Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419200006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému : B. A., D..
XX.XX.XXXX, N. B. XXX/XX, XXX XX O. Z., o zaplatenie 5.112,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 532,48 eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

IV. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 25,30 eur, a to prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO : 36 631 124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 27.12.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.112,51 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.112,51 eur od 21.11.2018 do zaplatenia,

to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so
žalovaným, ako dlžníkom uzavrel dňa 26.11.2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty,
na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej
aj viedol účet. V žalobe tvrdil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený
úverový rámec vo výške 4.500,-eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú
mesačnú splátku vo výške 150,-eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch,

právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 24.11.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31.10.2018 na úhradu vo výške 5.112,51 eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to
istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany
žalovaného. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu
záväzok vo výške 5.112,51 eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do
dňa 20.11.2018, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 5.112,51 eur
uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu v žalobe označil Zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 26.11.2007 a výpis z kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s.3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.02.2019 žalobca navrhol pripustiť zmenu strany sporu
na strane žalobcu a to z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ktorá

bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcami
a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO:35 831 154 ako
postupníkom bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto sporu postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkovi. Z tohto dôvodu súd
uznesením zo dňa 05.03.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2019 navrhovanú zmenu

strany sporu na strane žalobcu pripustil a ďalej ako so žalobcom konal s obchodnou spoločnosťou Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO:
35 831 154.

4. Žalovaný sa k žalobe dňa 25.02.2019 písomne vyjadril tak, že uviedol, cit. „Uznávam a súhlasím s
postupným splatením každý mesiac vo výške 55,20 eur 10 Csp 01/2019, dátum splatnosti mesačne,

do 25. dňa“. Zároveň žalovaný dňa 14.02.2019 doručil súdu jemu adresovaný list spoločnosti Intrum
Slovakia, s.r.o. označený ako Súhlas s postupným splatením žalovanej pohľadávky, kde mu táto
spoločnosť oznámila, že na základe jeho žiadosti súhlasí s postupným splatením žalovanej pohľadávky
pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. číslo XXXXXXXX vo výške 5.959,37 eur ku dňu
04.02.2019 formou pravidelných mesačných splátok po 55,20 eur.

5. Žalobca v replike uviedol, že vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2019 je zrejmé,
že tento uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky v celom rozsahu, preto navrhol, aby súd rozhodol
vo veci rozsudkom pre uznanie s poukazom na § 282 CSP. Podľa žalobcu v prípade uznania nároku
žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania ani skutkový a právny stav, poukázal

pritom na komentár k niekdajšiemu Občianskemu súdnemu poriadku, ako aj na Uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp.zn.6Obo 380/98 a 3Obo 38/2009. Žalobca oznámil, že súhlasí so splatením pohľadávky v
pravidelných mesačných splátkach vo výške aspoň 55,20 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci a súčasne
oznámil, že žalovaný mu po podaní žaloby dňa 15.02.2019 uhradil sumu 55,20 eur, preto čo do
zaplatenia tejto sumy berie žalobu späť.

6. Dupliku žalovaný nepodal.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 28.08.2019. Spolu s predvolaním na
pojednávanie oznámil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že má za to, že spor

nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku ako to žalobca navrhol a že preto súd
vykoná, aj vzhľadom na ust.§ 298 a § 295 CSP dokazovanie na pojednávaní. Súd, majúc na pamäti
požiadavku právnej istoty, predvídateľnosti súdneho rozhodovania a zákazu prekvapivých rozhodnutí
pritom poukázal na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci žalobcu sp.zn.9Csp 73/2017 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.23Co 27/2018, kde bol potvrdený názor,

