62,15 eur, TV F. v sume 13,02 eur,
TV E. v sume 4,20 eur pračka G. v sume 42,53 eur, teda veci v celkovej sume 647,54 eur a záväzok
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej

sume 5 183,96 eur (resp. upresnený stav ku dňu právoplatnosti rozvodu) prikázať účastníkom do
podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2. Na úplné vyrovnanie navrhol, aby bolo uložené
navrhovateľke zaplatiť mu sumu 2 403,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym záverom. Poukázal na to, že

finančné prostriedky, ktoré manželia spoločne našetrili a úverovali (80 480,70 eur + 94 462,50 eur)
boli použité na rekonštrukciu bytu odporkyne v jej výlučnom vlastníctve a v zmysle § 150 Obč. zák.
je každý z manželov povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok (byt vo vlastníctve odporkyne), čo súd prvého stupňa nevzal do úvahy a uvedenú čiastku
mu protiprávne nepriznal, napriek tomu, že mal na to zákonný nárok. Argumentáciu odporkyne, že do

manželstva vniesla podstatne vyššiu hodnotu vo forme bytu, z pohľadu vyporiadania BSM považoval
za nepodstatný, nakoľko z tohto „vkladu“ nebolo nič vynaložené na ostatný jeho majetok a on sa ním
nijako neobohatil, ani si naň neuplatnil žiadny nárok. Argument, že vďaka tomuto vkladu navrhovateľ
ušetril na hypotetickom nájomnom alebo obstaraní bytu, považoval tiež za chybný, nakoľko v takom
prípade by znášala náklady rovným dielom v zmysle BSM aj odporkyňa. Našetrené prostriedky boli

v rámci BSM spoločné, hospodárili s jediným spoločným účtom, kam smerovali všetky jeho príjmy,
a rovnakým dielom na nich profitovala aj odporkyňa. Skutočnosť, že takto upravený byt odporkyne
spoluužíval, ešte podľa neho neznamená, že všetky úpravy financované zo Stavebného sporenia boli
opotrebované na koniec svojej životnosti. Uviedol, že z prostriedkov stavebného sporenia sa financovali
bezpečnostné dvere, plastové okná, parkety, vstavaný šatník, obklady, dlažby, sanita, a pod., vo svojom

vyjadrení zo dňa 23.7.2012 odhadované opotrebenie zohľadnil a svoje nároky ponížil na 4 995,46
eur. Namietal prikázanie do BSM sumy 500 eur za stavebné sporenie na synovca, nakoľko išlo o
spoločný dar tretej osobe. Mal za to, že vrátenie uvedenej sumy nemožno odôvodniť § 150 Obč. zák.,
keďže o uvedenú sumu sa neobohatil a jeho majetok sa nezhodnotil. Uvedené peňažné prostriedky
boli poukázané z BSM. Konštatoval, že súd prvého stupňa považoval tvrdenie odporkyne o čerpaní

prostriedkov z vkladnej knižky za presvedčivé, hoci nepredložila žiaden dôkaz o stave ku dňu 24.4.2009,
jeho tvrdenie vo vnesení vozidla Š. XXXL však ponechal len v rovine žiadnym dôkazným prostriedkom
nepodloženého. Okrem toho uviedol, že tieto prostriedky boli spoločne spotrebované, on z nich nič
nenadobudol do svojho výlučného vlastníctva a na rozdiel od prostriedkov ním vnesených, tieto boli
použité na zveľadenie ostatného majetku, ani z jedného manželov, preto požadoval jeho vylúčenie z

vyporiadania BSM. Nesplatená časť úveru (150 000 Sk z 27.10.2007) k 8.1.2008 nepredstavuje podľa
neho hodnotu uvedenú v odôvodnení (156 172,20 Sk), to je celková výška splatených prostriedkov, ak
sa BSM tvorilo do 8.1.2008, tak spoločný záväzok by mal tvoriť nesplatenú časť k tonuto dátumu. Vytýkal
tiežsúduprvéhostupňa,ženezohľadnil,ženacelkovýchpríjmoch rodinysanavrhovateľpodieľaltakmer
2/3 podielom (tým aj na spoločnom šetrení a úvere z PSS), navrhovateľ nebol počas manželstva ani

