Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/488/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899476
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7194899476.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov: 1. J. R., Ť. XX, Q., X. R. P., I. XX, Q.S.,
X. Z. X., Ť. XX, Q., X. R. X., P. XX, Q., X. A. Š., J. XXXX, Č., Č. I., X. F. R., J. B. XX, Q., X. Y. X., A.
XXX, X. I. X., A. XXX, zast. advokátom JUDr. Máriom Hollerom, Krmanova 6, Košice, proti žalovaným:
1. TJ VSŽ Košice, Mestský Park, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Veberom, Šoltésovej 5, Košice, 2.

Mesto Košice, 3. TJ Športvýroba Košice, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Veberom, Šoltésovej
5, Košice,, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných v
1., 2. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 18C/417/1994-398 z 5. mája 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie (ďalej len súd) tak, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznal a že štát nemá právo na náhradu trov konania.

2. Za dôvody hodné osobitne pri trovách konania považoval súd povahu tohto konania a skutočnosť,
že v čase podania žaloby, ale ešte aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a
všeobecných predpisov súdnou praxou riešená tak, ako bola napokon judikovaná, preto sa žalobcovia

mohli dôvodne domnievať, že sú v práve. Za daných okolností považoval súd za spravodlivé, aby si
každý z účastníkov konania svoje trovy konania znášal sám a vzhľadom na to, že trovy konania vznikli aj
štátu v celkovej výške 336,38 Eur (priznané uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2009 č.k.
18C/417/1994-308, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2009, ktorá bola vyplatená z finančných
prostriedkov štátu), nepriznal náhradu trov konania ani štátu ani voči účastníkom konania. Okolnosť,
že štátu vznikli trovy v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, hoci znalecké dokazovanie v

konečnom dôsledku nebolo použité, súvisí s tým, že právna prax súdov nebola jednoznačná, rozhodol
vo veci samej rozsudok potvrdený 10.5.2011 vo veci sp. zn. 5Co/216/2009 odvolacím súdom.

3. V podanom odvolaní žalovaný v 1. rade žiadal zmeniť napadnuté uznesenie priznať mu trovy konania,
t.j. 2.702,48 € a trovy odvolacieho konania 314,01 €.

4. V odvolaní namietal, že nesprávne veci posúdil súd prvej inštancie, lebo nemožno vychádzať v
ústrety len žalobcom, výnimočnosť použitia tohoto ustanovenia i to, v čom sa vidí, že ide o prípade
hodný zvláštneho zreteľa, musí súd náležíte odôvodniť. Zároveň pri svojej úvahe musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľatrebaprihliadnuťnaosobné,zárobkové,majetkovéainépomeryvšetkýchúčastníkov,tedanielen

toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i tých účastníkov, ktorých majetková
sféra by použitím výnimočného ustanovenia § 150 O.s.p. bola dotknutá. Možno teda povedať, že je trebazvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto
ustanovenie použité, ale aj najmä na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či je totiž
možné od neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, keď mal

v konaní úspech. S prihliadnutím na výnimočnú povahu tohto postupu súdu je pritom nutné, aby jeho
rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené (Rozsudok
NS SSR č. 3 Cz 22/87 zo dňa 30.04.1987);
- účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nie je možné s odvolaním na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu
trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu

nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter (R 34/1982).

5. Neustále tzv. „vychádzanie v ústrety" žalobcom zo strany okresného súdu je už len ťažko
komentovateľné. Od podanie žaloby boli zastúpení renomovanou advokátskou kanceláriou. V žiadnom
prípade sa nejedná o komplikovaný súdny spor. Bolo by vhodné, keby okresný súd si všimol názor

vyslovený Ústavným súdom SR v jeho náleze č. III. ÚS/ 16/2012 zo dňa 28.03.2012, že nielen vlastnícke
právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, ktorý záver
prevzal NS SR do svojho uznesenia sp. zn. 1 Cdo 186/2013 (vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 15 C
806/1994).

6. V podanom odvolaní žalovaný v 3. rade, t.j. TJ Športvýroba, Košice, s.r.o. v zastúpení JUDr.
Miroslavom Verebom žiadali tak isto zmeniť napadnuté uznesenie a priznať im trovy konania z tých
istých dôvodov v obsahu cituje námietky odvolania ako aj žalovaný v 1. rade.

7. Žalované mesto nepodalo vyjadrenie k odvolaniu.

