Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/428/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111208393
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111208393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu S. H., J.. XX.X.XXXX, H.D.,
G. X, proti žalovanej S. H., J.. XX.X.XXXX, H.D., G. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/62/2011 - 447 z 25.05.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. určil, že do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patrí: nehnuteľnosti: a) byt č.XX, J. X. K. J. G. W. Č..

X, I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N.U. Č. M. N. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - O.
E., H.. Ú.. P., G.) N. K. I.H. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P.,
L. J. X. Č.. XXXXX, H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €. hnuteľné veci: A)rohová sedacia
súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, čalúnená, poťah látkový, rok zakúpenia 1999
za, terajšia hodnota 253 €; B) spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a
trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84

€; C)chladnička zn. Whirpool - kombinovaná chladnička s mrazničkou bielej farby, nadobudnutá v roku
2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; D) práčka zn. Whirpool - zvrchu plnená práčka,
bielej farby, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; E) plynový sporák
s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková
hodnota 168 €, teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. - aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX I.edeného
v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 € - pasíva : A) vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke
zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009 B)vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého

Tatra bankou, a.s. č.764252 z 11.5.2007, II. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX vedeného v Prvej slovenskej
sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti a) byt
č.XX, J. X. K. J. G. W. Č.. X I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q.
H. F., Q. H.F. - O. E., H.. Ú.. P., G.) N. K. I.H. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E.,
H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €, - hnuteľné veci pod položkou A) až E/ spolu v hodnote 826
€, III. titulom finančného vysporiadania žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.203,40 €,

a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a IV. stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzajúc z § 148 ods.1, § 149 ods. 3 a § 150 Obč. zák. , zohľadňoval zásadu, že veci majú
byť rozdelené tak, aby jednému z účastníkovi vyplývala povinnosť druhému z účastníkov zaplatiť navyrovnaniepodieluprimeranúčiastku.Prirozhodovaníotom,ktorázvecímábyťprikázanádovýlučného
vlastníctva toho ktorého z účastníkov, prihliadal najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorý
z nich ktorú vec užíval aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri ohodnotení nehnuteľných i

hnuteľných vecí vychádzal z ich stavu v čase rozvodu manželstva, ale z ceny v čase vyporiadania. Na
základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom
a žalovanou v r. 1992 bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I 17C/6/2010
z 18.10.2010, právoplatným 14.12.2010. Manželstvo bolo bezdetné a po rozvode manželstva nedošlo
k dohode o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do masy BSM je

potrebné zahrnúť nehnuteľnosť - byt č.XX J. X.K., I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N. L. G. O. N..Č..
XXX J. K..Č.. XXXX, Q. H.F. F., Q. H. - O. E., H. Ú. P., W. G. X, H. Q. I. XX S. M. N. K. I. XXX/XXXXX J.
K. K..Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H.F. - O. E., H. Ú. P., ktorý byt nadobudli účastníci na základe Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu dňa 21.11.1995 za cenu podľa kúpnej zmluvy 2.287,- Sk, pričom išlo o cenu
pozemku, z čoho bola poskytnutá zľava 25%, čiže hodnota celej nehnuteľnosti, v podstate pozemku bola
1.750,- Sk, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov spoločných počas trvania BSM. Konštatoval,

že predmetná nehnuteľnosť bola pridelená do užívania ešte nebohému manželovi žalovanej v čase, keď
boli manželia v r. 1978, pričom spoločne v tomto byte bývali a po smrti neb. manžela v byte ostala bývať
žalovaná a riadne uhrádzala všetky platby s tým, že v r. 1992 v predmetnom byte býval už so žalovanou
aj žalobca ako jej manžel, ktorí sa spoločne podieľali na úhradách za predmetný byt. Ďalej do masy
BSM zahrnul hnuteľné veci v tom rozsahu a hodnote v akej sa na nich dohodli žalobca so žalovanou

a to 1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999,
v hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €;2/ spálňa
pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine zdrevotriesky vo farbe
svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005 - posteľ za sumu 7
000 Sk, skriňa za sumu 10.000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; 3/ chladnička zn.

Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá v roku 2008 za sumu
12.000 Sk, toho času hodnota 101 €; 4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá
v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; 5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn.
FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €. Hnuteľné
veci v celkovej hodnote 826,-€. Pokiaľ ide o stavebné sporenie z výpisov z prvej stavebnej sporiteľne

zistil, že ku dňu rozvodu manželstva mal žalobca nasporenú sumu 2.323,55 € na účte číslo 2306287402,
preto túto sumu zahrnul do masy BSM ako aktíva, ktoré je potrebné pri zániku BSM vyporiadať, aj keď
žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky boli nasporené z dedičstva, ktoré získal po smrti svojich
rodičov. Žalobca však tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, pričom raz ročne vkladal na toto
sporenie sumu približne vo výške 500,-€, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by tieto