že z právnej úpravy nevyplýva povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a tiež na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn.17Co/79/2015 kde ten uviedol, že v spotrebiteľských sporoch uznanie
dlhu žalovaným - spotrebiteľom nezbavuje súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu , ktorá je
právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Zároveň žalobcu vzhľadom na uvedené vyzval na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods.2 CSP)

tak, aby v lehote 15 dní oznámil, akú sumu peňažných prostriedkov žalovaný celkovo reálne vyčerpal od
uzavretia zmluvy (súhrn všetkých uskutočnených čerpaní) a akú sumu žalovaný celkovo reálne uhradil
od uzavretia zmluvy doposiaľ (súčet všetkých žalovaným uskutočnených úhrad) a tiež s poukazom na
§ 295 CSP vyzval žalobcu, aby v prípade, že k čerpaniu, prípadne k splácaniu došlo aj pred dňom
16.12.2008 predložil výpis z pôžičkovej karty aj za obdobie pred 16.12.2008, nakoľko sa tvrdí, že zmluva

uzavretá bola dňa 26.11.2007 a predložené boli len výpisy za dobu od 16.12.2008. Výzva a predvolanie
na pojednávanie doručené boli právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.07.2019. Žalobca ani jeho právny
zástupca sa napriek tomuto riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavili, nereagovali
ani na výzvu na doplnenie tvrdení a dôkazov.

8. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, pričom uviedol, že
z vyjadrenia žalovaného a ním prejavenej vôle zaplatiť dlžnú sumu nie je možné dospieť k inému záveru
ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaný uznáva. Poukázal pritom na
právne závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp.zn.23Co/660/2014 a 23Co/345/2016.Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je podľa žalobcu splnená aj bez výslovného použitia výrazu
uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav, pričom poukázal na
rozhodnutie R 25/1993 s tým, že v procesnom práve sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových

strán a rozhodujúci podľa čl.11 ods.1 CSP obsah a nie forma právneho úkonu. Podľa žalobcu boli
splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a preto by súd mal spor
rozhodnúťrozsudkompreuznanienárokubeztoho,abyvyhodnocovalskutkovýstav,predloženédôkazy
a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Podľa
žalobcu argumentácia o potrebe vykonania ex offo súdnej kontroly z dôvodu spotrebiteľského charakteru

sporu je bez opory v práve, lebo je povinnosťou súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku a pre
spotrebiteľské spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí, CSP ju neuvádza, súlad s hmotným právom
súd posudzuje len pri schvaľovaní súdneho zmieru.

9. Žalobca súčasne súdu oznámil, že počas sporu eviduje plnenie na dlh žalovaného v sume spolu
532,48 eur (7x 55,20 eur a 1x 146,08 eur), preto v časti o zaplatenie sumy 532,48 eur berie svoju

žalobu späť. Žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 4.580,03 eur, úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.112,51 eur od 21.11.2018 do 15.02.2019, úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 5.057,31 eur od 16.02.2019 do 25.03.2019, úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 5.002,11 eur od 26.03.2019 do 17.04.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 4.946,91 eur od 18.04.2019 do 03.05.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

4.800,83 eur od 04.05.2019 do 17.05.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.745,63
eur od 18.05.2019 do 17.06.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.690,43 eur od
18.06.2019 do 16.07.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.635,23 eur od 17.07.2019
do 14.08.2019, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.580,03 eur od 15.08.2019 do zaplatenia
formou splátok vo výške 55,20 eur mesačne a nahradiť mu trovy konania.

10. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a
§ 184 CSP.

11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, ku ktorému došlo po doručení žaloby
žalovanému súd pristúpil k rozhodnutiu o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby (§ 145 ods.2
a 3 CSP).

12. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť

upravuje § 145 CSP.

13.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie,

postupujúc podľa § 145 ods.2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu
späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

16. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 4.580,03 eur, úrokov z omeškania tak, ako ich žalobca špecifikoval vo svojom podaní

zo dňa 23.8.2019 (viď bod 9 tohto odôvodnenia) a na náhradu trov konania.