jeden deň nezamestnaný a počas trvania manželstva zarábal 2 000 000 Sk. Nemal za zrejmé, prečo mu
bol prikázaný do vlastníctva majetok, ktorý je doposiaľ v byte odporkyne inštalovaný a užívaný (nábytok)
a elektronika v izbe syna (televízor E. a domáce kino F.), preto považoval takéto rozdelenie hnuteľných
vecí za nehospodárne a neefektívne.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že finančné prostriedky boli účastníkmi konania použité
na rekonštrukciu bytu, ktorý bol a je naďalej v jej výlučnom vlastníctve, tieto peniaze boli použité
bývalými manželmi spoločne pre potreby ich rodiny, jej byt bol jej osobným a podstatným vkladom domanželstva, nakoľko účastníci si vtedy ako rodina neboli nútení brať hypotekárny úver na byt a ani
platiť za nájom nehnuteľnosti. Rekonštrukciou sa byt na jednej strane zveľadil, ale na druhej strane
sa podľa nej predpokladá aj finančnú účasť navrhovateľa na predmetnej investícii do bytu, keďže

v ňom býval nielen počas celého manželstva až do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, ale aj
pred uzavretím manželstva (kedy počas jedného roka vôbec neprispieval na povinné platby za byt) a
počnúc uzavretím manželstva bývali a hospodárili spoločne, navrhovateľ mal vstupom do manželstva
s ňou zabezpečenú strechu nad hlavou a nemusel si po tejto stránke robiť starosti so zabezpečením
svojej rodiny. Navrhovateľ si podľa nej ani nemôže nárokovať na jej byt, nakoľko ide o jej výlučné

vlastníctvo ešte spred uzavretia manželstva s nesúhlasila s tým, že jej vklad do manželstva v podobe
bytu je nepodstatný a že navrhovateľ sa ním neobohatil. Vďaka jej bytu účastníci konania podstatným
spôsobom ušetrili finančné prostriedky, ktoré by za iných okolností museli vynaložiť na splácanie
hypotekárneho úveru alebo na platenie nájmu, a teda sa takýmto spôsobom obohacoval aj navrhovateľ.
Poukázala na to, že navrhovateľ v roku 2007 opustil spoločnú domácnosť a býval v prenajatom byte, za
ktorý platil nájomné približne 10 000 Sk z peňazí v BSM. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že suma

500 eur pre jeho synovca za stavebné sporenie bola darom obidvoch bývalých manželov, nejednalo
sa o spoločný dar, ale jednostranné pravidelné mesačné platby pre navrhovateľovho synovca bez jej
súhlasu a trvala na započítaní tejto sumy do BSM. Za nedôvodné považovala navrhovateľom
spochybňované preukazovanie dôkazmi z jej strany, kým navrhovateľ nepredložil doklady o motorovom
vozidle, pričom toto bolo z prevažnej časti využívané pre potreby navrhovateľa a jeho rodiny, takže nejde

o vklad z jeho strany formou tohto vozidla do manželstva. Pokiaľ ide o úver, súd prvého stupňa vychádzal
z jeho celkovej výšky, pretože jeho splatená aj nesplatená časť patrí do BSM a mala za to, že sa s
touto otázkou úveru súd prvého stupňa aj správne vysporiadal. Tento sa podľa nej správne vysporiadal s
každou položkou masy BSM, ktorú účastníci navrhovali zohľadniť pri vyporiadaní. Poukázala na súdnu
prax, že nie vždy sa dá striktne postupovať podľa ust. § 150 Obč. zák. a súd pri vyporiadaní BSM môže

odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by malo dôjsť, pri strohom použití ust. § 143 Obč. zák. Mala za to, že
súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uviedla, že sa snažila o mimosúdne vyporiadanie s navrhovateľom,
čo tento zásadne odmietol a snaží sa o svoj majetkový prospech.

Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporkyne k jeho odvolaniu uviedol, že vyjadrenie
odporkyne je založené na špekuláciách čo by bolo, keby odporkyňa do manželstva nevniesla, čo je
absolútnezbytočné.Bytdomanželstvavniesla,ajsihocelýzveľadila (podľanehohlavnejehozásluhou)
o 8 298,48 eur, čo aj potvrdila, a riešiť ich dočasnú krízu v manželstve oddeleným bývaním bol jej

nápad. Výber finančných prostriedkov z vkladnej knižky odporkyne pred vznikom BSM je jedna vec,
pričomneeviduje,žebybolapredložiladôkaz,žetietoprostriedkybolipoužiténafinancovaniesvadobnej
hostiny a ak boli vnesené do manželstva, boli spotrebované spoločne, on sa nimi neobohatil, ani
nezveľadil svoj výlučný majetok a podľa neho táto položka je nenárokovateľná. Ako nenárokovateľné
posudzuje aj ním vnesené motorové vozidlo, ktoré bolo „opotrebené“ spoločne a žiadna zo strán sa

neobohatila. Toto v návrhu neuviedol, až neskôr ako protiváhu vkladnej knižke odporkyni, aby sa tieto
položky vykryli, pričom podľa jeho názoru nie sú súčasťou BSM. K splatenému úveru pre synovca
uviedol, že stavebné sporenie pre synovca vzniklo ešte pred uzavretím ich manželstva, tento svoj
záväzok vniesol do manželstva (v tom čase asi 2/3 cieľovej sumy) čím sa stali podľa neho spoločným
záväzkom a teda aj spoločným darom. Uviedol, že ak splatená aj nesplatená časť úveru 5 183,96 eur

patrí do BSM, tak na splátkach, ktoré boli splatené počas trvania BSM participoval aj on rovným dielom a
požadoval presnú výšku dlhu k dátumu ukončenia BSM. Poukázal na to, že odporkyňa uviedla v konaní,
že z predmetnej pôžičky vo výške 150 000 Sk si nárokuje iba 120 000 Sk na splatenie spoločného
dlhu, keďže sa nepreukázalo, že by zvyšných 30 000 Sk použila výlučne pre svoju potrebu a súd prvého
stupňa aj túto „nepožadovanú“ časť zahrnul do BSM. Mal za to, že on zabezpečil 2/3 všetkých príjmov

počas trvania manželstva, teda priniesol dvakrát viac ako odporkyňa a nemá nič. Nesúhlasil s tým, aby
sa spolupodieľal na pôžičke 150 000 Sk, ktorá bola absolútne zbytočná a o ktorej ani nevedel.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

je dôvodné.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebodarom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vo vlastníctve jedného z manželov pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci

v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný
súhlasobochmanželov;inakjeprávnyúkonneplatný(§145ods.1Občianskehozákonníka).Zprávnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne

(§ 145 ods.2 Občianskeho zákonníka).

BSM na rozdiel od podielového spoluvlastníctva (pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov) nemá
určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje úpravu
majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom jeho základom je rovnaké právne postavenie oboch
manželov po ekonomickej stránke. BSM vznikne uzavretím manželstva medzi manželmi a bude sa týkať

všetkých vecí, ktoré buď jeden z manželov alebo obaja spoločne získali počas trvania manželstva. Pri
vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť
veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol
pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do
zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov

za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva.

Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru,
z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z
poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí
zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na
vyplatenie príjmu nepatrí do BSM). Ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva

zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela a to aj keď
nejde o bežnú vec (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.2.1972, sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Ak
vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel
vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za
ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok uvedených v

§ 143 OZ (t.j. ak táto vec bola nadobudnutá počas manželstva). Na záväzok manžela, ktorý takto získal
peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový
prospech v prípade ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na
spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa

mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých
detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). Z uvedenej právnej úpravy

vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že
vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné
prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich
jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú
predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru,

že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku
jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako
predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúcanielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala (z tohto hľadiska je v preskúmavanom
prípade byt vo vlastníctve odporkyne), ale i to, v akom stave vtedy bola. Tento stav je určujúci aj
pre ocenenie veci, pričom ale treba zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Je potrebné

pripomenúť, že konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov,
súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho
vyporiadania.