finančné prostriedky boli použité výlučne z jeho dedičstva, a nie zo spoločných prostriedkov manželov
nadobudnutých počas trvania BSM, resp. že by to boli prostriedky jeho švagra, pretože o tom nepredložil
žiaden dôkaz. Do masy BSM ako pasívum zahrnul pôžičky poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P. K.
a to vo výške 1.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.2009 a v sume 1.200,-€ na základe
pôžičky zo dňa 30.10.2009. Žalobca predložil dodatočný doklad o prehľade splácania týchto pôžičiek

z 13.2.2017 , z ktorého vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva mala byť splatená z týchto pôžičiek
iba suma 100,-€. V tomto prípade sa súd priklonil k tvrdeniam žalobcu, že predmetné pôžičky svojmu
švagrovi nemohol splatiť skôr, než sa vrátila žalovaná z Anglicka, v októbri 2010, pretože až do októbra
2010 splácal iné dlhy za žalovanú, resp. spoločné dlhy, čo žalobca v konaní preukázal výpismi z bánk,
ako aj poštovými poukážkami, že splatil za obdobie r. 2008 - 2010 dlhy v sume 4.900,-€ a je reálne,

že k splácaniu pôžičiek voči svojmu švagrovi pristúpil až potom, čo prestal splácať dlhy žalovanej po
jej návrate z Anglicka. Námietky žalovanej, či vôbec došlo k poskytnutiu týchto pôžičiek žalobcovi a
námietky k predloženej listine o splácaní preto súd považoval za irelevantné. Dospel k záveru, že aj
sumu 2.100,-€, ktorá nebola ku dňu rozvodu manželstva splatená P. K., je potrebné zahrnúť do pasív v
rámci masy BSM. Do masy BSM ako pasívum zahrnul aj dlh z Tatra banky, a.s., ktorý ku dňu rozvodu

bol vo výške 825,46 €, a ktorý po rozvode splatila žalovaná. Súd mal za preukázané, že žalovaná si na
základe Zmluvy o úvere požičala do Tatra banky, a.s. sumu 50.000,- Sk za účelom prefinancovania iných
úverov, ktoré si vzala ešte predtým, pričom z tejto sumy 50.000,- Sk, ktorá jej bola poukázaná na základe
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru 11.5.2007 žalovaná použila na splatenie spotrebiteľského
úveru vo VÚB, a.s. karta sumu 28.000,- Sk a na splatenie spotrebiteľského úveru v Tatra banke, a.s.

zaslala sumu 24.000,- Sk a následne bolo potrebné splácať úver vo výške 50.000,- Sk aj s úrokmi, ktorý
bol žalovanej poskytnutý 11.5.2007. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca
z tejto úverovej zmluvy za žalovanú za obdobie od 4.6.2009 do 7.10.2010 zaplatil 1.459,84 €. Mal za to,
že v danom prípade došlo k prefinancovaniu dvoch spotrebiteľských úverov, ktoré boli poskytnuté eštepred r. 2007 žalovanej, resp. aj žalobcovi za účelom bežnej spotreby, resp. tieto finančné prostriedky
boli použité v priebehu manželstva a spotrebované na spoločné potreby. Žalobca nepreukázal, že išlo
o výlučné potreby žalovanej, na ktoré použila tieto úvery, preto tento dlh zahrnul do pasív BSM. Na

základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalobca do predmetnej nehnuteľnosti investoval
zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získal z dedičstva 49.246,- Sk, t.j. 1.634,66 €, ktorú investoval
za účelom výmeny plastových okien. Táto skutočnosť bola potvrdená Zmluvou o dielo zo 16.4.2008,
ktoránebolasporná.Skutočnosťžežalobcadospoločnejnehnuteľnostinarekonštrukciukúpeľneprispel
sumou 119.000,- Sk, t.j. 3.950,07 € z dedičstva, ktoré nadobudol po svojich rodičoch sa mu nepodarilo

v konaní preukázať. Tvrdenia žalobcu o ďalších investíciách do spoločnej domácnosti napr. investície
do svadieb detí žalovanej atď. ,na tieto neprihliadal, lebo išlo o spotrebované finančné prostriedky
počas trvania manželstva . Žalobca žiadal vyporiadať príjmy žalovanej vo výške 34.000,-€ za obdobie
jej pobytu v Anglicku a neskôr tvrdil, že jej minimálna mzda mala byť 24.000,-€ a túto sumu mal
rozdeliť súd na polovicu. Uvedené tvrdenia žalobcu považoval za špekulatívne, ničím nepodložené .
Zo žiadnych dôkazov súdu nevyplynulo, ani z potvrdení Sociálnej poisťovne, či daňového úradu, že

