Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/149/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110208343.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N.. L. P., B.. X.XX.XXXX, bytom XXXX X. U., P., X.,
P. XJX, Kanada, štátny príslušník Kanady, zast. Y.. J. U., advokátkou so sídlom v W., Š. Č..X, proti
žalovanej: SI. G. - T. U. U., U. U. P. X., Ž. B. Č..XX, v konaní o zaplatenie 328 888,62 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.marca 2011, č.k. 8C/119/2010-105
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 21.marca 2011, č.k. 8C/119/2010-105 žalobu zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 328.888,62 Eur

s prísl., titulom náhrady škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu
za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci o
vydanie nehnuteľnosti, vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. 42 C 32/1992) za
obdobie rokov 2007 - 2010 a škody pozostávajúcej z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil na
rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu

nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred
Okresným súdom Košice I. sp.zn. 42C/32/92. V tomto konaní pritom bolo právoplatne rozhodnuté, že
je oprávnenou osobou. Konanie o reštitučnom nároku nie je doposiaľ právoplatné ukončené. Žalobca
v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj ústavný súd uznal, že jeho právo prejednať vec bez
zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,-Sk.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 27 ods.1,2
prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §1 ods.1, § 2, § 3, § 4 ods.1,2 a ďalších
ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák.č. 58/1959 Zb.“) dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je nedôvodná a neopodstatnená. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ

konanie o vydanie nehnuteľnosti nebolo právoplatne rozhodnuté, žaloba o náhradu škody spočívajúca
v ušlom nájme za spornú nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydania, je predčasná. „Napadnuté“
spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov sú zatiaľ sporné, a preto sporné je aj v akom podiele je žalobca
spoluvlastníkom, a z ktorého podielu by sa mal určovať aj ušlý nájom. V súvislosti s ušlým nájmom sa
súd stotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že ide o fiktívnu škodu, pričom zákon č. 58/1969 Zb. hovorí o
škode skutočnej. Finančný úver nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou

domu iba zhodnotil svoj majetok. Pod pojmom „škoda“ v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. treba rozumieť ujmu,
ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavupoškodeného pred škodovou udalosťou. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o škode skutočnej,
keďže neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ
žalobca poukazuje na prieťahy v konaní, tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v

ponímaní §-u 18 zák. č. 58/1969 Zb. Aj keď sporné konanie, vedené na Okresnom súde Košice I
pod sp.zn. 42 C 32/1992, čo do trvania sporu, je neprimerané a dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené
aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2007, žalobca bol (aspoň) čiastočne
odškodnený za prieťahy. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. a to hlavne z dôvodov, keď predpokladom zodpovednosti

štátu za škodu je nesprávny úradný postup, t.j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami,
stanovenými záväznými pravidlami, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, v tomto
konaní splnené nie sú. Pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu škody titulom finančného úveru, tento použil na
rekonštrukciu domu, týmto žalobcovi škoda nevznikla, pretože naopak, svoj majetok zhodnotil. Pokiaľ
ide o úrok z omeškania, v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle ust. § 517

Občianskeho zákonníka, ale ide o náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Nejde o zmluvný vzťah a
nejde ani o plnenie peňažného dlhu. Preto nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, keďže ide o
špecifický vzťah upravený zák. č. 58/1969 Zb. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Úspešná žalovaná náhradu trov konania

neuplatnila a žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný nemá právo na náhradu trov konania. Preto
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudku,vzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaust.§205ods.2písm.
b), d), f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exemplárna dĺžka súdneho konania, o ktorý svoj nárok opiera, vyhovuje protistranám žalobcu, ktorí
si v rámci zmluvných dojednaní upravili svoje vzájomné vzťahy k nehnuteľnosti tak, že obaja profitujú
na spoluvlastníckom podiele žalobcu a výlučne oni, takmer 20 rokov užívajú finančný úžitok z prenájmu
predmetných nehnuteľností. Tým došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces,

pretožeprieťahysúdnehokonania,ktorékonštatovalajústavnýsúd,súvprospechžalovaných.Narušuje
sa tým aj rovnosť účastníkov konania garantovaná Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných
ľudských práv a slobôd (správne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd - poznámka
odvolacieho súdu). S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil. Namietal, že podanie žalobného
návrhu na náhradu škodu niekedy v budúcnosti, až po právoplatnom ukončení predmetného sporu, by

mohlo spôsobiť premlčanie „nároku“ žalobcu. O tom, že žalobca je osobou oprávnenou v zmysle zák. č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, bolo právoplatne rozhodnuté už v roku 2007, a rovnako súd
v rozsudku určil aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 22.4.2008. K nesprávnemu úradnému postupu
v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán

nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom pritom môže
byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods.2 Ústavy SR. Pokiaľ žalovaní

v konaní o reštitučnom nároku namietajú veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu, súd už o tejto
otázke právoplatne rozhodol, keď vyslovil, že je osobou oprávnenou v zmysle zák. č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách. Okresný súd zamietnutím žaloby odňal žalobcovi možnosť riadne konať
pred ním podľa ustanovení O.s.p.. Vytkol okresnému súdu, že rozsudok v časti o náhradu ušlého
nájomného neodôvodnil. Rovnako nezdôvodnil, prečo nepriznal náhradu škody za hodnotu úveru, ktorú

musel žalobca zaplatiť.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný
súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj
rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním

napadnutého rozsudku.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods.1 písm.f) O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred
súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p.
prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.
Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať

stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie
má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý
ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitostí nemá, preto nemohol byť predmetom odvolacieho

prieskumu.

