Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/119/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7110208343.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu N.. L. P., XXXX X.
U., P., X., P. XXX, W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou AK so sídlom v Košiciach,
Škultétyho 3 proti žalovanému SR - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v
konaní o zaplatenie 328 888,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 027,62 Eur istiny, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti nad 6 027,62 Eur s prísl.z a m i e t a .
III. Súd konanie o zaplatenie 208 348,29 Eur s prísl. z a s t a v u j e.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodne podanou žalobou zo dňa 26. 3. 2010 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
328 888,62 Eur s prísl., t. j. so 16 % ročným úrokom z omeškania od 1. 3. 2007 do 31. 12. 2007, s 12 %
ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 1.

1.2009do20.1.2009,s9%ročnýmúrokomzomeškaniaod21.1.2009do10.3.2009,s8,50%ročným
úrokom z omeškania od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. 4. 2009
do 15. 5. 2009 a s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13. 5. 2009 do zaplatenia, titulom náhrady škody,
v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu
t. j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedenej pred

Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992, za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody, pozostávajúcej
znáhradyfinančnéhoúveruresp.úrokovzúveru,ktorýpoužilžalobcanarekonštrukciusvojhorodinného
domu.Žalobcavžalobetvrdil,žepredmetnáškodamuvzniklazdôvodunesprávnehoúradnéhopostupu,
spočívajúcom v porušení primeraných lehôt v konaní, vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp.
zn. 42 C 32/1992. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj Ústavný súd SR uznal,
že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk.

2. Žalobca zároveň zdôvodnil, že by nebol odkázaný na úver vo výške 70 000,- kanadských dolárov,
ktorý použil na rekonštrukciu domu, pokiaľ by bol nadobudol spornú nehnuteľnosť v primeranej lehote.
Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyššie
uvedeného konania bol neoprávnený subjekt a to napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobcu nikdy
nestratila spornú nehnuteľnosť. V spornom konaní o vydanie nehnuteľností bolo rozhodnuté o tom,

že žalobca je oprávnenou osobou s tým, že časť žaloby o vydanie nehnuteľností bola vylúčená na
samostatné konanie, Žalobca vo vyššie uvedenej spornej veci podal ústavnú sťažnosť, keď ústavný súd
uznal,žeboloporušenéjehoprávoabolomupriznanéfinančnézadosťučinenievovýške150000,-Sk.Vnáleze Ústavného súdu bolo konštatované a uznané, že boli prieťahy v spornom konaní, keď žaloba bola
podaná dňa 8. 1. 1992 a prvé rozhodnutie vo veci bolo v roku 1999, keď žalobný návrh bol zamietnutý.
Následne predmetné rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a na základe zrušujúceho rozhodnutia,

opätovne bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý rozhodol v roku 2007 s tým, že rozhodol len o
časti žaloby t. j., že žalobca je oprávnenou osobou, kým konanie v časti o vydanie nehnuteľností vylúčil
na samostatné konanie, o ktorej časti bolo rozhodnuté dňa 18. 3. 2010.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že neuznala

právny titul pre uplatnenú náhradu škody, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 18 ods. 1/ vyššie
citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a
orgánov spoločenskej organizácie, uvedených v § 1 ods. 1/ nesprávnym úradným postupom tých,
ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1/ sa
nemožno zbaviť. V zmysle citovaného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, jeho zodpovednosť je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a nemôže sa jej zbaviť.

Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú - nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť
medzi úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené
kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené.
Zákon č. 58/1969 Zb. pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe,
nesprávnym úradným postupom, podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť,

spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s
ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde popri nej, alebo
v jej dôsledku k porušeniu pravidiel, predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu
pri jeho činnosti. Aby teda bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť

vôbec nejaký úradný postup, ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu (ktoré nie sú
rozhodnutím), normatívne záväzne predpísaným. Z pohľadu normatívnej regulácie úradného postupu
možno potom rozlišovať tri druhy úradného postupu : 1/ správny úradný postup (ktorý je v súlade so
stanovenými pravidlami), 2/ nesprávny úradný postup (ktorý nie je v súlade so stanovenými pravidlami),
3/ normatívne neupravený postup (takýto úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže

neexistujú všeobecným záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by porušoval). Za
nesprávny úradný postup v zmysle vyššie uvedeného možno považovať len situáciu, t. j. konanie
štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami. Prieťahy v súdnom
konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb.
Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky, neexistuje časová hranica,

ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť
každého konania je podmienená objektívnym charakterom prejednávanej veci. Zákon súdu výslovne
nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony, ani presne neurčuje ich konanie. V súvislosti
so žalobcom uplatnenou náhradou škody, z titulu finančného úveru a úroku, ktorý si vzal žalobca
na rekonštrukciu svojho rodinného domu, nemožno hovoriť o vzniku škody, nakoľko rekonštrukciou

domu došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu a nie ku škode. Pod pojmom škoda sa rozumie skutočná
škoda, resp. ujma, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou, preto v danom prípade sa nejedná o škodu
skutočnú a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Žalovaná súčasne žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že v danej veci nejde o vzťah

medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa
Zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto
špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah,
ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický
záväzkovýobčianskoprávnyvzťahupravenýObčianskymzákonníkom,najmäjehoustanoveniami§488,