žalovaná v Anglicku zarobila, resp. by zarobila práve takúto sumu. Doplatok na dôchodku, ktorý mal
žalobca dostať od Sociálnej poisťovne v r. 2009, spolu vo výške 800,-€, súd nezahrnul do masy
BSM, pretože mu nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky žalobca v čase rozvodu manželstva
mal, nimi disponoval, a či ich nespotreboval počas trvania manželstva. Ďalej súd zistil, že žalobca
splatil ešte počas trvania manželstva dlhy za žalovanú v celkovej sume 4.633,40 €, avšak dospel k

záveru, že všetky dlhy, ktoré uhradil žalobca za žalovanú počas trvania manželstva, t.j. do rozvodu
manželstva , nemôže na nich prihliadať a prikázať žalovanej, aby ich žalobcovi zaplatila. Išlo totiž o dlhy,
ktoré vznikli počas trvania BSM, boli spotrebované počas trvania BSM , či už na nákup spotrebného
tovar, na bežné potreby domácnosti, či na výdavky žalovanej. Neexistovali ku dňu rozvodu manželstva
a boli splatené ku dňu rozvodu z prostriedkov patriacich do BSM - žalobca nepreukázal, že ich splatil

zo svojich výlučných prostriedkov. Poukázal na to, že okrem pasív, ktoré zahrnul do masy BSM a
ktoré existovali v čase rozvodu manželstva - vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke z 30.5.2009 a
30.10.2009, ktoré už v priebehu konania splatil žalobca vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.764252 z 11.5.2007, ktorý už v priebehu konania splatila
žalovaná, nie je možné prikázať žalovanej, aby ich nahradila žalobcovi to, čo zaplatil za spoločné dlhy

zo spoločných prostriedkov. Ide o dlhy - v Istrobanke, následne Československej obchodnej banke,
dlh k 31.5.2009 bol vo výške 1.322,68 €, žalobca splatil celý dlh 1.294,17 € 2.11.2009 (na základe
pôžičky od svojho švagra P. K. z 30.10.2009, ktorú mu poskytol vo výške 1.200,-€). Ďalej ide o dlh
spoločnosti Quatro, resp. Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako to tvrdil žalobca, kedy ku dňu rozvodu
manželstva splatil žalobca sumu 503,82 €, pričom celkový dlh bol 995,82 €. V danom prípade sa strany

sporu nezhodli, či išlo o tú istú zmluvu, z ktorej žalobca splácal dlh, žalovaná tvrdila, že v Quatre si
požičala iba na základe jednej zmluvy o pôžičke za účelom kúpy rúry a sporáku zn. Fagor v r. 2005,
splácala túto pôžičku v mesačných splátkach po 300,- Sk. Žalobca tvrdil, že suma, ktorú splatil vo výške
503,82 € sa mala týkať inej zmluvy o úvere. Súd vychádzal z toho, že išlo iba o jeden o úver - na kúpu
sporáka a rúry Fagor, ktorý bol spotrebovaný počas trvania manželstva na spoločné potreby domácnosti.

Splácanie pôžičky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX
L.a chladničku od 14.8.2009 do 15.2.2010 nebolo sporné , za čo si žalobca neuplatňoval náhradu.
Faktúru Orange Slovensko a.s. uhradenú žalobcom za žalovanú vo výške 413,86 € ešte do rozvodu a
úver od spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. uhradený žalobcom za žalovanú vo výške 786 €, bolo
z prostriedkov patriacich do BSM do rozvodu manželstva. K tvrdeniam žalovanej, že žalobca mal nízky

príjem a neprispieval do domácnosti , že zarábala viac ako žalobca, že ho živila , súd uviedol, že aj
keď žalobca nepracoval v období od r. 2001 do r. 2009, kedy mu bol priznaný starobný dôchodok,
bol nezamestnaný najmä z dôvodu, že mal zdravotné problémy, najprv bol uznaný za invalidného a
od r. 2003-2009 za čiastočne invalidného, avšak nebol celkom bez príjmu, pretože poberal invalidný
dôchodok. Pritom príjem žalovanej, ktorý dosahovala pred odchodom do Anglicka, mal súd preukázaný

zo Sociálnej poisťovne a podľa názoru súdu tento príjem nebol až v takom veľkom nepomere k príjmu
žalobcu, aby to mohol zohľadniť disparitou podielov pri vyporiadaní BSM. Na základe takto ustálenej
masy BSM súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že z masy BSM, do ktorej
patria uvedené nehnuteľné, hnuteľné veci, aktíva a pasíva, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX I.edeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. Do

výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosť byt č.12, na 4. poschodí na Buzuluckej
ulici č. 4 vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach spoločných zariadeniach
bytového domu, N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., M. N. K. I. XXX/
XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P. je 76.700,- €, z dôvodu, žežalovaná v predmetnom byte býva od r. 2010 aj so svojim synom a žalobca sa odsťahoval. Keďže
hnuteľné veci sa nachádzajú v byte, ktorý pripadol žalovanej, do jej výlučného vlastníctva prikázal aj
hnuteľné veci , špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. Pri

určení výšky vyporiadacieho podielu súd prihliadal aj na to, akou mierou sa ktorý z manželov pričinil
o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci -nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že žalovaná sa podstatnou
mierou pričinila na nadobudnutí predmetného bytu tým, že ho predtým užívala od r. 1977 ešte s nebohým
prvým manželom a počas trvania manželstva so žalobcom ho odkúpili za nulovú hodnotu. Zo spoločných
prostriedkov zaplatili iba za pozemok minimálnu sumu. Poukázal na to, že byt nadobudli na základe

