Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/257/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117212403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117212403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa K. W. R..
X.X.XXXX bývajúceho na I. ul. č. XX v J. proti manželke navrhovateľa Mgr. K. W. N.. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na J. ul. č. XX v J. zastúpenej Advokátskou kanceláriou h & h PARTNERS so sídlom na
Mäsiarskej ul. č.6 v Košiciach za účasti maloletého K. W. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 11.4.2018 č.k. 21P/61/2017-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté
XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. - A.P. H. vo zväzku 9 ročník 2014 na
strane 42 pod poradovým číslom 14. Na čas po rozvode zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti
manželky navrhovateľa - ďalej matky a navrhovateľa - ďalej iba otca zaviazal prispievať na jeho výživu
250,- € matke maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú
párnu sobotu v mesiaci od 09:00 hod. do 11:30 hod. a v každom nepárnom týždni v mesiaci v stredu

od 16:00 hod. do 18:00 hod., pričom styk sa bude realizovať v prvých šiestich mesiacov za prítomnosti
matky maloletého. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich
náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého
300,- € mesačne. Uviedla, že napriek tomu, že s rozvodom manželstva nesúhlasila, pretože ho považuje

za sviatosť, pri uzatváraní ktorého si s manželom sľúbili, že budú spoločne prekonávať všetky prekážky
a nástrahy, s rozhodnutím manžela ukončiť manželstvo rozvodom sa musí zmieriť, preto odvolanie proti
rozhodnutiu o rozvode nepodala a nakoľko jej záleží na tom, aby sa maloletý stretával s otcom, nepodala
odvolanie ani proti výroku o úprave styku. Vyjadrila zásadný nesúhlas s rozhodnutím o výživnom s
odôvodnením, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, pretože jej skončila rodičovská dovolenka a v
mesiaci jún jej bude vyplatený jednorázový príjem, z ktorého musí vrátiť požičané peniaze od rodiny.
Poukázala na to, že na pojednávaní 11.4.2018 predložila podrobný rozpis výdavkov, ktorý obsahuje

odôvodnené mesačné výdavky 1.000,- €, ďalej sezónne výdavky na odev, obuv a športové prostriedky,
ako aj ročné výdavky na poistenie, kultúrne podujatia, hračky a jej osobné výdavky. Nakoľko otcov príjem
predstavuje 1.195,- € mesačne, vyslovila presvedčenie, že právu maloletého podieľať sa na životnej
úrovni otca zodpovedá výživné 300,- € mesačne tiež preto, že otec doposiaľ o maloletého nejaví záujem,eštehoaninenavštívilanadrámecurčenéhovýživnéhoničímneprispel.Vpriebehukonaniamaloletému
zakúpil dve pyžamá, knižky, autíčko, kocky a CD s rozprávkami. Zdôraznila, že určené výživné nepokryje
ani základné potreby maloletého a v tejto súvislosti uviedla, že po skončení konania zapísala maloletého

do škôlky, za čo mesačný poplatok vrátane poplatku za stravu predstavuje 50,- € mesačne, v dôsledku
čoho považuje výrok súdu o výživnom v súčasnosti za neaktuálny. Vytkla konajúcemu súdu, že napriek
rozsiahlemu dokazovaniu z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa s vykonanými dôkazmi vysporiadal.

3. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na jej tvrdenia, že nemá žiaden príjem a

napriek tomu vyčíslila svoje mesačné výdavky na viac ako 1.000,- €, s maloletým absolvovala lyžiarsky
kurz a zakúpila mu lyžiarsku výstroj v hodnote 300,- € a športové náčinie v hodnote 300,- €, navštevuje
s ním rôzne kultúrne podujatia a detské kluby. Jej tvrdenia o výdavkoch na bývanie označil za účelové
a zavádzajúce, pretože v byte, za ktorý mesačne platila 350,- € už nežije a začiatkom roka 2016 sa
odsťahovala k svojim rodičom, kde aj v súčasnosti býva. Byt, ktorý matka označila za byt, v ktorom
býva, patrí jej sestre, pričom nájomnú zmluvu podpísali účelovo tesne pred začiatkom pojednávania,