§ 489, ale Zákonom č. 58/1969 Zb. S poukazom na tú skutočnosť, že v čase podania predmetnej žaloby
nebolo konanie o vydanie nehnuteľnosti právoplatne rozhodnuté, predmetné konanie v tejto veci v čase
podania žaloby bolo predčasné, pretože boli napadnuté aj spoluvlastnícke podiely, ktoré boli sporné,
pričom žalobca si ušlý nájom odvodil z určeného podielu nehnuteľnosti, ktorý bol v čase podania žaloby
ešte sporný. V súvislosti s ušlým nájmom sa jedná o fiktívnu škodu, kým Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje

škodu skutočnú. Zároveň žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi náhradu trov konania s tým, že žalovaná
si v pôvodnom konaní trovy konania neuplatnila.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dôkaznými listinami - pripojeným spisom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C 32/1992, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C
32/1992 zo dňa 19. 7. 2007, nálezom Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 7. 2007, ako aj

ďalšími listinnými dôkazmi.

5. Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 zo dňa 20. 7. 2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. 4. 2008 súd zistil, že v predmetnej veci o vydanie nehnuteľností súd rozhodol, že
žalobca je oprávnenou osobou podľa § 6 ods. 2/ Zákona č. 87/1991 Zb. a to v rozsahu 3/24-ín

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 10527 Správy katastra Košice so súp. číslom 38 administratívnej
budovy, nachádzajúcej sa na parcele č. 58 o výmere 1 255 m2 na Hlavnej ulici č. 70 v Košiciach. Žaloba
o vydanie veci bola vylúčená na samostatné konanie.

6. Z Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 6. 2007 vyplýva, že základné právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy SR a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, podľa článku 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C
32/1992 porušené bolo. Žalobcovi, ako to vyplýva z predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk a zároveň boli priznané žalobcovi
aj trovy právneho zastúpenia v sume 6 296,- Sk.

7.Podľa§27ods.1/prechodnéhoazáverečnéhoustanoveniaZákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za
škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu, spôsobenú nesprávnym postupom odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 27 ods. 2/ zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

9. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

10. Doterajším predpisom je predovšetkým Zákon č. 58/1969 Zb. a preto súd v tomto prípade postupoval
podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 1 ods. 1/ Zák. č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, správnym konaním, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie

o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh
štátneho orgánu, ktorí na túto organizáciu prešli.

12. Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú

tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

13. Podľa § 3 tohto zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

14. V zmysle § 4 ods. 1/ Zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd, rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2/ §-u 4 ako
výnimku z ustanovenia odseku 1/ možno uplatniť nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným

rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku - § 3 zrušené, alebo zmenené.15. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §§ 1 - 17 vyššie citovaného
zákona (špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím o
väzbe a treste), bola objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo

možné zbaviť, a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to pri nezákonnom
rozhodnutí,privznikuškodyapripríčinnejsúvislostimedzivydanímnezákonnéhorozhodnutiaavznikom
škody. Prvotnou podmienkou bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán
aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach
a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 citovaného zákona bolo nevyhnutnou podmienkou

zodpovednosti štátu, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie
bolo ako zákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah v príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode
by nebolo bývalo došlo.

16. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie
zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená
t. j. vzniklo mu právo na plnenie.

17. Zodpovednosť štátu na nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za

následok škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne
vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 Zákona 58/1969 Zb).

18. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotil a dospel

k záveru, že žaloba žalobcu bola nedôvodná a neopodstatnená. Súd vychádzal zo skutočnosti, že
predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti
za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch

osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne rozhodnutí o väzbe,
alebo treste a nesprávnym úradným postupom. Nároky na náhradu podľa citovaného zákona sú svojou
povahou nárokmi občiansko-právnymi, pričom právna úprava kládla nemalý význam na ich predbežné
prerokovanie ústredným orgánom (§ 9 ods. 1/ cit. Zákona). Nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe, alebo
treste, bolo potrebné vždy vopred prerokovať. Poškodený sa mohol obrátiť so svojim nárokom na súd
až vtedy, keď predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku. Prípady, ktoré nastali pred
účinnosťou Zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. pred 1. júlom 2004 sa riešili v zmysle prechodných ustanovení
tohto zákona (§ 27 ods. 2/) podľa Zákona č. 58/1969 Zb.

19. Prvostupňový súd takto pôvodne rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 328 888,62 Eur s prísl., titulom náhrady škody, v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedeného pred Okresným súdom Košice
I, pod sp. zn. 42 C 32/1992) za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody pozostávajúcej z náhrady finančného
úveru a úroku, ktorý použil žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil,
že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení
primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/92. V tomto

konaní pritom bolo právoplatne rozhodnuté, že je oprávnenou osobou. Žalobca v spornej veci podal aj
ústavnú sťažnosť, pričom aj ústavný súd uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov
porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,-Sk.

20. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci, podľa ust. § 27 ods.1,2

prechodných a záverečných ustanovení Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §1 ods.1, § 2, § 3, § 4 ods.1,2 a ďalších
ustanovení Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len „Zák.č. 58/1959 Zb.“) dospel k záveru, že žalobažalobcu je nedôvodná. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie o vydanie
nehnuteľnosti v čase rozhodovania prvostupňového súdu nebolo právoplatne rozhodnuté, žaloba o
náhradu škody spočívajúca v ušlom nájme za spornú nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom vydania,

bola predčasná. „Napadnuté“ spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov boli v tom čase sporné, a preto
sporné bolo aj to, v akom podiele bol žalobca spoluvlastníkom, a z ktorého podielu by sa mal určiť aj
ušlý nájom. V súvislosti s ušlým nájmom sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že ide o fiktívnu
škodu, pričom Zákon č. 58/1969 Zb. hovorí o škode skutočnej. Finančný úver nemožno považovať za
skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou domu iba zhodnotil svoj majetok. Pod pojmom „škoda“

v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. treba rozumieť ujmu, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou. V predmetnom
konanínemožnohovoriťoškodeskutočnej,keďženeexistujeanipríčinnásúvislosťmedzivznikomškody
a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca poukázal na prieťahy v konaní, súd mal za to, že
tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v ponímaní §-u 18 Zák. č. 58/1969 Zb. Aj keď
sporné konanie, vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992, čo do trvania sporu,

bolo neprimerané a dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.6.2007, žalobca bol (aspoň) čiastočne odškodnený za prieťahy. Prieťahy v súdnom konaní však
nemožno považovať za nesprávny úradný postup, v zmysle ust. § 18 Zák. č. 58/1969 Zb. a to hlavne
z dôvodov, keď predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je nesprávny úradný postup, t.j. konanie
štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami, škoda a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za
škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, v tomto konaní splnené neboli. Pokiaľ si žalobca uplatnil
náhradu škody titulom finančného úveru, tento použil na rekonštrukciu domu, týmto žalobcovi škoda
nevznikla, pretože naopak, svoj majetok zhodnotil. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v danej veci nejde
o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ale ide o náhradu

škody, podľa Zák. č. 58/1969 Zb. Nejde o zmluvný vzťah a nejde ani o plnenie peňažného dlhu. Preto
nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, keďže ide o špecifický vzťah upravený Zák. č. 58/1969
Zb. Z týchto dôvodov súd pôvodným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2
písm. b), d), f) O. s. p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
uviedol, že exemplárna dĺžka súdneho konania, o ktorý svoj nárok opieral, vyhovoval protistranám
žalobcu, ktorí si v rámci zmluvných dojednaní upravili svoje vzájomné vzťahy k nehnuteľnosti tak, že

obaja profitovali na spoluvlastníckom podiele žalobcu a výlučne oni, takmer 20 rokov užívali finančný
úžitok z prenájmu predmetných nehnuteľností. Tým došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces, pretože prieťahy súdneho konania, ktoré konštatoval aj ústavný súd, boli v prospech
žalovaných. Narušila sa tým aj rovnosť účastníkov konania garantovaná Ústavou SR a Dohovorom o
ochrane základných ľudských práv a slobôd (správne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd - poznámka odvolacieho súdu). S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil. Namietal, že
podanie žalobného návrhu na náhradu škody niekedy v budúcnosti, až po právoplatnom ukončení
predmetného sporu, by mohlo spôsobiť premlčanie „nároku“ žalobcu. O tom, že žalobca bol osobou
oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, bolo právoplatne
rozhodnuté už v roku 2007, a rovnako súd v rozsudku určil aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu

na predmetných nehnuteľnostiach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 22.
4. 2008. K nesprávnemu úradnému postupu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. môže dôjsť nielen pri
úkonoch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Nesprávnym úradným postupom pritom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v
stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ žalovaní v konaní o reštitučnom nároku namietali veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu, súd už o tejto otázke právoplatne rozhodol keď vyslovil, že je osobou
oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Okresný súd zamietnutím

žaloby odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred ním, podľa v tom čase platnom ustanovení O. s.
p.. Vytkol okresnému súdu, že rozsudok v časti o náhradu ušlého nájomného neodôvodnil. Rovnako
nezdôvodnil, prečo nepriznal náhradu škody za hodnotu úveru, ktorú musel žalobca zaplatiť.22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný
súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj
rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním

napadnutého rozsudku.

23. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, podľa § 214 ods.2 O. s. p., v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok bolo potrebné zrušiť, podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p..

24. Rozsudok súdu prvého stupňa ako to uviedol krajský súd vo svojom uznesení - je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú
odvolací súd, v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia patrí medzi vady konania, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto
postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho

procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania bola dôvodom zrušenia
rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

25. V prejednávanej veci okresný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysvetlil dôvody svojho
rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia

nevyplýva ani vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, z akých skutkových zistení a na
základe akých úvah dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, podľa Zákona č. 58/1969

Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, na základe akých úvah okresný súd dospel
k záveru, že prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

28. Ani záver okresného súdu, že ušlý nájom a finančný úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobcu
nie sú škodou, nie je odôvodnený a súčasne nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení k
tomuto záveru okresný súd dospel, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (neoboznámil
ani listinné dôkazy, ktorými žalobca existenciu škody preukazoval a žalobcu ani nevypočul).