Zmluvy o prevode vlastníctva bytu už ako manželia, preto patrí do masy BSM. Zohľadnil aj skutočnosť,
že o udržanie predmetnej nehnuteľností sa v období 2 rokov pred rozvodom zaslúžil žalovaný, ktorý
riadne platil úhrady za bývanie, ale najmä splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná na Slovensku a odišla
za prácou do Anglicka, kde bola 23 mesiacov, pričom žalobcovi neposielala žiadne financie - iba svojej
dcére sporadicky podľa možností (súd mal za preukázané iba 4 takéto platby). Konštatoval, že pokiaľ
by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol byť byt predmetom exekúcie. Preto súd nehnuteľnosť v

hodnote 76.700 € prikázal do vlastníctva žalovanej. V danom prípade z uvedených dôvodov považoval
za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere 40%, t.j. v sume 30.680 €.
Konštatoval, že žalovaná v rámci vyporiadania BSM nadobudla celú nehnuteľnosť v hodnote 76.700.-
€ a hnuteľné veci v celkovej hodnote 826 €, že má nárok na vyplatenie polovice aktíva zo sporenia
v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 1.161,76 €, ktorý vo výške 2.323,55 € nadobudol žalobca, že

je povinná žalobcovi zaplatiť aj polovicu zo sumy 2.100 € za žalobcom uhradenú celú pôžičku po
rozvode manželstva a naopak má nárok na úhradu polovice dlhu, ktorý po rozvode uhradila Tatrabanke
a.s. v celkovej výške 825,46 €. Urobil záver, že žalovaný má nárok na vyporiadací podiel v hodnote
32.203,40 €, ktorý tvorí suma 30.680 € - 40% z hodnoty nehnuteľností, 1.634,66 € z titulu investície do
nehnuteľností - za plastové okná, 413 € za hnuteľné veci ( polovica z celej hodnoty), 1.050 € za splatenie

polovice pôžičky švagrovi žalobcu , že je povinný vyplatiť žalovanej 412,50 € za uhradenie polovice
zostatku dlhu vo výške 825,46 € Tatrabanke a.s., tiež je povinný vyplatiť jej polovicu z aktív z Prvej
stavebnej sporiteľne a.s. 1.161,76 €. ( 30.680 +1.634,66+826+1.050- 412,50 -1.161.76 = 32.203,40 €).
Žalovanej umožnil túto sumu uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal s prihliadnutím na § 257 C.s.p. s odôvodnením, že predmetom konania bolo

vyporiadanie BSM, že nie je možné určiť mieru úspechu, resp. neúspechu jednej zo strán, pretože určitý
spôsob vyporiadania medzi stranami sporu vyplýva priamo zo zákona.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Vytýkala súdu, že sa v konaní na základe vykonaných dôkazov
nesprávne vysporiadal s určením nerovnosti podielov strán sporu pri vyporiadaní
nehnuteľností, na základe čoho za primeraný vyporiadací podiel, ktorý by mala

zaplatiť žalobcovi považoval pomer 40% z hodnoty nehnuteľností, t.j. z hodnoty 76.700,-
EUR. Citujúc znenie § 150 Obč. zák. , vzhľadom na vykonané dokazovanie mala za nesporné, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM boli pridelené do užívania M. J. (jej prvému
manželovi), kde je dodané 5. člennej rodine, a to Rozhodnutím o pridelení bytu vtedajšieho Obvodného
národného výboru, odboru komunálneho hospodárstva a služieb z 2.1.1977 (ďalej len "Rozhodnutie

o pridelení bytu'). -Na základe Rozhodnutia o pridelení bytu byt užívala spolu so svojím manželom
M. J. a deťmi, pričom s manželom M. J. spoločne splácali anuitu bytu. - Jej prvý manžel M. J. L.
XX.XX.XXXX, odvtedy bola výlučnou nájomníčkou bytu, o čom svedčí druhá str. Rozhodnutia o pridelení
bytu. Manželstvo so žalobcom uzatvorila 18.07.1992, avšak z uvedeného textu druhej str. Rozhodnutia
o pridelení bytu je zrejmé, že výlučnou nájomníčkou nehnuteľností bola ku dňu uzatvorenia manželstva

výlučne ona. Dňa 25.08.1995 som spolu so žalobcom na strane kupujúcich uzatvorila s Mestom Košice
na strane predávajúceho Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, avšak
podľa článku VI. ods. 1 písm. a) bola kúpna cena bytu , vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach 0.- Sk (slovom nula korún), článku VI. ods. 1 písm. b) bola kúpna
cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku 2.287,Sk (slovomdvetisícdvestoosemdesiatsedem korún),

