Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Pc/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201045
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:2519201045.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa:
T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. W. XXX/XX, J. nad P., proti odporcovi - synovi navrhovateľa:
T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa T. D., nar. X.X.XXXX voči synovi T. D., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy určovanou rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/329/2012-39 zo dňa
30.5.2013 a to s účinnosťou od 24.9.2019.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2019 domáhal zrušenia svojej vyživovacej

povinnosti voči plnoletému synovi z dôvodu, že syn úspešne ukončil Strednú odbornú školu v
Rakoviciach v odbore záhradník s dvojročnou nadstavbou denného štúdia ukončeného maturitou a je
fyzicky i psychicky zdravý, schopný sa zamestnať a je schopný sa živiť sám.
2. Odporca sa k návrhu, ktorý mal doručený do vlastných rúk, nevyjadril.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 24.09.2019, na ktoré sa dostavila navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ na pojednávaní doplnil, že na podanom návrhu trvá, výživné žiada zrušiť odo dňa konania
pojednávania a to, čo už odporcovi zaplatil, nežiada späť. Podotkol, že sa vždy uskromnil, aby mohol
synovi platiť výživné, a kedykoľvek za ním syn príde, vrámci svojich možností mu pomôže. Odporca na
pojednávaní pri výsluchu uviedol, že strednú školu ukončil maturitou dňa 23.05.2019 a potom si hľadal
prácu cez kamaráta. Od 01.09.2019 je evidovaný na Úrade práce a evidencia trvá. Úrad prácu mu hľadá
zamestnanie, ale na žiadnom pohovore cez Úrad zatiaľ nebol. Aktuálne je zamestnaný na dohodu v

spol. Plantex s.r.o. s hodinovou mzdou 3,- eur, zatiaľ mu mzda žiadna vyplatená nebola, ale na základe
dohody so šéfom by jeho mesačný príjem mal byť okolo 600-700,- eur. Pracuje na dohodu, pretože mu
povedali, že aktuálne v tejto spoločnosti na trvalý pracovný pomer zamestnancov neprijímajú. Dohodu
má do 20.12.2019 a náplňou jeho práce je vykonávanie záhradníckych činností, teda pracuje v tom
odbore, ktorý vyštudoval. Uviedol, že nemá v úmysle ďalej študovať, prihlášku na ďalší stupeň štúdia
si nepodal. S návrhom na zrušenie výživného nesúhlasil, pretože nemá ešte trvalú prácu a bude so

zrušením výživného súhlasiť, keď si nájde trvalý pracovný pomer. Uviedol, že nemá žiadne zdravotné
obmedzenie a zdravotný stav mu nebráni vo výkone práce. Býva s matkou, svoje potreby uhrádza z
peňazí, ktoré mu dá matka, otec mu výživné pravidelne posielal, ale teraz prvý mesiac už neposlal.
Peniaze na všetko mu dáva matka, žiadne dávky nepoberá.

4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise

a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/329/2012-39 zo dňa 30.05.2013 právoplatného dňa
21.06.2013 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov odporcu (vtedy ešte maloletého)
rozvedené. Maloletí synovia T. (odporca) a U. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ

ako otec bol zaviazaný platiť na odporcu (vtedy ešte maloletého) výživné v sume 100,- eur mesačne.
Od tejto úpravy výživného k ďalšej úprave (zníženiu, zvýšeniu) výživného na odporcu nedošlo.

6. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že odporca ako syn navrhovateľa podľa potvrdenia Strednej
odbornej školy Rakovice zo dňa 04.09.2019 bol žiakom tejto školy v učebnom odbore záhradník od

01.09.2014 do 31.08.2017 a štúdium ukončil záverečnou skúškou. Od 01.09.2017 do 22.05.2019 bol
odporca žiakom 2-ročného nadstavbového štúdia v odbore záhradníctvo a štúdium ukončil maturitnou
skúškou. Ďalej bolo zistené ( z preukazu predloženého na pojednávaní), že od 01.09.2019 je odporca
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, evidencia trvá.
Súd mal preukázané, že odporca uzatvoril so zamestnávateľom - spol. Plantex, s.r.o., IČO: 34 141 481
dohodu o vykonaní práce počnúc od 05.09.2019, pričom odporca potvrdil, že dohodnutá odmena bola

vo výške 3,- eur na hodinu s tým, že mesačný príjem by mal predstavovať cca 600,- až 700,- eur.

7. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia: Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že plnoletý syn navrhovateľa sa už nepripravuje

na budúce povolanie, keďže ukončil stredoškolské nadstavbové štúdium úspešným zložením maturitnej
skúšky dňa 22.05.2019, pričom v ďalšom štúdiu už nemieni pokračovať. Aktuálne je odporca vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracuje na základe dohody o vykonaní práce v odbore, ktorý
vyštudoval, nemá žiaden zdravotný hendikep, ktorý by ho vo výkone práce akokoľvek obmedzoval,
nepoberá žiadne dôchodky ani dávky.

9. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo
sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo

forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu,
t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou
prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa
a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.

10. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa,
keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie
mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno
považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej

pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla,
spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený
zdravotnýstav,nepriaznivásituácianatrhupráce,zasúčasnéhoaktívnehoprístupudieťaťakhľadaniusi
vhodnéhozamestnania.Pokiaľvšakideoodporcu,ktorýukončenímstredoškolskéhoštúdiaprejavilvôľu
viac nepokračovať v príprave na budúce povolanie, ktorý je plne pracovne spôsobilý bez zdravotných

kontraindikácii, niet dôvodu konštatovať, že odporca nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Nie
je podstatné, že je odporca aktuálne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani to, že pracuje
“len“ na dohodu a zatiaľ nie je v pozícii zamestnanca v pracovnom pomere na dobu neurčitú, podstatné
je to, že potenciálne odporca je schopný si vlastnou prácou zabezpečovať sám svoju obživu, v čommu nebránia žiadne výnimočné okolnosti, ako je zhoršený zdravotný stav, alebo výrazne nepriaznivá
situácia na trhu práce. Okrem toho sa žiada dodať, že je predovšetkým na odporcovi, aby si aktívne
hľadal prácu, pokiaľ s dohodou o vykonaní práce, ktorú aktuálne má uzatvorenú, nie je spokojný a aby

vynaložil úsilie na to, aby sa mu podarilo zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere. Ak odporca
na pojednávaní uviedol, že si po skončení štúdia hľadal prácu „cez kamaráta“ a aktuálne je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a Úrad mu hľadá prácu, no zatiaľ ona žiadnom pohovore
nebol, nesvedční to o odporcovom aktívnom prístupe k nájdeniu si trvalého či lepšie ohodnoteného
zamestnania. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča nie je a nemôže byť naviazané na okamih, keď

si dieťa nájde zamestnanie, s ktorým bude spokojné (tu rozumej najmä pracovný pomer na dobu
neurčitú, teda trvalý pracovný pomer) tak, ako to v konaní prezentoval odporca, keď uviedol, že so
zrušením výživného bude súhlasiť až vtedy, keď bude v trvalom pracovnom pomere. V konečnom
dôsledku by to mohlo v absurdnom prípade znamenať, že ak sa dieťaťu nikdy nepodarí nájsť trvalé
zamestnanie, tak by vyživovacia povinnosť rodiča k nemu mohla trvať prakticky neobmedzený čas.
Podstatné je pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti len to, či je odporca objektívne schopný

sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Táto podmienka u odporcu naplnená bola v celom rozsahu,
nakoľko odporca ukončil prípravu na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky, v ďalšom štúdiu
aktuálne nepokračuje ani pokračovať v budúcnosti nemieni, nemá žiadne zdravotné postihnutie či
ochorenie, ktoré by mu bránilo riadne sa zamestnať a nemá ani žiadne obmedzenie, ktoré by mu
bránilo aktívne pristupovať k nájdeniu si riadneho trvalého zamestnania. Na strane odporcu neboli

tvrdené, ale vykonaným dokazovaním neboli ani zistené také okolnosti, ktoré by obmedzovali jeho
spôsobilosť zaradiť sa do pracovného procesu za účelom výkonu zárobkovej činnosti. Ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi preto nemôže založiť ani jeho aktuálne vedenie v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani to, že zatiaľ pracuje len na dohodu a nie v takom dlhodobom
pracovnom pomere, o akom má odporca predstavu. Na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu

totiž stačí, aby dieťa malo schopnosť sa samo živiť, nie je nutné, aby sa reálne dieťa aj samo živilo.
Schopnosť odporcu živiť sa samostatne, je nutné vzhľadom na vyššie uvedené závery a vzhľadom na
nezistenie takých okolností, ktoré by jeho pracovnú spôsobilosť obmedzovali, jednoznačne konštatovať.
S poukazom na tieto skutočnosti súd preto pristúpil k zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa
k odporcovi, a to v súlade s návrhom navrhovateľa s účinnosťou od 24.09.2019. K tomuto dňu je

odporca už schopný sa živiť samostatne, ktorú schopnosť nadobudol ukončením prípravy na budúce
povolanie už o niekoľko mesiacov skôr, a teda zmena pomerov dokonca predchádzala dátumu, od
ktorého navrhovateľ žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, čo je v konečnom dôsledku na prospech
odporcu.

11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre

aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.