V prejednávanej veci okresný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysvetlil dôvody svojho
rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva ani vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, z akých skutkových zistení a na
základe akých úvah dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák.č. 58/1969 Zb.,
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah okresný súd dospel k
záveru, že prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Rovnako ani záver okresného súdu, že ušlý nájom a finančný úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti
žalobcu nie sú škodou, nie je odôvodnený a súčasne nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení
k tomuto záveru okresný súd dospel, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (neoboznámil
ani listinné dôkazy, ktorými žalobca existenciu škody preukazoval a žalobcu ani nevypočul).

Rovnako ani záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti sú sporné, nevedno, na základe čoho súd túto skutočnosť konštatuje, a to

najmä za situácie, keď o nároku žalobcu bolo právoplatne medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu
Košice I. zo dňa 20.júla 2007 č.k. 42C/32/1992-725 v spojení s uznesením zo dňa 20.januára 2007
sp.zn. 42C/32/1992 a v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I. zo dňa 2.októbra 2007, sp.zn.
42C/32/1992 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.marca 2008 č.k. 5Co/320/2007-805,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2008 rozhodnuté tak, že žalobca je oprávnenou osobou podľa
§ 6 ods.2 zák. č. 87/1991 Zb. v rozsahu 3/24-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX Správy katastra
Košice, označenej ako administratívna budova súp.č. 38, nachádzajúca sa na parc.č. 58 na V. D.. Č..XX

v Košiciach.

Z obsahu žaloby, ale aj doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v tomto konaní voči žalovanej
uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. za ušlý nájom zodpovedajúci veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha v konaní vedenom pred

Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 42C/32/1992 a za finančný úver a úrok, ktoré musel vynaložiť na
rekonštrukciu inej nehnuteľnosti, ktorú využil na uspokojenie svojich bytových potrieb. Žalobu odôvodnil
tým, že náhrady škody sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice
I. v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/32/1992, ktorý doposiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, pričom
prieťahy v konaní tohto súdu boli konštatované aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Správneokresnýsúdaplikovalnadanýprípadprechodnéust.§27zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
1.júla 2004, a ktorým bol zrušený zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž uplatňuje náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 514/2003

Z.z., a preto sa právny vzťah spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zák. č. 58/1969 Zb..

Podľa ust. § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 18 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa ust. § 18 ods.2 zák.č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Uvedené ustanovenia zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok:
1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,

3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Citovaný zákon je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia
Občianskehozákonníkasauplatniavtedy,aktentozákonnemávlastnúúpravu(§20zák.č.58/1969Zb.).

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu (teda aj súdu), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné

v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho

vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48ods.2 Ústavy SR (viď rozsudok NS SR z 27.novembra 2003 sp.zn. 3Cdo/134/03 a rozsudok NS SR zo
dňa 22.februára 2008 sp.zn. 5 M Cdo/1/2007).

Z vyššie uvedeného preto plynie, že o nesprávnom úradnom postupe možno uvažovať aj v súvislosti s
prieťahmi v konaní, ktoré sú najmä v ostatnom období značne negatívnym javom v úradnom postupe
orgánov štátu (teda aj súdov).

Pretože zák. č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto účely

je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka).

Pod pojmom škoda sa v zmysle ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť

poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to
škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa

to s ohľadom na pravidelný sled udalostí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel.

V prejednávanej veci súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu

zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zák.č. 58/1969 Zb.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede
(nexus = spojenie, súvislosť , sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane

jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach.

Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok
nevznikal.

Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej

únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná
nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie.

Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako

príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmoupoškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne),prípadneinouskutočnosťou
(ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou
z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

Z hľadiska príčinnej súvislosti bude preto významné zistenie, či nesprávny úradný postup súdu bol
príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou.

Okresný súd v prejednávanom prípade dôsledne k skúmaniu splnenia vyššie uvedených predpokladov
nepristúpil.

Z obsahu spisu ku dňu jeho predloženia odvolaciemu súdu vyplýva, že prvý predpoklad, ktorým je
nesprávny úradný postup v prejednávanej veci je naplnený.

Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v skúmanom konaní, splnenie tohto predpokladu je preto
nesporné. Konanie Okresného súdu Košice I. vedené pod sp.zn. 42C/32/92 možno preto kvalifikovať
ako nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov v konaní. V súvislosti s právomocou ústavného súdu
vyplývajúcu z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej

sťažnosti v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu
právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom však nemožno uzavrieť, či aj ďalšie predpoklady

pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené, keďže v tomto smere okresný
súd nevykonal potrebné dokazovanie. Pre zodpovedanie tejto otázky bude preto potrebné doplniť
dokazovanie.

Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že v prípade ušlého nájomného ide o fiktívnu škodu, je aj tento jeho

záver predčasný. V tomto smere totiž nevykonal žiadne dokazovanie, o ktoré by mohol tento svoj záver
oprieť. Záver okresného súdu o tom, že škoda vzniknutá z dôvodu čerpania finančného úveru nie je
škodou, pretože žalobca tým zhodnotil svoj majetok, je minimálne predčasný, lebo ani v tomto smere
nebolo vykonané náležité dokazovanie o ktoré by bolo možné takýto záver oprieť.

Rovnako ani záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nevyplýva ani z výsledkov vykonaného
dokazovania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.1

písm.f) O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.2 O.s.p.).

V ďalšom konaní úlohou súdu bude doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu veci
(výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a pod), prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie
navrhnuté účastníkmi konania alebo v potrebnom rozsahu tak, aby si zabezpečil dostatočný skutkový

podklad pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom bude právnym názorom vysloveným v tomto
rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti podľa (vyššie citovaného) ust. § 157 ods.2
O.s.p., teda aby bolo preskúmateľné pre účastníkov konania a pre prípadné opravné konanie.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.