z čoho bola ešte poskytnutá zľava. Z uvedeného nesporne vyplýva, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa
pričinila výlučne ona, nakol'ko v čase uzatvorenia manželstva so žalobcom bola výlučnou nájomníčkou
bytuaanuitabytubolasplatená,tedaodkupnáhodnotabytubola0,-Sk.Tvrdila,ženapriektomu,žetieto
skutočnosti boli tvrdené a preukázané pred súdom prvej inštancie, tento nesprávne právne vec posúdil,keď určil nerovnosť podielov strán sporu v súvislosti s nehnuteľnosťami tak, že ona ako žalovaná bola na
základe výroku napadnutého rozsudku povinná vyplatiť žalobcovi 40% z hodnoty nehnuteľností. Mala
za to, že súd prvej inštancie mal v prvom rade prihliadať na to, ktorá zo strán sporu sa v prevažnej miere

pričinila o nadobudnutie nehnuteľností, nakoľko v prípade, ak by nebola ku dňu uzatvorenia manželstva
so žalobcom výlučnou nájomníčkou nehnuteľností, neboli by dané nehnuteľnosti ani predmetom
vyporiadania BSM. Poukázala na to, že žalobca v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti neprispel
ničím, resp. sa nijakým spôsobom nepričinil o ich nadobudnutie, nesplácal anuitu bytu, neuhradil žiadnu
majetkovú hodnotu, len sa nasťahoval. Mala za to. že vyporiadací podiel. ktorý bol priznaný žalobcovi

napadnutým rozsudkom vo výške 40% z hodnoty nehnutel'ností je v rozpore so zásadami vyporiadania
BSM uvedenými v § 150 Obč. zák. a taktiež v rozpore s dobrými mravmi, nakol'ko žalobca sa o
nadobudnutie nehnutel'ností vôbec nepričinil. Poukázala na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 537/2012 z
13.03.2013 a na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo 2914/99.
Ďalej citujúc bod 58. napadnutého rozsudku uviedla, že z vykonaného dokazovania ako aj zo samotnej
formulácie je nesporné, že do Anglicka odišla za prácou, nakoľko sa na Slovensku nevedela zamestnať

a to hlavne z dôvodu, aby bola schopná splácať úvery, ktoré si zobrala na zaobstaranie spotrebných
vecí, najmä bielej techniky a nábytku do spoločnej domácnosti, ktoré od ich zakúpenia užívaI aj žalobca.
Pre úplnosť uviedla, že úvery na spotrebný tovar mohla brať iba na svoje meno, nakoľko žalobca poberal
len čiastočný invalidný dôchodok, jemu by nikto úver nedal. Vzhľadom k zakúpeniu spotrebných vecí
zvyšovala životný štandard žalobcu, ktorý napriek tomu, že videl, že do domácnosti pribúdajú nové veci,

o ich financovanie sa nijako nezaujímal. Všetky úvery do času jej odchodu do zahraničia riadne splácala,
o čom svedčia aj ústrižky a potvrdenky, ktoré predložila do konania. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že zo zahraničia svojej dcére A. N.F.V. posielala finančné prostriedky na úhradu úverov,
pričom s úvermi mi finančne vypomáhala dcéra aj syn G. J., čo vo svojej výpovedi na pojednávaní
konanom 06.11.2014 potvrdil aj žalobca, keď uviedol, že syn jej mal finančne vypomôcť sumou 5.000,-

Sk a ďalej uviedol, že syn jej dal dvakrát po 150,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že
by počas obdobia, kedy bola v zahraničí nesplácala úvery a, že ich splácal len žalobca. Pokiaľ ide o
úhrady za bývanie, považuje za normálne, že úhrady vykonával žalobca, nakoľko v byte býval. Podotkla,
že aj ona si v súvislosti s výkonom práce v zahraničí musela zabezpečiť ubytovanie, za ktoré platila
60,- libier týždenne, pričom žalobca jej na ubytovanie neprispieval žiadnou sumou. Taktiež poukázala

na skutočnosť, že súd nevzal do úvahy, že počas jej výkonu práce v Anglicku v byte býval spolu so
žalobcom aj jej syn (G. J.) a to v čase, keď prišiel zo zahraničia, pričom žalobcovi na bývanie riadne
prispieval. Súčasne mala za to, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by byt mal byť
predmetom exekúcie alebo dražby. Tieto tvrdenia žalobcu boli iba hypotetické a ničím nepreukázané.
Vzhľadom k uvedenému mala za to, že v tejto časti súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasne mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri
určení vyporiadacieho podielu, ktorý bol priznaný žalobcovi napadnutým rozsudkom vo výške 40% z
hodnoty nehnuteľnosti z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko takáto výška vyporiadacieho
podielu je neprimeraná a nespravodlivá. Vytýkala súdu, že nezohľadnil jej 33 ročnú snahu o udržanie
nehnutel'ností, kedy sa vzhľadom na jej dvojnásobne až trojnásobne vyšší príjem , ako bol príjem

