Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110208343.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:N..L.P.,B..X.XX.XXXX,X.XXXXX.U.,P.,X.,P.XJX,W.,
Š. L. W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
č.13, v konaní o zaplatenie 328.888,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava zo dňa 30.10.2013, č.k. 8C/119/2010-151 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené a vo výroku o trovách konania a v
zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil, návrh

na prerušenie konania zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 328.888,62 eur s
prísl. titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu
za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci o

vydanie nehnuteľnosti, vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 42C/32/1992) za obdobie
rokov 2007 - 2010 a škody, pozostávajúcej z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil na
rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdí, že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred
Okresným súdom Košice I sp.zn. 42C/32/1992. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť,
pričom aj Ústavný súd SR uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo

a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk. Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 18.09.2012 č.k. 6Co/149/2011-126 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21.03.2011 č.k.
8C/119/2010-105 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 12.03.2013 žalovaná doručila súdu prvého stupňa návrh, ktorým navrhla, aby súd uložil žalobcovi
povinnosť zložiť v zmysle ust. § 141a ods. 1 O.s.p. preddavok na trovy konania. Výzvou zo dňa

02.05.2013 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
16.444,40 eur v lehote 30 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak nebude poplatok v určenej
zaplatený, súd konanie zastaví. Dňa 04.06.2013 doručil žalobca súdu návrh na prerušenie konania spolu
s návrhom na predloženie predbežnej otázky Ústavnému súdu SR z dôvodu, že znenie ustanovenia §
141a ods. 1 O.s.p. odporuje Ústave SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S
poukazom na § 372t a § 141a od. 1 O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko žalobca nezložil

na účet súdu preddavok na trovy konania.Návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu posúdenia zákonnosti ust. § 141a O.s.p. Ústavným
súdom SR súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný, keďže toto ustanovenie nepovažuje za rozporné
s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tej súvislosti uviedol,

že aplikáciou ust. § 141a O.s.p. nedochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a to aj
s poukazom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR (II ÚS4/94). Návrh žalobcu na prerušenie
konania považoval za účelový, s cieľom vyhnúť sa splneniu zákonnej povinnosti zaplatiť preddavok na
trovy konania.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a), b), a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo výroku, ktorým návrh na prerušenie konania bol

zamietnutý zmenil tak, že tomuto návrhu na prerušenie konania vyhovie a súčasne predloží predbežné
otázky Ústavnému súdu SR v tomto znení:
1. či ust. § 141a ods. 1 a 2 O.s.p. nie je v rozpore s Ústavou SR a s Dohovorom o ochrane základných
ľudských práv a slobôd a či nie je v rozpore s euro konformným výkladom práva,
2. či v prípade uplatnenia ust. § 141a ods. 1 a 2 O.s.p. na žalobcu ako osobu oprávnenú podľa zákona

č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, o jeho povinnosti zložiť 16.444,40 eur „preddavok“
na trovy konania, v ktorom si uplatňuje náhradu za škody spôsobené viac ako 20-ročným súdnym
konaním v reštitučnom spore o vydanie veci ohľadom nehnuteľností, ktoré aj identifikoval, v skutočnosti
nedochádza k ďalšiemu porušovaniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a na rovnosť účastníkov,
ktoré mu zaručuje Ústava SR v čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských

práv a slobôd.

V dôvodoch odvolania k návrhu žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť preddavok na trovy
konaniavzmysle§141aO.s.p.uviedol,žeaplikácioutohtoustanoveniabydošlokďalšiemuporušovaniu
práva žalobcu na rovnosť účastníkov podľa ust. § 18 O.s.p. a práva na spravodlivý súdny proces

zaručený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
Súd má vždy možnosť posúdiť, či nejde o dôvody osobitného zreteľa tak, ako je to v prípade žalobcu.
Poukázal pritom na obsah svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.05.2013 a uviedol, že ust. § 141a
ods. 1 O.s.p. nepredpokladá, aby na strane žalovaného išlo o výlučné postavenie alebo, žeby požíval v
súdnom konaní iné výhody ako žalobca. Návrh tiež odporuje § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

žalovaná za škodu zodpovedá objektívne, postupom súdu boli žalobcovi napáchané majetkové škody
veľkého rozsahu a znížená jeho životná a kultúrna úroveň a jeho nehnuteľný majetok bezodplatne, viac
ako dve desaťročia užívali nepovolané osoby a nakladali s ním ako vlastníci.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 13.01.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania, nie je dôvodné a
odvolanie voči výroku, ktorým bolo konanie zastavené, dôvodné je.

Uzneseniesúduprvéhostupňajevovýroku,ktorýmzamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonaniavecne
správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika zviazaná. V tom prípade postúpi návrh
Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych
predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné
ustanovenie.Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 3, na ktorý nadväzuje citované zákonné ustanovenie, ukladá
súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika

viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na prejednávanú
vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto postupuje len vtedy, ak dospeje k
názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu nie je daná v prípade,
že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Prerušiť konanie podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. druhej vety možno len vtedy, ak k záveru o vyššie uvedenom rozpore

dospel súd a nie účastník konania (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/47/1996). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s Ústavou SR alebo medzinárodnou zmluvou nezistí
a konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie o veci a neodníma tým ani účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na prerušenie konania).

