Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7711210176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa I. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. nad A., J. ul. č. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Miroslavou
Pyšniakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Gorkého ul. č. 1
proti povinnému I. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. D. I. č. XXX, právne zastúpenému JUDr.
Rastislavom Lenartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Pollovej ul.č. 32, v
konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 15P 119/2011 - 380 zo dňa 24.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 18.04.2000 č. k. 8C/1934/1999-27 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 31.08.2000 č.k. 18Co 267/2000-37 tak, že zvýšil výživné zo strany povinného pre navrhovateľa
zaobdobieod01.07.2011do31.08.2016zosumy26,55 Eurnasumu130Eurmesačne aod01.09.2016

do budúcna na sumu 200 Eur mesačne, ktoré povinnému uložil platiť k rukám navrhovateľa vždy do
20. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 31.08.2016 vo výške 6 413,90
Eur a od 01.09.2018 do 31.10.2018 vo výške 4 509,70 Eur povolil povinnému splácať v mesačných
splátkach po 910,30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá
splátka je splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku povinný odvolanie. Namietal zmätočnosť a
neurčitosť záhlavia rozsudku, keďže v ňom absentuje, kto z účastníkov konania je odporcom. Podaním
zo dňa 25.04.2017 navrhol súdu vykonanie dôkazov a žiadal, aby si súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne
doklad o tom, či bol navrhovateľ vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako študent alebo zamestnanec
od podania návrhu až do roku 2017. Súčasne žiadal, aby súd zabezpečil potvrdenie akou formou
navrhovateľ študuje na vysokej škole a aby navrhovateľ predložil jeho maturitné vysvedčenie resp.
doklad o ukončení strednej školy. Spochybnil výšku nákladov navrhovateľa vyčíslených v sume 436,97

Eurapoukázalnato,ženavrhovateľod10/2016do04/2017pracoval,pretojeotáznečispĺňapodmienky
na poskytnutie právnej pomoci. Namietal, že súd vo veci rozhodol aj napriek tomu, že dňa 18.10.2018
požiadal o odročenie pojednávania. Uviedol, že súd mu síce dňa 23.10.2018 e -mailom oznámil, že jeho
žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, avšak v tomto oznámení absentuje označenie súdu,spisovej značky, dátumu a času konania pojednávania, preto nie je nezameniteľné s iným oznámením.
Týmto konaním mu súd odňal právo konať pred súdom, právo na podanie návrhov na doplnenie
dokazovania a právo na záverečné zhrnutie a vyjadrenie. V prípade, ak by súd postupoval zákonným

spôsobom zistil by, že mu dňa 17.12.2018 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Y. V súčasnosti
má teda vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Súd pri zisťovaní jeho majetkových pomerov
vychádzal z jeho príjmu v rokoch 2011 až 2018, avšak v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené
u akého zamestnávateľa pracoval v roku 2018, pričom súd mal zistený jeho príjem iba do 05/2018,
no vo veci samej rozhodol v októbri 2018. Zdôraznil, že v septembri 2018 sa podrobil operácii a bol

dlhodobejšie práceneschopný, pričom súd nemal od júna 2018 preukázanú výšku jeho príjmu, prípadné
poberanie nemocenských dávok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nemal podrobne preukázané výdavky
navrhovateľa, ktorými odôvodňoval zvýšenie výživného a taktiež nezisťoval, či navrhovateľ nepoberá
štipendium. Podotkol, že matka navrhovateľa po rozvode ich manželstva predala ich rodinný dom,
avšak z predaja mu nevyplatila sumu jeho spoluvlastníckeho podielu. Výšku mesačnej splátky dlžného
výživného v sume 910,30 Eur považoval za nespravodlivú a likvidačnú, pretože súd nezohľadnil náklady,

ktoré musí reálne vynaložiť počas pracovnej cesty v zahraničí a v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že odvolanie povinného považuje za

nedôvodné. Zastával názor, že súd prvej inštancie vykonal v o veci rozsiahle dokazovanie a vec
správne právne posúdil. Uviedol, že povinný mal dostatok času na prezentovanie svojich argumentov
a predkladanie listinných dôkazov, preto neobstojí jeho odvolacia námietka, že mu súd odňal možnosť
konať pred súdom. Povinný sa posledný krát zúčastnil na pojednávaní dňa 19.04.2017, pričom odvtedy
súd nariadil celkom 7 pojednávaní, na ktoré sa povinný ani jeho právny zástupca nedostavili napriek

riadnemu a včasnému predvolaniu. Nečinnosť povinného nemôže byť na jeho ťarchu. Konanie
povinného považoval za účelové s cieľom predlžovať konanie , preto navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Povinný sa k vyjadreniu navrhovateľa nevyjadril.

