Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7110208343.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: N.. L. P., B.. XX. XX. XXXX, X.
XXXX XXth H. A., P., X.. S.. P. XBX, W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o 328 888, 62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 15. 11. 2018 č.k. 8C/119/2010-448 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že pôvodne sa žalobca žalobou domáhal voči
žalovanejzaplateniasumy328.888eursprísl., titulomnáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom,spočívajúcomvporušeníprimeranýchlehôtvkonanívedenompredOkresnýmsúdomKošice

I, sp. zn. 42 C/32/1992.

3. Oproti pôvodne uplatňovanému nároku žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 208.348,29 eur
a súd prvej inštancie v tejto časti zastavil konanie výrokom rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
23.08.2017č.k.8C/119/2010-355,vočiktorémuvýrokunebolopodanéodvolanie,pretotentonadobudol
právoplatnosť. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody pozostávajúcej z finančného úveru a úroku,
ktorý použil na rekonštrukciu svojho rodinného domu vo výške 8.594,31 eur, o tomto nároku rozhodol

súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. 08. 2017 č.k. 8C/119/2010-355, ktorý v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 09. 2018 č.k. 9Co/431/2017-427, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvej inštancie v tomto zamietajúcom výroku nadobudol právoplatnosť.

4. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie 111.945,40 eur z dôvodu ušlého nájmu za
spoluvlastnícky podiel žalobcu, t.j. 3/24-in na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o vydanie
nehnuteľnosti vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 42C/32/1992 za obdobie rokov 2017

- 2010.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní potrebného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle § 27
ods. 1. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 1 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom
(ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“), § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z právneho názoru

odvolacieho súdu vysloveného vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, ktorými boli zrušené skoršie
rozsudky súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci ohľadne nároku žalobcu, ktorý zostal predmetom
konania skúmal splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

7. Prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovanej, ktorým je nesprávny úradný postup v
prejednávanej veci bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, aj s poukazom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 06. 2017 sp. zn. IV.ÚS 56/07-30, z ktorého vyplynulo, že základné

právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 42C/32/1992, porušené bolo. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi priznané aj finančné
zadosťučinenie vo výške 150.000,00 Sk a náhrada trov právneho zastúpenia.

8. Žalobca náhradu ušlého zisku za spoluvlastnícke podiely o veľkosti 3/24-tin na predmetnej
nehnuteľnosti odôvodnil tým, že pri jej vyčíslení vychádzal z ceny nájmu v danej lokalite za porovnateľné
nehnuteľnosti, a to trakt B predmetnej administratívnej budovy za jeden rok vo výške 13.673,38 eur, čo
za tri roky predstavuje sumu 41.020,14 eur, za trakt C administratívnej budovy za jeden rok - 22.857,42

eur, čo za tri roky predstavuje sumu 68.572,26 eur, za spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XX
o veľkosti 1.255 m2, vedenej na LV č. XXXXX W.. Ú.. W. - T. (5 eur za 1m2), za spoluvlastnícky podiel
žalobcu vo výške 2.353 eur. V súvislosti s výškou nájomného vychádzal zo zmluvy uzavretej medzi
MestomKošicesoSprávoumajetkumestaKošice,konkrétneprebudovynaV.D.Č..XXvsumeročného
nájmu483.000Sk,čopredstavujesumu16.032,66eurauviedol,žepredmetnénájomnébolodohodnuté

medzi uvedenými subjektmi a nejde o všeobecnú cenu nájomného, keďže nadobúdateľ predmetnej
nehnuteľnosti ďalej prenajímal aj v prospech tretích osôb a s výškou nájomného, ktorá bola dohodnutá
medzi Mestom Košice a Správou majetku mesta Košice nesúhlasil. Domáhal sa nájomného v zmysle
trhovej ceny nehnuteľnosti v obdobných lokalitách.

9. V súvislosti s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení zo dňa 12. 09. 2018 č.k.
9Co/431/2017-427 v súvislosti s preukázaním dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody z dôvodu
ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti, súd prvej inštancie vyzval žalobcu na
doplneniedôkazovnapreukázanievýškyušléhoziskuvpodobestratypríjmuzaprenájomnehnuteľnosti,
ktorú by v požadovanom období za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa

bežných pomerov, zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluve, od ktorej je potrebné odpočítať čiastku,
ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť. Žalobca na základe tejto výzvy súdu uviedol,
že trvá na podanej žalobe a rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nespravodlivé. Poukázal na
skutočnosť, že jeho rodina bola o majetok pripravená tým spôsobom, že falošne jeho matku vyhlásili
za nezvestnú v čase odňatia nehnuteľnosti v roku 1962. Sporná nehnuteľnosť bola prenajímaná už v