17. Žalovaný na pojednávaní vyjadril sa tak, že jeho príjmom je len dôchodok, spláca ako môže, lebo
nechce byť zadlžený, snaží sa poplatiť čo môže ešte kým žije, lebo keď zomrie, ostanú všetky dlhy na
dcére a to nechce. Uviedol, že do problémov sa dostal vtedy, keď mu zomrela manželka aj 33 ročný

syn, boli veľké náklady na pohreb, na všetko ostal sám, vtedy bol veľmi zadlžený, túto pôžičku zobral
si od banky hlavne kvôli tomu, aby vrátil bratovi peniaze, ktoré mu ten požičal keď zomrela manželka
a syn, postupne sa snaží splácať čo sa dá.18. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že na okolnosti zmluvy už si bližšie nespomína, keďže je po
dvoch porážkach a je to už veľa rokov. Splátky chodí mu splácať dcéra ktorá mu so všetkým pomáha.
Tvrdil, že oni z toho Quatra často telefonovali, ponúkali stále nejaké karty, na rôzne sumy, pýtali sa, koľko

by chceli, stále bola pri ňom dcéra, ona to zariaďovala, on nerozumel tomu, aké sú tam náklady, úroky,
koľkomáplatiť,akomáplatiť,bolotovšetkotelefonicky.Neviepovedaťkoľkosazkartyvyčerpaloakoľko
sa celkovo vrátilo, ale tých 5.000,-eur ktoré od neho chcú sa mu zdá veľa, lebo okrem pár vynechaných
mesiacov keď nemal z čoho platiť vždy sa riadne platilo, platilo sa veľa a tá suma je stále tá istá, a tak
nevie prečo tam naskočila taká suma. On nemôže naraz väčšiu sumu zaplatiť, preto chcel len toľko,

aby mu boli povolené splátky, lebo nechcel aby mal z toho problémy. Nechce už vo svojom veku chodiť
po súdoch, preto spláca a preto uviedol, že bude splácať. Uviedol, že k tomu čo tvrdí žalobca nevie sa
vyjadriť, nerozumie súdnym veciam.

19. Súd z dôvodov, ktoré uviedol už v písomnom oznámení žalobcovi zo dňa 11.07.2019, ako aj
na pojednávaní a ktoré podrobne rozvedie ďalej nestotožnil sa s názorom žalobcu, že nemalo by

byť vykonávané vo veci žiadne dokazovanie a právne posúdenie uplatneného nároku a že malo by
byť rozhodnuté rozsudkom pre uznanie nároku a preto tak, ako to žalobcovi vopred oznámil vykonal
na pojednávaní dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných
dôkazov ako aj výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto
spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), a zistil tento skutkový stav:

20. Zo žalobcom predloženej žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro v ktorej ako veriteľ je označený
právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. súd zistil, že v jej časti I. sú uvedené
osobné údaje o žalovanom, kde pri jeho pracovnom zaradení je uvedené - dôchodca, potom nasleduje
časť II. označená ako „Schválený úverový rámec a štandardná mesačná splátka“. Tam je uvedené, že

schválený úverový rámec (maximálna výška pôžičky) je 30.000,-Sk, s tým, že ak si žalovaný želá iný
úverový rámec, má vyplniť bod IV, ktorý je tu ale prázdny. Potom je tam uvedené už len, že pevná
mesačná splátka je 1.000,-Sk. Žiadne ďalšie údaje tam uvedené nie sú. V časti III tlačiva je uvedené,
že mesačné splátky budú sa hradiť poštovou poukážkou. V časti IV. tlačiva je uvedený priemerný čistý
mesačný príjem žalovaného, že je vdovec a aké je jeho vzdelanie. Na spodnej časti predloženého

tlačiva je časť V. označená ako Úverové poistenie a časť VI. označená ako „Vyhlásenia klienta“ kde sa
nachádza malým písmom husto písaný text. V mieste určenom na podpis je uvedený podpis žalovaného
a podpis zástupcu veriteľa zo dňa 26.11.2007. Na zadnej strane tlačiva žiadosti sú obsiahnuté Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

