Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 5, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200245
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I. X., bytom F. XXX, V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 04. 04. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 04. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o

zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. 01. 2019 potvrdil a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 01. 2019 zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nitra zo dňa 19. 11. 2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 15 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a so stanovenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil, čo ju obmedzuje
v každodennom živote a bráni jej vo výkone zárobkovej činnosti. Pripojila nové lekárske nálezy
odborných lekárov.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na
záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne
dňa 19. 03. 2019, ktorý sa oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so
všetkými odbornými lekárskymi nálezmi a vykonal vlastné vyšetrenie, pričom zistil, že žalobkyňa mánovozistenú pľúcnu sarkoidózu, ktorá je t.č. v intenzívnej liečbe kortikoidmi, stav je stabilizovaný.
Nie sú prítomné žiadne známky poruchy dýchacej funkcie pľúc. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (20-30%). Močová inkontinencia
vyžaduje používanie pomôcok a kontroly, ide skôr o urgentné močenie, ako faktickú inkontinenciu. Stav
po zápale žíl na ľavom predkolení je zhojený. Reumatológ nezistil žiadne závažné zápalové ochorenie
pohybového ústrojenstva. Zmeny na coxách a kolenách sú viac na RTG, funkcia uvedených kĺbov je
neporušená. V súčasnosti zdravotný stav účastníčky konania nepodmieňuje uznanie invalidity.

V odvolacom konaní bolo prepúšťacou správou z hospitalizácie na ORL klinike od 8. novembra 2018
do 11. novembra 2018, prepúšťacou správou z hospitalizácie v Špecializovanej nemocnici Nitra - Zobor
od 16. decembra 2018 do 1. januára 2019, lekárskou správou z ORL vyšetrenia zo dňa 24. januára
2019, lekárskou správou z cievneho vyšetrenia zo dňa 22. októbra 2018, lekárskou správou z pľúcneho
vyšetrenia zo dňa 14. decembra 2018, lekárskou správou z urologického vyšetrenia zo dňa 31. januára

2019, lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 5. decembra 2018, lekárskou správou z
reumatologickéhovyšetrenia zodňa12.decembra2018,lekárskousprávouznefrologického vyšetrenia
zo dňa 23. novembra 2018 a vlastným, vyšetrením účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre, preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu - choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, sarkoidóza, II.-IV. štádium,

klinické symptómy neprítomné alebo len mierneho stupňa, so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych
funkcií - podľa kapitoly VIII., odd. B, položky 6.2, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%
(z rozpätia od 20 % do 30 %).

Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania (stav po flebotrombóze ľavého predkolenia,
osteoartroza, močová inkontinencia II. stupňa, počínajúca gonartroza a coxartroza, varices cruris et
femoris bilaterálne, obezita) zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa §
71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nepatrí.

V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa
predloženýchodbornýchlekárskychsprávadiagnostickýchzáverovodbornýchlekárov,akoajvlastného
vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre
vyhodnotil jej zdravotný stav a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil už
nie na 15 %, ale na 30 %, preto účastníčka konania stále nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Celkovámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťúčastníčkykonaniaje30%vporovnaní
so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej

dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivýmzdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne

ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia

jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala

opätovne na nesprávne zaradenie jej zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 a poukazovala na
odborné vyšetrenia, ktoré predložila k prejednávaniu jej invalidity. Taktiež namietala tú skutočnosť, že v
správnom konaní existuje pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, podstatný rozdiel medzi posudkami posudkových lekárov sociálneho
poistenia, čo preukazuje tú skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne nie je dobrý, ale sa zhoršuje a

žalobkyni bráni vo vykonávaní zárobkovej činnosť v takej miere, že spĺňa podmienky nároku na invalidný
dôchodok. Taktiež namietala, že v jej prípade miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je daná nielen zdravotným postihnutím, ktorá je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého
zdravotného stavu, ale jej pokles schopnosti ovplyvňuje aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí,
na ktoré posudkový lekár neprihliadal. Predložila súdu k žalobe nové lekárske nálezy o svojom

zdravotnom stave na základe vyšetrení, ktoré absolvovala po vydaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej. V prípade potreby navrhla aj vykonať znalecké dokazovanie ohľadom jej zdravotného stavu
na účelom preskúmania záveru posudkov posudkových záverov sociálneho poistenia predložených v
správnom konaní. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

