Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215851
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118215851.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne N. S., T..

XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01,
IČO: 36 418 234, právne zastúpenému
JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 665,
o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 5.6.2015,
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.6.2015, č. 3/02/022/2015, uzavretej medzi žalobkyňou a

žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 5.6.2015, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 5.6.2015, č. 3/02/022/2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo
mzdy žalobkyne. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu.

Žalovaný jej predložil listiny s tým, že ak chcela, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené
listiny podpísať. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 5.6.2015, č. 3/02/022/2015. Dohoda, umožňuje žalovanému, aby nej vymohol plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou, jej nebolo nič bližšie
vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny
jeho textu, tak obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej
listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Dohodou môže žalovaný, ako
veriteľ, vykonávať zrážky z akýchkoľvek príjmov spotrebiteľa, pričom výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej
zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex
offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a
účinnýzákonospotrebiteľskýchúveroch.Naviac,dohodajeabsolútneneplatná,ideoprávnyúkon,ktorý

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol vo sfére jej záujmu. Podľa žalobkyne zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v časti I. Predmet Zmluvy, bod 1.2.
písm. E. Poplatok za rezerváciu a poskytnutie úveru vo výške 400,- eur. Žalovaný jej neposkytol reálne
plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou,zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku.
Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké plnenie a akého účelu ide. Na podporu tvrdení poukázala na

rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/109/2011, z 21.11.2012. Podľa žalobkyne zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy (ZoSÚ) a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Zmluva taktiež neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve
uvedený vo výške 20,45 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška
RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 26,53 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten
istýdôsledokakoneuvedenieRPMN.Naviacžalovanýpriposkytnutíúverunekonalsnáležitouodbornou
starostlivosťou, keď nezisťoval osobné výdavky žalobkyne.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nikdy neavizoval použitie
tejto dohody, či už na výkon zrážok zo mzdy alebo iného príjmu, nikdy nepoužil túto dohodu a nemá
dôvod použiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že žalobkyňa neuvádza, na základe
akého právneho dôvodu alebo skutočnosti by mala existovať povinnosť žalovaného zdržať sa použitia
predmetnej dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje iba pohľadávku veriteľa, nezabezpečuje

akékoľvek plnenia, ktoré by neboli pohľadávkou - napríklad plnenia v rozpore so zákonom, plnenia,
ktoré si určuje veriteľ a podobné plnenia, ako nesprávne tvrdí žalobkyňa. Pokiaľ by existovali nejaké
neprijateľné zmluvné podmienky, tak tieto by boli zo zákona neplatné, a tak by neexistoval právny
dôvod pre existenciu pohľadávky z titulu neprijateľných zmluvných podmienok, takáto pohľadávka by
neexistovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje iba existujúcu pohľadávku, ktorá vyplýva z

existujúcich právnych dôvodov - pohľadávka je právo. Nakoľko žalovaný nikdy nemal záujem dohodu o
zrážkach zo mzdy použiť v konkrétnom prípade, tak nie je možné ani hodnotiť, či by ju použil oprávnene
alebo by ju použil neoprávnene, nakoľko ani nie je zrejmé, za účelom uspokojenia čoho by ju mal chcieť
použiť alebo použil. Pokiaľ by ju aj použil bez existencie pohľadávky, tak toto použitie by nespôsobilo
žiadne právne následky, platiteľ mzdy by nebol povinný veriteľovi nič poukázať, nakoľko dohoda o

zrážkach zo mzdy zabezpečuje iba pohľadávku veriteľa, nie plnenia bez právneho dôvodu, a tak nemá
zmysel uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by v tomto teoretickom prípade nemohlo
nepriaznivo ovplyvniť práva. Dohoda o zrážkach zo mzdy nijakým spôsobom
nezasahuje do práva žalobkyne domáhať sa súdnej ochrany. Žalobkyňa má možnosť domáhať súdnej
ochrany jednak žalobami, a to najmä o určenie, či tu právo je alebo nie je, taktiež pokiaľ by aj teoreticky

veriteľ predložil dohodu o zrážkach zo mzdy, tak to neznamená, že by platiteľ mzdy bol tieto zrážky
povinný vykonať bez súdnej kontroly alebo v nejakej veriteľom určenej výške. Platiteľ mzdy je povinný
vykonať iba zrážky zo mzdy pre existujúcu pohľadávku - právo a dohoda o zrážkach zo mzdy nie je
ani teoreticky spôsobilá donútiť platiteľa mzdy vykonať zrážky zo mzdy na neoprávnené plnenia bez
súdneho rozhodnutia, pokiaľ by platiteľ mzdy vykonal takéto neoprávnené zrážky, tak naopak by on

porušil zákon, pričom veriteľ by sa nikdy v prípadnom spore nedomohol plnenia od platiteľa mzdy bez
existencie pohľadávky, v ktorom konaní súd bude skúmať existenciu alebo neexistenciu pohľadávky
a právo veriteľa požadovať vykonanie zrážok. Pokiaľ ide o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia tejto dohody. Ak
by skutočne bola dohoda neplatná, tak nemá žalovaný ani možnosť tohto práva zdržať, nakoľko by

