Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/119/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208343
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7110208343.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Ing. L. P., XXXX

XXth H. A., P., X.. S.. P. XBX, W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou AK so sídlom
v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovanému SR - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o zaplatenie 328 888,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodne podanou žalobou zo dňa 26. 3. 2010 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
328 888,62 Eur s prísl., t. j. so 16 % ročným úrokom z omeškania od 1. 3. 2007 do 31. 12. 2007, s 12 %

ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 1.
1.2009do20.1.2009,s9%ročnýmúrokomzomeškaniaod21.1.2009do10.3.2009,s8,50%ročným
úrokom z omeškania od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. 4. 2009
do 15. 5. 2009 a s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13. 5. 2009 do zaplatenia, titulom náhrady škody,
v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu
t. j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedenej pred

Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992, za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody, pozostávajúcej
znáhradyfinančnéhoúveruresp.úrokovzúveru,ktorýpoužilžalobcanarekonštrukciusvojhorodinného
domu.Žalobcavžalobetvrdil,žepredmetnáškodamuvzniklazdôvodunesprávnehoúradnéhopostupu,
spočívajúcom v porušení primeraných lehôt v konaní, vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp.
zn. 42 C 32/1992. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj Ústavný súd SR uznal,
že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk.

2. Žalobca zároveň zdôvodnil, že by nebol odkázaný na úver vo výške 70 000,- kanadských dolárov,
ktorý použil na rekonštrukciu domu, pokiaľ by bol nadobudol spornú nehnuteľnosť v primeranej lehote. Z
vyjadrenia žalobcu bolo zrejmé, že spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyššie
uvedeného konania bol neoprávnený subjekt a to napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobcu nikdy
nestratila spornú nehnuteľnosť. V spornom konaní o vydanie nehnuteľností bolo rozhodnuté o tom,
že žalobca je oprávnenou osobou s tým, že časť žaloby o vydanie nehnuteľností bola vylúčená na

samostatné konanie, Žalobca vo vyššie uvedenej spornej veci podal ústavnú sťažnosť, keď ústavný súd
uznal,žeboloporušenéjehoprávoabolomupriznanéfinančnézadosťučinenievovýške150000,-Sk.V
náleze Ústavného súdu bolo konštatované a uznané, že boli prieťahy v spornom konaní, keď žaloba bola
podaná dňa 8. 1. 1992 a prvé rozhodnutie vo veci bolo v roku 1999, keď žalobný návrh bol zamietnutý.Následne predmetné rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a na základe zrušujúceho rozhodnutia,
opätovne bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý rozhodol v roku 2007 s tým, že rozhodol len o
časti žaloby t. j., že žalobca je oprávnenou osobou, kým konanie v časti o vydanie nehnuteľností vylúčil

na samostatné konanie, o ktorej časti bolo rozhodnuté dňa 18. 3. 2010.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že neuznala
právny titul pre uplatnenú náhradu škody, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 18 ods. 1/ vyššie
citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a

orgánov spoločenskej organizácie, uvedených v § 1 ods. 1/ nesprávnym úradným postupom tých,
ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1/ sa
nemožno zbaviť. V zmysle citovaného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, jeho zodpovednosť je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a nemôže sa jej zbaviť.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú - nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť
medzi úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené

kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené.
Zákon č. 58/1969 Zb. pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe,
nesprávnym úradným postupom, podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť,
spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s
ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa konkrétnych okolností môže

ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde popri nej, alebo
v jej dôsledku k porušeniu pravidiel, predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu
pri jeho činnosti. Aby teda bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť
vôbec nejaký úradný postup, ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu (ktoré nie sú
rozhodnutím), normatívne záväzne predpísaným. Z pohľadu normatívnej regulácie úradného postupu

možno potom rozlišovať tri druhy úradného postupu : 1/ správny úradný postup (ktorý je v súlade so
stanovenými pravidlami), 2/ nesprávny úradný postup (ktorý nie je v súlade so stanovenými pravidlami),
3/ normatívne neupravený postup (takýto úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže
neexistujú všeobecným záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by porušoval). Za
nesprávny úradný postup v zmysle vyššie uvedeného možno považovať len situáciu, t. j. konanie

štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami. Prieťahy v súdnom
konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb.
Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky, neexistuje časová hranica,
ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť
každého konania je podmienená objektívnym charakterom prejednávanej veci. Zákon súdu výslovne

nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony, ani presne neurčuje ich konanie. V súvislosti
so žalobcom uplatnenou náhradou škody, z titulu finančného úveru a úroku, ktorý si vzal žalobca
na rekonštrukciu svojho rodinného domu, nemožno hovoriť o vzniku škody, nakoľko rekonštrukciou
domu došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu a nie ku škode. Pod pojmom škoda sa rozumie skutočná
škoda, resp. ujma, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho

majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou, preto v danom prípade sa nejedná o škodu
skutočnú a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Žalovaná súčasne žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že v danej veci nejde o vzťah
medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa
Zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto

špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah,
ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický
záväzkovýobčianskoprávnyvzťahupravenýObčianskymzákonníkom,najmäjehoustanoveniami§488,
§ 489, ale Zákonom č. 58/1969 Zb. S poukazom na tú skutočnosť, že v čase podania predmetnej žaloby
nebolo konanie o vydanie nehnuteľnosti právoplatne rozhodnuté, predmetné konanie v tejto veci v čase

podania žaloby bolo predčasné, pretože boli napadnuté aj spoluvlastnícke podiely, ktoré boli sporné,
pričom žalobca si ušlý nájom odvodil z určeného podielu nehnuteľnosti, ktorý bol v čase podania žaloby
ešte sporný. V súvislosti s ušlým nájmom sa jedná o fiktívnu škodu, kým Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje
škodu skutočnú. Zároveň žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi náhradu trov konania s tým, že žalovaná
si v pôvodnom konaní trovy konania neuplatnila.

4. Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 zo dňa 20. 7. 2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. 4. 2008 súd zistil, že v predmetnej veci o vydanie nehnuteľností súd rozhodol, že
žalobca je oprávnenou osobou podľa § 6 ods. 2/ Zákona č. 87/1991 Zb. a to v rozsahu 3/24-ínnehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX Správy katastra W. so súp. číslom XX administratívnej budovy,
nachádzajúcej sa na parcele č. XX o výmere 1 255 m2 na V. ulici č. XX v W.N.. Žaloba o vydanie veci
bola vylúčená na samostatné konanie.

5. Z Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 6. 2007 vyplýva, že základné právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy SR a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, podľa článku 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu W.Š. N., v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C

32/1992 porušené bolo. Žalobcovi, ako to vyplýva z predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk a zároveň boli priznané žalobcovi
aj trovy právneho zastúpenia v sume 6 296,- Sk.

6.Podľa§27ods.1/prechodnéhoazáverečnéhoustanoveniaZákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za

škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu, spôsobenú nesprávnym postupom odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 27 ods. 2/ zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

8. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

9. Doterajším predpisom je predovšetkým Zákon č. 58/1969 Zb. a preto súd v tomto prípade postupoval
podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 1 ods. 1/ Zák. č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, správnym konaním, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie
o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh
štátneho orgánu, ktorí na túto organizáciu prešli.

11. Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

12. Podľa § 3 tohto zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

13. V zmysle § 4 ods. 1/ Zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd, rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2/ §-u 4 ako
výnimku z ustanovenia odseku 1/ možno uplatniť nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku - § 3 zrušené, alebo zmenené.

14. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, podľa §§ 1 - 17 vyššie citovaného
zákona (špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím o
väzbe a treste), bola objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo
možné zbaviť, a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to pri nezákonnom
rozhodnutí,privznikuškodyapripríčinnejsúvislostimedzivydanímnezákonnéhorozhodnutiaavznikom

škody. Prvotnou podmienkou bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán
aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach
a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 citovaného zákona bolo nevyhnutnou podmienkou
zodpovednosti štátu, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutiebolo ako zákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah v príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode

by nebolo bývalo došlo.

