Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 4, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203752
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8515203752.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

IMEXFIN, s.r.o. so sídlom Kupecká 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 678 741, právne zast. Mgr. Ivanom
Košťálom, advokátom AK so sídlom Štúrova 11, Nitra proti žalovanému: ST SIRIUS, spol. s r.o., so
sídlom Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 452 637, právne zast. JUDr. Mariánom
Gelenekym, advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 922,88 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 922,88 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. II. Súdp r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s
tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu
8.588,71 eur s príslušenstvom a trovami konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u spoločnosti KING Security s.r.o., výkon fyzickej
ochrany na objekte spoločnosti ST SIRIUS spol. s r.o. v obci Nová C. v objekte bývalého PD zvanej

Gondovo. Spoločnosť KING Security s.r.o. na základe písomne uzavretej zmluvy č. S-6/2010 so
žalovaným vykonala fyzickú ochranu na objekte v období od 01.03.2013 do 15.03.2013, od 01.10.2013
do 15.10.2013 a od 01.11.2013 do 28.02.2014. Cenu za výkon tejto ochrany vyúčtovala faktúrami, ktoré
tvoria predmet sporu a to faktúrou č. 9/2013, č. 38/2013, č. 41/2013, č. 43/2013, č. 44/2013, č. 46/2013,
č. 201401, č. 201403, č. 201404 a č. 201405 všetky vo výške 1.562,40 eur. Žalovaný zaplatil spoločnosti
KING Security s.r.o. v lehote splatnosti iba sumu 1.462,40 eur za faktúru č. 9/2013. Dňa 03.03.2014
uzavrela spoločnosť KING Security s.r.o. so žalobcom zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky,

ktorou prešli všetky pohľadávky z vyššie uvedených nezaplatených faktúr na žalobcu. Spoločnosť KING
Security s.r.o. informovala listom zo dňa 03.03.2014 o postúpení pohľadávok žalovaného. Následne
žalovaný zaplatil čiastočne žalobcovi dňa 01.04.2014 sumu 2.000,- eur, dňa 07.04.2014 sumu 700,- eur,
dňa 17.04.2014 sumu 899,- eur, dňa 02.05.2014 sumu 600,- eur, dňa 16.05.2014 sumu 400,- eur, dňa
04.06.2014 sumu 1.000,- eur a dňa 26.06.2014 sumu 500,- eur. Keďže žalovaný väčšiu časť pohľadávky
žalobcovi v lehote neuhradil, zaslal mu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.09.2014
predžalobnú výzvu na zaplatenie zvyšku pohľadávky, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.10.2014,

ale žalovaný na ňu nijakým spôsobom nereagoval. Z toho dôvodu bol nútený svojho nároku domáhať
sa podaním tejto žaloby.3. Okresný súd Nitra platobným rozkazom sp. zn. 23Rob/360/2014-24 zo dňa 08.12.2014 návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 29.12.2014 podal odpor,
ktorý odôvodnil tým, že na základe výzvy zo dňa 20.10.2014 oznámil žalobcovi, že v skutočnosti je
žalovaný dlžný čiastku 3.729,88 eur, nie žalovanú sumu. Nesúhlasí s výškou postúpenej pohľadávky,
nakoľko v nej nebola zohľadnená suma 4.332,72 eur z dôvodu vyúčtovania spotrebovanej elektrickej
energie pri výkone strážnej služby spoločnosti KING Security s.r.o.. Predmetnú sumu tejto spoločnosti

žalovaný vyúčtoval faktúrou 201402 zo dňa 03.03.2014 a v ten istý deň ju jednostranným zápočtom
započítal voči pohľadávke spoločnosti KING Security s.r.o.. Dňa 03.12.2014 uhradil žalobcovi sumu
2.718,- eur, čo predložil výpisom z účtu žalovaného. Zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
na toto konanie. Z toho dôvodu bola táto vec postúpená dňa 27.02.2015 tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie.

5. Žalovaný po podaní žaloby uhradil čiastkovo viacero faktúr a preto žalobu do výšky 3.333,11 eur
zobral čiastočne žalobu späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd uznesením č.k.
3Cb/51/2015-69 zo dňa 26.05.2015 zastavil konanie v späťvzatej časti a zvyšok nároku žalobcu vylúčil
na samostatné konanie. Po čiastočnom zastavení konania spornou zostala čiastka 5.255,60 eur.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalujúcej spoločnosti Ing. O. H.,
štatutárnej zástupkyne žalovanej spoločnosti L. Q., pr. zástupcov strán sporu, predloženými listinnými
dôkazmi,atozmluvouokomplexnomzabezpečenístrážnejslužbyprežalovaného,zmluvouopostúpení
pohľadávky medzi spoločnosťou KING Security s.r.o. a žalobcom, oznámením o postúpení pohľadávky,
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj obsahom celého spisu a zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi istinu 4.332,72 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie voči prisúdenej časti a žalobca proti výroku o zamietnutí
časti žaloby a Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp. zn. 5Cob/43/2017 zo dňa 21.02.2019 potvrdil I.
výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a zrušil výrok o zamietnutí časť

žaloby a o trovách konania.