29. Rovnako ani záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený.

30. Z obsahu žaloby, ale aj doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v tomto konaní voči žalovanej

uplatňujenároknanáhraduškody, vzmysleZákonač.58/1969Zb.zaušlýnájomzodpovedajúciveľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáhal v konaní, vedenom pred
Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992 a za finančný úver a úrok, ktoré musel vynaložiť na
rekonštrukciu inej nehnuteľnosti, ktorú využil na uspokojenie svojich bytových potrieb. Žalobu odôvodnil
tým, že náhrady škody sa domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I,

v konaní vedenom pod sp.zn. 42 C 32/1992, ktoré konanie v čase podania žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté, pričom prieťahy v konaní Okresného súdu Košice boli konštatované aj Nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

31. Správne, ale okresný súd aplikoval na daný prípad prechodné ust. § 27 Zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž uplatňuje
náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím
účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z., a preto sa právny vzťah spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

Zákon č. 58/1969 Zb.

32. Podľa ustanovenia § 1 ods.1/, ods. 2/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, vsprávnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

33. Podľa ust. § 18 ods.1/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

34. Podľa ust. § 18 ods.2/ Zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

35. Uvedené ustanovenia zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok:

36. 1/ nesprávny úradný postup,
37. 2/ vznik škody,
38. 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

39. Citovaný zákon je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia

Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak tento zákon nemá vlastnú úpravu (§ 20 Zákona č. 58/1969
Zb.).

40. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva,
že podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

určitého štátneho orgánu (teda aj súdu), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné
v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému

postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,

ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48
ods.2 Ústavy SR (viď rozsudok NS SR z 27.novembra 2003 sp. zn. 3Cdo/134/03 a rozsudok NS SR zo
dňa 22.februára 2008 sp.zn. 5 M Cdo/1/2007).

41. Z vyššie uvedeného preto plynie, že o nesprávnom úradnom postupe možno uvažovať aj v súvislosti

s prieťahmi v konaní, ktoré sú najmä v ostatnom období značne negatívnym javom v úradnom postupe
orgánov štátu (teda aj súdov).

42. Pretože Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto
účely je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka).

43. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má

zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to s ohľadom na pravidelný sled udalostí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodenýdôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel.

44. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu
zodpovednosti žalovanej za škodu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb.

45. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede
(nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

46. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach.

47. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný
následok nevznikal.

48. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej
únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná
nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho

úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

49. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie.

50. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou
(ako príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

51. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva

škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne),prípadneinouskutočnosťou
(ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

52. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je

jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

53. Z hľadiska príčinnej súvislosti bude preto významné zistenie, či nesprávny úradný postup súdu bol
príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou.

54. Okresný súd v prejednávanom prípade dôsledne k skúmaniu splnenia vyššie uvedených
predpokladov nepristúpil.

55. Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v skúmanom konaní, splnenie tohto predpokladu je preto
nesporné. Konanie Okresného súdu Košice I, vedené pod sp. zn. 42 C 32/92 možno preto kvalifikovať

ako nesprávny úradný postup, z dôvodu prieťahov v konaní. V súvislosti s právomocou ústavného súdu
vyplývajúcou z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej
sťažnosti, v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu
právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

56. Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom však nebolo možné uzavrieť, či aj ďalšie
predpoklady pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené, keďže v tomto smere okresnýsúd nevykonal potrebné dokazovanie. Pre zodpovedanie tejto otázky bude preto potrebné doplniť
dokazovanie.

57. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že v prípade ušlého nájomného ide o fiktívnu škodu, je aj tento
jeho záver predčasný. V tomto smere totiž nevykonal žiadne dokazovanie, o ktoré by mohol tento svoj
záver oprieť. Záver okresného súdu o tom, že škoda vzniknutá z dôvodu čerpania finančného úveru nie
je škodou, pretože žalobca tým zhodnotil svoj majetok, je minimálne predčasný, lebo ani v tomto smere
nebolo vykonané náležité dokazovanie o ktoré by bolo možné takýto záver oprieť.

58. Rovnako ani záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nevyplýva ani z výsledkov vykonaného
dokazovania.

59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.1/

písm. f) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2/ O.s.p.).

60. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového
stavu veci (výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a pod.), prípadne vykonať aj
ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania alebo v potrebnom rozsahu tak, aby si zabezpečil

dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom bude právnym
názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti podľa (vyššie
citovaného)ust.§157ods.2O.s.p.,tedaabybolopreskúmateľnépreúčastníkovkonaniaapreprípadné
opravné konanie.

61.Súdvintenciáchrozhodnutiakrajskéhosúdupokračovalvkonaníatovýsluchomprávnejzástupkyne
žalobcu, keďže žalobca sa pojednávania napriek opakovaným výzvam nezúčastnil, ako aj výsluchom
žalovanej a dôkaznými listinami a to nájomnými zmluvami medzi T. W.Š. ako prenajímateľom a
U. T. T. W. ako nájomcom, pravidlami prenajímania majetku T. W. a určovania výšky nájomného,
vydaného primátorom T. W., prehľadom prenájmov obdobných nebytových priestorov v lokalite T. W.,

prehľadom požadovaného nájmu za nebytové priestory podľa ulíc v časti Košice - Stred, prehľadom
plôch miestností traktu B a traktu C predmetnej administratívnej budovy, prehľadov trhových hodnôt
obdobných nehnuteľností, potvrdením o hypotéke žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

62. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe s tým, že čiastočne žalobu, čo do výšky 208 348,29 Eur s

prísl. zobral späť a v späťvzatej časti žiadal konanie zastaviť. Naďalej trval na žalobe čo do výšky 120
539,71 Eur s prísl., ktorú sumu špecifikoval z titulu ušlého zisku za spoluvlastnícke podiely o veľkosti
3/24-ín na administratívnej budove so súpisným číslom XX na V. D. Č.. XX v W., postavenej na parcele
č. XX vo výmere X XXX m2 a na pozemku parcely č. XX o výmere X XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú
registrované v CKN Okresného úradu W.N. - katastrálny odbor pre W. W. - T. a vedené na LV č. XX XXX.