21. Pôvodný žalobca predložil súdu výpis z Pôžičkovej karty Quatro vystavený ku dňu 24.11.2018 (č.21
spisu) ktorý zachytáva zúčtovacie obdobie od 26.11.2007 do 31.12.2008 a z ktorého vyplýva, že dňa
16.12.2008žalovanýčerpalzkartyvýberomzbankomatusumu5.000,-Sk,dňa26.12.2008sumu1.000,-
Sk a dňa 29.12.2008 sumu 4.000,-Sk. Po započítaní poplatkov za tieto 3 výbery z bankomatu vo výške

3x50 Sk a poplatku za vyhotovenie a zaslanie výpisu 19,-Sk je tam ako súhrn debetných transakcií
uvedená suma 10.169,-Sk a ako kreditná transakcia suma 0,-Sk.

22. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vystaveného ku dňu 24.11.2018, ktorý predložil právny
predchodca žalobcu vyplýva, že za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2018 vznikla

žalovanému povinnosť uhradiť sumu 5.112,51 eur ku dňu splatnosti 20.11.2018, a to pri ročnej úrokovej
sadzbe 16,20 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,00 % ročne. Vo výpise je ako úverový
rámec uvedená suma 4.500,-eur. Tento výpis obsahuje ďalej súhrn debetných a kreditných transakcií
na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu
účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 14.633,86 eur a v prospech tohto účtu kreditné

transakcie spolu vo výške 9.858,90 eur. Z výpisu vyplýva, že zo sumy debetných transakcií 14.633,86
eur predstavujú reálne výbery žalovaného v období od 1.1.2009 sumu 8.113,27 eur, zvyšnú sumu
predstavujú účtované úroky, sankčné úroky a poplatky.

23. Žalobca nereagoval na výzvu súdu v zmysle § 150 ods.2 CSP doplniť skutkové tvrdenia uvedením

sumy reálneho celkového čerpania, súčtu reálnych výberov žalovaného a sumy celkových úhrad
žalovaného. Z ním predložených výpisov vyplýva, že žalovaný celkovo v období od 26.11.2007 do
31.10.2018 reálne vyčerpal sumu 8.445,20 eur (z toho 10.000,-Sk/331,93 eur v období do 31.12.2008
+ 8.113,27 eur v období od 01.01.2009). Posledné čerpanie, posledný reálny výber z karty žalovanýrealizovaldňa22.08.2015.Zvýpisovzároveňvyplýva,žecelkovododňa31.10.2018žalovanýuhradilna
vrátenie úveru sumu 9.858,90 eur ( kreditné transakcie). Ďalších 532,48 eur zaplatil žalovaný žalobcovi
po podaní žaloby, čo oznámil súdu sám žalobca.

24. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie
úveru, konkrétne sa malo jednať o revolvingový, t.j. automaticky obnovovaný úver čerpaný použitím
kreditnej karty. Keďže právny predchodca žalobcu bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným
z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom

zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver na kreditnú kartu (žalovaný v žiadosti o úver bol
označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ- dôchodca), súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a
z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.).

25. V zmysle § 1 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (viď najmä § 1 ods.3)
úprava tohto zákona dopadá aj na úvery poskytované bankami na kreditné karty.

26. Podľa § 4 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

27. Podľa § 4 ods.2 a 3 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide
o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7 .

28. Podľa § 4 ods.4 tohto zákona úpri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

29. Podľa § 4 ods.5 uvedeného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 26.11.2007 každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka ) alebo Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;

aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka .

31. Podľa § 53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení k 26.11.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení k 26.11.2007 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

35. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej

karty Quatro, ktorej účelom, ako vyplýva z označenia žalovaného v nej, ako aj z jej koncepcie
bolo dojednávanie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu podľa v tom čase účinného zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému bez určenia účelu ich použitia.
Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré mal žalovaný splácať

v dohodnutých mesačných splátkach. V samotnej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty sú vo vzťahu
k parametrom úveru uvedené len tri údaje, a to úverový rámec (30.000,-Sk), výška mesačnej splátky
(1.000,-Sk) a spôsob úhrady splátok - poštová poukážka. Žiadne ďalšie podmienky úveru, jeho náklady
a podobne tam uvedené nie sú.