15. Zodpovednosť štátu na nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za
následok škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne

vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 Zákona 58/1969 Zb).

16. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotil a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu bola nedôvodná a neopodstatnená. Súd vychádzal zo skutočnosti, že
predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti

za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch
osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne rozhodnutí o väzbe,
alebo treste a nesprávnym úradným postupom. Nároky na náhradu podľa citovaného zákona sú svojou

povahou nárokmi občiansko-právnymi, pričom právna úprava kládla nemalý význam na ich predbežné
prerokovanie ústredným orgánom (§ 9 ods. 1/ cit. Zákona). Nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe, alebo
treste, bolo potrebné vždy vopred prerokovať. Poškodený sa mohol obrátiť so svojim nárokom na súd
až vtedy, keď predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku. Prípady, ktoré nastali pred

účinnosťou Zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. pred 1. júlom 2004 sa riešili v zmysle prechodných ustanovení
tohto zákona (§ 27 ods. 2/) podľa Zákona č. 58/1969 Zb.

17. Prvostupňový súd takto pôvodne rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 328 888,62 Eur s prísl., titulom náhrady škody, v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedeného pred Okresným súdom Košice
I, pod sp. zn. 42 C 32/1992) za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody pozostávajúcej z náhrady finančného
úveru a úroku, ktorý použil žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil,

že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení
primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/92. V tomto
konaní pritom bolo právoplatne rozhodnuté, že je oprávnenou osobou. Žalobca v spornej veci podal aj
ústavnú sťažnosť, pričom aj ústavný súd uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov
porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,-Sk.

18. Tunajší súd pôvodne vo svojom prvom rozhodnutí, po vykonanom dokazovaní a po právnom
posúdení veci, podľa ust. § 27 ods.1, 2 prechodných a záverečných ustanovení Zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §1 ods.1,
§ 2, § 3, § 4 ods.1,2 a ďalších ustanovení Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len „Zák.č. 58/1959 Zb.“) dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť,
že konanie o vydanie nehnuteľnosti v čase rozhodovania prvostupňového súdu nebolo právoplatne
rozhodnuté, žaloba o náhradu škody spočívajúca v ušlom nájme za spornú nehnuteľnosť, ktorá mala
byť predmetom vydania, bola predčasná. „Napadnuté“ spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov boli v

tom čase sporné, a preto sporné bolo aj to, v akom podiele bol žalobca spoluvlastníkom, a z ktorého
podielu by sa mal určiť aj ušlý nájom. V súvislosti s ušlým nájmom sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej
o tom, že ide o fiktívnu škodu, pričom Zákon č. 58/1969 Zb. hovorí o škode skutočnej. Finančný úver
nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou domu iba zhodnotil svoj majetok.
Pod pojmom „škoda“ v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. treba rozumieť ujmu, ktorá predstavuje zničenie,

stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou
udalosťou. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o škode skutočnej, keďže neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca poukázal na prieťahy
v konaní, súd mal za to, že tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v ponímaní §-u 18Zák. č. 58/1969 Zb. Aj keď sporné konanie, vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 42 C
32/1992, čo do trvania sporu, bolo neprimerané a dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené aj nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2007, žalobca bol (aspoň) čiastočne odškodnený za prieťahy.

Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, v zmysle ust. §
18 Zák. č. 58/1969 Zb. a to hlavne z dôvodov, keď predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je
nesprávny úradný postup, t.j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými
záväznými pravidlami, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, v tomto konaní

splnené neboli. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu škody titulom finančného úveru, tento použil na
rekonštrukciu domu, týmto žalobcovi škoda nevznikla, pretože naopak, svoj majetok zhodnotil. Pokiaľ
ide o úrok z omeškania, v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle ust. § 517
Občianskeho zákonníka, ale ide o náhradu škody, podľa Zák. č. 58/1969 Zb. Nejde o zmluvný vzťah a
nejde ani o plnenie peňažného dlhu. Preto nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, keďže ide
o špecifický vzťah upravený Zák. č. 58/1969 Zb. Z týchto dôvodov súd pôvodným rozsudkom žalobu v

celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1/ O. s. p.. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila a žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný nemal právo na náhradu trov konania. Preto
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2
písm. b), d), f) v tom čase platného O. s. p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že exemplárna dĺžka súdneho konania, o ktorý svoj nárok opieral,

vyhovoval protistranám žalobcu, ktorí si v rámci zmluvných dojednaní upravili svoje vzájomné vzťahy
k nehnuteľnosti tak, že obaja profitovali na spoluvlastníckom podiele žalobcu a výlučne oni, takmer 20
rokov užívali finančný úžitok z prenájmu predmetných nehnuteľností. Tým došlo aj k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože prieťahy súdneho konania, ktoré konštatoval aj ústavný
súd,bolivprospechžalovaných.NarušilasatýmajrovnosťúčastníkovkonaniagarantovanáÚstavouSR

a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd (správne Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd - poznámka odvolacieho súdu). S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil.
Namietal, že podanie žalobného návrhu na náhradu škody niekedy v budúcnosti, až po právoplatnom
ukončení predmetného sporu, by mohlo spôsobiť premlčanie „nároku“ žalobcu. O tom, že žalobca bol
osobou oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, bolo právoplatne

rozhodnuté už v roku 2007, a rovnako súd v rozsudku určil aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu
na predmetných nehnuteľnostiach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 22.
4. 2008. K nesprávnemu úradnému postupu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. môže dôjsť nielen pri
úkonoch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Nesprávnym úradným postupom pritom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia

v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v
stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ žalovaní v konaní o reštitučnom nároku namietali veľkosť
spoluvlastníckehopodielužalobcu,súdužotejtootázkeprávoplatnerozhodol, keďvyslovil,žejeosobou

oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Okresný súd zamietnutím
žaloby odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred ním, podľa v tom čase platnom ustanovení O. s.
p.. Vytkol okresnému súdu, že rozsudok v časti o náhradu ušlého nájomného neodôvodnil. Rovnako
nezdôvodnil, prečo nepriznal náhradu škody za hodnotu úveru, ktorú musel žalobca zaplatiť.

21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný
súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj
rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku.

22. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, podľa § 214 ods.2 O. s. p., v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok bolo potrebné zrušiť, podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p..23. Rozsudok súdu prvého stupňa (pôvodný) ako to uviedol krajský súd vo svojom uznesení - bol
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade
konania, na ktorú odvolací súd, v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p. prihliadal z úradnej povinnosti.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania bola
dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

24. V prejednávanej veci okresný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysvetlil dôvody svojho
rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva ani vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, z akých skutkových zistení a na
základe akých úvah dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, podľa Zákona č. 58/1969
Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

26. Ani záver okresného súdu, že ušlý nájom a finančný úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobcu nie

sú škodou, nebol odôvodnený a súčasne nebolo zrejmé, na základe akých skutkových zistení k tomuto
záveru okresný súd dospel, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.

27. Rovnako ani záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený.

28. Z obsahu žaloby, ale aj doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v tomto konaní voči žalovanej
uplatňujenároknanáhraduškody, vzmysleZákonač.58/1969Zb.zaušlýnájomzodpovedajúciveľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáhal v konaní, vedenom pred
Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992 a za finančný úver a úrok, ktoré musel vynaložiť na

rekonštrukciu inej nehnuteľnosti, ktorú využil na uspokojenie svojich bytových potrieb. Žalobu odôvodnil
tým, že náhrady škody sa domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I,
v konaní vedenom pod sp.zn. 42 C 32/1992, ktoré konanie v čase podania žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté, pričom prieťahy v konaní Okresného súdu Košice boli konštatované aj Nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

29. Správne, ale okresný súd aplikoval na daný prípad prechodné ust. § 27 Zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž uplatňuje

náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím
účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z., a preto sa právny vzťah spravuje doterajšími predpismi, ktorým je
Zákon č. 58/1969 Zb.