žalobcu , podiel'ala v prevažnej miere na všetkých poplatkoch súvisiacich s nehnutel'nosťami (pokial'
započíta aj obdobie od nadobudnutia bytu 1977 až po rozvod so žalobcom 2010) má byť vo vel'kosti 60%
k vyporiadaciemu podielu žalobcu vo výške 40%, zohl'adňujúcemu dva roky, kedy sa mal starať o byt,
aj to v čase, kedy pracovala v zahraničí. Tvrdila, že takýto pomer vyporiadacích podielov je neprimeraný
a nespravodlivý, že jej vyporiadací podiel k nehnutel'nostiam mal byť vo výške 90% a vyporiadací podiel

žalobcu vo výške 10%. V súvislosti s pôžičkami, ktoré mali byt' poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P.
K. mala za to, že poskytnutie týchto pôžičiek nebolo v konaní preukázané, že žalobca síce predložil
dve zmluvy o pôžičkách a to Zmluvu o pôžičke z 31.05.2009, ktorou si mal požičať od Františka Palka
1.000,- EUR a Zmluvu o pôžičke z 30.10.2009, ktorou si mal žalobca požičať od P. K. 1.200,- EUR, avšak
na základe vykonaného dokazovania nebolo žalobcom preukázané, že finančné prostriedky uvedené

v uvedených zmluvách o pôžičkách mu boli skutočne poskytnuté, teda reálne prišli do jeho majetkovej
sféry. Mala za to, že uvedené zmluvy o pôžičkách sú len fiktívnymi zmluvami, ktoré nepreukazujú,
že na ich základe skutočne došlo k odovzdaniu peňazí, vo výške, ktoré boli uvedené v Zmluvách o
pôžičkách. Poukázala na výpoveď svedkyne M. K., že žalobcovi požičali finančné prostriedky, ale nevie
presne koľko to bolo. Špekuláciu s pôžičkami potvrdila aj samotná výpoveď žalobcu na pojednávaní

12.01.2017 , kde tvrdil, že nevie presne uviesť v akej výške boli pôžičky P. K.i ku dňu rozvodu splatené,
pretože so švagrom (P. K.) si nevracali finančné prostriedky oproti podpisu, avšak následne žalobca
predložil prehľad splácania pôžičiek P. K. v písomnej podobe. Mala za to, že v súvislosti s pôžičkami od
P. K. , žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že súd nemal na tieto pôžičky prihliadať. Navrhla rozsudokzmeniť tak, že určí, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania
patrí predmetná nehnuteľnosti v hodnote spolu 76.700,- € a hnuteľné veci ( cit. vo výroku rozsudku)
v celkovej hodnote 826,- €, aktíva z účtu 2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo

výške 2.323,55 €, pasíva: vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra
bankou, a.s. č. 764252 z 11.5.2007 . Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiada tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje aktíva z účtu č. 2306287701 vedeného v Prvej slovenskej
sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €, do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosti: byt č.
XX, J. X. K. J. G. W. Č.. X, I. K. G. I. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N.Č. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č..

XXXX, Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., N. K. I. I. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX U. H., Q. H. F., Q. H.-
O.V.A. E., H.. Ú.. P., L. J. X. Č.. XXXXX, H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €, hnuteľné veci
pod položkou A) až E v hodnote 826 €. Titulom finančného vysporiadania žiadala uložiť jej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6.508,51 € , do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, rešpektuje rozsudok . Zdôraznil, že trvá na všetkých

svojich výpovediach, ktoré v priebehu jednotlivých pojednávaní uviedol, že jeho výpovede boli pravdivé
a zakladali sa na skutočnosti , na rozdiel od výpovedi a tvrdení žalovanej. Žalovaná účelovo klamala
v snahe očierniť ho, aby sa zbavila viny, ktorú svojím nezodpovedným konaním a ľahkomyseľnosťou
spôsobila. K odchodu žalovanej za prácou do Anglicka uviedol, že žalovaná bola zamestnaná vo VSM
- Východoslovenskom múzeu. A však v júni 2008 jej bola daná výpoveď pre spreneveru zverených

prostriedkov. Spomínané úvery nepoužila na nákup bielej techniky do domácnosti, ale na splácanie
škody, ktorú spôsobila zamestnávateľovi. K predmetným úverom uviedol, že všetko robila na vlastnú
päsť ,bez jeho vedomia a nie je pravdou, že to bolo kvôli tomu, že bol na invalidnom dôchodku.
Predmetnéúveryžalovanánabralavr.2007-2008azariadeniadodomácnostibolizakúpenédor.2005.
K splácaniu úverov uviedol, že žalovaná úvery nesplácala, ale splácanie prevádzali jej deti, dcéra A. N.