36.Vychádzajúczobsahužalobcompredloženýchlistínmalsúdzanesporné apreukázané,
že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní obsahu formulára
„žiadosti“ažalobcompredloženýchvýpisovsúdmázato,žekplatnémudojednaniužalobcomtvrdeného
úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi
a poplatkami nedošlo. Žalovanému preto v danom prípade podľa názoru súdu vznikla povinnosť vrátiť

veriteľovi len to čo od neho dostal, bez úrokov a bez poplatkov. A nakoľko to už dávno urobil a jeho dlh
tak splnením zanikol, žaloba žalobcu po jej čiastočnom späťvzatí je celá nedôvodná.

37. Žalobcom predložené tlačivo Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ako je to vyjadrené už aj
v samotnom jeho označení (žiadosť) je žiadosťou o úver, návrhom na uzavretie zmluvy, teda najskôr

žalovaný žiadal o úver prostredníctvom tejto žiadosti do ktorej predtlačených častí boli dopisované
jednotlivé údaje a následne malo dôjsť k jeho schváleniu. V tejto v rámci náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je
uvedené len, že schválená výšku úveru- úverového rámca je 30.000,-Sk a že výška mesačnej splátky
je 1.000,-Sk.

38. V konaní tak bolo preukázané, že žalovaný mal záujem o poskytnutie peňažných prostriedkov
právnym predchodcom žalobcu vo forme spotrebiteľského úveru a predložil veriteľovi formulárovú
žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru - t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh
na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená

okamihom prijatia jej návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia,
je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh,
ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalovaným).39. Podľa § 4 ods.1 zákona č.258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Avšak vzhľadom na to, že v tlačive
žiadosti/zmluvy je ako výška úverového rámca uvedená suma len 30.000,-Sk a ako výška splátky suma

1.000,-Sk, pričom na všetkých výpisoch z účtu predložených žalobcom (už aj na prvom za zúčtovacie
obdobieod26.11.2007do31.12.2008)jeakovýškaúverovéhorámcauvedenásumaaž4.500,-euraako
výška splátky suma až 150,-eur, pričom aj žalobca v žalobe tvrdil tieto parametre úveru, tak potom súd
musí konštatovať, že žalobca v danom prípade nepreukázal platné, v písomnej forme uskutočnené (§
4 ods.1 zákona) obsahovo zhodné dojednanie strán na takýchto základných parametroch úveru (výška

úverovéhorámca4.500,-eur,výškamesačnejsplátky150,-eur).Sámžalobcatotižvžalobeuviedolúplne
iné údaje o úvere oproti návrhu žalovaného v žiadosti, keď uviedol, že schválený úverový rámec bol v
skutočnosti 4.500,-eur a výška mesačnej splátky 150,-eur a tak je to uvedené aj vo všetkých výpisoch z
Pôžičkovej karty Quatro. Žalobca pritom nepreukázal, nepredložil žiaden iný písomný návrh na uzavretie
zmluvy (na úver 4.500,-eur), ani žiadne iné písomné prijatie, predložil len jediné tlačivo žiadosti/zmluvy
na čl.4 spisu.

40. Zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu (na výšku
úveru 4.500,-eur s mesačnou splátkou 150,-eur) je teda zjavne obsahovo iná ako je pôvodná žiadosť
žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalobca nepreukázal, žeby došlo najskôr k platnému
písomnému dojednaniu úveru vo výške 30.000,-Sk a následne k písomnej zmene zmluvy čo do výšky

úveru a výšky splátky. V ním predložených výpisoch už od začiatku je ako výška úveru ( úverového
rámca) uvádzaná suma 4.500,-eur.

