Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Renáta Audová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201251
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619201251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci navrhovateľky: T. G. Š.Á., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., št. občianka SR, proti druhému účastníkovi: L. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I.. B. XXXX/XXX, XXX XX U., št. občan SR a mal. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, št. občan SR, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o
návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva k mal. J. zastavuje.

II. Súd zveruje maloletého J. do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jeho výživu

sumou 100,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s
účinnosťou od 06.01.2018.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého J. za čas od 06.01.2018 do 30.09.2019 v sume
2.083,87 € je otec povinný zaplatiť v splátkach po 60,- € mesačne spolu s bežným výživným k rukám
matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok.

IV. Matka je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 17.6.2019 domáhala určenia otcovstva k
mal. J. a úpravy práva a povinností k nemu. Návrh odôvodnila tým, že otcom maloletého je L. Š., s
ktorým sa spoznala ešte v roku 2014, avšak intímne sa začali stýkať až od 02/2015, vtedy bola ešte
vydatá za iného muža, s ktorým však už nežila v spoločnej domácnosti. V tomto vzťahu boli vyše dvoch

rokov, pričom zostala tehotná. O tejto skutočnosti otec dieťaťa vedel a ešte mesiac po jeho narodení
bol rád. Keď po ňom žiadala priznanie otcovstva v RL maloletého, tento s ňou prestal komunikovať, o
dieťa nejaví žiaden záujem, výživné neplatí vôbec. Návrhom sa domáha určenia otcovstva, ďalej toho
aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a jeho otcovi aby bola určená povinnosť prispievať
na jeho výživu sumou 250 € mesačne s účinnosťou od 6.1.2018 a dlžné výživné zaplatiť do 3. dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Pred začatím pojednávania došlo pred súdom k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom maloletého, správou od kolízneho
opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami o príjmoch a výdajoch rodičov dieťaťa, pripojeným spisomOS Senica č.k. 6Pc 6/2019 (z tohto najmä rozsudkom OS Senica č.k. 6Pc/6/2019-15 zo dňa 14.6.2019)
a zistil tento skutočný stav veci: Rozsudkom OS Senica č.k. 6Pc/6/2019-15 zo dňa 14.6.2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2019, bolo rozhodnuté, že T. G. (bývalý manžel matky dieťaťa), nie

je biologickým otcom mal. J.. Maloletý J. toho času v rodnom liste otca zapísaného nemá.

4. Podľa správy od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov mal. J. pochádza z partnerského
vzťahu jeho rodičov. Matka označila za otca dieťaťa p. L. Š. (ďalej len otec dieťaťa). Otec dieťaťa
býva v domácnosti svojej matky v dvojizbovom bytovom dome. Tejto prispieva na spoločnú domácnosť

sumou 100 € mesačne, platí telefón v sume 40 € mesačne, leasing v sume 120 € mesačne. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. Q., nar. XXXX, ktorú si plní vo výške 140 € mesačne. Podľa jeho vyjadrenia,
ktoré urobil pri prešetrení pomerov, dosahuje príjem cca 600 € netto mesačne. Matka dieťaťa býva v
4- izbovom mestskom nájomnom byte. Počet členov domácnosti je 7 (plnoletá dcéra U. Š. so synom
T., mal. U. a mal. U. G., mal. U. I., matka, mal. J. a stará matka detí). Matka dieťaťa je toho času na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 220,70 €, a rodinné prídavky na 4 deti

spolu 240 €. Občas si brigádne privyrába v Bistre v U., kde dosahuje minimálny príjem. Výdavky na
domácnosť sú nájomné v sume 512 € mesačne vrátane energií (na týchto sa podieľa spolu s plnoletou
dcérou a starou matkou), 140 € mesačne (TV, internet a telefóny) a 225 € týždenne výdavky na deti.

5. Podľa správy o príjme otca, tento má priemerný mesačný príjem v sume 45,77 € netto.

6. Výsluchom rodičov súd zistil, podľa vyjadrenia otca dieťaťa, že tento v skutočnosti dosahuje príjem
od 500-600 € netto mesačne. Uviedol, že okrem príjmu z riadneho zamestnania (45,77 € mesačne) si
privyrába brigádne, tiež v oblasti taxislužby. Je ochotný a schopný platiť na mal. J. výživné v sume 50
€ mesačne. Matka dieťaťa uviedla, že v čase, kedy tiež robila v danej taxislužbe s otcom dieťaťa, jej

príjem bol v skutočnosti od 800-1200 € netto za stavu dvoch taxikárov. Matka momentálne z brigádnickej
činnosti má príjem od 80-160 € netto mesačne (okrem RP). Trvala na určení výživného v sume 100 €
mesačne.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak počas konania o určenie otcovstva dôjde
k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 110 CSP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZR), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z.z., účinného od 1.7.2019, je životné minimum na jedno

nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.

19. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že
návrh matky bol podaný dôvodne. Počas konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením,
preto súd konanie v časti určenia otcovstva zastavil podľa § 109 CMP. V konaní ďalej pokračoval len

o úpravu práv a povinností k maloletému podľa § 110 CMP. Súd mal v zmysle § 36 ods. l Zákona o
rodine preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje
výlučne matka. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa
do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na neho výživné s účinnosťou od jeho
narodenia (návrh bol podaný dňa 17.6.2019) a to vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa preukázala súdu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si nemohla návrh skorej. Tieto súd vidí v tom, že v čase
narodenia dieťaťa bol ako otec v rodnom liste zapísaný v zmysle zákona bývalý manžel matky (§ 85
zákona o rodine). Matka dieťaťa teda najskôr musela zaprieť otcovstvo súdom, pričom toto konanie
skončilo právoplatným rozsudkom až dňom 14.6.2019. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle §
77 ods. 1 Zákona po rodine, výživné určil už od narodenia dieťaťa.

20. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z úvahy, že vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosť,
že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť v sume 140 € mesačne, je otec povinný platiť výživné na
obe deti minimálne vo výške 25 % svojho príjmu. Pokiaľ ide o príjem otca, súd uveril tvrdeniu matky, že
príjemotcajevyššíakouvádza,tedaminimálne1.000€nettomesačne,čomuzodpovedajúajpravidelné

mesačné výdaje otca, ktoré sám uviedol ( telefón 40 €, leasing 120 €, príspevok do domácnosti 100 €,
výživné na Q. 140 €). Z takto ustáleného príjmu otca 25 % predstavuje sumu 250 €. Na Q. platí 140 € a
preto na mal. J. je schopný platiť sumu 100 € mesačne, ako mu určil súd. Matka žiadala výživné v sume
250 €, napokon súhlasila so sumou 100 € mesačne. Túto sumu považuje súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti za primeranú a preto jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

21. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z.z., účinného od 1.7.2019 je životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne, pričom aspoň túto sumu, by malo mať každé
dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby.
Aj matka detí je povinná adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive dieťaťa, pričom

vzhľadom na skutočnosť, že táto je momentálne na rodičovskej dovolenke, táto je povinná platiť len
minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 ZR t.č. v sume 28,79 € mesačne (30 % zo sumy 95,96 €).

22. Pri takto určenom výživnom bude mať mal. J. mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 128,79
€, ktorá suma prevyšuje výšku životného minima cca o 30 %, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné

prídavky. Takto určené výživné je primerané veku a potrebám dieťaťa, pričom treba tu zdôrazniť, že
zodpovedá aj majetkovým a sociálnym pomerom oboch rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov, najmä otca, ktorý si len telefón platí v sume 40 € mesačne.

23. Vzhľadom k spätnej úprave výživného od 6.1.2018 súd určil, že otec má nedoplatok na zročnom

výživnom za dobu od 6.1.2018 do 30.9.2018 v sume 2.083,87 € (t.j. adekvátna časť zo sumy 100 €
za 01/2018 v sume 83,87 € - 26 dní a 20 mesiacov x 100 €). Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku
a príjem otca dieťaťa, súd určil, že otec je povinný zaplatiť tento v splátkach po 60 € mesačne spolu sbežnýmvýživnýmpodnásledkomstratyvýhodysplátok,tedaakotecspolusbežnýmvýživnýmnezaplatí
čo len jednu z týchto splátok, stáva sa celý dlh, resp. jeho zvyšok, splatným naraz.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, lebo účastníkom žiadne trovy nevznikli. Matka dieťaťa síce zaplatila
súdny poplatok z návrhu na určenie otcovstva v sume 66 €, ale tento jej bude vrátený (okrem krátenej
časti). O tomto rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 14 ods. 4 Zákona o súdnych
poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.