V.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 07. 2019 poukázal na to, že námietky žalobkyne nie
súopodstatnené,pretožeposudkovýlekársapodrobneoboznámilsceloujejzdravotnoudokumentáciou
a po vlastnom vyšetrení žalobkyne konštatoval, že má novozistenú pľúcnu sarkoidózu, ktorá je v

súčasnosti v intenzívnej liečbe kortikoidmi. Stav je stabilizovaný, nie sú prítomné žiadne známky
poruchy dýchacej funkcie pľúc. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnú 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je
horná hranica percentuálneho rozpätia od 20-30%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby
dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, sarkoidóza, II.-IV. štádium, klinické symptómy

neprítomné alebo len mierneho stupňa, so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií - podľa
kapitoly VIII., odd. B, položky 6.2, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia od 20
% do 30 %).

Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske
znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené výlučne posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.

Rozdiel v posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania, na ktoré poukazuje
žalobkyňa, vznikol z dôvodu novodoložených lekárskych správ a následne zmeny zaradenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej
pobočky Nitra zaradil dňa 19. 11. 2018 na základe lekárskych správ a vlastného vyšetrenia rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne do kap. IX., odd. B, položka 5, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003

Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu 15 %. V odvolacom konaní zaradil posudkový lekár
sociálneho poistenia žalovanej pobočky Nitra dňa 25. 02. 2019 na základe lekárskych správ a vlastného
vyšetrenia rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne do kapt. VIII., odd. B, pobočka 6.2 písm. a/
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu 30 %.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho
poistenia. K námietke žalobkyne o doložení nových lekárskych nálezov po vydaní rozhodnutia žalovaná
uviedla, že tieto aktuálne nálezy nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia a žalobkyňa má možnosť
si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok.

Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

VI.
7. Žalobkyňa sa vyjadrením zo dňa 22. 07. 2019 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, s ktorým nesúhlasí,
pretože už v čase vydania rozhodnutia posudkoví lekári pred jeho vydaním mali lekárske správy, na
ktoré neprihliadli pri rozhodovaní jej invalidnom dôchodku.
VII.

8. Na pojednávaní dňa 05. 08. 2019 žalobkyňa trvala na podanej žalobe ako aj na dôvodoch, ktoré
uviedla. Poukázala na to, že okrem základného ochorenia sarkoidózy má aj ďalšie zdravotné problémy,
užíva veľa liekov, niekedy sa cíti ako nadrogovaná. Lieky, ktoré užíva na ňu nepriaznivo vplývajú, veľmi
sa potí. Pribrala na váhe, cíti sa veľmi slabá, nevládna trpí nespavosťou, často máva kŕče v nohách,
ktoré jej vyrážajú do stehien. Aj napriek tomu, že nosí okuliare, nevidí, má šedý zákal, bolievajú ju

kolená od mladosti, opúchajú jej nohy, bolí ju krčná chrbtica. Pravidelne chodí na vyšetrenia k siedmim
odbornýmlekárom,trpíúnikommoču,musínosiťvložky.Keďsavyliečizosarkoidózy,podrobísaplastike
močového mechúra. Momentálne pracuje ako upratovačka na Mestskom úrade vo Vrábľoch.
9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, vzhľadom na
závery posudkových lekárov a trvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