50 rokoch a slúžila na prenájom podnikateľom ešte v tom čase, keď to zákon umožňoval, t.j. pred 40.
rokom. Matka žalobcu - ako majiteľka nehnuteľnosti a žalovaný, t.j. štát odovzdával túto nehnuteľnosť
právnickým osobám, ktoré na tom finančne profitovali, prenajímali a dodnes nehnuteľnosť prenajímajú.
Sporná nehnuteľnosť bola od 90 roku sústavne prenajímaná za účelom podnikateľského nájmu a
žalobca je pobúrený, pretože nemôže žiadosť škodu, ktorá mu skutočne bola spôsobená, pretože to

nebola len škoda, ale všetko, čo s predmetným vlastníctvom súvisí. Žalobca od smrti svojej matky v r.
1996 a fakticky odvtedy asi 22 rokov, čo trval spor bol poškodzovaný a preto rozhodnutie krajského súdu
považoval za nespravodlivé, nedemokratické s tým, že bude pokračovať v konaní do tej doby, kým sa
mu nedostane zadosťučinenia v zmysle zásad spravodlivosti. Na pojednávaní sa žalobca cestou svojej
právnej zástupkyne vyjadril, že predmetnú nehnuteľnosť predal, naďalej sa využíva na podnikateľský

nájom. Bola mu vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosť, to ale nevyriešilo tie nespravodlivosti, ktoré
sa udiali. K predloženiu konkrétnych dôkazov, ku ktorým bol žalobca vyzvaný, žalobca cestou právnej
zástupkyne uviedol, že nemá žiadne iné dôkazy, ako tie, ktoré súdu doposiaľ predložil a judikatúra, ktorá
rieši reštitúcie je tak dobovo zastaralá, že by sa v praxi nemala ani aplikovať.10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po aplikácii ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na daný prípad dospel k záveru, že žaloba žalobcu o náhradu škody titulom ušlého

zisku nie je dôvodná a opodstatnená, preto žalobu zamietol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťažovalo ohľadom preukázania tohto nároku, keď súdu nepredložil potrebné dôkazy na
preukázanie výšky ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom predmetnej nehnuteľnosti. V
dôsledku neunesenia dôkazného bremena neostávalo súdu iné, ako jeho žalobu zamietnuť.

11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. V dôvodoch

odvolania s poukazom na § 2, § 10, § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. uviedol, že za nesprávny úradný
postup štátneho orgánu sa považuje aj nevydanie rozhodnutia včas v primeranej lehote. Extrémna dĺžka
reštitučného súdneho procesu o vydanie nehnuteľnosti vážne zasiahla do vlastníckych práv žalobcu,
nakoľko umožnila žalovanému aby ako vlastník ďalších 20 rokov nakladal s nehnuteľnosťami žalobcu
a prenajímal ich tretím osobám, hoci mu k nim žiadne vlastnícke právo nikdy legitímne nevzniklo. Profit

žalovaného z prenájmu nehnuteľností tretím osobám bol vzhľadom na podnikateľský boom v rokoch
90-tich a nasledujúcich rokoch významný. Jeho ekonomické prínosy mnohonásobne prevyšujú to, čo
titulom náhrady škody požaduje žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca namietal, že súdne
konanie nie je voči nemu spravodlivé. V rozhodnutiach súdov absentuje riadne vyhodnotenie dôkazov o
skutočnej podlahovej ploche nehnuteľnosti a z toho vyplývajúceho podielu, ktorý v metroch štvorcových

prislúchal žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, vrátane pozemku. V
rozsudku nie je uvedené, prečo súd nepostupoval podľa skutočnej plochy domu, pripadajúcej žalobcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi. Znalecký posudok vyhotovený v priebehu súdneho konania o výmere
každej miestnosti trojposchodovej budovy bol vypracovaný detailne, podľa traktov A, B, C a je v súdnom
spise. Žalobca odmieta, aby sa pre účely náhrady mu spôsobenej majetkovej ujmy používali akési

paušály bez ohľadu na skutkový stav veci, na znalecký posudok a na výpočty odporujúce skutkovému
stavu veci a zákonu. Špeciálny ukazovateľ použitý súdom na tieto účely nemá oporu v žiadnej právnej
norme. Údajný ročný paušál, ktorý protiprávne držiteľ nehnuteľnosti použil pri ich odovzdaní na účely
podnikateľského nájmu tretej osobe, aby nehnuteľnosti ďalej prenajímal so ziskom, nie je ukazovateľom
škody. Takýto postup nemá žiadnu oporu v právnych normách. Matka žalobcu bola v roku 1964

protiprávne vyhlásená za nezvestnú osobu nepravdivo, aby sa s jej nehnuteľnosťami mohlo nakladať.
Matka žalobcu a žalobca splnili všetky podmienky uvedené v § 18 zák. č. 58/69 Zb. Nesúhlasil so
záveromsúdu,žesvojprávnynárokneosvedčil,lebonepredložilzmluvuoprenájmesvojejnehnuteľnosti
a o výške ceny nájmu. Podľa toho by sa žalobca mal dopustiť podvodného konania voči tretej osobe,
ktorej mal ponúknuť svoj podiel na nehnuteľnostiach do nájmu, hoci nehnuteľnosť nemal ani v držbe.