Žalobca si takto uplatnil ušlý zisk za svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti s prihliadnutím na ceny
nájmu v danej lokalite za porovnateľné nehnuteľnosti a to za trakt B predmetnej administratívnej budovy
za1rokvovýške13673,38Eur,čoza3rokypredstavujesumu 41020,14Eur,zatraktCadministratívnej
budovy za 1 rok - 22 857,42 Eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 68 572,26 Eur, za spoluvlastnícky podiel
na pozemku parcely č. 58 o veľkosti 1 255 m2, vedenej na LV č. XX XXX kat. územie W. - T. (5,- Eur

za 1 m2) za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 2 353,- Eur. Suma 8 594,31 Eur predstavuje 9,9
% úroky ročne za hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi dňa 23. 11. 1994 v sume 70 000,-
CAD od X. C. T. P. W. za obdobie rokov 1994 až 1997. Takto žalobcom uplatnený nárok spolu činí 120
539,71 Eur (41 020,14 Eur + 68 572,26 Eur + 2 353,- Eur a 8 594,31 Eur). Žalobca v súvislosti s výškou
nájomného, ktoré dohodlo T. W. so U.P. T. T. W. konkrétne pre budovu na V. D. Č.. XX v sume ročného

nájmu 483 000,- Sk čo predstavuje sumu 16 032,66 Eur uviedol, že predmetné nájomné bolo dohodnuté
medzi uvedenými subjektmi a nejedná sa o všeobecnú cenu nájomného, keďže nadobúdateľ predmetné
nehnuteľnosti ďalej prenajímal aj v prospech tretích osôb a s výškou nájomného, ktorá bola dohodnutá
medzi T. W. a U. T. T. W. nesúhlasí a domáha sa nájomného v zmysle trhovej ceny nehnuteľností v
obdobných lokalitách, ako si to žalobca vyčíslil a v súvislosti s úrokmi, ktorých sa žalobca domáha z

hypotéky, zdôraznil, že bral hypotéku v r. 1994 na opravu svojho domu a takto mu vznikla škoda titulom
úrokov, ktoré musel platiť za hypotéku za opravu svojho rodinného domu, o ktorú hypotéku by nemusel
požiadať, pokiaľ by svoj spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti prenajímal, prípadne ho odpredal.63. Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody
nad sumu 120 539,71 Eur s prísl. a k čiastočnému späťvzatiu nemala námietky, zároveň žiadala v
prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť, keďže mala za to, že žalobca nepreukázal existenciu ušlého zisku

z nájmu, rovnako ani škodu z hypotekárneho úveru, pričom preukázanie vzniku škody je jedno z troch
hlavných prvkov, ktoré musia byť splnené, aby bola daná existencia zodpovednosti štátu za škodu.
Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej trhovej hodnoty nehnuteľností, je nevyhnutné, aby
preukázal, že žiadanú sumu by skutočne titulom ušlého nájmu aj dosiahol, čo žalobca v predmetnom
konaní nepreukázal a časť žaloby v súvislosti s úrokmi, z titulu úverovej zmluvy žalobca presne

nešpecifikoval. Zároveň žalovaná vo vzťahu k uplatnenému úroku titulom ušlého zisku uviedla, že
pod ušlým ziskom treba rozumieť ujmu, ktorá nestala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - t. j. peniazmi. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného
výnosu, nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané,
že pri pravidelnom behu vecí (nebyť škodnej udalosti, resp. protiprávneho konania škodcu), mohol
žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku chovania

škodcu (škodnej udalosti). Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku
ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypoteticky)
prospech poškodený prišiel. Žalobca pred Okresným súdom Rožňava v predmetnom konaní vôbec
nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice, sp. zn. 42 C 32/1992 v
podobe konštatovaných prieťahov v konaní, skutočne by nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/24

prenajímaladosahovalbyzprenájmuziskvovýške,ktoréhosadomáhatitulomnáhradyškody.Ušlýzisk
je potrebné reálne preukázať, riadnymi dôkaznými prostriedkami, že v označenom období by žalobca
skutočne dosahoval zisk z nájmu v požadovanej výške. Zároveň potom, čo Krajský súd v Košiciach,
sp. zn. Co 130/2011 zo dňa 24. 11. 2011 rozhodol, že T. W. je povinné vydať žalobcovi nehnuteľnosť
v spoluvlastníckom podiele 3/24 nie je preukázané, že by žalobca nehnuteľnosť v spoluvlastníckom