8.Úlohousúduprvejinštanciebolodôsledneposúdiťvzájomnúžalobužalovanéhooprotinárokužalobcu
a zápočet úhrad žalovaného, a to osobitne každú jednotlivú platbu vykonanú žalovaným pre žalobcu,
či je z tejto jednotlivej úhrady a z variabilného symbolu tam uvedeného zrejmé, na ktorú faktúru mala

byť realizovaná a v prípade, ak aj bola realizovaná na konkrétnu faktúru a touto platbou nedošlo k jej
plnej úhrade, vysporiadať sa s úrokmi zo zostatku neuhradenej sumy faktúry. Rovnako sa mal súd prvej
inštancie vysporiadať so skutočnosťou opakujúcich sa referencií pri viacerých úhradách, resp. referencií
na úhradu dvoch faktúr naraz, keď z niektorých (napr. úhrady zo dňa 04.06.2014, 04.12.2014) nie je
zrejmé, ktorá z týchto faktúr mala byť uhradená v plnej výške a ktorá čiastočne, t.j. v akej sume a odkedy

bol žalovaný v omeškaní s jej úhradou.

9. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vyzval pr. zástupcu žalobcu i pr. zástupcu žalovaného, aby špecifikovali každú
jednotlivú platbu vykonanú žalovaným na ktorú faktúru mala byť ona realizovaná.

10. Z písomného vyjadrenia pr. zástupcu žalobcu zo dňa 20.03.2019 vyplýva, že žalobca postupoval
pri započítaní plnenia peňažného záväzku žalovaného v súlade s ust. § 330 ods. 1 a 2 ObZ. Žalovaný
realizoval platby chaoticky, v rôznych výškach, bez uvedenia čísla faktúr, ku ktorým má byť platba
priradená, niektoré boli dokonca nesprávne označené atď. Predložil podrobný tabuľkový prehľad, ako

evidoval on jednotlivé prijaté úhrady od žalovaného. Žalovaný ani v jednej z úhrad neuviedol, že by
sa platba mala započítať najskôr na istinu a potom na úrok. Navyše žiadna platba sa vo svojej výške
nezhoduje s istinami pohľadávok. Súd čiastočne vo veci rozhodol, keď konanie z dôvodu späťvzatia
žalobyvčastizaplatenejistinyžalovanýmzastavil.Žalovanýpodalsíceodvolanievočitomutouzneseniu,
ale len pokiaľ ide o trovy konania, ale nebránil sa rozhodnutiu v merite veci. Z toho možno vyvodiť

záver, že súhlasil so spôsobom započítania úhrad tak, ako ich evidoval žalobca. Aj v konaní o zvyšku
nároku žalobcu právny zástupca žalovaného spochybňoval len nároku žalobcu do výšky 4.332,72 eur
tak, ako vyplýva z jednostranného započítania a v tejto časti je už vec právoplatne rozhodnutá. Tým,
že Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, teda v tejto časti, t.j. príslušenstvaje vec právoplatne rozhodnutá, vzal do úvahy aj správnosť výpočtu a uplatnenia úroku z omeškania,
keď v tejto časti rozhodnutie potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené sporným zostala len istina v časti
922,88 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2015 do zaplatenia. V tejto časti žiadal, aby súd

vyhovel aj žalobe v zostávajúcej časti.

11. Pr. zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení opakovane predložil rozpis čiastkových
platieb jednotlivých faktúr, ktorý je zhodný s jeho doterajšími tvrdeniami, ako mal tieto úhrady účtovať
žalovaný vo svojom účtovníctve, pričom on zotrváva na stanovisku, že žalobca mal prijatú platbu

zaúčtovať najprv na úhradu istiny a až následne na úrok z omeškania. Ako dôkaz svojho tvrdenia
predložiltabuľkovýprehľadsrozpisomzaslanýchúhrad,aletenjetotožnýstvrdeniami,ktoréprezentoval
žalovaný od začiatku sporu, že tieto jednotlivé úhrady mal účtovať žalobca ako úhradu v prvom rade
istiny a až následne úrokov z omeškania, ale žiaden takýto dôkaz o svojom tvrdení do spisu nedoložil.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a

dôvodný v prisúdenom rozsahu.

13. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
v ňom spojené.

