Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcov: 1/
L. T. T., narodeného XX.X.XXXX, bytom V. X, U., 2/ HAMIS, spol. s.r.o. so sídlom Lúčna 26, Slovenský
Grob, obaja zastúpení pánom JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo
proti žalovaným: 1/ Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova 10, Košice, 2/ Inšpektorát práce
Bratislava so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava o správnej žalobe žalobcov zo dňa 5.6.2017 vo veci

správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného 1/ č.: OPS/BEZ/2016/4241 zo dňa 3.4.2017, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného 2/ Číslo 2016/1153 z 8.12.2016, ktorým bol žalobca 1/ uznaný
zo spáchania priestupku a bola mu za to uložená pokuta vo výške 200 eur takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave:
1/ vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade žalobu z a m i e t a .
2/ vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade žalobu o d m i e t a .
Žalobcom v 1/ a 2/ rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný v 1/ rade rozhodnutím č.: OPS/BEZ/2016/4214
z 3.4.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu v 1/ rade, podané proti rozhodnutiu
žalovaného v 2/ rade Číslo 2016/1153 z 8.12.2016 a toto rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné.
Rozhodnutím žalovaného v 2/ rade Číslo 2016/1153 z 8.12.2016 tento za použitia § 38 ods. 1 písm.
a) bod 1. zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení

zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
309/2007 Z.z. (ďalej len „zákon o organizácii pracovného času v doprave“) v spojení s § 4 ods. 1
písm. b), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ zákon o priestupkoch“)
a § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ zákon o inšpekcii práce“) uznal žalobcu 1/ za vinného zo spáchania priestupku a uložil mu pokutu

vo výške 200.- eur. Tohto priestupku sa mal žalobca 1/ dopustiť tým, že 4.11.2015 v čase o 11.00 hod.
na štátnej ceste II/504 ako vodič vozidla držiteľa - žalobcu 2/ viedol vozidlo EČV PK166CL, ktorým sa
prepravoval betón - tzv. raketa (ďalej len „vozidlo na prepravu betónu“) so záznamovým zariadením,
ktoré nemalo platnú periodickú prehliadku záznamového zariadenia od 25.6.2015.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 5.6.2017,
(podanú na poštovú prepravu 6.6.2017) ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného 1/, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia žalovaného 2/. Namietali v
nej,ževozidlonaprepravubetónujevyňatézpôsobnostizákonaorganizáciipracovnéhočasuvdoprave
a že sa naň vzťahuje výnimka z povinnosti zabezpečiť vykonanie periodickej prehliadky záznamovéhozariadenia(ďalejlen„tachograf“),akoajbezpečnostnýchprestávok.Poukázalinanemožnosťprerušenia
prepravy betónu, nakoľko prepravovaný betón musí byť v určených lehotách vyložený a nesmie byť
na dlhší čas miešaný pri zastavení. V tejto súvislosti poukázali na Smernicu Európskeho parlamentu

a Rady č. 97/67/ES z 15.12.1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb
spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, na Čl. 13 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 561/2006 z 15.3.2006 harmonizácii niektorých predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú
cestnej dopravy, ktorými sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a
zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (ďalej len „nariadenie č. 561/2006“). Súčasne súdu navrhli,

aby v zmysle § 131 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podal podnet
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie prejudiciálneho konania, aby sa vysporiadal s otázkou,
že zákon o organizácii pracovného času v doprave vo vzťahu k prevádzke vozidiel na prepravu betónu
je neúčinný, pretože je diskriminačný a že tento zákon je potrebné zosúladiť s Čl. 13 ods. 1 písm. d) s
nariadenia č. 561/2006. Pre prípad úspechu si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili náhradu trov konania.
3. Žalovaný 1/ navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2018 k žalobe túto zamietnuť. Poukázal pritom

na skutočnosť, že v čase spáchania priestupku bolo účinné Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z
20.12.1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (ďalej len „nariadenie č. 3821/85“), ktoré v Čl.
3 ods. 1 jednoznačne stanovuje povinnosť inštalovať a používať záznamové zariadenia vo vozidlách
registrovaných v členských štátoch, ktoré sa používajú na prepravu cestujúcich alebo tovarov po ceste
okrem vozidiel uvedených v Článkoch 4 a 14(1) nariadenia (EHS) č. 3820/85 (ďalej len „nariadenie