41. Ak teda právny predchodca žalobcu žalovanému schválil úverový rámec 4.500,-eur s výškou
mesačnej splátky 150,-eur tak ako to tvrdil žalobca v žalobe, nie je možné to považovať za prijatie návrhu

predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu
žalobcu písomne (§ 4 ods.1 zákona) neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil (opak
žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom, písomnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy
na poskytnutie úveru vo výške 4.500,-eur. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v
zmysle § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovala písomná forma, teda v tomto prípade

vyžadoval sa písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal
ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom)
bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1
a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom
veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol

predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže
nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného
návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úverového rámca 4.500,-eur ktorú tvrdil žalobca v žalobe
a ktorá vyplýva z jednotlivých výpisov s výškou splátky 150,-eur mesačne), jedná sa pre nedodržanie
zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o zmluvu neplatnú.

42. Pre úplnosť súd uvádza, že i keby bola zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 26.11.2007 platná, teda
ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, nič by to nemenilo na
rozhodnutí súdu v tomto prípade, lebo jednalo by sa potom síce o platný, ale bezúročný a bezpoplatkový
úver, a to hneď z viacerých dôvodov.

43. Podľa § 4 ods.2 písm.g) zákona č.258/2001 Z.z. v znení k 26.11.2007 zmluva o spotrebiteľskom
úvere musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

44. V zmluve sa údaj o ročnej percentuálne miere nákladov nenachádza, čo samo osebe je dôvodom
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Skutočnosť,žesajednáorevolvingovýúvernezbavujeprávneho
predchodcužalobcu,abytátonáležitosťbolasúčasťouzmluvy,atoajztohodôvodu,žeRPMNnezahŕňa
len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku
pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní.

Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský
úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v Zmluve uvedená a bolo
povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka
nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Veritelia ( vrátanežalobcu v iných sporoch, ako je súdu známe jeho činnosti ) často argumentujú tým, že vzhľadom na
charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa
úver čerpá a dopĺňa na základe vôle dlžníka a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN pričom

na podporu svojho tvrdenia veritelia často poukazujú napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z
27. 01. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010, podľa ktorého pre neuvedenie RPMN pri revolvingovom úvere, nie je
možnéúverpovažovaťzabezúrokovabezpoplatkov.Vzhľadomnauvedenésúddávadopozornosti,že
z novších rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 10. 2012 sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského
súdu v Prešove z 12. 03. 2014 sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline z 30. 10. 2013 sp.

zn. 6Co/138/2013 vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v
zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako
zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri
revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN.

45. Tu na zadnej strane zmluvy v rámci Obchodných podmienok, v ich závere malým, takmer

nečitateľným písmom je obsiahnutý len akýsi indikatívny výpočet RPMN, ktorý ale nie je možné
považovať za platné dojednanie náležitosti zmluvy predpísanej § 4 ods.2 zákona č.258/2001 Z.z.
Indikatívny výpočet údajov nemožno akceptovať aj preto, lebo ten vychádzal z predpokladu, že
klientovi (žalovanému) bude schválený úverový rámec 81.000,-Sk pri úrokovej sadzbe 22,80 % ročne,
čo nie je tento prípad, keďže v danom prípade úverový rámec podľa tlačiva mal byť len 30.000,-

Sk, podľa tvrdenia žalobcu 4.500,-eur, a nie 81.000,-Sk z čoho vychádzal indikatívny výpočet, čo
samo osebe robí tento indikatívny výpočet z hľadiska naplnenia náležitostí v zmysle § 4 ods.2
zákona o spotrebiteľských úveroch pochybným, nevierohodným a nepoužiteľným. Navyše niet žiadneho
racionálneho a akceptovateľného argumentu aby tak významný údaj, ktorého nedodržanie má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol uvádzaný takmer neviditeľným spôsobom len v

Obchodných podmienkach predtlačených menším písmom ako sú podmienky úveru v časti II. tlačiva,
kde navyše mali logicky byť uvedené všetky relevantné údaje pre úver, keďže táto časť zmluvy-
Podmienky úveru spotrebiteľa zaujíma najviac a ten by zaiste relevantné údaje o úvere neočakával v
malinkých písmenkách Obchodných podmienok.