Pokiaľ teda v posudzovanom prípade súd prvého stupňa nedospel k záveru o rozpore ust. § 141a
ods. 1 O.s.p. s Ústavou SR, nebol ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
druhej vety O.s.p. Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, ak návrh na prerušenie konania
zamietol. Takýmto postupom súdu nedošlo ani k odňatiu možnosti konať žalobcovi pred súdom, lebo
samotným rozhodnutím o takomto návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka,

priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd
dospel k záveru, že žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. tým, že konanie bolo zastavené bez toho, aby na to boli splnené zákonom stanovené podmienky,
čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto
postup treba považovať zastavenie konania o žalobe (prípadne o jej časti) v prípade, že podmienky pre
takýto postup súdu neboli splnené.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa aplikáciou § 141a ods. 1
O.s.p. konanie zastavil, nakoľko žalobca nezložil na účet súdu preddavok na trovy konania potom, ako
bol na zloženie preddavku vyzvaný zo strany súdu.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalovaná návrhom zo dňa 04.03.2013, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 12.03.2013 navrhla uložiť žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania podľa
§ 141a O.s.p.

Súd prvého stupňa prípisom zo dňa 02.05.2013 zaslal kópiu tohto návrhu a zároveň vyzval žalobcu, aby

v lehote 30 dní od doručenia výzvy zložil preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1, 2 O.s.p.
vo výške 16.444,40 eur pod následkom zastavenia konania. Súčasne zaslal žalobcovi výzvu zo dňa
02.05.2013 na zaplatenie súdneho poplatku za trovy konania vo výške 16.444,40 eur v lehote 30 dní od
doručenia výzvy s poučením, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§
10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov). Tiež uviedol, že pred zaplatením celého

poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať.

Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil pri aplikácii
§ 141a O.s.p., pokiaľ neuložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania formou
uznesenia v súlade s § 167 O.s.p., ktoré by bolo riadne odôvodnené, ale urobil tak prípisom a výzvou

zo dňa 02.05.2013 s nesprávnym poučením.Okrem tohto formálneho pochybenia rozhodol súd prvého stupňa aj predčasne, bez náležitého zistenia
skutkového stavu veci. Vyvodené skutkové závery súdu prvého stupňa vedúce k zastaveniu konania sú
tak zjavne neodôvodnené a arbitrárne.

Podľa § 372t O.s.p. na konanie začaté do 31.09.2011 sa použijú predpisy účinné od 01.01.2012
(účinného od 01.01.2012).

Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh
odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie
preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote
aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery
ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho
zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa § 141a ods. 2 O.s.p. výška preddavku podľa ods. 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej
navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Zo znenia citovaných ustanovení vyplýva, že ak podá odporca (voči ktorému navrhovateľ uplatňuje
zaplatenie sumy v uvedenej výške) návrh na zloženie preddavku na trovy konania, je súd v prvom rade
povinný skúmať u navrhovateľa splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138
O.s.p.). Ak dospeje k záveru, že nie sú splnené, uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania (v zákonom ustanovenej výške) za súčasného vyzvania na jeho zloženie aj odporcu (majúceho
povinnosť ho zložiť). V prípade, ak navrhovateľ (nespĺňajúci predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov) preddavok (v určenej lehote a výške) nezloží a odporca (iba taký, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok) ho zloží, súd konanie zastaví.

Súd prvého stupňa v danom prípade o povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy konania rozhodol
bez toho, aby zohľadnil (a napokon ani fakticky vôbec neskúmal) aktuálne majetkové pomery žalobcu,
majúce podstatný vplyv na jeho povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Z postupu súdu
prvého stupňa nemožno zistiť, či vôbec skúmal majetkové pomery žalobcu, nakoľko o povinnosti zložiť
preddavok rozhodol bez akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach. Keďže

v danej veci nerozhodol ani uznesením, ktoré by bolo riadne odôvodnené, nemožno ani formálne
preskúmať, či sa súd prvého stupňa skúmaním týchto predpokladov na strane žalobcu pre uloženie
povinnosti zložiť mu preddavok na trovy konania vôbec zaoberal.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o zastavení konania

a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne postupovať z zmysle § 141a O.s.p.,
preskúmať predpoklady uloženia povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania za náležitého

zistenia skutkového stavu veci a v závislosti od týchto zistení opätovne rozhodnúť o návrhu žalovanej na
zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p. uznesením, ktoré bude potrebné aj náležite v zmysle § 167
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. V závislosti od vývoja procesnej situácie
v danej veci bude súd prvého stupňa vo veci ďalej konať tak, aby sa nedopustil procesných pochybení
a aby postupoval v zmysle procesnoprávnych predpisov.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.