30. Podľa ustanovenia § 1 ods.1/, ods. 2/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

31. Podľa ust. § 18 ods.1/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

32. Podľa ust. § 18 ods.2/ Zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.33. Uvedené ustanovenia zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

34. Citovaný zákon je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak tento zákon nemá vlastnú úpravu (§ 20 Zákona č. 58/1969
Zb.).

35. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva,
že podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu (teda aj súdu), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné
v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať

i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj

nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48
ods.2 Ústavy SR (viď rozsudok NS SR z 27.novembra 2003 sp. zn. 3Cdo/134/03 a rozsudok NS SR zo
dňa 22.februára 2008 sp. zn. 5 M Cdo/1/2007).

36. Z vyššie uvedeného preto plynie, že o nesprávnom úradnom postupe možno uvažovať aj v súvislosti
s prieťahmi v konaní, ktoré sú najmä v ostatnom období značne negatívnym javom v úradnom postupe
orgánov štátu (teda aj súdov).

37. Pretože Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto

účely je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka).

38. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou

v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný sled udalostí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený

dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel.

39. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu
zodpovednosti žalovanej za škodu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb.

40. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede

(nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.41. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach.

42. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný
následok nevznikal.

43. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej
únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná

nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

44. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu

príčinná súvislosť je alebo nie.

45. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou
(ako príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

46. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne),prípadneinouskutočnosťou
(ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

47. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je
jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

48. Z hľadiska príčinnej súvislosti bude preto významné zistenie, či nesprávny úradný postup súdu bol
príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou.

49. Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v skúmanom konaní, splnenie tohto predpokladu je preto
nesporné. Konanie Okresného súdu Košice I, vedené pod sp. zn. 42 C 32/92 možno preto kvalifikovať
ako nesprávny úradný postup, z dôvodu prieťahov v konaní. V súvislosti s právomocou ústavného súdu
vyplývajúcou z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej

sťažnosti, v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu
právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

50. Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom však nebolo možné uzavrieť, či aj ďalšie

predpoklady pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené, keďže v tomto smere okresný
súd nevykonal potrebné dokazovanie.

51. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že v prípade ušlého nájomného ide o fiktívnu škodu, bol aj tento
jeho záver predčasný. V tomto smere totiž nevykonal žiadne dokazovanie, o ktoré by mohol tento svoj

záver oprieť. Záver okresného súdu o tom, že škoda vzniknutá z dôvodu čerpania finančného úveru
nie je škodou, pretože žalobca tým zhodnotil svoj majetok, bol minimálne predčasný, lebo ani v tomto
smere nebolo vykonané náležité dokazovanie o ktoré by bolo možné takýto záver oprieť.

52. Rovnako ani záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym

úradným postupom nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený a nevyplývalo to ani z výsledkov vykonaného
dokazovania.

53. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok okresného súdu podľa ust. §
221 ods.1/ písm. f) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2/ O.s.p.).

54. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového
stavu veci (výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a pod.), prípadne vykonať aj ďalšie
dokazovanienavrhnutéúčastníkmikonaniaalebovpotrebnomrozsahutak,abysizabezpečildostatočnýskutkový podklad pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom má právnym názorom, vysloveným
v predmetnom rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti, podľa (vyššie citovaného)
ust. § 157 ods.2 O. s. p., teda aby bolo preskúmateľné pre účastníkov konania a pre prípadné opravné

konanie.

55.Súdvintenciáchrozhodnutiakrajskéhosúdupokračovalvkonaníatovýsluchomprávnejzástupkyne
žalobcu, keďže žalobca sa pojednávania napriek opakovaným výzvam nezúčastnil, ako aj výsluchom
žalovanej a dôkaznými listinami a to nájomnými zmluvami medzi Mestom W. ako prenajímateľom a

Správou majetku Mesta W. ako nájomcom, pravidlami prenajímania majetku Mesta W. a určovania výšky
nájomného, vydaného primátorom Mesta W., prehľadom prenájmov obdobných nebytových priestorov v
lokalite Mesta W., prehľadom požadovaného nájmu za nebytové priestory podľa ulíc v časti W.e - Stred,
prehľadom plôch miestností traktu B a traktu C predmetnej administratívnej budovy, prehľadov trhových
hodnôt obdobných nehnuteľností, potvrdením o hypotéke žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

56. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe s tým, že čiastočne žalobu, čo do výšky 208 348,29 Eur s
prísl., zobral späť a v späťvzatej časti žiadal konanie zastaviť. Naďalej trval na žalobe čo do výšky 120
539,71 Eur s prísl., ktorú sumu špecifikoval z titulu ušlého zisku za spoluvlastnícke podiely o veľkosti
3/24-ín na administratívnej budove so súpisným číslom XX na V. D. č. XX v W., postavenej na parcele
č. XX vo výmere X XXX m2 a na pozemku parcely č. XX o výmere X XXX m2, ktoré nehnuteľnosti

sú registrované v CKN Okresného úradu W. - katastrálny odbor pre KÚ W. - T. a vedené na LV č. XX
XXX. Žalobca si takto uplatnil ušlý zisk za svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti s prihliadnutím na
ceny nájmu v danej lokalite za porovnateľné nehnuteľnosti a to za trakt B predmetnej administratívnej
budovy za 1 rok vo výške 13 673,38 Eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 41 020,14 Eur, za trakt C
administratívnej budovy za 1 rok - 22 857,42 Eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 68 572,26 Eur, za

spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely č. XX o veľkosti 1 255 m2, vedenej na LV č. XX XXX kat.
územie W. - T. (5,- Eur za 1 m2) za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 2 353,- Eur. Suma 8 594,31
Eur predstavuje 9,9 % úroky ročne za hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi dňa 23. 11. 1994
v sume 70 000,- CAD od Banky of Montreal v W. za obdobie rokov 1994 až 1997. Takto žalobcom
uplatnený nárok spolu činí 120 539,71 Eur (41 020,14 Eur + 68 572,26 Eur + 2 353,- Eur a 8 594,31

Eur). Žalobca v súvislosti s výškou nájomného, ktoré dohodlo Mesto W. so Správou majetku Mesta
W. konkrétne pre budovu na V. ulici č. XX v sume ročného nájmu 483 000,- Sk, čo predstavuje sumu
16 032,66 Eur uviedol, že predmetné nájomné bolo dohodnuté medzi uvedenými subjektmi a nejedná
sa o všeobecnú cenu nájomného, keďže nadobúdateľ predmetné nehnuteľnosti ďalej prenajímal aj v
prospechtretíchosôbasvýškounájomného,ktoráboladohodnutámedziMestomW.aSprávoumajetku

T. W. nesúhlasí a domáha sa nájomného v zmysle trhovej ceny nehnuteľností v obdobných lokalitách,
ako si to žalobca vyčíslil a v súvislosti s úrokmi, ktorých sa žalobca domáha z hypotéky, zdôraznil, že
bral hypotéku v r. 1994 na opravu svojho domu a takto mu vznikla škoda titulom úrokov, ktoré musel
platiť za hypotéku za opravu svojho rodinného domu, o ktorú hypotéku by nemusel požiadať, pokiaľ by
svoj spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti prenajímal, prípadne ho odpredal.

57. Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody
nad sumu 120 539,71 Eur s prísl. a k čiastočnému späťvzatiu nemala námietky, zároveň žiadala v
prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť, keďže mala za to, že žalobca nepreukázal existenciu ušlého
zisku z nájmu, rovnako ani škodu z hypotekárneho úveru, pričom preukázanie vzniku škody je

jedno z troch hlavných prvkov, ktoré musia byť splnené, aby bola daná existencia zodpovednosti
štátu za škodu. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej trhovej hodnoty nehnuteľností, je
nevyhnutné, aby preukázal, že žiadanú sumu by skutočne titulom ušlého nájmu aj dosiahol, čo žalobca
v predmetnom konaní nepreukázal a časť žaloby v súvislosti s úrokmi, z titulu úverovej zmluvy
žalobca presne nešpecifikoval. Zároveň žalovaná vo vzťahu k uplatnenému úroku titulom ušlého zisku

uviedla, že pod ušlým ziskom treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - t. j. peniazmi. Ušlý zisk sa prejavuje stratou
očakávaného výnosu, nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou
preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť škodnej udalosti, resp. protiprávneho konania
škodcu), mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v

dôsledku chovania škodcu (škodnej udalosti). Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný
(nie hypoteticky) prospech poškodený prišiel. Žalobca pred Okresným súdom G. v predmetnom konaní
vôbec nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu W., sp. zn. 42 C 32/1992v podobe konštatovaných prieťahov v konaní, skutočne by nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele
3/24 prenajímal a dosahoval by z prenájmu zisk vo výške, ktorého sa domáha titulom náhrady škody.
Ušlý zisk je potrebné reálne preukázať, riadnymi dôkaznými prostriedkami, že v označenom období

by žalobca skutočne dosahoval zisk z nájmu v požadovanej výške. Zároveň potom, čo Krajský súd v
Košiciach rozhodnutím sp. zn. Co 130/2011 zo dňa 24. 11. 2011 rozhodol, že Mesto W. je povinné vydať
žalobcovi nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/24 nie je preukázané, že by žalobca nehnuteľnosť
v spoluvlastníckom podiele 3/24 prenajímal. Z LV č. XX XXX je zrejmé, že žalobca na základe kúpnej
zmluvy po povolení jej vkladu dňa 21. 10. 2013 predal svoj spoluvlastnícky podiel Mestu W., z čoho

možno vyvodiť, že aj v prípade, ak by neprišlo k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Košice,
sp. zn. 42 C 32/1992, nebol by žalobca nehnuteľnosť v podiele 3/24 prenajímal, ale by túto predal. Z
vyjadrení žalobcu, ako aj z listinných dôkazov, predložených v konaní je nepochybné, že žalobca je
spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/24 vo vzťahu k celku. Zároveň sa
od žalovanej domáha náhrady ušlého zisku z nájmu, ktorú určil s poukazom na trhovú cenu nájmu v
lokalite, v ktorej sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť za priestory využívané na administratívne účely s

použitím argumentácie, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice, v konaní sp.
zn.42C32/1992moholžalobcaprenajímaťsvojspoluvlastníckypodielzatrhovúhodnotunehnuteľností.
Vzhľadom však na to, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti len v časti 3/24, je predpoklad
uzavretia takejto nájomnej zmluvy čisto hypoteticky, pričom by na uzavretie nájomnej zmluvy potreboval
súhlas ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala predstavovať

úrok vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za r. 1994 až 1997 v sume 8 594,31 Eur, vo vzťahu k
uplatnenej náhrade škody ako úroku z hypotekárneho úveru žalovaná vzniesla, v zmysle § 22 ods. 1/
a ods. 2/ Zákona 58/1969 Zb. námietku premlčania v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote.
Ak žalobca uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 22. 11. 1994 a zmluvný vzťah trval do r. 1997,
žalobca už v r. 1994 mal vedomosť o tom, že je povinný hradiť aj úrok z poskytnutého úveru, to znamená,

právo na náhradu škody v subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehote uplynulo dňa 22. 11. 1997. Právo na
náhradu prípadnej škody vo vzťahu k úroku z hypotekárneho úveru v objektívnej premlčacej lehote sa
premlčalo dňa 22. 11. 2004, pričom žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Rožňava až dňa 26. 3.
2010. Žalovaná tiež uviedla vo svojom vyjadrení, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala poskytovať
náhradu škody za úrok z hypotekárneho úveru aj žalobcovej manželke - pani P. P., ktorá taktiež uzavrela

spolu so žalobcom predmetnú Zmluvu o hypotekárnom úvere. Manželka žalobcu, ale nebola účastníkom
konania, vedeným pred OS Košice, sp. zn. 42 C 32/1992, z titulu nesprávneho úradného postupu,
ktorého sa žalobca náhrady škody voči žalovanej domáha, a ani jej z uvedeného titulu žiadna škoda
nevznikla. Je nepochybné, že žalobca so svojou manželkou uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere
dobrovoľne, na základe svojej slobodnej vôle a súhlasili aj s úrokom z hypotekárneho úveru vo výške

9,90 % ročne, za čo žalovaná v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť.

58. Žalovaná zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Vo svojom vyjadrení, pokiaľ ide o ušlý zisk z
nájmu, za trak B a trakt C a podiel vo vzťahu k pozemku uviedla, že tento nárok žalobcu považuje za
nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného

súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992, žalobca by nehnuteľnosť prenajímal a
dosiahol by zisk vo výške, ktorej sa domáha od žalovanej v tomto konaní ako náhrady škody. Zároveň
je treba si uvedomiť, že žalobca je vlastníkom - spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podieli 3/24-ín a z toho
dôvodu žalovaná považovala predpoklad uzavretia nájomnej zmluvy za trhovú hodnotu za hypotetický.
Vo vzťahu k úroku z úveru vo výške 9,90 %, taktiež zotrvala na prednesenej argumentácii a považovala

nárok žalobcu za premlčaný minimálne v 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, nakoľko mala za to,
že žalobca sa už v r. 1994 dozvedel o výške úroku, ktorý bude musieť uhradiť a teda jeho nárok sa
premlčal ešte v r. 1997, pričom žalobný návrh bol podaný až dňa 26. 3. 2010. Žalovaná zastávala názor,
že žalobca a jeho manželka dobrovoľne zo slobodnej vôle uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere a
zároveň súhlasili aj s výškou úroku z úveru a teda žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za slobodné

rozhodnutie žalobcu.

59. Na základe uvedeného žiadala celý návrh zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov
konania v podobe cestovných nákladov.

60. Žalobca k vznesenej námietke premlčania náhrady škody úroku z hypotekárneho úveru uviedol,
že žalobca sa nesprávne domnieva, že premlčacia doba uplynula dňa 22. 11. 2004, pretože podľa
špeciálnejúpravyzákonaozodpovednostizaškoduzroku1969,podľa§22, jeplynutiepremlčacejdoby
naviazané na doručenie rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, v ktorom bol nesprávny úradnýpostup konštatovaný. To sa stalo Nálezom ÚS zo dňa 14. 6. 2007, v ktorom boli konštatované prieťahy
v konaní a bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote, podľa článku 6 ods. 1/ vyššie uvedeného zákona. Pokiaľ žaloba bola podaná dňa 26. 3. 2010,

bola podaná v lehote určenej v § 22 ods. 1/citovaného zákona, keď rozhodnutie, sp. zn. IV ÚS 56/2007
bolo doručené dňa 14. 6. 2007. Žalobca mal za to, že zo strany žalovanej sú to len hypotetické dohady o
tom, žežalobcabyneprenajímalnehnuteľnosť,resp.svojpodielvnehnuteľnosti,keďžehopredalmestu,
to však bolo spôsobené len extrémnou dĺžkou konania. Ak by bolo konanie o vydanie nehnuteľností
ukončené včas, t. j. podľa rozhodovacej praxe cca do 3 rokov, žalovaná by nemohla namietať, že

by žalobcovi nemohlo takéto právo vzniknúť, alebo že by sa žalobca správal určitým spôsobom. V
danom prípade ide o nebytové priestory - administratívne, ktorý majetok resp. ktorá nehnuteľnosť by sa
prenajímala. Pri 3/24-inách podielu žalobcu, by na prenajímanie nehnuteľnosti podľa tvrdenia žalovanej
potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov, s ktorým tvrdením ale žalobca nesúhlasí, pretože v zmysle
Občianskeho zákonníka sa o spoluvlastníckom podiele rozhoduje podľa veľkosti podielov. V tomto
prípade, keďže išlo o administratívne priestory, nebolo potrebné nič si odhlasovať a preto by nebol

potrebný súhlas ďalších spoluvlastníkov. Ide o autonómne rozhodovanie sa, ako sa naloží s vlastným
majetkom.