podiele 3/24 prenajímal. Z LV č. XX XXX je zrejmé, že žalobca na základe kúpnej zmluvy po povolení
jej vkladu dňa 21. 10. 2013 predal svoj spoluvlastnícky podiel Mestu Košice, z čoho možno vyvodiť, že
aj v prípade, ak by neprišlo k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Košice, sp. zn. 42 C 32/1992,
nebol by žalobca nehnuteľnosť v podiele 3/24 prenajímal, ale by túto predal. Z vyjadrení žalobcu,
ako aj z listinných dôkazov, predložených v konaní je nepochybné, že žalobca je spoluvlastníkom

dotknutej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/24 vo vzťahu k celku. Zároveň sa od žalovanej
domáha náhrady ušlého zisku z nájmu, ktorú určil s poukazom na trhovú cenu nájmu v lokalite, v
ktorej sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť za priestory využívané na administratívne účely s použitím
argumentácie, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice, v konaní sp. zn.
42 C 32/1992 mohol žalobca prenajímať svoj spoluvlastnícky podiel za trhovú hodnotu nehnuteľností.

Vzhľadom však na to, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti len v časti 3/24, je predpoklad
uzavretia takejto nájomnej zmluvy čisto hypoteticky, pričom by na uzavretie nájomnej zmluvy potreboval
súhlas ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá má predstavovať
úrok vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za r. 1994 až 1997 v sume 8 594,31 Eur, vo vzťahu k
uplatnenej náhrade škody ako úroku z hypotekárneho úveru žalovaná vzniesla v zmysle § 22 ods. 1/ a

ods. 2/ Zákona 58/1969 Zb. námietku premlčania v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote.
Ak žalobca uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 22. 11. 1994 a zmluvný vzťah trval do r. 1997,
žalobca už v r. 1994 mal vedomosť o tom, že je povinný hradiť aj úrok z poskytnutého úveru, to znamená,
právo na náhradu škody v subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehote uplynulo dňa 22. 11. 1997. Právo na
náhradu prípadnej škody vo vzťahu k úroku z hypotekárneho úveru v objektívnej premlčacej lehote sa

premlčalo dňa 22. 11. 2004, pričom žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Rožňava až dňa 26. 3.
2010. Žalovaná tiež uviedla vo svojom vyjadrení, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala poskytovať
náhradu škody za úrok z hypotekárneho úveru aj žalobcovej manželke - pani P. P., ktorá taktiež uzavrela
spolu so žalobcom predmetnú Zmluvu o hypotekárnom úvere. Manželka žalobcu, ale nebola účastníkom
konania, vedeným pred OS Košice, sp. zn. 42 C 32/1992, z titulu nesprávneho úradného postupu,

ktorého sa žalobca náhrady škody voči žalovanej domáha, a ani jej z uvedeného titulu žiadna škoda
nevznikla. Je nepochybné, že žalobca so svojou manželkou uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere
dobrovoľne, na základe svojej slobodnej vôle a súhlasili aj s úrokom z hypotekárneho úveru vo výške
9,90 % ročne, za čo žalovaná v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť.

64. Žalovaná zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Vo svojom vyjadrení, pokiaľ ide o ušlý zisk z
nájmu, za trak B a trakt C a podiel vo vzťahu k pozemku uviedla, že tento nárok žalobcu považuje za
nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného
súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992, žalobca by nehnuteľnosť prenajímal adosiahol by zisk vo výške, ktorej sa domáha od žalovanej v tomto konaní ako náhrady škody. Zároveň
je treba si uvedomiť, že žalobca je vlastníkom - spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podieli 3/24-ín a z toho
dôvodu žalovaná považovala predpoklad uzavretia nájomnej zmluvy za trhovú hodnotu za hypotetický.

Vo vzťahu k úroku z úveru vo výške 9,90 %, taktiež zotrvala na prednesenej argumentácii a považovala
nárok žalobcu za premlčaný minimálne v 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, nakoľko mala za to, že
žalobca sa už v r. 1994 dozvedel o výške úroku, ktorý bude musieť uhradiť a teda jeho nárok sa premlčal
ešte v r. 1997, pričom žalobný návrh bol podaný až dňa 26. 3. 2010. Žalovaná zastávala názor, že
žalobcaajehomanželkadobrovoľnezoslobodnejvôleuzavreliZmluvuohypotekárnomúvereazároveň

súhlasiliajsvýškouúrokuzúveruatedažalovanánemôženiesťzodpovednosťzaslobodnérozhodnutie
žalobcu. Na základe uvedeného žiadala žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu
si uplatnila náhradu trov konania v podobe cestovných nákladov.

65. Žalobca k vznesenej námietke premlčania náhrady škody úroku z hypotekárneho úveru uviedol,
že žalobca sa nesprávne domnieva, že premlčacia doba uplynula dňa 22. 11. 2004, pretože podľa