15. V zmysle § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupca

postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

16. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia je nesporné, že písomne uzavretou zmluvou
medzi spoločnosťou KING Security s.r.o. a žalobcom došlo dňa 03.03.2014 ku postúpeniu sporných
pohľadávok, ktoré mal pôvodný veriteľ KING Security s.r.o. voči žalovanému a pôvodný veriteľ toho
istého dňa vyhotovil oznámenie o postúpení pohľadávok, ktoré podľa oznámenia Slovenskej pošty, a.s.,

Banská Bystrica z 08.02.2017 bolo doručené žalovanej spoločnosti dňa 05.03.2014. Teda týmito úkonmi
pôvodný veriteľ postúpil svoje pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, terajšiemu žalobcovi.

18. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom
a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za

odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Postúpená môže byť iba existujúca
pohľadávka. Predmetom zmluvy o postúpení nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla. Povinnosť oznámiť
dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) a to bez zbytočného
odkladu. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi
a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi.

19. Súd prvej inštancie vyhodnotil zistený skutkový stav, keď vzhľadom na procesnú úpravu v
čase rozhodnutia uzatvoril, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Pod dôkazným
bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Úmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V danom
prípade zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno preukázať na základe ním uplatneného nároku a
následne aj jeho výšku pokiaľ ide o jednostranný zápočet, ktorý mal učiniť vo vzťahu ku pôvodnémuveriteľovi. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli preukázané, žalovaný uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Ak teda žalovaný tvrdí, že jeho nárok voči žalobcovi je vo výške 922,88 eur, bolo
jeho povinnosťou uviesť tvrdenia, z ktorých vyplýva základ nároku ako aj jeho výška.

20. Súd teda považuje kompenzačnú námietku žalovaného za účelovú, ktorej vznik a spôsobilosť
započítania žalovaný nepreukázal.

21. Súd priznal žalobcovi doposiaľ nezaplatenú istinu 922,88 eur a vychádzal z toho, že postúpené bolo

14.161,60 eur. Žalovaný uhradil postupne žalobcovi sumu 6.099,- eur tak, ako to konštatuje žalobca
v žalobe. Neuhradená istina činila 14.161,60 eur - 6.099,- eur sumu 8.062,60 eur. Následne dňa
04.12.2014 uhradil žalovaný čiastku 2.167,48 eur a 31.12.2014 sumu 1.562,40 eur a prisúdená bola
žalobcovi čiastka 4.332,72 eur, t.j. spolu 13.238,72 eur. Teda nedoplatok na istine predstavuje 922,88
eur.

22. V zmysle zásad zakotvených v Obchodnom zákonníku prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok
sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojim jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto
skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka o započítaní musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie urobené neskôr nemá
význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla, ktoré je zakotvené v ust. § 330. Za
predpokladu, že dlžník svoje právo nevyužije, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, pričom sa

uprednostňuje príslušenstvo pohľadávky. V odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia je zakotvené
špeciálnepravidloprezapočítanieplneniapripeňažnomzáväzku.Totopravidlomožnouplatniť,akdlžník
pri plnení neurčí, či sa jeho plnenie má započítať na istinu alebo úroky.
Súd považuje nárok žalobcu, ktorým si účtuje najprv úroky z omeškania a až následne istinu v súlade s
ustanovením § 330 ObZ, pretože žalovaný vo variabilných symboloch pre peňažný ústav, kde sa úhrada

faktúr realizovala, uvádzal číslo faktúr, ku ktorým má žalobca úhradu priradiť nejasne, neurčito, resp.
duplicitne, žiadna platba vo svojej výške sa nezhodovala s výškou fakturovanej sumy podľa variabilného
symbolu, dokonca úhrady niektorých faktúr sa opakovali. Teda z jeho prejavu nebolo zrejmé, na aký
účel sú úhrady určené. Vzhľadom na tieto skutočnosti priznal žalobcovi nedoplatok na istine a nárok
týkajúci sa úroku z omeškania.

23. Teda súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je jednoznačný a dôvodný a preto mu v celom rozsahu
vyhovel.

24. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

26. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27.PodľaNariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObchodného

zákonníka stanovuje, že sadzba fixných úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB
k prvému dňu omeškania + 9 percentuálnych bodov.

28. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z
omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá

toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní priznal úroky uplatnené žalobcom odo dňa
01.01.2015. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na
úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase, od kedy žalobca žiada priznať mu úroky z
omeškania, t. j. od 01.01.2015 bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,25
%, a teda žalobca by mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne (9,00 % + 0,25

%) z neuhradenej istiny od 01.01.2015 do jej zaplatenia. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania v
nižšej ako zákonnej výške, preto mu súd priznal úroky vo výške tak, ako si ich uplatnil v zmysle podanej
žaloby.29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore
v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňaťlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.