3820/85“). Poznamenal, že toto nariadenie súčasne umožnilo členským štátom oslobodiť od jeho
uplatňovania vozidlá uvedené v Článku 13 (1) nariadenia (EHS) č. 3820//85. S poukazom na uvedené
žalovaný 1/ dôvodil, že na vozidlá na prepravu betónu sa nevzťahuje žiadna z výnimiek, uvedených v
nariadeniach č. 3820/85, resp. č. 3821/85, pričom takáto výnimka nevyplýva ani zo žiadneho
vnútroštátneho predpisu. S poukazom na uvedené navrhol súdu žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním z 1.2.2018 tak, že posúdenie predmetnej veci považuje
za správne, pričom sa odvolal na svoje prvostupňové rozhodnutie. Na pojednávaní súdu navrhol, aby
žalobu zamietol. Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ na podanie žaloby.
5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného 1/ vyjadrili podaním z 19.7.2018, v ktorom poukázali
na špecifiká prepravy betónu vozidlom na prepravu betónu.

6. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ z 19.7.2018 vyjadril podaním z 5.11.2018 v ktorom
zotrval na svojich predchádzajúcich písomných stanoviskách. Poznamenal, že kompetenciou správnych
orgánov nie je posudzovanie, či vnútroštátna norma je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky.
7. Žalobcovi 1/ a 2/ v podaní zo 6.3.2019 poukázali na skutočnosť, že Slovenská republika nevyužila

svoje oprávnenie na zaradenie vozidiel na prepravu betónu z pôsobnosti nariadenia č. 3821/85.
8. Súd prejednal podanú žalobu ako miestne a vecne príslušný súd v neprítomnosti žalovaného 1/,
pretože tento svoju neúčasť ospravedlnil prípisom z 26.3.2019.
Podľa § 72 bod a) zákona o priestupkoch: V konaní o priestupku sú účastníkmi konania obvinený z
priestupku.

Podľa § 38 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o organizácii pracovného času v doprave: Priestupku sa
dopustí vodič, ktorý vedie vozidlo bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré
nemá platnú periodickú prehliadku alebo záznamové zariadenie nesprávne používa.
Podľa § 178 ods. 1 SSP: Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 98 ods. 1 písm. e ) SSP: Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

Podľa § 1 bod a) zák. č. 461/2007 Z.z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.:

Tento zákon upravuje právne vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným predpisom, (poznámka súdu:
nariadenie č. 3821/85) týkajúce sa rozsahu povinnosti inštalovať a používať záznamové zariadenia
(poznámka súdu: Príloha I písm. a) nariadenia č. 561/2006) v motorových vozidlách (poznámka súdu:
Článok 4 písm. b) nariadenia č. 561/2006) (ďalej len "vozidlo").
Podľa Čl. 2 ods. 2 bod a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014

zo 4.2.2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o
záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej
dopravy: Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tietovymedzenia pojmov: „tachograf“ alebo „záznamové zariadenie“ je zariadenie určené na inštaláciu do
cestných vozidiel na účely automatického alebo poloautomatického zobrazovania, zaznamenávania,
tlačenia, ukladania a výstupu údajov o pohybe vrátane rýchlosti takýchto vozidiel v súlade s článkom 4

ods. 3 a podrobnosti o určitých dobách činnosti ich vodičov.
Podľa Čl. 3 nariadenia č. 3821/85:
1. Záznamové zariadenie sa inštaluje a použije vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa
používajú na cestnú osobnú a nákladnú dopravu, okrem vozidiel uvedených v článku 3 nariadenia
(ES) č. 561/2006. Vozidlá uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 561/2006 a vozidlá vyňaté z

rozsahu uplatňovania nariadenia (EHS) č. 3820/85, ktoré však už nie sú vyňaté podľa nariadenia (ES)
č. 561/2006, musia túto požiadavku splniť do 31. decembra 2007.
2. Členské štáty môžu vyňať vozidlá uvedené v článku 13 ods. 1 a ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006
z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia.
3. Členské štáty môžu po povolení Komisie vyňať z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia vozidlá
používané na dopravné činnosti uvedené v článku 14 nariadenia (ES) č. 561/2006.

4. V prípade vnútroštátnej dopravy môžu členské štáty žiadať inštaláciu a používanie
záznamových zariadení v súlade s týmto nariadením v akomkoľvek vozidle, pre ktoré sa inštalácia a
používanie tohto zariadenia nevyžaduje podľa odseku 1.