Súd prvého stupňa sa pri vyporiadaní BSM účastníkov vyššie uvedenými zásadami dostatočne neriadil.

V prvom rade, pokiaľ masu BSM tvorili aj hnuteľné veci, ktoré vyporiadaval, sú neadekvátne tomu
výroky ohľadom záväzkov z úveru, a to, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená
účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej
sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2,
záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s.
v zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v

podiele 1/2 a ďalej, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú.
XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur
sa prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, záväzok zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej v sume
5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2 (navyše

duplicitne). Takbytomumohlobyťlenvprípade,akbypredmetomvyporiadaniabolibaúver Pokiaľvšak
ide o vysporiadanie zostatku úveru v banke po rozvode spolu s iným majetkom, súd môže rozhodnúť
o tom, komu pripadne povinnosť splácať úver po rozvode aj naďalej a zároveň zaviaže protistranu
na úhradu sumy na vyrovnanie podielov, podobne sa neprikazuje výrokmi aj keď je už splatený. Ak
nastane situácia, že manželia nemajú zrušené alebo zúžené BSM, tak potom platí, že ak hoci len jeden

z manželov platí splátky úveru počas rozvodu sám, tak sa z právneho hľadiska má za to, že platia úver
spoločne. Je tomu tak z dôvodu, že príjem manžela počas manželstva (teda aj rozvodového konania)
je príjmom oboch. Nie je rozhodujúce, že druhý manžel nemal žiadny príjem alebo len veľmi nízky.
Pokiaľ jeden z nich platil splátky úveru aj po rozvode, tak má právo od exmanžela žiadať vrátiť 1/2
týchto splátok (a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode). Zostatková hodnota úveru sa zisťuje ku

dňu rozvodu manželstva. Takže v tomto smere odvolací súd námietku navrhovateľa nepovažoval za
dôvodnú. Za dôvodnú však považoval jeho námietku, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal
s otázkou zhodnotenia predmetného bytu odporkyne, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve, pokiaľ k
jeho zhodnoteniu došlo aj z výlučných navrhovateľom vnesených finančných prostriedkov do BSM a
zo spoločných prostriedkov účastníkov a aj odôvodnenie súdu prvého stupňa je uvedené rozporne,

keď na jednej strane uviedol súd prvého stupňa v záverečnej časti svojho rozhodnutia, že v prospech
navrhovateľa zohľadnil, že do manželstva vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá
na rekonštrukčné práce bytu odporkyne, navrhovateľ má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy
3 083,40 eur (92 890,78 Sk). V predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že zohľadnil aj
skutočnosť, že navrhovateľ do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú

sumu sa jeho vyrovnávací podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, prisťahovanie
sa navrhovateľa do bytu odporkyne, považoval za obrovský benefit pre neho a napokon mladú rodinu
vôbec, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len za vlastné finančné prostriedky, alebo byt
prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60,-Sk (80.480,70 + 94.462,50 =174.943,20 : 2) musel
zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania a že iné rozhodnutie o tomto nároku navrhovateľa by

podľanázorusúduprvéhostupňabolovrozporesdobrýmimravmi,sktorouúvahousúduprvéhostupňa,
navyše rozpornou s vyššie uvedenou, sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko platí zásada, že každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V danom prípade
malo dôjsť rekonštrukciou k zhodnoteniu bytu odporkyne, ktorý bol a zostáva v jej výlučnom vlastníctve.

Nemožno to porovnávať s otázkou bývania navrhovateľa nejakej výhody, keď si nemusel zabezpečovať
bývanie, nakoľko počas manželstva a ich spolužitia išlo o spoločné hospodárenie a podieľanie sa na
nákladoch aj s bývaním podľa ich dohody.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie, v ktorom v prípade potreby doplní
dokazovanie alebo odstráni prípadné rozpory vzniknuté vykonaným dokazovaním a opätovne rozhodne
o vyporiadaní BSM riadiac sa dôsledne zásadami platnými pre jeho vyporiadanie a svoje rozhodnutieaj náležite a presvedčivo s súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.