5.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalopodľa§379CSPa66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPvspojení

s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k zmene vyživovacej povinnosti
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s
ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé, dostatočné a spĺňajúce požiadavky vyžadované

zákonom (ust. § 220 CSP).

9. Vo vzťahu k odvolacím argumentom povinného - otca navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len
vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom
je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť
buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne vdôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova,
ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia,

je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného
preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako
je potrebné posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej
povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľovi

určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 8C 1934/99-27 zo dňa 18.04.2000 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.08.2000 č.k. 18Co 267/2000-37, ktorým bolo
manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené a (vtedy ešte maloletý) navrhovateľ bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a povinný (otec) bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 26,55 Eur
(800 SK) mesačne vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľa. Odvolací súd

posúdil v tejto právnej veci zmenu pomerov navrhovateľa a povinného od poslednej úpravy výživného a
rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že pomery účastníkov sa od poslednej úpravy natoľko
zmenili, že táto zmena nepochybne odôvodňuje zvýšenie výživného v určenom rozsahu, o ktorom
rozhodol konajúci súd napadnutým rozsudkom. V čase poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ
tri roky, pričom od 01.09.2016 je navrhovateľ študentom denného štúdia na Vysokej škole výtvarných

umení v Bratislave. Už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného (viac ako
18 rokov) odôvodňuje záver, že v danom prípade sú nepochybne dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľa,
ktorého náklady podstatným spôsobom vzrástli, a to v súvislosti s jeho vyšším vekom, fyzickým rastom,
záujmovou činnosťou, spoločenskými aktivitami ale najmä s prípravou na budúce povolanie. V tejto

súvislosti odvolací súd uvádza, že súdna prax aj bez iných okolností považuje za zmenu pomerov
skutočnosť, že v priebehu 3 rokov sa zvyšujú odôvodnené potreby detí súvisiace minimálne s ich
vekom a tomu zodpovedajúcemu vývinu. V danom prípade teda od poslednej úpravy výživného (v roku
2000) došlo na strane navrhovateľa minimálne šesť krát k zmene pomerov. Odvolací súd súčasne
považoval výdavky, ktorými navrhovateľ odôvodňoval návrh na zvýšenie výživného za primerané a

zodpovedajúce potrebám iných študentov vysokých škôl, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou,
preto o výške týchto výdavkov nemal odvolací súd pochybnosti. Navrhovateľ má preukázateľne vyššie
výdavky v súvislosti s jeho štúdiom mimo miesta jeho trvalého bydliska a z tohto dôvodu je nútený platiť
poplatky za cestovanie domov a späť, stravu, oblečenie, výtvarné potreby do školy a kurzy súvisiace
so zameraním jeho štúdia, pričom v školskom roku 2017/2018 mu nebolo pridelené miesto na internáte

a bol tak nútený prenajať si s ďalšími dvomi osobami byt s dohodnutým nájmom 437 Eur (v spise
na č.l. 315-321). Z tohto dôvodu je neopodstatnená odvolacia námietka povinného, že súd prvej
inštancie nemal listinnými dôkazmi detailne preukázané všetky náklady navrhovateľa. Pokiaľ povinný
poukazoval na to, že navrhovateľ bol popri štúdiu zamestnaný, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ bol
vzhľadom na výrazné zvýšenie jeho odôvodnených potrieb nútený nájsť si prácu a uhrádzať časť týchto

potrieb aj zo svojho príjmu a to aj na úkor jeho študijných povinností. Táto skutočnosť však nezbavuje
rodičov vyživovacej povinnosti k nemu, pričom takto získané prostriedky môže navrhovateľ použiť na
ďalšie svoje potreby, ktoré nie je možné uspokojiť z výživného poskytovaného mu rodičmi ( porovnaj R
76/1968). Je totiž evidentné, že matka navrhovateľa nie je zo svojho mesačného príjmu, ktorý v roku
2017 predstavoval sumu 603,50 Eur, schopná hradiť všetky odôvodnené potreby navrhovateľa, pričom

povinný na výživu navrhovateľa prispieval len sumou 26,55 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť rodičov
k dieťaťu totiž trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť a je charakteristická svojou elasticitou, ktorá
vyplýva zo skutočnosti, že dosiahnutím plnoletosti, ani inou časovou hranicou nezaniká, dokiaľ dieťa
z rôznych objektívne daných dôvodov nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne
sa živiť je pritom potrebné rozumieť jeho schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať svoje