Podľa nariadenia č. 561/2006:

Článok 3
Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:
a) vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50
kilometrov;
b) vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 kilometrov za hodinu;

c) vozidlami vlastnenými alebo prenajímanými bez vodiča ozbrojenými silami, civilnou ochranou,
požiarnym zborom a silami, zodpovednými za zachovanie verejného
poriadku, ak sa preprava realizuje v dôsledku úloh, ktorými sú tieto služby poverené, a je pod ich
kontrolou;
d) vozidlami, používanými v núdzových situáciách alebo pri záchranných akciách vrátane vozidiel

používaných pri nekomerčnej doprave humanitárnej pomoci;
e) špecializovanými vozidlami používanými na lekárske účely;
f) špecializovanými havarijnými vozidlami pracujúcimi v okruhu 100 kilometrov od svojej základne;
g) vozidlami, ktoré sa podrobujú cestným skúškam na účely technického rozvoja, opráv alebo údržby, a
novými aleboprestavanými vozidlami, ktoré ešte neboli uvedené do

prevádzky;
h) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony,
používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;
i)úžitkovýmivozidlami,ktorémajústatushistorickýchvozidielpodľaprávnychpredpisovčlenskéhoštátu,
v ktorom sa prevádzkujú, a ktoré sa používajú na nekomerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu.

Článok 13 ods. 1
1. Ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1, môže každý členský štát na svojom vlastnom
území alebo so súhlasom dotknutých štátov na území iného členského štátu udeliť výnimky a tieto

výnimky individuálne podmieniť, z článkov 5 až 9, ktoré sa vzťahujú na dopravu:
a) vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej
dopravy, ktorá nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;
b) vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi,
lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť svojej

podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;
c) poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke
činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;
d) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony,
ktoré používajú:

- poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových
služiebSpoločenstvaazlepšovaníkvalityslužieb(1)nadodávkuzásielokakosúčasťuniverzálnejslužby
alebo- na prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce. Tieto vozidlá
sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla
nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e) vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré
nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný
motorovým vozidlám;
f) vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 kilometrov od základne podniku, a ktoré sú
poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou,

ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrátane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;
g) vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo
osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú
na komerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu;
h) vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými,
plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou

a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domového odpadu a v súvislosti so službami likvidácie
odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní
rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov; i) vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do
17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;
j) špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k) špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je
vzdelávanie;
l) vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo
mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat;
m) špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a/alebo cenností;

n) vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú
určené pre ľudskú spotrebu;
o) vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály
intermodálne dopravy a železničné terminály;
p) vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov

na miestne bitúnky v okruhu do 50 kilometrov.

Článok 13 ods. 3
Ak tým nie sú dotknuté ciele stanovené v článku 1 a vodičom sa poskytuje primeraná ochrana, členský
štát môže po schválení Komisiou udeliť na svojom vlastnom území menšie výnimky z tohto nariadenia

pre vozidlá používané vo vopred určených oblastiach s hustotou obyvateľstva nižšou ako
5 osôb na kilometer štvorcový, a to v týchto prípadoch:
- pre pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu, ak je jej cestovný poriadok schválený orgánmi (v takomto
prípade možno povoliť iba výnimky týkajúce sa prestávok),
a

- pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu na vlastný účet alebo v prenájme alebo za úhradu, ktorá
nemá vplyv na jednotný trh a je potrebná na zachovanie určitých priemyselných odvetví na dotknutom
území, a keď ustanovenia tohto nariadenia o výnimkách ukladajú obmedzujúci okruh do
100 kilometrov.

Cestná doprava v zmysle tejto výnimky môže zahŕňať cestu do oblasti s hustotou obyvateľstva najmenej
5 osôb na kilometer štvorcový výlučne na účely ukončenia alebo začatia tejto cesty. Každé takéto
opatrenie musí byť primerané svojou povahou a rozsahom.

Článok 14

1. Ak tým nie sú dotknuté ciele stanovené v článku 1, členské štáty môžu po schválení Komisiou udeliť
výnimky z uplatňovania článkov 6 až 9 na dopravné činnosti vykonávané za mimoriadnych okolností.
2. V naliehavých prípadoch môžu členské štáty udeliť dočasnú výnimku na obdobie nepresahujúce 30
dní, o čom bezodkladne informujú Komisiu.

