Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109212413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109212413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcov: 1/ A. Š., bytom Košice, C. X, 2/ M.
Š., bytom G., R. XX, 3/ U. Š., bytom G., F. X a 4/ G. N., bytom Canada, XXXXX N. B.P., Z., N..Y.. S.,
zastúpeným JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, Košice, Národná trieda 72, proti žalovanej H. X. S. G.,
G., U. X, IČO: 00 397 610, o zaplatenie 23.079,19 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
23C 192/2009-111 z 9.9.2010 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej, okrem výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom úroky
z omeškania.

M e n í rozsudok vo výroku o splatnosti prisúdenej istiny tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom
prisúdené sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom úroky z omeškania, ako aj
vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 11.539,60

€, žalobcovi v 2. rade sumu 3.847,- €, žalobcovi v 3. rade sumu 3.847,- € a žalobcovi v 4. rade sumu
3.847,- € s 8,5 % úrokmi z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia, do 15 dní od doručenia rozsudku,
ako aj povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu sumu 1.541,32 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcom v 1. až 4. rade zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne trovy konania v sume 7.606,51 € do
3 dní od vyhlásenia rozsudku.

Rozhodol tak po zistení, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú proti žalovanej zaplatenia sumy

23.079,19 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území H., P. G.
- R., P. G. II, a to žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X z celku a každý zo žalobcov 2., 3.
a 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/6 z celku, ktoré nadobudli do vlastníctva na základe reštitúcie
podľa zák. č. 229/1991 Zb. a žalovaná pozemky užíva na podnikateľské účely, konkrétne parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX v celkovej výmere 7415 m2
bez právneho dôvodu a uzavretia nájomnej zmluvy (ktorú žalovaná nie je ochotná uzavrieť), pričom

nezaplatila za ich užívanie za r. 2007 nájomné ani žiadnu náhradu. Z tohto dôvodu sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného 3,112 €/ m2 a 23.079,19 € ročne (3,112 x
7415 m2) určenej znaleckým posudkom podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Súd prvého stupňa uplatnený nárok právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 151o, § 151na § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov považoval
za nedôvodnú obranu žalovanej, že vydržala právo vecného bremena k užívaným nehnuteľnostiam,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX Správy katastra G. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov na

základe rozhodnutí D XXXX/XX, D 1023/92, Z 1295/2 z 5.12.2002. Vykonaným dokazovaním nezistil, že
žalovaná vstúpila do držby oprávnene, kedy jej začala plynúť vydržacia lehota k vecnému bremenu, ani
kedy uplynula, a zdôraznil, že túto argumentáciu žalovaná nepoužila v odpore proti platobnému rozkazu,
ale ju použila až na poslednom pojednávaní 9.9.2010, pričom nepredložila návrhy na dokazovanie, že
podmienkou vzniku vlastníckeho práva vydržaním je existencia oprávnenej držby oprávneného a nemal

preukázané splnenie základných predpokladov pre vydržanie práva vecného bremena. Po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná na úkor žalobcov získala bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v tom, že pozemky vo vlastníctve žalobcov (vlastníctvo pozemkov v konaní spochybnené
nebolo), na ktorých stoja stavby užíva bezplatne, hoci za ich užívanie by žalobcovia získali cenu
nájmu stanovenú znalcom, a bezdôvodné obohatenie tak predstavuje prospech žalovanej vo výške
nájmu, ktorý je signifikantným ukazovateľom pre kvantifikáciu bezdôvodného obohatenia a žalovaná

ho získala bez právneho dôvodu, lebo pozemky užíva bezplatne a účastníci neuzavreli záväzkový
vzťah, na základe ktorého by toto plnenie žalovaná získala lege artis. Vzhľadom na to, že žalovaná
namietala výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré považovala za neprimerané a vysoké, ustanovil
v konaní znalca z odboru stavebníctva na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a určenie
ceny nájmu alebo bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na úkor žalobcov a zo znaleckého

posudku č. 36/2010 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom zistil, že znalec vychádzal z vyhl.
č. 492/2004 Z.z. v znení vyhl. č. 626/2007 Z.z., č. 605/2008 Z.z. a č. 47/2009 Z.z. a po analýze polohy
a využitia nehnuteľností (nachádzajúcich sa v ochrannom pásme bývalého dobývacieho priestoru),
konštatujúc vlastníctvo budov žalovanej na pozemkoch žalobcov, metódou polohovej diferenciácie
stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov, ako aj všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov vo výške 27.145,11

