Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202499
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416202499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: Z. Š., V.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. T. XXXX/XX, P. Š., v konaní o zaplatenie 120,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 20,- Eur od 30.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 10,- Eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,-
Eur od 21.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,- Eur od

21.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,- Eur od 21.08.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,- Eur od 21.09.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,- Eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,- Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,- Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2016 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 120,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne od 30.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že
poskytol žalovanému na zakúpenie tovaru uvedeného v zmluve sumu 149,- Eur, z ktorej tento vrátil len
sumu 29,- Eur.

2. Uznesením č. k. 20C/64/2016-28 zo dňa 07.04.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil do konania aktuálny žalobca.

3. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 15.02.2017, no k veci sa nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného

sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.5. Predloženou zmluvou o pôžičke mal súd preukázané, že dňa 19.11.2012 pôvodný žalobca spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzavrel prostredníctvom sprostredkovateľa so žalovaným
ako dlžníkom (bezúročnú) zmluvu o pôžičke, ktorá bola určená na kúpu telefónu Motorola defy mini

v kúpnej cene 149,- Eur. Z tejto predstavovala akontácia 29,- Eur a výška pôžičky 120,- Eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal vrátiť v 12. splátkach po 10,- Eur v rámci mesačných poplatkov za O2 mobil.
Samotná zmluva uvádza termín konečnej splatnosti údaj „12/2013“, RPMN 0 %, splatnosť splátok
neurčuje a v závere zmluvy sa odkazuje na Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa
považujú za súčasť zmluvy. V bode 4 podmienok k zmluve je uvedené, že veriteľ (spoločnosť CFH, a.s.)

sa zmluvou zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu sprostredkovateľovi, pričom ak sa klient rozhodne zaplatiť
akontáciu, túto zaplatí sprostredkovateľovi pri nákupe tovaru a splátky potom klient vykonáva podľa čl.
6 všeobecných obchodných podmienok. Tieto v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených
splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených
v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2

Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo
Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienok je
prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.

6. Žalovanému teda nebola poskytnutá pôžička 149,- Eur ako bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume 120,-
Eur, ktorú mal vrátiť v 12. mesačných splátkach po 10,- Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so
splatnosťou poslednej splátky v decembri 2013 (podľa zmluvného textu), čo znamená, že prvá splátka
bola splatnou dňa 20.01.2013. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad (č.l. 9 spisu) pritom vyplýva,

že žalovaný uhradil len akontáciu v sume 29,- Eur a žiadnu splátku už neuhradil.

7. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy ide o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého platí, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Nejednalo sa o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože tento zákon za spotrebiteľský úver nepovažuje úver bez úroku a bez ďalších poplatkov (§ 1 ods.
3 písm. i) cit. zákona) a žalovaný mal podľa zmluvy vrátiť len poskytnutú sumu bez úroku a poplatkov. Pre
úplnosť treba dodať, že síce aj na zmluvy o úvere či pôžičke, ktoré sú poskytované spotrebiteľom (ktorým
bol v danom prípade aj žalovaný) sa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikujú taxatívne určené

ustanovenia citovaného zákona, použitie týchto v prejednávanej veci však nebolo pre rozhodnutie sporu
podstatným.

8. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť z uzavretej
zmluvy o pôžičke, keďže nebol predložený ani označený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný

uhradil žalobcovi čo i len časť sumy 120,- Eur, ktorá mu bola pôvodným žalobcom poskytnutá na úhradu
kúpnej ceny mobilného telefónu, resp., že by záväzok žalovaného vrátiť požičanú sumu zanikol prípadne
iným spôsobom než splnením. Súd mal preukázaný reálny charakter zmluvy o pôžičke (t.j. odovzdanie
požičiavanej sumy) tým, že ničím nebolo spochybnené poskytnutie tejto sumy sprostredkovateľovi.
Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120,- Eur, ktorej splatnosť nastala najneskôr dňa

20.12.2013, kedy bol žalovaný povinný uhradiť poslednú splátku. Na zaplatenie tejto sumy má žalobca
právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 30.09.2016 (č.l. 18 spisu), čím
mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

9. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej sumy 120,- Eur, nakoľko je
potrebné predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom dňa 19.11.2012 podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa
a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je
dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie

celého dlhu. Splátky v sume 10,- Eur, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2013 a nasledujúce
splátky boli splatnými dňa 20.02.2013, 20.03.2013, 20.04.2013, 20.05.2013, 20.06.2013, 20.07.2013,
20.08.2013, 20.09.2013, 20.10.2013, 20.11.2013 a posledná splátka bola splatnou dňa 20.12.2013.
Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia

doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom táto ohľadne prvej splátky uplynula dňa 21.01.2016 a
ohľadnedruhejdňa21.02.2016,tedaeštepredpodanímžalobynatunajšomsúdedňa18.03.2016.Preto
tieto dve splátky spolu v sume 20,- Eur kvôli premlčaniu nemohol súd priznať a tak uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť len sumu 100,- Eur (žalovaných 120,- Eur mínus premlčaná suma 20,- Eur) a vo
zvyšku žalobu zamietol (vrátane úrokov z omeškania zo sumy 20,- Eur, nakoľko z dôvodu premlčania

hlavného záväzku nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na
akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu).

14. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné

ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré
by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať
jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 10.04.2013 (č.l. 7 spisu). Žalobca
teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565

Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o
možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o
možnostižiadaťoúhraduceléhodlhunarazpriomeškaníjednejsplátkysúdpriznalúrokzomeškanialen
odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej priznanej nepremlčanej splátky (s tým, že ohľadne splátok

splatnýchdňa20.03.2013a20.04.2013súdnemoholprekročiťžalobnýnávrhapriznaťúrokzomeškania
už od 21.03.2013, resp. od 21.04.2013, pokiaľ žalobca úroky požadoval až od 30.04.2013). V čase
od 11.07.2012 do 07.05.2013 predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,75 % ročne a preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo splátok splatných dňa 20.03.2013a 20.04.2013 (spolu v sume 20,- Eur) vo výške 8,75 % ročne (0,75 % + 8 percentuálnych bodov) od
30.04.2013 do zaplatenia. Od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,5 %
ročne, preto zo splátok splatných 20.05.2013 až 20.10.2013 (6 splátok po 10,- Eur) súd priznal úrok z

omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21. dňa príslušného mesiaca, ktorým dňom sa dostal žalovaný do
omeškania s úhradou tej - ktorej splátky a od 13.11.2013 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,25
% ročne, preto zo splátok splatných dňa 20.11.2013 a 20.12.2013 súd priznal úrok z omeškania vo
výške 8,25 % ročne od 21.11.2013, resp. od 21.12.2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania súd žalobu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky
120,- Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 100,- Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny
úspech predstavuje po zaokrúhlení 83 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 17 %. Čistý úspech

žalobcu potom predstavuje 66 % (83 % mínus 17 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému. Súčasne súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.