3. Komisia informuje ostatné členské štáty o všetkých
výnimkách udelených podľa tohto článku.

Podľa nariadenia č. 3820/85 (zrušené nariadením č. 561/2006):Článok 2 ods. 1: Toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu tak, ako je definovaná v článku 1 (1)
v rámci spoločenstva.
Článok 13 ods. 1:

1. Každý členský štát môže na svojom vlastnom území alebo so súhlasom príslušných štátov na území
iného členského štátu udeliť výnimky z akýchkoľvek ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na
prepravu vozidlom, ktoré patrí do jednej alebo viacerých z nasledujúcich kategórií:
a) vozidlá používané na prepravu cestujúcich, ktoré podľa druhu svojej konštrukcie a vybavenia nie sú
vhodné na prepravu viac ako 17 osôb vrátane vodiča a sú určené na tento účel;

b) vozidlá, ktoré používajú verejné orgány na poskytovanie verejných služieb, ktoré nekonkurujú
profesionálnym cestným dopravcom;
c) vozidlá, ktoré používajú poľnohospodárske, záhradnícke, lesnícke alebo rybárske podniky na
prepravu tovarov v okruhu 50 kilometrov od miesta, kde má vozidlo normálne základňu, vrátane
miestnych správnych oblastí, ktorých centrá sú situované v tejto oblasti;
d) vozidlá, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú

určené na ľudskú spotrebu;
e) vozidlá, ktoré sa používajú na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a späť alebo z trhov
do miestnych bitúnkov;
f) vozidlá, ktoré sa používajú ako obchody na miestnych trhoch alebo na predaj z domu do domu,
alebo sa používajú na mobilné bankovníctvo, zmenárenské alebo sporiteľské transakcie, bohoslužby,

požičiavanie kníh, platní alebo kaziet, na kultúrne udalosti alebo výstavy a zvlášť upravené na takéto
použitie;
g) vozidlá, ktoré prepravujú materiál alebo vybavenie, ktoré vodič potrebuje pri výkone svojej práce v
okruhu 50 kilometrov od miesta, kde má vozidlo normálne základňu, pričom sa predpokladá, že riadenie
vozidla nie je hlavná činnosť vodiča a takáto výnimka vážne nenaruší ciele tohto nariadenia. Členské

štáty môžu povoľovať takéto výnimky na základe individuálneho oprávnenia;
h) vozidlá, ktoré jazdia výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2300 km2, ktoré nie sú s ostatnou časťou
štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;
i) vozidlá, ktoré sa používajú na prepravu tovarov a sú poháňané plynom, ktorý sa vyrába vo vozidle
alebo elektrinou, alebo sú vybavené regulátorom, pokiaľ sa takéto vozidlá považujú podľa právnych

predpisov členských štátov, v ktorých sú vozidla registrované, za rovnocenné vozidlám poháňaným
benzínovým alebo naftovým motorom, ktorých maximálna povolená hmotnosť, vrátane hmotnosti
prívesov alebo návesov, nepresahuje 3,5 tony;
j) vozidlá, ktoré sa používajú pri výcviku vodičov za účelom získania vodičského preukazu;
k) ťahače používané výlučne na poľnohospodárske a lesné práce.

Členské štáty budú informovať Komisiu o výnimkách udelených podľa tohto odseku.
Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 170 bod a) SSP: Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba
bola odmietnutá.

Podľa § 131 SSP: Správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd
je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,

rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom
správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného
konania.
9/ K odmietnutiu žaloby vo vzťahu k žalobcovi 2/:
SSP vymedzuje žalobnú (aktívnu) legitimáciu žalobcu v ustanovení § 178 ods. 1. Z jeho znenia je

zjavné, že aktívnu legitimáciu má účastník obvinený z priestupku, ktorý o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Teda pri posúdení, či žalobca
2/ má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je potrebné
vychádzať z ustanovení zákona o priestupkoch za použitia ktorého bola pokuta žalobcovi 1/ uložená.

Podľa § 72 bod a) zákona o priestupkoch v konaní o priestupku je účastníkom konania iba obvinený
z priestupku, teda žalobca 1/. Tak z prvostupňového, ako aj z napadnutého rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že účastníkom priestupkového (ako aj odvolacieho) konania bol výlučne žalobca 1/. Žalobca
2/ nebol obvineným z priestupku, pričom ani body b) - d) citovaného zákonného ustanovenia sa nažalobcu 2/ nevzťahujú. Ak teda účastníkom priestupkového konania bol výlučne žalobca 1/, žalobca
2/ (bez ohľadu na skutočnosť, že je majiteľom vozidla, ktorého vodič bol v čase spáchania priestupku
žalobca 1/) nemá v tomto súdnom konaní žalobnú (aktívnu) legitimáciu. Ak i napriek takémuto svojmu