€ ročne. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej, že vzťahy medzi účastníkmi
konania je potrebné riešiť podľa § 135c OZ a skúmať predpoklady odstránenia stavieb, ich prikázania
do vlastníctva alebo zriadenia vecného bremena a k uvedenej námietke zdôraznil, že spôsob riešenia
vzťahov medzi účastníkmi podľa ust. § 135c OZ nebol predmetom konania (ustáleným žalobcami),
ktorým je zaplatenie finančnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia za r. 2007, a týmto predmetom

konania je súd viazaný. Vzhľadom na uvedené žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú
zaplatiť každému zo žalobcov sumu nájomného uvedenú vo výroku rozsudku, určenú podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam užívaným žalovanou, spolu s úrokmi z omeškania vo
výške8,5%ročneod1.10.2008dozaplatenia(rozhodnutieopriznaníúrokovzomeškanianeodôvodnil).
O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet

okresného súdu sumu 1.541,32 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pozostávajúcu zo zaplateného
znalečného z finančných prostriedkov štátu vo výške 156,81 € a zo súdneho poplatku za podaný odpor
proti platobnému rozkazu vo výške 1.384,50 €, pričom zdôraznil, že o tejto povinnosti žalovanej rozhodol
už uznesením z 31.8.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť, lebo žalovaná nepodala proti uzneseniu
odvolanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom, ktorí mali vo

veci plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu
1.384,51 € a z odmeny a náhrady hotových výdavkov (trov právneho zastúpenia) advokátky žalobcov
za 5 úkonov právnej služby v celkovej výške 6.222,- € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a prisúdenú náhradu
trov konania 7.606,51 € uložil žalovanej zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcov v súlade s § 149
ods. 1 O.s.p.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa §
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Uviedla, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. území H., obec G. - R.,
okres G. II zapísaných na LV č. XX, ktoré prešli do jej vlastníctva na základe § 112 zák. č. 131/2002
Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov dňom 1.1.2003 a do uvedeného termínu boli vo

vlastníctve štátu, v správe vysokej školy. Areál na Popradskej 58 v Košiciach, ktorý zahŕňa nehnuteľnosti
z LV č. XX (okrem iného aj parcely žalobcov z LV č. XXXXX, nakoľko sú na nich stavby v jej vlastníctve),
bol vybudovaný v 80 - tych rokoch minulého storočia ako S. katedra S. školy technickej, a na parcelách
žalobcov zapísaných na LV č. XXXXX má postavené budovy súp. č. XXXX, XXXX a XXXX, spolu
zastavaná plocha vo výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XXX vo výmere XXXX m2, hoci vedená ako

zastavané plochy a nádvoria, podľa účelu využitia fakticky aj právne tomu nezodpovedá a v skutočnosti
z menšej časti ide o ostatné plochy, ale prevažnú časť tvoria - trvalé trávne porasty. Poukázala na
to, že celý komplex budov a pozemkov, ktoré boli už v čase ich dostavby v r. 1982 aj oplotené,
užívala nerušene až do r. 2008, kedy žalobcovia osobne, neskôr aj písomne ju vyzvali na uzatvorenienájomnej zmluvy za užívanie pozemkov, dali si vypracovať znalecký posudok č. 2/2009 znalkyňou z
odboru stavebníctva Ing. V. Vaškovičovou za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorá
vypočítalacenunájmuza1m2vsume6.225,-€ročne,sktorounesúhlasilaažiadalaojejprehodnotenie,

na základe čoho žalobcovia znížili cenu nájmu na sumu 3,112 €/ m2/ rok. Poukázala na to, že súdom
ustanovený znalec Ing. Ladislav Nagy v znaleckom posudku určil cenu nájmu v sume 3,693 €/ m2/
rok, čím potvrdil opodstatnenosť jej námietky o neprimeranej cene. Uviedla ďalej, že sa nebránila
uzatvoreniu nájomnej zmluvy, resp. majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod stavbami v jej
vlastníctve,namietalavšakajrozsah-výmerupozemkov,zaktorúžalobcoviažiadalinájomné,konkrétne