M. N. G. J. - za obdobie od. decembra 2008 do júla 2009, keď' žalovaná už bola v Anglicku, kam odišla
v decembri 2008. Poukázal na to., že dcére žalovanej A.M.G.D.X. N.M.J.H.Q.I.D. dal spolu 700 eur z
pôžičky od švagra P.V.Š.H.M. K.M. vo výške 1000 eur. Nesúhlasil s tvrdením, že neprispieval na bývanie,
keď bola žalovaná v Anglicku. Tvrdil, že žalovaná zľahčuje skutočnosť ohľadom exekúcie bytu, pri
nesplácaní pohľadávok veriteľom , ktorých bolo päť. Uviedol, že spomínaných 33 rokov, ktoré žalovaná

uvádza spolu žili v jednej domácnosti 20 rokov a za tú dobu riadne prispieval celým svojím mesačným
príjmom do rodinného rozpočtu, tiež prispel sumou 1119.000 Sk v r. 2005 na prestavbu bytového jadra ,
čo žalovaná spochybnila, že preukázal súdu nadobudnutie finančných prostriedkov získaných z predaja
rodičovského domu , na rozdiel od žalovanej, ktorá nepredložila žiadne, dôkazy požadované súdom, či
sa jednalo o jej mesačný príjem v Anglicku alebo spomínanej prestavby bytového jadra. Taktiež dával

financie nadobudnuté v reštitúcií do rodinného rozpočtu.' Tvrdenie žalovanej, že jej mesačný príjem bol
dvoj až trojnásobne vyšší než jeho je nepravdivé a zavadzajúce a to rozhodne popiera. Takýto príjem
by sa mal premietnuť aj do výšky dôchodku žalovanej. Žalovanej dôchodok je 280 eur a jeho dôchodok
je 463 eur. Zdôraznil, že konanie žalovanej , čo sa týka predmetných úverov , bolo v rozpore s dobrými
mravmi, lebo všetko robila bez jeho vedomia a na vlastnú päsť. Popiera všetky vyjadrenia žalovanej,

že počas manželstva sa o nič nestaral a neprispieval na chod spoločnej domácnosti. Taktiež popiera
výpovede svedkov - jej detí A.G.D.X.C. M. G.M.J.N.X.I.M., ktoré boli účelové a nepravdivé v štýle“ Bližšia
košeľa, ako kabát". Tým, že prevzal zodpovednosť na seba a splácal úvery za žalovanú sa zaslúžil o
udržanie bytu a zabránil exekúciám. Trvá na vynesenom rozsudku a nesúhlasí s návrhom žalovanej ,
čo sa\ týka disparity podielov 90% ku 10% v prospech žalovanej.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový

stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu,
odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody odkazuje, lebo jeho dôvody
sú správne a presvedčivé, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

7. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 pís. f) a h) C.s.p., t.j., že súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.9.Odvolacídôvodupravenýv§365ods.1písm.f)C.s.p.satýkachybyvzisťovanískutkovéhostavuveci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že
buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

13. Žalovaná spochybňovala rozhodnutie súdu ohľadom určenia percentuálnej výšky vyrovnávacieho
podielu, ktorý by mala zaplatiť žalobcovi v pomere 40 % t.j. v sume 30.680,- eur, z hodnoty nehnuteľnosti
76.700,- eur - bytu č. XX J. X. K. J. G. W. Č.. X I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č.M., N. L. G. O. N..Č..
XXX J. K..Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. O. E., H.. Ú.. P. M. K. N. K. I. XXX/XXXXX J. K. K..Č.. XXXX, U.
Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P.. Súd pri určení výšky vyporiadacieho podielu prihliadol na to, akou

mierou sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci. Žalovaná namietala že
z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa pričinila výlučne
ona, nakoľko v čase uzatvorenia manželstva so žalobcom bola výlučnou nájomníčkou bytu a anuita
bytu bola splatená, teda odkúpna hodnota bytu bola 0,- Sk, že žalobca v súvislosti s nadobudnutím
nehnuteľnosti sa nepričinil ničím, že nesplácal anuitu bytu a neuhradil žiadnu majetkovú hodnotu, len

sa nasťahoval, že mala vyšší príjem , na jej snahu o udržanie nehnuteľnosti , že sa v prevažnej miere
podieľala na všetkých poplatkoch súvisiacich s nehnuteľnosťou od nadobudnutia bytu v r.1997 až po
rozvod manželstva so žalobcom v r.2010. Za spravodlivý požadovala jej podiel k nehnuteľnostiam vo
výške 90 % a vyporiadací podiel žalobcu vo výške 10 %.14. Uvedená námietka žalovanej je nedôvodná.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ pri určení výšky vyporiadacieho
podielu určil a považoval za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere
40 %, t.j. v sume 30.680,- eur. Odkazuje na dôvody uvádzané súdom v odôvodnení rozsudku pod
bodom 58., že predmetný byt nadobudli strany sporu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu
už ako manželia, že preto tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom zohľadnil

skutočnosť, že udržanie predmetnej nehnuteľnosti sa v období dvoch rokov pred rozvodom zaslúžil
žalovaný, ktorý riadne platil úhrady za bývanie, ale hlavne splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná na
Slovensku a odišla za prácou do Anglicka, kde bola 23 mesiacov, pričom žalobcovi neposielala žiadne
financie a pokiaľ by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol by byť predmetom exekúcie.