vôbec nemal právo použiť dohodu, a tak ak by aj predložil listinu, ktorá je neplatnou dohodou, tak to
nie je použitím dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné sa zdržať niečoho, čo nerobí a ani nemá
právo urobiť. Žalovaný ďalej uviedol, že v článku VII. žalobkyňa vyhlásila, že na svoju česť a svojim
podpisom potvrdzuje, že bola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, mala možnosť ju odmietnuť
a uzatvorením tejto dohody nebolo podmienené poskytnutie úveru. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym

názorom žalobkyne, že by nebolo možné dohodnúť si v zmluve o úvere poplatok za poskytnutie úveru.
V zmysle § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Žalobkyňa nerozlišuje medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, kde na základe zmluvy o úvere
nemusí dôjsť k reálnemu poskytnutiu peňazí, ale zmluva napriek tomu vznikne, vzhľadom k čomu je

veriteľ povinný v podstate po dobu do poskytnutia úveru rezervovať finančné prostriedky pre dlžníka,
tieto nemôže použiť na podnikanie, ale ani nemá za túto skutočnosť poskytnutú žiadnu odplatu (za
toto obdobie úroky neplatí), pričom vo výške tohto poplatku je potrebné zohľadniť aj riziko, že dlžník
nepožiada o poskytnutie úveru alebo nesplní podmienky pre jeho poskytnutie, a tak by v podstateveriteľ nedostal ani žiaden úrok ani odplatu, aj napriek tomu, že pre dlžníka rezervoval peňažné
prostriedky, ktoré plynutím času strácajú na hodnote, ako aj vo výške poplatku zohľadniť ďalšie náklady
spojené s poskytnutím úveru. Pokiaľ teda predmetom podnikania žalovaného bolo v čase podpisu

zmluvy poskytovanie úverov, tak potom jednoznačne zákonodarca stanovil, že je v súlade so zákonom
a výslovne zákon predpokladá tento poplatok, pričom dikcia tohto ustanovenia nevylučuje, aby bol
poplatok splatný jednorazovo alebo v splátkach, a to bez ohľadu na to, či vôbec dlžník úver nakoniec
vyčerpá a v akej výške, pričom splatnosť tohto poplatku môže byť dohodnutá pred poskytnutím úveru,
po jeho poskytnutí alebo aj nemusí byť dohodnutá. Potom ani nemožno nesprávne zamieňať úrok a

poplatok za poskytnutie úveru, a tak aj RPMN bola vypočítaná správne, nakoľko záväzok poskytnúť úver
bol dojednaný v presne určenej sume, ktorú žalobkyňa nerešpektuje. Žalovaný namieta dôveryhodnosť
nejakej kalkulačky RPMN na internete, do ktorej ešte aj boli zle zadané vstupné údaje. Dlžníčka by bola
povinná zaplatiť tento poplatok bez ohľadu na to, či by vôbec sa rozhodla úver čerpať, a tak v podstate
splatnosť tohto poplatku môže byť dohodnutá v súlade so zákonom ešte pred poskytnutím úveru, pričom
v tomto prípade samotná žalobkyňa mala záujem, aby nemusela platiť tento poplatok vopred, nech sa

potom v podstate započíta vzájomne právo na plnenie úveru a právo na plnenie poplatku. Pokiaľ ide
o tvrdenia žalobkyne, že by v zmluve nemala byť uvedená doba trvania zmluvy, predpoklady potrebné
na výpočet RPMN alebo tvrdenie, že žalovaný neskúmal riadne výdavky žalobkyne sú založené na
tom, že žalobkyňa úmyselne nepredložila súdu celú zmluvu, všetky jej časti, ale predložila súdu iba
ňou vybranú časť. Zo samotnej časti zmluvy predloženej žalobkyňou vyplýva, že doba trvania zmluvy

je 61 mesiacov, čo ale výslovne bolo uvedené aj v časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nazvanej ako
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je výslovne uvedené doba trvania zmluvy:
61 mesiacov. Taktiež v zmluve sú celkom jednoznačne uvedené aj všetky predpoklady pre výpočet
RPMN a taktiež v žiadosti o poskytnutie úveru informovala samotná žalobkyňa o jej výdavkoch, ktoré
boli okrem iného zohľadnené pri posudzovaní jej schopnosti vrátiť poskytnuté peniaze.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise a to fotokópiou poštových poukazov na č.l. 7-9, Výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver na č.l.