za parc. č. XXXX/XXX s výmerou 5.757 m2, ktorá je voľnou plochou, na ktorej nie sú postavené
budovy a ktorá parcela nie je a ani nebola pre ňu potrebná v takom rozsahu, nakoľko pre riadny
prístup k budovám a ich užívanie postačuje podstatne menšia výmera. Poznamenala, že s údržbou
tejto parcely má len náklady, nakoľko niekoľkokrát do roka je potrebné ju pokosiť, preto za túto parcelu
vzhľadom na náklady s údržbou žiadala odpustiť nájomné, resp. ho stanoviť maximálne v cene 1,70 €/
m2, s čím žalobcovia nesúhlasili. Poukázala na to, že pri rokovaniach o výške nájmu argumentovala

o.i. tiež tým, že pozemky vo vlastníctve žalobcov mali v čase prevzatia štátom charakter ornej pôdy
(takto boli žalobcami aj nadobudnuté v rámci dedičského konania), pričom až stavebnou činnosťou
žalovanej (vybudovaním inžinierskych sietí a budov) sa stali zastavanými plochami, resp. stavebnou
parcelou a ich dnešná hodnota je daná práve touto zástavbou, čo je konštatované aj v znaleckom
posudku č. 36/2010 znalca Ing. Ladislava Nagya. Citujúc ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka

uviedla, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom,
ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti,
a posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisí od splnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy v § 451 ods. 2 OZ, pričom z obsahu tejto právnej normy
je zrejmé, že pod uvedenú skutkovú podstatu nemožno subsumovať uplatnený nárok, nakoľko ani v

jednom prípade k jeho naplneniu nedošlo. Citujúc ďalej ustanovenia § 123, § 124, § 126 ods. 1 a
2 , § 119 ods. 2, § 120 ods. 2 OZ uviedla, že vlastnícke právo patrí medzi vecné práva a Občiansky
zákonník vychádza zo zásady oddeleného vlastníctva k pozemkom a stavbám na nich stojacich, že
takýto právny stav vznikol v dôsledku absencie zásady „superficies solo cedit“ vyjadrujúcej, že stavby sú
súčasťou pozemku, na ktorom sú postavené. Bola toho názoru, že stavba na cudzom pozemku, o ktorú

v danom prípade ide, je vzhľadom k tomu, že pri obidvoch majetkových právach ide o vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, špecifická a za súčasného právneho stavu ju možno riešiť len aplikáciou pravidla, že
reparačný nárok (povinnosť nahradiť ujmu za obmedzenie vlastníckeho práva) nie je možné uplatňovať
samostatne, bez riešenia reštitučného nároku (povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu) a vyjadrením
tejto premisy je ust. § 135c OZ. Uviedla, že pri dobromyseľnosti vlastníka stavby priznanie hodnôt,

úžitku a plodov vlastníkovi pozemku samostatne neprichádza do úvahy a pri dobromyseľnom vlastníkovi
stavby je potrebné náhradu konštruovať v zásade ako jednorazové plnenie za obmedzenie vlastníckeho
práva vlastníka k pozemku s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a pre danú úvahu je treba
vychádzať zo zásady, že v súkromnom práve nemôže byť nikto nútený k udržiavaniu zodpovednostného
právneho vzťahu s iným a dobromyseľný vlastník má status oprávneného držiteľa (§ 130 ods. 1 OZ),

nadobúda plody a úžitky z oprávnenej držby originárne, a teda vlastníkovi pozemku počas tohto času,
pokiaľ ide o úžitky a plody, nie je na nič zaviazaný. Podľa jej názoru napadnutým rozsudkom je
založená situácia, že ako vlastník stavby je zaviazaná výlučne na vydanie majetkového prospechu
(resp. ujmy, náhrady) týkajúcej sa užívania cudzieho pozemku, bez ohľadu na reštitučný nárok, t.j.
docielenie odstránenia protiprávneho stavu, inak povedané vlastník pozemku reflektuje v žalobe len