61. Ďalej žalovaná strana namietala aj časť žaloby, ktorá sa týkala úrokov z hypotéky žalobcom
uplatnenej sume 8 594,31 Eur, ktorá hypotéka bola vlastne poskytnutá aj žalobcovej manželke, ako

spoludlžníčke. Takáto náhrada škody vlastne patrí do BSM manželov. To znamená, že pokiaľ by musel
žalobca vykrývať aj náklady manželky, opäť by bol na tom stratový, pretože majetok oboch týchto
dlžníkov sa považuje za spoločný majetok. V súvislosti so špecifikáciou sumy po čiastočnom späťvzatí
žaloby, žalobca si uplatňoval sumu vo výške 120 539,71 Eur a zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania
vo výške 16 % ročne za obdobie od 15. 6. 2007 do 31. 12. 2007 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 12 %

ročne od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9,5 % ročne od 1. 1. 2009 do 20.
1. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9 % ročne od 21. 1. 2009 do 10. 3. 2009 zo sumy 120 539,71
Eur, vo výške 8,50 % ročne od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 8,25 % ročne
od 8. 4. 2009 do 15. 5. 2009, vo výške 8 % ročne od 13. 5. 2009 do zaplatenia zo sumy 120 539,71 Eur.
Zároveň žalobca zdôraznil, že súd hodnotu nehnuteľnosti má posudzovať podľa trhovej ceny obdobne,

ako to bolo určené v rozsudku KS v Košiciach, ktorým boli vydané nehnuteľnosti žalobcovi.

62. Pri riešení otázky v príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou
(akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná). Pre posúdenie zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je

požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla a konkrétnym
konaním škodcu, ak je protiprávne, prípadne inou skutočnosťou, ak bola tvrdená a preukázaná) sa
zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou
z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Z hľadiska príčinnej súvislosti súd preto zisťoval,
či nesprávny úradný postup súdu bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou. Z obsahu

spisu vyplýva, že prvý predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup prejednávanej veci je naplnený,
čo konštatoval Ústavný súd SR, keď prieťahy v konaní možno kvalifikovať ako nesprávny úradný
postup a keďže v súvislosti s právomocou Ústavného súdu, vyplývajúcou z článku 127 Ústavy SR, je
potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti, v zmysle tohto článku a konaním, predmetom
ktorého je nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným

postupom, takto uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným
súdom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že pre existenciu nároku žalobcu na
náhradu škody sú splnené predpoklady a to z titulu nájomného za sporné obdobie, čo do výšky 6
012,- Eur za administratívnu budovu so súpisným číslom 38 a za pozemok na parcele č. 58 v sume
15,62 Eur , keď súd pri určení výšky, z titulu nájomného (za budovu a pozemok) považoval za

najobjektívnejšie vychádzať z nájomnej zmluvy, uzavretej medzi Mestom W. a Správou majetku T. W.
a aj v zmysle ktorej nájomnej zmluvy predmetom nájmu bola práve sporná budova (a nie obdobná
iná budova), ako aj vzhľadom na dôkaznú situáciu, keď žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
by v kritickom období mohol za výhodnejšie nájomné, než je uvedené v nájomnej zmluve medzi T.
W.Š. a Správou majetku T. W., predmetnú nehnuteľnosť prenajímať. Naviac, s poukazom na výšku

jeho spoluvlastníckeho podielu nemohol sám rozhodnúť o prenájme dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ
žalobca predložil dôkazy o nájme nehnuteľností v obdobnej lokalite za trhové ceny, súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že konkrétnu nehnuteľnosť v spornom období by mohol prenajímať prípadne aj žalobca
spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, vzhľadom na jeho spoluvlastnícky podiel, kým uzavretie nájomnejzmluvy za trhovú hodnotu, v zmysle návrhu žalobcu, súd považoval len za hypotetické a nereálne. V
súvislostisuplatnenýmnárokomúrokovzhypotéky,oktorúhypotékužalobcapožiadalspoluajsosvojou
manželkou, ktorá ale nebola žalobkyňou v konaní, v ktorom došlo k prieťahom v konaní, súd poukazuje

na to, že žalobca o predmetný úver požiadal ešte v novembri 1994, kedy ešte nebol spoluvlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti, s predmetnou nehnuteľnosťou nemohol ani nakladať (predať, resp. prenajímať)
a z údajného predaja resp. prenájmu ako to uviedol, by financoval rekonštrukciu svojho domu, pritom
v predmetnom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 nebol ani žalobcom
(žalobkyňou, v tom čase bola jeho matka, ktorá zomrela až v r. 1996) a preto prípadné prieťahy v

predmetnom konaní nemohli mať vplyv na výber jeho úveru v r. 1994, naopak, žalobca spolu aj so
svojou manželkou dobrovoľne, zo slobodnej vôle uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere a súhlasili aj s
výškou úroku z úveru, za čo žalovaná skutočne nemôže niesť zodpovednosť, keďže tvrdenie žalobcu,
že mohol získať finančné prostriedky z predaja dotknutej nehnuteľnosti, resp. z prenájmu v roku 1994
bolo len účelové a nereálne, keď nehnuteľnosťou v prípade včasného ukončenia veci pred Okresným
súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 by mohla disponovať len matka žalobcu a nie žalobca. V období,

kedy žalobca spolu aj s manželkou požiadali o úver, žalobkyňou v dotknutom konaní, ako je aj vyššie
uvedené, bola žalobcova matka a len ona mohla disponovať so spornou nehnuteľnosťou a nie žalobca.
Žalobcovitaktozuvedenéhotitulunemohlavzniknúťaniškoda,ktorejsapredmetnoužaloboudomáha,z
titulu úrokov z poskytnutého finančného úveru. Z uvedeného dôvodu súd považoval už za bezpredmetné
zaoberať sa aj prípadnou vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, v súvislosti s náhradou

škody, ktorá predstavovala úrok vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za roky 1994 - 1997 v sume
8 594,31 Eur. Súd žalobcovi nepriznal ani úroky z omeškania zo žalovanej sumy, keďže v danej veci
skutočne nešlo o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, ako to ustanovuje ustanovenie § 517 OZ, ale
jedná sa o náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb., čo nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom
o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu nemožno hovoriť ani o postavení dlžníka a

veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom, alebo bezdôvodným
obohatením, naopak, jedná sa o špecifický vzťah, upravený vyššie citovaným zákonom. Naviac, súd
poukazuje na to, že výška škody, ktorou súd zaviazal zaplatením žalovanú, bola od počiatku sporná
a určená výška škody je uvedená v predmetnom rozhodnutí. Čo sa týka priznanej sumy žalobcovi vo
výške 6 027,62 Eur, táto suma predstavuje sumu 6 012,- Eur, z titulu nájomného za predmetnú budovu

za žalované obdobie 3 rokov, vychádzajúc z výšky nájomného, v zmysle nájomnej zmluvy, uzavretej
medzi zmluvnými stranami - T. W.Š. ako prenajímateľom a nájomcom Správou majetku T. W.Š. s. r. o.,
keď výška nájomného za spornú budovu bola určená v predmetnej zmluve za rok v sume 483 000,- Sk,
čo predstavuje 16 032,- Eur. Za 3 roky táto suma predstavuje sumu 48 096,- Eur, z toho spoluvlastnícky
podiel žalobcu 3/24-iny predstavuje za obdobie 3 rokov sumu 6 012,- Eur, kým za pozemok na parc.