Žalobca nemohol nikomu dať do nájmu svoj podiel na nehnuteľnostiach, ani nehnuteľnosť odovzdať
nájomcovi, lebo by sa vystavil nebezpečenstvu podvodného konania. Išlo by o neplatný právny úkon
alebo fiktívnu zmluvu. Ide o právne bezvýznamnú špekuláciu. Napadnuté rozhodnutie by v prípade
právoplatnosti spĺňalo zákonné predpoklady v zmysle § 420 a § 421 C.s.p.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, pretok ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. 09. 2019 o 10.0 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa

19. 09. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

16. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.17. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby o náhradu škody titulom ušlého
zisku na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tohto nároku. Odvolací súd sa s

týmito dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Správne súd prvej inštancie po aplikácii prechodných ust. § 27 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok
žalobcu posudzoval v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., keďže žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zákona

č. 514/2003 Z.z.

19. Správne súd prvej inštancie po aplikácii ust. § 1 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969
Zb. dospel k záveru, že prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti štátu, ktorým je nesprávny úradný
postup, bol naplnený. Vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.06.2017 sp. zn. IV. ÚS56/07
- 30, z ktorého vyplynulo, že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 42C/32/1992 Zb. porušené bolo. Týmto rozhodnutím
bolo žalobcovi priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk a náhrada trov právneho
zastúpenia. Nesprávny úradný postup zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje, avšak vychádzajúc zo súdnej

praxe niet pochýb o tom, že nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo aj oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá
nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez
zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

20. Ďalším predpokladom pre splnenie zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. je
preukázanie existencie škody, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.

21. Pretože zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto

účely je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka úhrada sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

23. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že výška ušlého zisku v podobe straty
príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k čiastke, ktorú by v požadovanom období poškodený za
obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa bežných pomerov zodpovedajúcich
platnej nájomnej zmluve, od ktorej je potrebné odčítať čiastku, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku
vynaložiť.

24. Na preukázanie dôvodnosti tohto nároku by žalobca musel v konaní tvrdiť a preukázať, že v
predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu možnosť konkrétnu nehnuteľnosť za určitú čiastku
prenajímať a žeby sa tak pri normálnom behu, nebyť protiprávneho konania žalovanej, stalo. Dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.

25. Pre posúdenie nároku žalobcu nestačí len odkaz na to, že predmetnú nehnuteľnosť prenajímalo
Mesto Košice bez preukázania tej skutočnosti, že žalobca mal reálnu možnosť túto nehnuteľnosť
prenajímať. Pri skúmaní tohto nároku je potrebné vziať zreteľ aj na tú významnú skutočnosť, že
žalobca sa nestal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale jeho podiel na predmetnej

nehnuteľnosti predstavoval 3/24 - in. Za takejto situácie o hospodárení s nehnuteľnosťou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pre vyhovenie žalobe preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že disponoval súhlasom
ostatných spoluvlastníkom na prenajímanie predmetnej nehnuteľnosti a že skutočne mal reálnu
možnosťpredmetnúnehnuteľnosťzapožadovanéobdobieprenajať.Bezpreukázaniatýchtoskutočností

nemožno žalobe vyhovieť.

26. Súd prvej inštancie v intenciách vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vyzval žalobcu,
aby predložil dôkazy, alebo navrhol, aké dôkazy by mal súd vykonať za účelom preukázania nárokuna náhradu škody titulom ušlého zisku. Žalobca však v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy vykonať.
Poukázal na svoje doterajšie tvrdenia, o ktoré oprel žalobný nárok a na dôkazy už vykonané pred súdom
prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že

nárok žalobcu zo zisteného skutkového stavu nemožno považovať za preukázaný.

27. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. C.s.p. S dokazovaním imanentne
súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť
strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

28. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k
uplatnenému nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca
totiž v konaní nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že predmetnú nehnuteľnosť hodlal
a mál zároveň aj reálnu možnosť za určitú čiastku prenajímať, a že sa tak nestalo len z dôvodu prieťahov
v konaní, ku ktorým došlo pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 42C/32/1992.

29. Ušlý zisk tak, ako má na mysli § 442 Občianskeho zákonníka sa prejavuje stratou očakávaného
prínosu. Nepostačuje pritom len pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, ale
musí byť bezpečne preukázané, že nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne
očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

30. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, za ušlý zisk nemožno považovať len hypotetický zisk, tak ako sa
domnieva žalobca. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden taký dôkaz, z ktorého by vyplynul
záver, že mal reálnu možnosť predmetnú nehnuteľnosť prenajímať v podiele jemu zodpovedajúcom
a že k tomu mal aj súhlas ostatných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Tiež nepredložil ani

jeden dôkaz svedčiaci o tom, že k prenajímaniu nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu vzniknutých prieťahov
v súvisiacom konaní, kde žalobca uplatnil reštitučný nárok. Za takejto situácie nemožno nárok žalobcu
považovať za opodstatnený.

31. Odvolacie námietky, ktorými žalobca poukazuje na krivdy mu spôsobené v súvislosti s reštitučným

nárokom nemajú vplyv na toto konanie.

32. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol.

33. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v
odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej

žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).