pričom už dva roky predtým platil sestre matky nájom za byt bez toho, aby medzi nimi existovala zmluva,
čo preukázal predloženými výpismi z účtu. Aj jej tvrdenia o jej príjme označil za nepravdivé z toho
dôvodu, že bola s maloletým na dovolenke v Bulharsku a v Anglicku, čo by nemohla absolvovať, ak
by nemala žiaden príjem. K výdavkom ohľadom materskej školy uviedol, že maloletý od septembra do
decembra navštevoval materskú školu v Anglicku, pričom výdavky s tým spojené tiež nezodpovedajú

preukázanému príjmu matky, ktorá je nezamestnaná a okrem výživného nemá iný príjem. Nesúhlasil
s ňou požadovaným výživným 300,- €, pretože tak vysoké výživné nezodpovedá jeho schopnostiam a
možnostiam, so zreteľom na skutočnosť, že jeho súčasný príjem je nižší ako bol preukázaný, pretože
mu nebol vyplatený 13. a 14. plat z dôvodu investícií zamestnávateľa.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Ostatné výroky neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom
preskúmavania odvolacím súdom.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o
rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštanciea matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za
následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.

Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní

posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto
základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť,
školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne
primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby

nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je

poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup
ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej

povinnosti je smerodatná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

11. Odvolací súd konštatuje, že výživné určené súdom prvej inštancie v rozsahu 250,- € mesačne
predstavuje približne 21 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy maloletého pripadne 8,33

€, čo so zreteľom na jeho vek a stupeň jeho vývoja postačuje na uspokojovanie jeho odôvodnených
potrieb v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni otca. Takto určené výživné nezodpovedá iba
nevyhnutným výdavkom trojročného dieťaťa na stravu, bývanie a ošatenie a iné, ale v dostatočnom
rozsahu zodpovedá aj jeho potrebám v oblasti kultúrneho, športového a rekreačného vyžitia primerane
jeho veku. K odvolacím námietkam matky ohľadom preukázaných výdavkov dodáva, že vyživovacia

povinnosť rodiča k dieťaťu zahŕňa len výdavky maloletého dieťaťa a nevzťahuje sa na výdavky rodiča,
v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťa nachádza. V prípade, ak matka nie je schopná živiť
sa sama, má možnosť domáhať sa určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Povinnosťou
konajúceho súdu je zohľadniť mesačné výdavky domácnosti, v ktorej maloletý žije s rodičom, v ktorého
osobnej starostlivosti sa nachádza iba v pomernej časti pripadajúcej na dieťa. Matka v predloženom

výpise výdavkov uviedla všetky svoje výdavky, nie iba výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám
maloletého. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom predložených výdavkov dospel
k záveru, že vzhľadom na preukázané mesačné výdavky určené výživné zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že dieťa vo veku troch rokov nespotrebuje na stravu 350,-
€ mesačne, a rovnako tak matka nevynaloží na cestovanie súvisiace s uspokojovaním odôvodnených

potrieb maloletého 80,- € mesačne. K výdavkom vynaloženým na detské centrá, pohybové a motorické
aktivity, ktoré matka s maloletým navštevovala, tak ako sama uviedla z dôvodu prípravy na zápis
maloletého do škôlky, subsumovali výdavky na škôlku, ktorú maloletý začal navštevovať. Maloletý má
všetky tieto aktivity zabezpečené v škôlke, pričom čas, ktorý trávil s matkou v materských centrách a
detských kluboch, trávi v súčasnosti v materskej škôlke, preto sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou

argumentáciou matky, že jej výdavky od vyhlásenia rozhodnutia vzrástli o mesačné výdavky na škôlku,
pretože dospel k záveru, že výdavky , ktoré matka do nástupu maloletého do škôlky vynakladala na
jeho prípravu, nástupom do škôlky zanikli a boli nahradené výdavkami spojenými s pobytom maloletého
v škôlke.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).