č. 58 vo výmere 1 255 m2 v zmysle predmetnej zmluvy bolo určené nájomné sumou 1,- Sk/ročne za
meter štvorcový, čo predstavuje 0,033 Eur za výmeru 1 255 m2 je to suma 41,65 Eur a obdobie 3
rokov podiel žalobcu 3/24-ín za 3 roky prestavuje sumu 15,62 Eur. Celkove táto suma z titulu škody
predstavuje sumu 6 027,62 Eur.

63. Z vyššie uvedených dôvodov aj s poukazom na ustanovenie § 442 OZ ods. 1/ (uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo), súd po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom
rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu škody - ujmy, za ktorú je požadovaná náhrada v celkovej
sume 6 027,62 Eur, ktorá škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti konaním škodcu, nezákonným
rozhodnutím, za ktoré sa považujú resp. kvalifikujú aj prieťahy v konaní. Súd túto náhradu žalobcovi

priznal, keďže mal za to, že je vylúčená kolízia právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

64. Súd v časti o zaplatenie 208 348,29 Eur s prísl. konanie s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2/
CSP zastavil, keďže žalobca v časti žalobu zobral späť, s ktorým späťvzatím súhlasila aj žalovaná.

65. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 255 ods. 2/ CSP, keď súd nepriznal náhradu trov
konania žiadnej zo strán, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a žalovaná si trovy konania
neuplatnila resp. nevyčíslila.

66. Takto súd rozhodol o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej po čiastočnom späťvzatí

žaloby o 208.348,29 Eur, zaplatenia 120.539,71 Eur s prísl., titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu,
t.j. 3/24-in na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o vydanie nehnuteľnosti, vedenom pred
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 42C/32/1992 za obdobie rokov 2017-2010 (111.945,40 eur)a škody pozostávajúcej z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil na rekonštrukciu svojho
rodinnéhodomu(8.594,31Eur).Ztvrdenížalobcuvyplynulo,žeškodamuvzniklazdôvodunesprávneho
úradného postupu, spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným

súdom Košice I pod sp. zn. 42C/32/1992. V tejto veci podal aj ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Ústavný súd Slovenskej republiky tak, že vyslovil, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov
bolo porušené a bolo mu priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,00 Sk.

67. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 27 ods.

1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 1 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom
(ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“), § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z právneho názoru
odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 18.9.2012 č. k. 6Co/149/2011 - 126 dospel k záveru,
že žaloba žalobcu bola čiastočne opodstatnená, čo do zaplatenia sumy 6.027,62 Eur.

68. Žalobca v priebehu konania z pôvodne uplatnenej sumy 328.888,00 Eur s prísl., zobral žalobu späť
v časti o zaplatenie 208.348,29 Eur s prísl., preto súd prvej inštancie s poukazom na § 145 ods. 2 C.s.p.
v tejto časti konanie zastavil. Žalovaná s týmto späťvzatím žaloby vyslovila súhlas.

69. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci v zostávajúcej časti nároku skúmal splnenie predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, v zmysle zák. č. 58/1969
Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

70. Prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovanej, ktorým je nesprávny úradný postup v
prejednávanej veci bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, aj s poukazom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2017 sp.zn. IV.ÚS 56/07-30, z ktorého vyplynulo, že základné
právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/32/1992,
porušené bolo. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške
150.000,00 Sk a náhrada trov právneho zastúpenia.

71. Pri skúmaní príčinnej súvislosti súd prvej inštancie zisťoval, či nesprávny úradný postup súdu

bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou vo vzťahu k vzniku škody, ktorú žalobca
uplatňoval v tomto konaní a zistil, že tomu tak je, a to v časti nároku, v ktorom žalobca uplatňoval náhradu
škody titulom ušlého nájomného za obdobie rokov 2007-2010 vo výške 6.012,00 Eur.

72. Pri určení výšky škody titulom ušlého nájomného za administratívnu budovu so súp. č. 38 a za

pozemok na parc. č. 58 považoval súd prvej inštancie za najobjektívnejšie vychádzať z nájomnej zmluvy,
uzavretej medzi T. W. a Správou majetku T. W. ohľadom predmetných nehnuteľností, keď žalobca
nepredložil žiaden iný dôkaz o tom, že by v kritickom období mohol za výhodnejšie nájomné predmetnú
nehnuteľnosť prenajímať. Súd prvej inštancie v tej súvislosti vyzdvihol, že s poukazom na výšku
spoluvlastníckeho podielu žalobcu tento nemohol sám rozhodovať o prenájme dotknutej nehnuteľnosti.

Pokiaľpretožalobcapredložildôkazyonájmenehnuteľnostívobdobnejlokalitezatrhovéceny,uzavretie
nájomnej zmluvy aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorý by nehnuteľnosti mohol
prenajímať len po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, považoval súd prvej inštancie za hypotetické a
nereálne.

73. Na základe týchto úvah uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený, čo do zaplatenia sumy 6.027,62
Eur, titulom ušlého nájomného. Táto škoda predstavuje ušlé nájomné za predmetnú budovu za obdobie
troch rokov, vychádzajúc z výšky nájomného dojednaného v nájomnej zmluve uzavretej medzi T. W. ako
prenajímateľom a nájomcom - Správou mesta majetku W. s.r.o., ktorá bola stanovená na rok vo výške
483.000,00 Sk (16.032,00 Eur). Za tri roky táto suma predstavuje 48.096,00 Eur. Spoluvlastnícky podiel

žalobcu je 3/24-in, čo za obdobie troch rokov predstavuje sumu 6.012,00 Eur. Pokiaľ ide o pozemok
na parc. č. 58 o výmere 1255 m2, podľa spomínanej nájomnej zmluvy bolo nájomné určené vo výške
1Sk/za 1 m2, čo predstavuje 0,033 Eur za výmeru 1255 m2 a čo činí 41,65 Eur. Za obdobie troch rokovvychádzajúc z podielu žalobcu 3/24-in predstavuje táto suma 15,62 Eur. Preto priznal žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 6.027,62 Eur a v zostávajúcej časti žalobu ohľadom tohto nároku, zamietol.

74. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody titulom úrokov z hypotéky, súd prvej inštancie poukázal na
to, že žalobca o predmetný úver požiadal ešte v novembri 1994, kedy nebol spoluvlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti, a teda s touto nehnuteľnosťou ani nemohol reálne nakladať (prenajať, resp. prenajímať).
Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že z údajného predaja, resp. z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti by mohol
financovať rekonštrukciu svojho domu a nebol by nútený zobrať si hypotéku, tieto tvrdenia možno

považovať len za hypotetické a ničím nepodložené. V tomto čase žalobca nebol ani účastníkom konania
vedenéhopredOkresnýmsúdomW.N.sp.zn.42C/32/1992apretoaniprípadnéprieťahyvtomtokonaní
nemohli mať vplyv na jeho výber úveru v roku 1994. Žalobca spolu so svojou manželkou dobrovoľne,
zo slobodnej vôle uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere a súhlasil aj s výškou úrokov z úveru, za čo
žalovaná nemôže niesť zodpovednosť. Aj v prípade včasného ukončenia sporu v základnom konaní by
mohla s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať len matka žalobcu, ktorá bola účastníčkou konania

a nie samotný žalobca. Žalobcovi týmto titulom nemohla vzniknúť uplatnená škoda, preto žalobu aj v
zostávajúcej časti zamietol.

75. trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal vo veci úspech (len) čiastočný a
žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

76. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

alebo, aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri
vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s ustanoveniami CSP. Nevykonal, ani nevyhodnotil
dôkazy významné pre rozhodnutie o nároku žalobcu a nezdôvodnil, prečo tak nepostupoval. Najmä
nevyhodnotil dôkazy o skutočnej podlahovej ploche predmetnej budovy, všeobecnej cene nájmu v
tejto lokalite, ktorú pre účely súdneho konania pod sp. zn. 42C/32/1992 vyhotovila Stavebná fakulta

Slovenskej Vysokej školy technickej v X. - súdny znalec L.. N.. V.. Znalec tam vypočítal všeobecnú
cenu administratívnej budovy pre všetky trakty tejto budovy. Pri stanovení škody súd neprihliadol na
všeobecnú cenu nájmu, ale len na paušálnu sumu za rok, ktorá vyplynula zo zmluvy medzi Správou
majetku T. W. s.r.o. a T. W.. Paušálna náhrada uvedená v zmluve nie je všeobecnou cenou. Súd
nezobral do úvahy ani skutočnú výmeru podlahovej plochy trojposchodovej administratívnej budovy, na

ktorej mal žalobca svoj podiel. Nešlo o budovu jednoposchodovú, z čoho vychádzal súd prvej inštancie.
Žalovaná nakladala nezákonne s predmetnými nehnuteľnosťami, vlastnícky patriacimi žalobcovi. Súd
neprihliadol na morálne hľadiská tohto sporu. Úvahy súdu prvej inštancie o potrebe súhlasu ostatných
spoluvlastníkov s prenájmom nehnuteľnosti je potrebné odmietnuť. Pokiaľ ide o hypotekárny úver na
opravu domu žalobcu, ten by žalobca nemusel čerpať a zaväzovať sa peňažnému ústavu, ak by súd

postupoval v základnom konaní bez zbytočných prieťahov, a to bez ohľadu na to, či v tom čase výlučnou
vlastníčkou týchto nehnuteľností bola matka žalobcu.

77. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podala odvolanie aj žalovaná, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a odvolaciemu súdu

navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu
trov konania. Pokiaľ ide o ušlý zisk v podobe nájmu, poukázala na to, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/32/1992
v podobe konštatovaných prieťahov v konaní, skutočne by prenajímal svoj podiel na predmetnej
nehnuteľnosti a navyše by dosiahol z prenájmu zisk vo výške, ktorého sa domáha titulom náhrady škody.

Ušlý zisk je potrebné reálne preukázať dôkaznými prostriedkami a nestačí len tvrdiť, že by žalobca
prenajímalnehnuteľnosťadosahovalnárokovanýušlýziskznájmu.Tiežpoukázalanato,žepopovolení
vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, tento svoj spoluvlastnícky podiel
predal T. W., z čoho možno vyvodiť, že v prípade, pokiaľ by aj nedošlo k prieťahom v konaní, žalobca
by predmetnú nehnuteľnosť neprenajímal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mal záujem,

ako aj reálnu možnosť svoj spoluvlastnícky podiel prenajímať. Nesprávne súd prvej inštancie vychádzal
pri určení výšky ušlého nájomného z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Košice
a Správou majetku T. W. s.r.o.. Vytkla súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.
Jednak súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe čoho považoval nárok žalobcu v priznanej sumeza preukázaný a nevyporiadal sa ani s námietkami žalovanej. Vytkla súdu prvej inštancie nesprávne
rozhodnutia o trovách konania, nakoľko nezohľadnil, že v podstatnej časti žalobca zobral žalobu späť.
Čistý úspech žalovanej takto činí 96,04 %.

78. Krajský súd v W. ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej je čiastočne opodstatnené.

79. Rozsudok je v zamietajúcom výroku o zaplatenie 8.594,31 Eur vecne správny, preto ho odvolací súd
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

80. Po preskúmaní veci, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané žalobcom
ohľadomzamietnutejčastiozaplatenie8.594,31Eur,niesúnaplnené.Súdprvejinštancieohľadomtohto

nároku vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadne vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nedopustil sa ani žiadneho procesného pochybenia, ktorým by došlo k porušeniu

práva strán sporu na spravodlivý proces. Preto odvolací súd rozsudok v zamietajúcom výroku o
zaplatenie 8.594,31 Eur ako vecne správny potvrdil.

81. Správne a zákonu zodpovedajúce hodnotil odvolací súd aj dôvody rozsudku v zamietajúcej časti, s
ktorými sa odvolací súd stotožnil a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

82.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v tejto zamietajúcej časti.

83. Jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej
súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou
a škodou vrátane jej rozsahu ako následkom. Príčinnú súvislosť je potrebné vždy preukázať medzi
protiprávnymúkonomaškodou,pretomusíexistovaťvzťahpríčinyanásledku.Príčinnásúvislosťjedaná

vtedy, pokiaľ škoda podľa obvyklého chodu vecí a skúseností je adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny.

84. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi škodou, ktorej náhrady sa v
tomto konaní domáhal žalobca titulom plnenia úrokov z hypotéky, ktorú uzavrel za účelom financovania

rekonštrukcie svojho domu a protiprávnym úkonom, ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v
porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nebol preukázaný.

85. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná vecná súvislosť príčiny
a následku. Pri skúmaní tejto otázky aj podľa názoru odvolacieho súdu je významná časová súvislosť,

ktorá v tomto prípade bola významnou okolnosťou pri posudzovaní vecnej súvislosti. Je totiž zrejmé, že o
predmetný úver požiadal žalobca v novembri 1994, kedy ešte nebol účastníkom konania, vedeného pred
Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 42C/32/1992. V tom čase účastníčkou konania bola jeho právna
predchodkyňa - jeho matka. V čase získania hypotekárneho úveru preto za prípadnú škodu vzniknutú
úhradou nákladov spojených s touto hypotékou nemôže niesť zodpovednosť žalovaná. Nakoľko žalobca

v tom čase nebol účastníkom základného konania, príčinou tejto škody ani nemôže byť tá skutočnosť,
že by v tomto období roku 1994 vznikli prieťahy v základnom konaní.

86. Súd prvej inštancie napadnutou vyhovujúcou časťou rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu škody, titulom ušlého nájomného vo výške 6.027,62 Eur. Výšku škody titulom ušlého

zisku pritom ustálil z výšky nájomného, dojednaného v nájomnej zmluve uzavretej medzi T. W. ako
prenajímateľom a nájomcom - Správou majetku T. W. s.r.o. a takto vyčíslil, že žalobcovi za požadované
obdobie vznikol nárok na náhradu škody vo výške 6.027,62 Eur. V zostávajúcej časti tohto nároku o
zaplatenie 105.917,78 Eur žalobu zamietol.87. Odvolací súd je v prejednávanej veci bol toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.027,62 Eur vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ak

za ušlý zisk považoval sumu, ktorú stanovil na základe zmluvných podmienok dojednaných medzi
prenajímateľom T. W. a nájomcom Správou majetku T. W. s.r.o..

88. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdi vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyloží, prípadne

ju na daný skutkový stav nesprávne aplikuje.

89. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

90. Výška ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k čiastke, ktorú by

v požadovanom období poškodený za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa
bežných pomerov zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluve, od ktorej je potrebné odčítať čiastku, ktorú
by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť.

91. Na preukázanie dôvodnosti tohto nároku by žalobca musel v konaní tvrdiť a preukázať, že v

predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu možnosť konkrétnu nehnuteľnosť za určitú čiastku
prenajímať a že by sa tak pri normálnom behu, nebyť protiprávneho konania žalovanej, stalo. Dôkazné
bremeno v tomto smere pritom zaťažuje žalobcu.

92. Pre posúdenie nároku žalobcu preto nestačí len púhy odkaz na to, že predmetnú nehnuteľnosť

prenajímaloT.W.nájomcovi-SprávemajetkuT.W.s.r.o.bezpreukázanietejskutočnosti,žežalobcamal
reálnu možnosť túto nehnuteľnosť prenajímať, ako nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Pri skúmaní
tohto nároku je potrebné vziať zreteľ aj na tú významnú skutočnosť, že žalobca sa nestal výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale jeho podiel na predmetnej nehnuteľnosti predstavoval 3/24-
in. Za takejto situácie o hospodárení s nehnuteľnosťou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou

podľa veľkosti podielov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri priznaní nároku žalobcu bolo preto
potrebné zistiť, či žalobca disponoval súhlasom ostatných spoluvlastníkov na prenajímanie predmetnej
nehnuteľnosti a či skutočne mal reálnu možnosť predmetnú nehnuteľnosť za predmetné obdobie
prenajať. Bez preukázania týchto skutočností nemožno žalobe v tomto smere vyhovieť.

