Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/223/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613209674
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613209674.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, H. P. J., pre vymoženie 565,77 eur s prísl. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6,

Malacky, pod EX 2076/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 02.08.2018 č. k. 15Er/409/2013-14, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 56,71 eur do

troch dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal
poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 565,77 eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 56,71 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods.1, § 58 ods.1, § 57 ods.1 písm.h) zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že
nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v
exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, a preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie

zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods.1, § 22 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 56,71 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny v minimálnej zákonnej výške
33,19 eura, hotových výdavkov v sume 14,07 eur a 20 % DPH vo výške 9,45 eur.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o zastavení

exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zastával názor, že súdny
exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. Uviedol, že je potrebné vykonať aktuálne
zisťovanie majetku povinného a jeho sociálnych pomerov. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých
speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Oprávnený preto nesúhlasil
so zastavením predmetnej exekúcie pre nemajetnosť. Uviedol, že podľa jeho názoru konajúci súd

nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval
nemajetnosťpovinného,bolavylustrovanánegatívnamajetkovápodstata,ktorájepodporenáajvýpisom

z Centrálneho registra exekúcii, preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k

záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods.2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 243h ods.1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22.05.2013,

kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 30.05.2013. Súdny exekútor doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie dňa 30.05.2018 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.

12. Podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

13. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá
má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti

oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd
je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie
exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie
majetkupovinnéhoanemôžesauspokojiťlenskonštatovaním,ževrámciexekúcienebolzistenýžiaden

majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť.

14. Podaním zo dňa 30.05.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie. Neuviedol, kedy a aké úkony
urobil v súvislosti so zisťovaním majetku povinného a nepredložil ani výsledky svojich zisťovaní.

15. Súd prvej inštancie prevzal záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného bez toho, aby si
vyžiadal exekučný spis, prípadne vyzval súdneho exekútora na predloženie výsledkov svojich šetrení o
nemajetnosti povinného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že sa súd prvej inštancie
zaoberal tým aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a

zároveň či súdny exekútor vykonal potrebné úkony pre prijatie záveru, že povinný je nemajetný. Súd
prvej inštancie sa len stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora a exekúciu bez
všetkého zastavil. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne skutočnosti, na základe ktorých súd
prvej inštancie dospel k záveru o nemajetnosti povinného, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, a preto odvolací súd nemôže ani posúdiť jeho vecnú správnosť.

16. Podľa § 389 ods.1 písm.b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu (vrátane závislého
výroku o trovách exekúcie) podľa § 389 ods.1 písm.b) C.s.p., pretože súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vracia vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora, aby predložil súpis
úkonov, ktoré vykonal v súvislosti so šetrením majetku povinného a predložil výsledky týchto šetrení
spolu s exekučným spisom. Následne posúdi, či nemajetnosť povinného bola súdnym exekútorom
spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, z akých

skutočností vychádzal a ako tieto vyhodnotil.

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C.s.p.).

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).