VIII.
10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.11.Povyhodnotenízávažnostidôvodovžalobyvovzťahuknapadnutémurozhodnutiusprávnehoorgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 19. 11. 2018 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti
bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 19. 11. 2018, ktorý
za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil kŕčové žily, postrombotický syndróm jednostranný alebo

obojstranný podľa kapt. IX., odd. B, položka 5 písm. b/ a určil mieru poklesu 15 %. Svoj posudok
zdôvodnil tým, že žalobkyňa trpí na generalizovanú osteoartrozu s postihom chrbtice a váhonosných
kĺbov až po poruchy nožnej klenby. Je konzervatívne liečená u ortopéda. V apríli 2018 jej opuchlo ľavé
predkolenie, čomu zodpovedala segmentálna inkompletná flebotrombóza, diagnostikovaná duplexným
vyšetrením angiológom. V októbri 2018 pri kontrolnom vyšetrení odborník konštatuje postupnú
rekanalizáciu. Lýtko je bez opuchu a objemových zmien, varikózne zmeny sú v ľahkom stupni na oboch

DK. Novou okolnosťou v zdravotnom stave je prítomnosť zväčšených lymfatických uzlín v nadkľučku
vpravo. V novembri 2018 sa podrobila na ORL klinike vybratiu týchto uzlín za účelom určenia histológie.
Dnes má ísť na vybratie stehov a mala by mať aj histologický výsledok. Podľa výsledku tohto vyšetrenia
prehodnotí zdravotný stav v rámci odvolacieho konania. V polymorbidite ochorení je dominantný postih
ciev DK, kde prebehol zápal, ktorý sa po liečbe angiológom konsolidoval. Generalizovaná osteoartroza

je v úrovni vekového decénia populácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15
%. Invalidita nevznikla.

13. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým
posudkovým lekárom v Nitre dňa 25. 02. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou

dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - hospitalizáciou na klinike ORL vo Fakultnej
nemocnici Nitra od 08. 11. - 11. 11. 2018, hospitalizáciou v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor
v Nitre od 16. 01. - 22. 01. 2019, ORL vyšetrenie z 24. 01. 2019, pneumologické vyšetrenie, cievne
vyšetrenie, angiologické vyšetrenie, urologické, ortopedické vyšetrenie, reumatologické, nefrologické
vyšetrenie a zistil, že žalobkyni bolo zistené v novembri 2018 nové ochorenie, a to pľúcna sarkoidóza,

ktorú určil posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapt. VIII., odd. B, položka6.2
písm. a/ prílohy č. 4 a určil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na hornej hranici
percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %.

14. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 04. 02. 2019 a

druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 04. 2019 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.

15. Posudkový lekár ústredia po podaní odvolania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 19. 03. 2019,
kedy sa oboznámil s posudkovým spisom ako aj všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené

prvostupňovej posudkovej lekárke ako aj novými lekárskymi nálezmi, ktoré predložila žalobkyňa k
odvolaniu. Posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa má novozistenú pľúcnu sarkoidózu, ktorá je t.č.
v intenzívnej liečbe kortikoidmi. Stav je stabilizovaný, nie sú prítomné žiadne známky poruchy dýchacej
funkcie pľúc. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je horná
hranica rozpätia. Močová inkontinencia si vyžaduje používanie pomôcok a kontroly. Ide skôr o urgentné

močenie, ako o faktickú inkontinenciu. Stav po zápale žíl na ľavom predkolení je zhojený. Reumatológ
nezistil žiadne zápalové ochorenie pohybového ústrojenstva. Zmeny na coxách a kolenách sú viac
na rtg, funkcia uvedených kĺbov je neporušená. V súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje uznanie
invalidity.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár ústredia určil pľúcnu sarkoidózu II.
štádia podľa kapt. VIII., odd. B, položka 6.2 písm. a/, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
16. Ďalšie zdravotné poruchy žalobkyne nie sú závažné a nebol dôvod, aby posudkový lekár zvýšil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

17. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a
zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila
žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu. Posudkovýlekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
18. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
19. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z

lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý

spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
21. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

22. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžadujelekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.
23. K námietke žalobkyne týkajúcej sa zmeny percentuálnej miery poklesu sa posudkový lekár

dostatočnevyporiadalvposudkovomzávere,vzhľadomnanovozistenézdravotnépostihnutiežalobkyne
došlo k zmene zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
24. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich
posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

25. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

26. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu

trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o

konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).