8. Žalobcovia v 1. až 7. rade navrhli potvrdiť uznesenie ako vecne správne, lebo práve žalovaný v 1.
rade účelovo v priebehu sporu previedol sporný majetok na žalovaného v 3. rade a to zmluvou. Malo
to dopad na 11 súdnych konaní a konania sa predlžovali o niekoľko rokov (je tam aj existencia zrejme
personálna prepojenosť S.. J. T.Š. medzi žalovaným v 1. a 3. rade).

9.Navyšeprávnyzástupcasanaúkonochžalovanéhov1.rade(vmenektoréhostálekonátáistáfyzická
osoba ako za žalovaného v 3. rade) reálne nezúčastňoval už niekoľko rokov. Konateľka žalovaného v 1.
rade jeho neúčasť stále ospravedlňovala, a používala argumentáciu (resp. sa k nej slovne pripájala za
žalovaného v 1. rade) prednášanú právnym zástupcom žalovaného v 3. rade. Keďže za žalovaného v

1. rade a žalovaného v 3. rade koná tá istá osoba (podľa informácií dostupným žalobcom), nie je zrejmé
prečo každého z týchto žalovaných zastupoval v určitom štádiu sporu iný právny zástupca - uvedené
určite nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

10. Odvolací súd konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č.

160/2015 Z.z., ďalej len CSP), a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016
postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, podľa tohto ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
už podľa tohto zákona. Odvolania boli podané pred 1.7.2016, preto odvolací súd podmienky jeho
prípustnosti (či ide o oprávnenú osobu alebo v zákonnej lehote) posudzoval podľa právneho stavu

existujúceho v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď nepriznal náhradu trov konania v tejto veci, odvolací

súd preskúmal napadnuté uznesenie a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil v celom rozsahu, odvolanie
nemá argumentačne relevanciu.

12. Treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že všetci účastníci konania aj keď ide o rozsiahlu a ťažkú
výkladovú otázku reštitučných predpisov v súvislosti s všeobecnými právnymi predpismi a v priebehu

15 rokov štát sám musel znášať trovy konania, napr. pri znaleckom dokazovaní, nepriznaním náhrady
trov konania sa ešte spor v ďalších konaniach nevyrieši a zrejme ani nebude ohrozená majetková
sféra žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí podali odvolanie, pretože mesto Košice odvolanie nepodalo.
Štátu vznikli trovy v súvislosti s potrebou znaleckého dokazovania pri vyriešení sporu v tomto konaní,avšak nejednoznačnosť rozhodovania jednotlivých senátov v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní
znamená, že ide o obtiažne právne posúdenie vo veciach, a to aj v súvislosti s viacerými uzneseniami
ústavného súdu, nielen Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa

obsahu spisu sú dané a odvolací súd poukazuje pri týchto trovách na rozhodnutie NS SR sp. zn.
7MCdo/5/2012 z 20.3.2012, podľa ktorého ust. § 150 ods. 1 O.s.p. použité súdom prvej inštancie
dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania a k dôvodom
hodných osobitného zreteľa môže dôjsť napokon vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej
procesnej situácii. Dôvod je teda daný charakterom tohto konania o vyriešenie dôležitej reštitučnej

otázky, a i keď sú prípustné niekedy dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa môžu týkať sociálnej
situácie strán sporu, v riešenom spore treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadať len na to, či majetková sféra žalovaných v 1. a 3. rade bude ohrozená alebo nie a vychádzajúc
z toho, že osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobcov nie sú také, aby nemohli zaplatiť
trovy konania úspešnej strane sporu, majetková sféra použitím výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
súdom prvej inštancie ešte dňa 5.5.2016 nebola dotknutá. Okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu

nároku žalobcov s prihliadnutím na spravodlivosť reštitučných účastníkov v konaní ako aj postojov týchto
žalobcov z hľadiska vyvolania príčinou vzniku sporu možno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu, t.j. žalovaným v 1. a 3. rade, súd náhradu trov konania
nepriznal. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nikdy nebolo možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú aplikáciu, a to v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, povaha sporu, charakter
sporu pri stanovení povinnosti náhrady trov konania a výnimočne možno aplikovať v tomto riešenom
spore (podobne uznesenie NS SR 7Cdo/5/2012, 7MCdo/5/2012).

13. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, a odvolacie trovy nepriznal podľa § 396

CSP.

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.