reparačné pravidlo, bez ohľadu na pravidlo reštitučné. Mala za to, že takýto postup počas existencie
protiprávneho stavu nie je možný a vyvodzovať reparačné nároky možno len súčasne s reštitučnými,
keďže sú povahou v tomto špecifickom prípade vzájomne komplexne previazané, pričom v situácii, keď
zákon nepriznáva vlastníkovi stavby aktívnu vecnú legitimáciu na dosiahnutie usporiadania vzťahov
s osobou vlastníka pozemku je potrebné uzavrieť, že žaloba o zaplatenie majetkového prospechu

(ujmy) týkajúcej sa užívania pozemku je prípustná len spolu so žalobou reštitučnou, a to usporiadaním
pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c OZ. Citujúc ust. § 517 ods. 1
OZ uviedla ďalej, že nesúhlasí ani s priznaným úrokom z omeškania, ktorý nie je v súlade so zákonom,
lebo nárok na úroky z omeškania možno uplatniť len tam, kde dlžník zaviazaný porušil svoju primárnu
povinnosť založenú záväzkom (zmluvou) splniť riadne a včas, preto v prípade, keď takáto primárna

povinnosť neexistuje (ako je tomu v danom prípade), nemôže sa povinný dostať do omeškania. Bola
tiež toho názoru, že zriadením stavby na cudzom pozemku sa jedná o spracovanie veci podľa § 135b
OZ a pri právnom postavení stavby ako vecného práva k nehnuteľnosti, riešenie vzájomného pomeru
vlastníka stavby a vlastníka pozemku nájomnou zmluvou je obchádzaním obsahu a účelu zákona ariešiť zriadenie stavby na cudzom pozemku pripustením žaloby o bezdôvodné obohatenie je podľa jej
názoru porušením § 2 ods. 2 OZ, podľa ktorého v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie. Odvolaním napadla rozsudok aj vo výrokoch, ktorými bola zaviazaná zaplatiť sumu 1.541,32

€ na účet okresného súdu a nahradiť trovy konania právnej zástupkyni žalobcov a mala za to, že takto
stanovenápoplatkovápovinnosťniejevsúladesozák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch.Nazáklade
uvedených skutočností navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že je zavádzajúce a neurčité, a

nezakladásanaskutkovomstave,žesvojemajetkovéavlastníckeprávasivreštitučnomkonaníuplatnili
ich rodičia a následne im pozemky darovali a na dôkaz predložili súdu rozhodnutie Pozemkového úradu
Košice - mesto č. 84/92-PÚ z 29.10.1992 vo veci vydania nehnuteľností podľa zák. č. 229/1991 Zb. a
ocenenie pozemkov z 25.1.1993. Mali za to, že podaný návrh je dôvodný v zmysle § 123 a nasl. a § 451
OZ a súd postupoval v konaní správne podľa ustanovení O.s.p. Navrhli napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny 386,75 € a

paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,41 € ich advokátky za vyjadrenie k odvolaniu, celkom vo výške
394,16 €.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.6.2012 v súlade s § 211

ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil vo výroku vo
veci samej (okrem výroku o priznaní úrokov z omeškania) ako vecne správny a rozsudok vo výroku o
splatnosti prisúdenej istiny podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
prisúdenú istinu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo súd prvého stupňa lehotu na plnenie

určil v rozpore s § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p., pokiaľ uložil žalovanej povinnosť plniť v lehote do 15
dní od doručenia rozsudku (podľa cit. ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu). Pretože neboli splnené podmienky
na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na zmenu (§ 220 O.s.p.) rozsudku vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcom úroky z omeškania, ako aj vo výrokoch o trovách štátu a trovách konania, v tejto časti

odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa

týka skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú
aplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdpoužilnasprávnezistenýskutkovýstavnesprávnyprávny
predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností
dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
bolivykonanýmidôkazmipreukázané,resp.vyšlipočaskonanianajavo,neopomenulžiadnuskutočnosť,

ktorá z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov vyplynula a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo
vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zák. ustanovení (§ 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 O.s.p.), ktoré aj správne vyložil a vyvodil z nich správne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov,
ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov, preto odvolanie žalovanej nemožno považovať za opodstatnené.