postaveniu podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého, ako aj jemu predchádzajúcemu
rozhodnutia, súd musel konštatovať, že žalobca 2/ podal žalobu ako neoprávnená osoba. V dôsledku
toho súd žalobu vo vzťahu k nemu odmietol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
10/ Vo vzťahu k výroku, ktorým súd vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade žalobu zamietol:
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca 1/ nenamietal skutkové okolnosti, na základe ktorých bol

uznaný vinným zo spáchania priestupku, podrobne konkretizovaného v prvostupňovom, ako aj v
napadnutom rozhodnutí. Uznanie z priestupku a uloženie pokuty namietal iba z dôvodu, že i keď
priestupkové konanie prebehlo v zmysle platnej právnej úpravy, nemalo k nemu dôjsť, pretože vozidlo
na prepravu betónu malo byť v zmysle oprávnení vyňaté z okruhu vozidiel, ktoré sú povinné záznamové
prostriedky (tachografy) používať. Aj na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu deklaroval,
že hlavným dôvodom podania žaloby nebolo to, že by mu išlo o pokutu ako takú, ale žalobou

chcel dosiahnuť toho, Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom súdu (postupom podľa §
131 SSP) skonštatoval, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky si nesplnilo svoju
povinnosť (!) udeliť výnimku z nariadení Európskeho parlamentu a Rady pre vozidlá prepravujúce betón
- tzv. „rakety“, ktorou nečinnosťou toto ministerstvo priamo poškodzuje podnikateľov, pričom takýmto
šikanóznym postupom tiež došlo k porušeniu zásady rovnosti. Súd tento návrh neakceptoval, pretože

nevidel žiaden dôvod na to, aby sa s otázkou naznačenou žalobcom v 1/ rade obrátil na Ústavný súd
Slovenskej republiky. Pritom súd poznamenáva, že oprávnenia vo veci výnimiek sú iba možnosťou, nie
však povinnosťou členského štátu. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady sú priamo pôsobiacimi
právnymi normami a pokiaľ umožňujú výnimky z ich pôsobnosti je iba na konkrétnom členskom štáte, či
takéto (možné) výnimky prijme v príslušnom vnútroštátnom predpise. Nejde teda o povinnosť členského

štátu pristúpiť k udeleniu výnimiek. Nie je úlohou súdu nahrádzať či iniciovať legislatívny proces,
obzvlášť za situácie, keď vnútroštátne právne predpisy (v danom prípade zákon č. 461/2007 Z.z o
používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave, resp. zákon o organizácii pracovného času v
doprave, resp. zákon o inšpekcii práce) boli prijaté na vykonanie nariadení vyššie konkretizovaných.
10/1/ Povinnosť používať tachografy vo všetkých vozidlách v cestnej doprave je stanovená nariadením

č. 3821/85 (Článok 3), následne tiež v zákone č. 461/2007 Z.z. o používaní záznamového zariadenia v
cestnej doprave (§ 2 ods. 1). A to s výnimkami, uvedenými v Článku 3 nariadenia č. 561/2006 (vyššie
citovaný). Medzi týmito výnimkami sa vozidlá na prepravu betónu nenachádzajú. Článok 13 ods. 1
nariadenia č. 561/2006 stanovuje možnosť (za určitých podmienok) členskému štátu udeliť výnimky z
Článkov 5 - 9 (tieto články sa týkajú posádky, času jazdy, prestávok a doby odpočinku). Avšak tieto

výnimky sa môžu vzťahovať iba na vozidlá v doprave, ktoré sú v Článku 13 ods. 1, resp. ods. 2 explicitne
vymenované.. Ako to je zjavné zo zákona č. 461/2007 Z.z. o používaní záznamového zariadenia
v cestnej doprave, tento právny predpis nestanovil žiadnu výnimku pre inštalovanie a používanie
tachografov vo vozidlách na prepravu betónu. Je teda zrejmé, že v celom rozsahu sa povinnosť používať
toto záznamové zariadenie vzťahuje aj na vozidlá na prepravu betónu.

11/ Pretože napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou na základe dostatočne
zistenéhostavuvecianáležitýmspôsobomajodôvodnené,súdžalobuvovzťahukžalobcovi1/zamietol.
12/ O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 167 SSP s poukazom na výsledok konania.
Žalobca 1/ bol v konaní pred súdom neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP)
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe
vo veciach správneho trestania (§ 145 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia a podáva sa na
Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorombolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).