špeciálnejúpravyzákonaozodpovednostizaškoduzroku1969,podľa§22, jeplynutiepremlčacejdoby
naviazané na doručenie rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, v ktorom bol nesprávny úradný
postup konštatovaný. To sa stalo Nálezom ÚS zo dňa 14. 6. 2007, v ktorom boli konštatované prieťahy
v konaní a bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote, podľa článku 6 ods. 1/ vyššie uvedeného zákona. Pokiaľ žaloba bola podaná dňa 26. 3. 2010,

bola podaná v lehote určenej v § 22 ods. 1/citovaného zákona, keď rozhodnutie, sp. zn. IV ÚS 56/2007
bolo doručené dňa 14. 6. 2007. Žalobca má za to, že zo strany žalovanej sú to len hypotetické dohady o
tom, žežalobcabyneprenajímalnehnuteľnosť,resp.svojpodielvnehnuteľnosti,keďžehopredalmestu,
to však bolo spôsobené len extrémnou dĺžkou konania. Ak by bolo konanie o vydanie nehnuteľností
ukončené včas, t. j. podľa rozhodovacej praxe cca do 3 rokov, žalovaná by nemohla namietať, že

by žalobcovi nemohlo takéto právo vzniknúť, alebo že by sa žalobca správal určitým spôsobom. V
danom prípade ide o nebytové priestory - administratívne, ktorý majetok resp. ktorá nehnuteľnosť by sa
prenajímala. Pri 3/24-inách podielu žalobcu, by na prenajímanie nehnuteľnosti podľa tvrdenia žalovanej
potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov, s ktorým tvrdením ale žalobca nesúhlasí, pretože v zmysle
Občianskeho zákonníka sa o spoluvlastníckom podiele rozhoduje podľa veľkosti podielov. V tomto

prípade, keďže išlo o administratívne priestory, nebolo potrebné nič si odhlasovať a preto by nebol
potrebný súhlas ďalších spoluvlastníkov. Ide o autonómne rozhodovanie sa, ako sa naloží s vlastným
majetkom.

66.Ďalejžalovanástrananamietalaaj časťžaloby,ktorásatýkaúrokovzhypotékyžalobcom uplatnenej

sume 8 594,31 Eur, ktorá hypotéka bola vlastne poskytnutá aj žalobcovej manželke, ako spoludlžníčke.
Takáto náhrada škody vlastne patrí do BSM manželov. To znamená, že pokiaľ by musel žalobca vykrývať
aj náklady manželky, opäť by bol na tom stratový, pretože majetok oboch týchto dlžníkov sa považuje
za spoločný majetok. V súvislosti so špecifikáciou sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca si
uplatňoval sumu vo výške 120 539,71 Eur a zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 16 %

ročne za obdobie od 15. 6. 2007 do 31. 12. 2007 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 12 % ročne od 1.
1. 2008 do 31. 12. 2008 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9,5 % ročne od 1. 1. 2009 do 20. 1. 2009 zo
sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9 % ročne od 21. 1. 2009 do 10. 3. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo
výške 8,50 % ročne od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 8,25 % ročne od
8. 4. 2009 do 15. 5. 2009, vo výške 8 % ročne od 13. 5. 2009 do zaplatenia zo sumy 120 539,71 Eur.

Zároveň žalobca zdôraznil, že súd hodnotu nehnuteľnosti má posudzovať podľa trhovej ceny obdobne,
ako to bolo určené v rozsudku KS v Košiciach, ktorým boli vydané nehnuteľnosti žalobcovi.

67.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniavzmysle§191ods.1/CSP,keďsúdhodnotildôkazypodľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo

prihliadalnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,akoajs poukazomnazáveryrozhodnutiaKrajského
súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, dospel k tomu záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná, len čo do výšky 16 047,62 Eur, kým v prevyšujúcej časti je žaloba nedôvodná,
neopodstatnená a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

68. Pri riešení otázky v príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou
(akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná). Pre posúdenie zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je
požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla a konkrétnymkonaním škodcu, ak je protiprávne, prípadne inou skutočnosťou, ak bola tvrdená a preukázaná) sa
zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou
z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Z hľadiska príčinnej súvislosti súd preto zisťoval,

či nesprávny úradný postup súdu bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou. Z obsahu
spisu vyplýva, že prvý predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup prejednávanej veci je naplnený,
čo konštatoval Ústavný súd SR, keď prieťahy v konaní možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup
a keďže v súvislosti s právomocou Ústavného súdu, vyplývajúcou z článku 127 Ústavy SR, je potrebné
rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto článku a konaním, predmetom ktorého je

nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom,
takto uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že pre existenciu nároku žalobcu na náhradu
škody sú splnené predpoklady a to z titulu nájomného za sporné obdobie, čo do výšky 6 012,- Eur za
administratívnu budovu so súpisným číslom XX a za pozemok na parcele č. XX v sume 15,62 Eur ,
keď súd pri určení výšky, z titulu nájomného (za budovu a pozemok) považoval za najobjektívnejšie

vychádzať z nájomnej zmluvy, uzavretej medzi T. W. a U. T. T. W. a aj v zmysle ktorej nájomnej zmluvy
predmetom nájmu bola práve sporná budova (a nie obdobná iná budova), ako aj vzhľadom na dôkaznú
situáciu, keď žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by v kritickom období mohol za výhodnejšie
nájomné, než je uvedené v nájomnej zmluve medzi T. W. a U. T. T. W., predmetnú nehnuteľnosť
prenajímať. Naviac, s poukazom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu nemohol sám rozhodnúť o

prenájme dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca predložil dôkazy o nájme nehnuteľností v obdobnej
lokalite za trhové ceny, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konkrétnu nehnuteľnosť v spornom
období by mohol prenajímať prípadne aj žalobca spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, vzhľadom na jeho
spoluvlastnícky podiel, kým uzavretie nájomnej zmluvy za trhovú hodnotu, v zmysle návrhu žalobcu
súd považoval len za hypotetický a nereálny. V súvislosti s uplatneným nárokom úrokov z hypotéky, o