16. K správnym dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať a poznamenať, že aj súdna prax sa

zjednotila na tom, že výnimočné priznanie väčšieho podielu, pre nepriznanie akejkoľvek výplaty podielu
z nehnuteľnosti jednému z bývalých manželov pri vyporiadaní BSM , nemožno odôvodniť len menšími
zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje
vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť,
že pri starostlivosti o rodinu, pre nadobudnutie a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a

pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti, nevyužil svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do
úvahy iba v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných
vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní potrieb spoločnej domácnosti svoje možnosti
a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne, alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a
nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva, napr. vo svojich oddelených bydliskách.

17. Pri aplikácii § 150 Obč. zák. sa vychádza z princípu, že podiely bývalých manželov sú v
zásade rovnaké. Prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu je záver, že podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké. To má len ten
následok, že ak pôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy iba zohľadnenie

niektorých skutočností, umožňujúcich prihliadnuť na skutočnosti, ktoré tento pomer narušia. Priorita
uvedenej zásady sa premieta aj do procesnej roviny. Treba zdôrazniť, že dôkazným bremenom je
zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na
ktoré treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní
zásada rovnakých podielov bývalých manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade rovnosti

podielov, výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také
konanie (alebo aj nečinnosť) jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a
súčasne sa premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. V súvislosti so zásadou výšky podielov
bývalých manželov pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu v súvislosti s
požiadavkou prihliadnuť , že ten ktorý z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného

majetku sa súdna prax zjednotila na tom, že požiadavka prihliadnúť, ako sa ten ktorý z manželov zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku nebude namieste, hoci niektorý z manželov vzhľadom
na svoje pracovné zaradenie bude mať síce výrazne vyšší príjem ako druhý z manželov, avšak tento
príjem zodpovedá štandardnému príjmu s prihliadnutím na danú profesiu a príjmy toho manžela nie sú
odrazom jeho mimoriadneho úsilia o nadobudnutie alebo udržanie spoločných vecí. Ani nižší príjem

druhého manžela so zreteľom na jeho pracovné zaradenie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a ostatným
pomerov, zdravie, pracovné možnosti a pod.) nie je dôvodom pre výnimku zo zásady, že podiely oboch
manželov na spoločnom majetku sú rovnaké.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1821/2004

(obstaranie spoločného majetku a rovnosť podielov), v ktorého odôvodnení sa , o.i., uvádza : „Pre úvahy
(ne) rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno považovať
za relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho
oddeleného majetku.“

19. Súdna prax sa zjednotila aj na tom, že posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní
uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva
buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sao jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej
spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil
len v podstatne menšej miere.

20. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by žalovanej mal prináležať vyporiadací podiel z
nehnuteľnosti 90 % a žalobcovi iba vo výške 10 %. Súd, vychádzajúc zo zásady , že podiely bývalých
manželov sú v zásade rovnaké v prejednávanom spore určením podielov z nehnuteľnosti - 40 % pre
žalobcu a 60% pre žalovanú z hodnoty nehnuteľnosti, učinil tak zadosť vo vzťahu k žalovanej a k jej

zásluhe o nadobudnutie nehnuteľnosti , ktorá výška je primeraná a spravodlivá už so zreteľom aj na tú
skutočnosť, že ani princíp rovnosti podielov 50 % by v prejednávanej veci nebol vylúčený. Avšak so
zreteľom na to , že žalobca výšku prisúdených podielov nespochybnil , odvolací súd ju považoval za
vecne správnu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalobcu nešlo o také správanie, že počas
trvania celého manželstva by vôbec nepracoval, že sa vyhýbal práci, aby si počínal nezodpovedne voči
rodine a nestaral sa o jej potreby, žeby spôsobil škodu, ktorá by musela byť za trvania manželstva

uhradená. Je potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že predmetný byt nadobudli obaja manželia počas
existencie manželstva, že určenie výšky 90 % podielu pre žalovanú z tejto nehnuteľnosti nemožno
odôvodniť len menšími zásluhami o vytvorenie majetku, resp. jeho získanie ešte pred uzavretím
manželstva, pričom je potrebné vziať do úvahy aj starostlivosť žalobcu o rodinu a o nadobudnutie a
udržiavanie spoločného bytu, ktorý patrí do BSM.

21. Výhrada žalovanej v súvislosti s pôžičkou poskytnutou stranám sporu počas manželstva od P.. K. -
Š. Ž., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie tejto pôžičky, jej výšky a splácania
je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok za
splatenie polovice pôžičky švagrovi , ktorú uhradil po rozvode manželstva aj za žalovanú, ktorej výška

a základ vyplynuli z vykonaného dokazovania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 2 C.s.p.

23. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám sporu náhrada odvolacieho konania nebola priznaná.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).