10, Dohodou o zrážkach zo mzdy na č.l. 11, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 12-15, Vyjadrením
žalovaného na č.l. 25-27, Akceptáciou žiadosti o poskytnutie úveru na č.l. 29, Štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere na č.l. 29-30, Informáciami k ročnej percentuálnej miere nákladov
a priemerné hodnotenie ročnej percentuálnej miere nákladov na č.l. 31, Obchodnými podmienkami na
č.l. 31-32, Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru na č.l. 34-35 a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 5.6.2015 bola medzi žalovaným ako veriteľom, žalobkyňou a Š. S. ako dlžníkmi uzavretá Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 3/02/022/2015, na základe ktorej bol žalobkyni a Š. S. poskytnutý úver vo
výške 8.000,- eur, ktorý sa zaviazali splácať v 61 pravidelných mesačných splátkach po 204,38 eura.
RPMN bola vo výške 20,45%, ročná úroková sadzba 18,75% a priemerná RPMN 10,28%. V zmluve si

strany dohodli poplatok za rezerváciu a poskytnutie úveru vo výške 400,- eur.

6. V rovnaký deň uzatvorili žalobkyňa a žalovaný Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na
zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že všetko ohľadne pôžičky vybavoval jej manžel, ktorý zomrel
minulého roku. Manžel jej dal podpísať Dohodu o zrážkach zo mzdy, túto nečítala a ju podpísala. K
dohode jej bolo povedané, aby splácali úver v splátkach. Nepamätala si čo jej k dohode povedal C. M.
povedal. Nebola nútená podpísať dohodu. Potrebovali peniaze, a preto sa manžel obrátil na žalovaného.

8. Svedok C. M. pri svojom výsluchu uviedol, že mu zavolali, cez telefón im povedal podmienky, spísala
sa žiadosť. Bol ohodnotiť nehnuteľnosť a následne táto žiadosť bola zaslaná do Žiliny, kde ak ju schválili,
potom im prišli peniaze na účet. Bola uzavretá zmluva o pôžičke a dohoda o zrážkach zo mzdy. So
žalobkyňou sa stretli dvakrát. Prvý krát, keď bola spísaná žiadosť. Pri druhom stretnutí boli pripravené
zmluvy a išli ku notárovi. K vysvetleniu dohody a zmluvy došlo, keď čakali na chodbe u notára čo trvalo

desať minút. Prešli si zmluvu, jednotlivé body. Držal zmluvu a bod po bode si ju čítali a potom ju išli
podpísať a overiť k notárovi. Zmluvu videli prvý krát, keď čakali pred notárom. Nemali možnosť meniť
text zmluvy a príslušných dokumentov. Predpokladá, že ak by odmietli podpísať niektorú z predložených
listín, tak by nedostali úver. K dohode povedal, že v prípade neplatenia si budú uplatňovať zrážky zdôchodku. Nakoniec uviedol, že povedal, že v tomto období uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy ku
každej zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

12. Podľa § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo

mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd)
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským

právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 5.6.2015 bola medzi žalovaným ako veriteľom,

žalobkyňou a Š.U. S. ako dlžníkmi uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3/02/022/2015, na
základe ktorej bol žalobkyni a Š. S. poskytnutý úver vo výške 8.000,- eur. V rovnaký deň bola na
zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá
Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno

zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli
splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako osobitnálistina. Bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom každá z nich ich podpísala v rovnaký deň,
ako podpísali aj o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Možno preto konštatovať, že prvá podmienka z
troch vyššie uvedených bola splnená. Zvyšné dve podmienky vyžadujú priamu interakciu dodávateľa so

spotrebiteľom pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy, kde musí byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa
podrobne poučený o tom, čo presne pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy znamená, resp. aké
povinnosti mu z nej vyplývajú a zároveň mu musí byť daná možnosť odmietnuť takúto dohodu, pričom
to nesmie mať vplyv na samotný hlavný záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Znenie napadnutej
dohody o zrážkach zo mzdy budí dojem, že bola osobitne dojednaná. Obsahuje vyhlásenie dlžníka,

že bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, mal možnosť ju odmietnuť a uzavretie dohody nie je
podmienené poskytnutím úveru. Súd konštatuje, že k takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť
aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej dohode o zrážkach zo mzdy deklarované.
Z výpovede žalobkyne a aj svedka C. M., ktorý so žalobkyňou za žalovaného uzatváral Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy, však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že všetko ohľadne pôžičky vybavoval jej manžel. K dohode

jej bolo povedané, aby splácali úver v splátkach. Svedok pri svojom výsluchu uviedol, že k dohode
povedal iba to, že v prípade neplatenia si budú uplatňovať zrážky z dôchodku. Súd však takéto poučenie
považuje sa nedostačujúce. Žalobkyňa napríklad nebola poučená o výške zrážky v prípade ak veriteľ
predloží platiteľovi mzdy dohodu o zrážkach zo mzdy. Za takého stavu teda žalobkyňa nebola poučená
o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše žalobkyňa nemala možnosť dohodu o

zrážkach zo mzdy odmietnuť. Ak chcela úver dostať musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy.
Uvedené vyplynulo aj z toho, že v tomto období žalovaný uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy ku každej
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ.
Vzhľadom na zánik záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky

zo mzdy žalobkyne, a preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 5.6.2015.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a

preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).