93.Pokiaľtedasúdprvejinštanciezaložilsvojzáveroopodstatnenostinárokužalobcunanáhraduškody
titulom ušlého nájomného vo výške 6.027,62 Eur (len) na tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť
bola prenajímaná T. W. nájomcovi - Správe majetku T. W. s.r.o., jeho rozhodnutie nemožno považovať
za správne.

94. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 6.027,62
Eur a v zamietajúcej časti o 105.917,78 Eur vrátane výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1
písm. c/ CSP a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

95. Zároveň uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody titulom ušlého
nájomného s tým, že pri posudzovaní tohto nároku bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v tomto uznesení.

96.Súdvintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúduvyzvalžalobcunadoplneniedôkazovnapreukázanie

výšky ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti, ktorú by v požadovanom období
za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa bežných pomerov, zodpovedajúcich
platnej nájomnej zmluve, od ktorej je potrebné odpočítať čiastku, ktorú by musel na dosiahnutie tohto
zisku vynaložiť, aby preukázal dôvodnosť nároku, že v predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu
možnosť konkrétnu nehnuteľnosť za určitú čiastku prenajímať a že by sa tak pri normálnom behu nebyť

protiprávneho konania žalovanej stalo.

97. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe s tým, že jeho požiadavka je oprávnená a rozhodnutie
krajského súdu považoval za totálne nespravodlivé. Poukázal na skutočnosť, že jeho rodina bolao majetok pripravená tým spôsobom, že falošne jeho matku vyhlásili za nezvestnú, v čase odňatia
nehnuteľnosti v roku 1962. Sporná nehnuteľnosť bola prenajímaná už v 50-tych rokoch a slúžila na
prenájompodnikateľomeštevtomčase,keďtozákonumožňoval,t.j.pred40-tymrokom.Matkažalobcu

- ako majiteľka nehnuteľností platila dane a žalovaný t. j. štát odovzdával túto nehnuteľnosť právnickým
osobám, ktoré na tom finančne profitovali, prenajímali ju a dodnes nehnuteľnosť prenajímajú. Sporná
nehnuteľnosť bola od 90-teho roku sústavne prenajímaná za účelom podnikateľského nájmu a žalobca
je pobúrený, pretože nemôže žiadať škodu, ktorá mu skutočne bola spôsobená, pretože to nebola len
škoda,alevšetko,čospredmetnýmvlastníctvomsúvisí.Žalobcaodsmrtisvojejmatkyvr.1996afakticky

odvtedy asi 22 rokov, čo trval spor bol poškodzovaný a preto rozhodnutie krajského súdu považuje za
nespravodlivé, nedemokratické s tým, že bude pokračovať v konaní do tej doby, kým sa mu nedostane
zadosťučineniavzmyslezásadspravodlivosti.Vosvojejvýpovediprávnazástupkyňažalobcuuviedla,že
žalobca nehnuteľnosť predal, naďalej sa využíva na podnikateľský nájom. Bola mu vyplatená aj kúpna
cena za nehnuteľnosť, to ale nevyriešilo tie nespravodlivosti, ktoré sa udiali. K predloženiu konkrétnych
dôkazov, ku ktorým bol žalobca vyzvaný, jeho právna zástupkyňa uviedla, že v predmetnej veci nemá

žiadne iné dôkazy, ako tie, ktoré súdu doposiaľ predložil a judikatúra, ktorá rieši reštitúcie je tak dobovo
zastaralá, že by sa v praxi nemala ani aplikovať.

98. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila so znením rozhodnutia krajského súdu. Poukázala na
doterajšiu argumentáciu a keďže zo strany žalobcu nebol predložený potrebný dôkazový materiál,

navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, neopodstatnenú s tým, že si uplatnila nárok
na náhradu trov konania, ktoré predstavujú cestovné na pojednávanie.

99. Súd sa opätovne oboznámil s dôkaznými listinami - Nálezom Ústavného súdu IV.ÚS 56/07-30 zo
dňa 14. 6. 2007, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C 32/92 - 172, opravným uznesením

OS Košice I zo dňa 2. 10. 2007, ďalším opravným uznesením zo dňa 20. 1. 2007, rozsudkom Okresného
súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 320/2007 zo dňa 12. 3. 2008, odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti
spoločnosti G. L. U. s. r. o. W., potvrdením ponuky a dopytu na trhu nehnuteľností - teda trhovej hodnoty
budovy, partnerom predaja L.. Y. R. - čl. 31, odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti P. G. W. - čl. 32,
potvrdením MS SR o prijatí žiadosti s prílohami zo dňa 3. 6. 2009, správou Správy majetku T. W. zo

dňa 29. 3. 2010, prekladom hypotéky žalobcu z anglického jazyka do slovenského z l. č. 36 a nasl.,
vyjadrením Ministerstva spravodlivosti o náhradu škody zo dňa 7. 9. 2010, písomnými vyjadreniami a
stanoviskami žalobcu a žalovanej, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 119/2010 zo dňa 21. 3. 2011,
odvolaním žalobcu, uznesením KS W. sp. zn. 6 Co 149/2011 zo dňa 18. 9. 2012, návrhom žalovanej
na zníženie preddavku na trovy konania, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 119/2010 zo dňa 30.

10. 2013, odvolaním žalobcu proti uzneseniu, uznesením KS Košice 3 Co 93/2014 zo dňa 2. 9. 2014,
uznesením tunajšieho súdu 8 C 119/2010 o uložení zaplatiť preddavok na trovy konania zo dňa 12.
12. 2014, odvolaním proti predmetnému uzneseniu, uznesením KS Košice sp. zn. 9 Cop 136/2015
o zrušení uznesenia a vrátení veci súdu I. stupňa zo dňa 29. 3. 2016, správami Magistrátu T. W.N.,
bytového podniku T. W., pripojenými nájomnými zmluvami T. W. ako prenajímateľom a Správou majetku

T. W. ako nájomcom, pravidlami prenajímania majetku T. W. a určovanie výšku nájomného, vydaného
primátorom T. W. zo dňa 3. 2. 2006, dôkaznými listinami, t. j. legendami miestností, prenájmami
obdobných nebytových priestorov v lokalite T. W., prehľadom plôch miestností v trakte B, prehľadom
požadovaného nájmu za nebytové priestory podľa ulíc v časti W. - U., prehľadom plôch v miestností
traktu C, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 119/2010 - 355 zo

dňa 23. 8. 2017, odvolaním žalobcu proti rozsudku zo dňa 6. 9. 2017, odvolaním žalovanej zo dňa 13.
9. 2017, rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 9 Co 431/2017 - 427 zo dňa 12. 9. 2018, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 23. 10. 2018, ako aj celým obsahom spisu.

100. Súd na základe vykonaného dokazovania, v zmysle § 191 ods. 1/ CSP, hodnotil dôkazy podľa

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliadalnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,akoajs poukazomnazáveryrozhodnutiaKrajského
súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný a dospel k tomu záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná a opodstatnená, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

101. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje
žalobcu, keďže súdu nepredložil požadované dôkazy. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena
sa riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore, stíhajúci tú stranu, ktorá bola zodpovedná za
preukázanie práva v jej prospech.102. Súd zároveň poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 23. augusta 2017, v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 431/2017.

103. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalovaná v konaní úspešná, súd jej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

104. V zmysle § 262 ods. 2/ CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.