životné náklady, pričom sa vyžaduje aspoň predpoklad trvalosti takto nadobudnutej schopnosti sa
živiť. Dosiahnutie príjmu náhodného charakteru prípadne vykonávanie brigádnickej činnosti za účelom
zadováženia si aj obživy v dôsledku nedostatočného plnenia vyživovacej povinnosti zo strany rodičov,
však nie je možné považovať za nadobudnutie schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Z uvedeného dôvoduodvolací súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie v zmysle návrhu povinného a to na zistenie
príjmov, štipendia a priebehu štúdia navrhovateľa, keďže sa naďalej a aj po celú dobu trvania konania
pripravoval na budúce povolanie štúdiom na strednej a následne vysokej škole dennou formou čo

nepochybne vyplýva z maturitného vysvedčenia a potvrdenia o štúdiu na VŠVÚ. Súd prvej inštancie, s
poukazom na vyššie uvedené, správne diferencovane zvýšil výživné pre navrhovateľa od 01.07.2011
do ukončenia stredoškolskej dochádzky t.j. do 31.08.2016 na sumu 130 Eur mesačne a od nástupu
navrhovateľa na vysokú školu t.j. od 01.09.2016 do budúcna na sumu 200 Eur mesačne.

11. Súčasne odvolací súd zastáva názor, že zvýšené výživné v uvedenom rozsahu pre navrhovateľa
zohľadňuje taktiež schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery povinného, u ktorého taktiež došlo
od poslednej úpravy výživného k výraznej pozitívnej zmene jeho pomerov a to k niekoľkonásobnému
zvýšeniu jeho čistého mesačného príjmu ( v roku 2011 bol vo výške 1 088 Eur, v roku 2012 vo výške
856,49 Eur, v roku 2013 vo výške 323,94 Eur, v roku 2014 vo výške 1 120,83 Eur, v roku 2015 vo výške
1 543,42 Eur, v roku 2016 vo výške 1 724,37 Eur, v roku 2017 vo výške 1 680,66 Eur a v období

od 01-05/2018 vo výške 1 793,31 Eur) v porovnaní s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy
výživného (v roku 2000 bol príjem povinného vo výške 238,06 Eur mesačne). Odvolací súd sa preto
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zistený čistý mesačný príjem umožňuje povinnému, aby
aj po vynaložení všetkých jeho nevyhnutných výdavkov prispieval na výživu navrhovateľa zvýšeným
výživným a to s poukazom na prioritu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k iným výdavkom povinného

rodiča (ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine) s tým, že prechodný pokles príjmu povinného v dôsledku
práceneschopnosti nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť posúdenie jeho možností a schopností plniť
si vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období od 1. 7. 2011. Pokiaľ povinný v odvolaní namietal, že
okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom mal. deťom jeho súčasnej manželky, ktoré
si osvojil a taktiež mu dňa 17.12.2018 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Hane odvolací súd

uvádza, že odôvodnené potreby týchto maloletých detí nemôžu byť zo strany povinného preferované
na úkor odôvodnených potrieb a výdavkov navrhovateľa ako dospelého človeka pripravujúceho sa na
budúce povolanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušenie

povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu či už zamestnania, bydliska, počtu vyživovacích povinností, berie
na seba iné záväzky a podobne, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak,
aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna s predpokladom zvyšujúcich sa
potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a prípravou na budúce povolanie. Pokiaľ
teda rodič zmení svoje pomery zvýšením finančných nákladov, musí vynaložiť aj zvýšené úsilie na ich

pokrytie. Povinný si takto musel byť pri učinení rozhodnutia osvojiť si dve mal. deti jeho súčasnej
manželkyarozšírenípočtuvyživovacíchpovinnostíoďalšiehopotomkavedomýtoho,žemávyživovaciu
povinnosť aj k svojim plnoletým deťom z predchádzajúceho manželstva (navrhovateľovi a jeho sestre) a
bol preto povinný usmerniť svoje príjmy a výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k nim nebolo
ohrozené. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil taktiež skutočnosť, že povinný sa s navrhovateľom

od jeho útleho detstva nestýka, neprejavuje o neho žiaden záujem a nad rámec určeného výživného
mu ničím neprispieva.