Predmetomkonaniajenároknazaplateniepeňažnejnáhradytitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia

podľa § 451 a nasl. OZ, ktorý žalobcovia uplatnili podanou žalobou proti žalovanej na tom skutkovom
základe, že užíva pozemky vlastnícky im patriace zapísané na LV č. XXXXX v kat. území H., P. G.
- R. bez uzavretej nájomnej zmluvy alebo inej dohody, a za r. 2007 napriek výzvam im za užívanie
nehnuteľností nezaplatila žiadnu náhradu.

V ust. § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená jedna zo základných zásad občianskeho práva, podľa ktorej je
všeobecne zakázané bezdôvodne sa obohacovať na úkor iných. Bezdôvodné obohatenie je v tomto
ustanovení konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil a oprávneným subjektom (na úkor ktorého sa povinný subjekt
obohatil). Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových

hodnôt povinným na úkor oprávneného. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa
doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa
majetok obohateného nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený bol plnil svoje povinnosti (R
25/1986). Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohacuje aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej
nájomnej zmluvy, pričom bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v tom, že vykonáva právo

nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné. Vlastník stavby postavenej na pozemku (pozemkoch)
tretej osoby bez uzavretej nájomnej zmluvy či inej dohody - v posudzovanom prípade je ním žalovaná
- sa tak zásadne bezdôvodne obohacuje prijímaním plnenia bez právneho dôvodu na úkor vlastníka
pozemku (žalobcov), a žalovanej vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcom vydať podľa
zásad vyplývajúcich z § 451 a nasl. OZ, ako to správne v prejednávanej veci uzavrel súd prvého stupňa.

K správnym a výstižným skutkovým a právnym záverom, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, odvolací
súdvzhľadomnaodvolacienámietkyžalovanejdodáva,žeúčelombezdôvodnéhoobohateniajevydanie
neoprávnene získaného majetkového prospechu tomu, na úkor ktorého bol získaný (§ 456 OZ), teda
uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie sleduje predovšetkým reparačný cieľ, ak naturálna

reštitúcia v konkrétnom prípade je nerealizovateľná, resp. ekonomicky neúčelná. Žalovaná v odvolaní
nesprávnetentoprávnyinštitútzamieňasprípadnýmiinýmidoúvahyprichádzajúciminárokmivprávnom
vzťahu medzi účastníkmi, príp. so žalobou podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
spôsoby (definitívneho) usporiadania vzťahov medzi stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej stavby)
a vlastníkom pozemku, a to na návrh vlastníka pozemku, ktorému v tomto prípade zákon priznáva

výlučnú aktívnu legitimáciu. V prejednávanej veci žalobcovia podanou žalobou podľa § 451 a nasl. OZ
proti žalovanej uplatnili nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností vyplývajúci
zo záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, a
nedomáhajú sa reštitučných nárokov (navrátenia do pôvodného stavu) ani ochrany vlastníckeho
práva žalobou podľa § 135c OZ, preto v tomto konaní nebolo možné peňažnú náhradu konštruovať

ako jednorazové plnenie za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku s prihliadnutím na
dobromyseľnosť vlastníka stavby a rozhodujúce okolnosti konkrétneho prípadu.

Námietky žalovanej, že parcela č. XXXX/XXX je voľnou plochou, aj keď na LV je vedená ako
zastavané plochy a nádvoria a nie je pre ňu potrebná v takom rozsahu (5.757 m2), nakoľko pre

riadny prístup k budovám jej postačuje podstatne menšia výmera a že s údržbou tejto parcely má len
náklady, preto žiadala stanoviť náhradu za užívanie tejto parcely v nižšej sume, príp. nájomné odpustiť,
nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam. V konaní totiž nebolo sporné, že žalovaná užívala
nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcom v celkovej výmere 7.415 m2 (nachádzajúce v oplotenomareáli) v rozhodnom období (r. 2007), pričom nájomná zmluva ani iná dohoda o užívaní nehnuteľností
(príp. dohoda o vydaní časti nehnuteľnosti žalobcom) medzi účastníkmi nebola uzavretá, preto aj podľa
názoru odvolacieho súdu na strane žalovanej užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu vzniklo