ktorú hypotéku žalobca požiadal spolu aj so svojou manželkou, ktorá ale nebola žalobkyňou v konaní, v
ktorom došlo k prieťahom v konaní, súd poukazuje na to, že žalobca o predmetný úver požiadal ešte v
novembri1994,kedyeštenebolspoluvlastníkomdotknutejnehnuteľnosti,spredmetnounehnuteľnosťou
nemohol ani nakladať (predať, resp. prenajímať) a z údajného predaja resp. prenájmu ako to uviedol,
by financoval rekonštrukciu svojho domu, pritom v predmetnom konaní, vedenom na Okresnom súde

Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 nebol ani žalobcom (žalobkyňou, v tom čase bola jeho matka, ktorá
zomrela až v r. 1996) a preto prípadné prieťahy v predmetnom konaní nemohli mať vplyv na výber
jeho úveru v r. 1994, naopak, žalobca spolu aj so svojou manželkou dobrovoľne, zo slobodnej vôle
uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere a súhlasili aj s výškou úroku z úveru, za čo žalovaná skutočne
nemôže niesť zodpovednosť, keďže tvrdenie žalobcu, že mohol získať finančné prostriedky z predaja

dotknutej nehnuteľnosti, resp. z prenájmu v roku 1994 bolo len účelové a nereálne, keď nehnuteľnosťou
v prípade včasného ukončenia veci pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 by mohla
disponovať len matka žalobcu a nie žalobca. V období, kedy žalobca spolu aj s manželkou požiadali
o úver, žalobkyňou v dotknutom konaní, ako je aj vyššie uvedené, bola žalobcova matka a len ona
mohladisponovaťsospornounehnuteľnosťouaniežalobca.Žalobcovitaktozuvedenéhotitulunemohla

vzniknúť ani škoda, ktorej sa predmetnou žalobou domáha, z titulu úrokov z poskytnutého finančného
úveru. Z uvedeného dôvodu súd považoval už za bezpredmetné zaoberať sa aj prípadnou vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovanej, v súvislosti s náhradou škody, ktorá predstavovala úrok
vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za roky 1994 - 1997 v sume 8 594,31 Eur. Súd žalobcovi
nepriznal ani úroky z omeškania zo žalovanej sumy, keďže v danej veci skutočne nešlo o vzťah medzi

dlžníkom a veriteľom, ako to ustanovuje ustanovenie § 517 OZ, ale jedná sa o náhradu škody podľa
Zákona č. 58/1969 Zb., čo nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri
tomto špecifickom vzťahu nemožno hovoriť ani o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah,
ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom, alebo bezdôvodným obohatením, naopak, jedná sa
o špecifický vzťah, upravený vyššie citovaným zákonom. Naviac, súd poukazuje na to, že výška škody,

ktorou súd zaviazal zaplatením žalovanú, bola od počiatku sporná a určená výška škody je uvedená
v predmetnom rozhodnutí. Čo sa týka priznanej sumy žalobcovi vo výške 6 027,62 Eur, táto suma
predstavuje sumu 6 012,- Eur, z titulu nájomného za predmetnú budovu za žalované obdobie 3 rokov,
vychádzajúc z výšky nájomného, v zmysle nájomnej zmluvy, uzavretej medzi zmluvnými stranami - T.
W.N. ako prenajímateľom a nájomcom U. T. T. W.N. U.. G.. C.., keď výška nájomného za spornú budovu

bola určená v predmetnej zmluve za rok v sume 483 000,- Sk, čo predstavuje 16 032,- Eur. Za 3 roky
táto suma predstavuje sumu 48 096,- Eur, z toho spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/24-iny predstavuje
za obdobie 3 rokov sumu 6 012,- Eur, kým za pozemok na parc. č. 58 vo výmere 1 255 m2 v zmysle
predmetnej zmluvy bolo určené nájomné sumou 1,- Sk/ročne za meter štvorcový, čo predstavuje 0,033Eur za výmeru 1 255 m2 je to suma 41,65 Eur a obdobie 3 rokov podiel žalobcu 3/24-ín za 3 roky
prestavuje sumu 15,62 Eur. Celkove táto suma z titulu škody predstavuje sumu 6 027,62 Eur.

69. Z vyššie uvedených dôvodov aj s poukazom na ustanovenie § 442 OZ ods. 1/ (uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo), súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
keď žalobcovi priznal náhradu škody - ujmy, za ktorú je požadovaná náhrada v celkovej sume 6 027,62
Eur, ktorá škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti konaním škodcu, nezákonným rozhodnutím, za
ktoré sa považujú resp. kvalifikujú aj prieťahy v konaní. Súd túto náhradu žalobcovi priznal, keďže má

za to, že je vylúčená kolízia právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

70. Súd v časti o zaplatenie 208 348,29 Eur s prísl. konanie s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2/
CSP zastavil, keďže žalobca v časti žalobu zobral späť, s ktorým späťvzatím súhlasila aj žalovaná.

71. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2/ CSP, keď súd nepriznal náhradu trov

konania žiadnej zo strán, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a žalovaná si trovy konania
neuplatnila resp. nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.