12. Rovnako odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú odvolaciu námietku povinného, že mu súd
odňal možnosť konať pred súdom, keď dňa 24.10.2018 pojednával v jeho neprítomnosti a neprítomnosti

jeho právneho zástupcu a neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 18.10.2018.
Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že žiadosť právneho zástupcu o
odročenie pojednávania neobsahuje žiaden kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 183 CSP, pre
ktorý bol súd povinný nariadené pojednávanie odročiť a to aj vzhľadom na to, že povinný mal o termíne
nariadeného pojednávania vedomosť v dostatočnom časovom predstihu (predvolanie na pojednávanie

mu bolo účinne doručené dňa 10.09.2018 a jeho právnemu zástupcovi dňa 27.09.2018).Navyše
skutočnosti uvádzané právnym zástupcom povinného v predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania
majú len teoretický charakter a zakladajú sa na pravdepodobnom zlom zdravotnom stave povinného
bez akéhokoľvek náležitého preukázania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný bol osobne prítomný a
vypočutý na pojednávaní dňa 19.04.2017, pričom všetky nasledujúce pojednávania (dňa 30.06.2017,

27.09.2017, 20.10.2017, 13.04.2018, 29.06.2018, 05.09.2018) boli odročené z dôvodu pracovných
povinností povinného mimo územia Slovenskej republiky alebo kolízie pojednávaní jeho právneho
zástupcu. Súd prvej inštancie opakovane dotazoval povinného, jeho právneho zástupcu a dokonca aj
zamestnávateľa povinného, aby súdu oznámili, kedy sa bude nachádzať na území SR a v ktorýchtermínoch má naplánované pracovné cesty mimo SR, avšak povinný ani jeho zamestnávateľ na takéto
výzvy súdu nereagovali. Z tohto dôvodu nemožno aj vzhľadom na počet odročených pojednávaní
považovať postup súdu, ktorým neakceptoval ďalšiu žiadosť právneho zástupcu povinného o odročenie

pojednávania zo dňa 18.10.2018, za nesprávny resp. taký, ktorým by odňal povinnému možnosť konať
pred súdom. Cieľom právnej úpravy odročenia pojednávania vyplývajúcej s § 183 a 184 CSP je totiž
zabrániť obštrukciám zo strany účastníkov konania, ktoré smerujú k predlžovaniu súdneho konania a
bránia tak súdu konať rýchlo a hospodárne. Pokiaľ povinný vytýkal súdu prvej inštancie, že oznámenie
o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania zaslané jeho právnemu zástupcovi e - mailom dňa

23.10.2018 neobsahuje spisovú značku konania a označenie súdu a teda nie je nezameniteľné s
iným, odvolací súd poukazuje na to, že ani ostatné oznámenia súdu, ktoré boli právnemu zástupcovi
povinného doručené neobsahujú spisovú značku predmetného konania, avšak uvedený nedostatok
nebránil povinnému ani jeho právnemu zástupcovi počas celého konania uvedené oznámenia súdu
identifikovať a v plnom rozsahu ich akceptovať.

13. Súd prvej inštancie súčasne správne ustálil aj dlh povinného na výživnom, keďže v konaní nebolo
preukázané žiadne plnenie nad rámec už určeného výživného v rozhodnom období. K splatnosti dlžného
výživného odvolací súd poukazuje na ust. § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že zákonnou lehotou
na plnenie sú 3 dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ súd povinnému povolil výhodu
mesačných splátok, rozhodol v prospech povinného teda ani v tomto smere nie sú odvolacie námietky

povinného dôvodné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o umožnení plnenia v
dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote resp. povolení splácať dlh v splátkach musí prioritne zohľadniť,
či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá,
na výšku prisúdeného nároku ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na
oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v

dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok
alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré
nie je schopné sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť
potreby, ktorej výživné slúži. Súd prvej inštancie teda postupoval pri rozhodovaní o splatnosti dlžného
výživného veľmi mierne, keď povinnému poskytol výhodu splátok, pričom výška mesačnej splátky je

určená s ohľadom na celkovú výšku dlžného výživného.

14.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvody,odvolacísúdpotvrdilnapadnutý rozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže nezistil žiadne
okolnosti nasvedčujúce tomu, že by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu týchto
trov (§ 55 CMP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).