bezdôvodnéobohatenievovýškeobvykléhonájomného(zodpovedajúcesumámvynakladanýmobvykle
v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností) určeného znaleckým posudkom č.
36/2010 z 27.3.2010 znalca Ing. Ladislava Nagya podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (proti záverom znaleckého posudku žalovaná v konaní
nevzniesla žiadne výhrady ani pripomienky - č.l. 102), ktoré je povinná žalobcom vydať a zaplatiť im

peňažnú náhradu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam.

Tvrdenie žalovanej uvedené v odvolaní, že výška peňažnej náhrady nezohľadňuje skutočnosť, že
iba v dôsledku stavebnej činnosti došlo k zhodnoteniu pozemkov, ktoré v čase prevzatia štátom mali
charakter ornej pôdy, je potrebné hodnotiť ako novú skutočnosť, ku ktorej nebolo možné v odvolacom
konaní prihliadnuť - aj keby bola pravdivá, keďže nie sú splnené podmienky podľa § 205a ods. 1

O.s.p. Zo spisu vyplýva, že žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa túto námietku neuviedla,
ani voči záverom znaleckého posudku č. 36/2010 vypracovaným znalcom Ing. Ladislavom Nagyom
a ním určenej všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky nemala žiadne výhrady (č.l. 102). Účastníci
na pojednávaní dňa 9.9.2010 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 104) boli súdom prvého stupňa riadne
poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom pred skončením dokazovania zást. žalovanej predniesla,

že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie, preto za tohto stavu žalovaná nemôže v odvolacom konaní
uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy podľa § 205a ods. 1 O.s.p.

Žalovaná podaným odvolaním napadla rozsudok aj vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcom úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 1.10.2008 do zaplatenia. V tejto časti však odvolacím súdom

nebolo možné preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé, z akých dôvodov súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania od
1.10.2008 do zaplatenia a podľa akých právnych predpisov tento nárok posúdil. V odôvodnení rozsudku
chýba akékoľvek vysvetlenie a dôvody, prečo je žalovaná v omeškaní s plnením dlžnej sumy, a to práve
od 1.10.2008, preto je rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom úroky z omeškania z

prisúdenej istiny nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a z tohto dôvodu musel byť v tejto odvolaním
napadnutej časti zrušený a v rozsahu zrušenia musela byť vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Keďže o trovách konania a trovách štátu bude možné rozhodnúť až v
konečnom (opätovnom) rozhodnutí o veci v zrušenom rozsahu, a to podľa výsledku konania, musel byť
rozsudok zrušený aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania účastníkov a trovách štátu, o ktorých súd

prvého stupňa opätovne rozhodne v novom rozhodnutí, ktoré odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
tak, aby bolo preskúmateľné. Pri opätovnom rozhodnutí o trovách štátu a ich výške bude povinnosťou
súdu prvého stupňa vychádzať dôsledne z ust. § 148 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého štát má právo (podľa
výsledku konania) na náhradu trov konania, ktoré platil, a to proti žalovanej, ktorá nemala vo veci
úspech - v danom prípade štátu vzniklo právo na náhradu trov predstavujúcich zaplatené znalečné z

finančných prostriedkov štátu (ktoré nebolo kryté preddavkami účastníkov), avšak sumu nezaplateného
súdneho poplatku 1.384,50 € za podaný odpor žalovanej proti platobnému rozkazu nemožno považovať
za trovy štátu, a preto nezaplatený súdny poplatok nemôže byť predmetom rozhodnutia v rámci trov
štátu. Okrem toho o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor už bolo právoplatne
rozhodnuté - uznesením 23C 192/2009 z 31.8.2009, ktoré bolo žalovanej doručené 5.10.2009 a stalo

sa právoplatným, lebo žalovaná nepodala odvolanie proti tomuto uzneseniu, preto aj z tohto dôvodu -
pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci nemôže byť o súdnom poplatku za podaný odpor vo výške
1.384,50 € (o poplatkovej povinnosti žalovanej) opätovne rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.