46. Ďalším dôvodom faktickej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je to, že podľa § 4
ods. 5 zákona č.258/2001 Z.z. účinného ku dňu 26.11.2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tu priamo v zmluve
žiadne úroky a poplatky uvedené nie sú. Ich uvedenie len v rámci obchodných podmienok či osobitných
sadzobníkov podľa názoru súdu nestačí.

47. Vo vzťahu k aplikácii Obchodných podmienok, ktoré súdu predložil právny predchodca žalobcu súd
zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona
č.258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd
nepopiera,žečasťzmluvnýchdojednanímôžebyťurčenáodkazomnavšeobecnéobchodnépodmienky

(resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti
zmluvy. Preto súd tieto obchodné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie
vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že
podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej

podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp.
obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o RPMN či výške úrokovej sadzby však nie je
možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje
priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená
istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na

zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s
veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak
v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí
úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj

samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch
(č.129/2010 Z.z.) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie,
ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej
správe k tejto zmene ( k zákonu č.106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou právspotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky
alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade
nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR

sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv
týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

48. Súd v súvislosti so záverom, že nestačí základné náležitosti zmluvy predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch ako sú aj údaj o RPMN, či úrokovej sadzbe uviesť len v obchodných
podmienkach poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co/6/2019 zo
dňa zo dňa 29.4.2019.Ten uviedol, cit. “Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na skutočnosť, podľa
ktorej všetky súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní sú
obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. V samotnej zmluve

podpísanej zmluvnými stranami sa vytýkané podstatné náležitosti zmluvy nenachádzajú a všeobecné
obchodné podmienky žalobcom a ani žalovanou podpísané nie sú. Súdny dvor Európskej únie síce vo
svojomrozsudkuvoveciC-42/15zdôraznil,žečlánok10ods.1,2Smernice2008/48vspojenísčlánkom
3 písm. m) tejto Smernice samá vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice

musia byť uvedené písomne alebo na inom trvalom nosiči, uvedené na posúdenie poskytnutého úveru
ako bezúročného a bez poplatkov vplyv nemá...Požiadavka zákona na uvádzanie týchto náležitostí
priamo v zmluve je jednoznačná, a preto nepostačuje tieto náležitosti uvádzať v iných dokumentoch so
zmluvou súvisiacich, ako sú napr. Všeobecné obchodné podmienky.“

49. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí
pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby

členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za
zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tu súdenom spore ide v súhrne o nedostatky,
ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške

záväzku. Podľa názoru súdu je preto právny názor zaujatý v tomto rozsudku súladný tak so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy ako aj s uvedeným rozhodnutím Súdneho
dvora.

50. Právny záver o nevzniknutí nároku veriteľa na úroky a poplatky za úver z tých dôvodov, ktoré

všetky súd uviedol vyššie, našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby. Zo žalobcom
predložených výpisov z Pôžičkovej karty Quatro totiž vyplýva, že žalovaný reálne prostredníctvom
jednotlivých, tam špecifikovaných debetných transakcií vyčerpal postupne sumu spolu 8.445,20 eur a
že plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavovalo ku dňu 31.10.2018 sumu 9.858,90
eur, pričom následne žalovaný žalobcovi zaplatil ďalších 532,48 eur. Súd dôkladne preskúmal obsah

výpisu z karty z hľadiska druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaný zaplatil
viac, ako za celé obdobie trvania úverového vzťahu reálne mu bolo poskytnuté. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na to, že podľa výpisu z pôžičkovej karty žalovaný posledný výber z karty realizoval ešte
dňa 22.08.2015 vo výške 2,40 eur a odvtedy kartu vôbec nepoužíval. Je preto zarážajúce, že právny
predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovaného nepristúpil k blokácii karty

alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalšie viac ako 3 roky účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné
množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov. Všetky tieto okolnosti
považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu
žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovaného, ktorých charakter je v rozpore
s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv

právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že súd žalobcovi nemôže
poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.
51. Z výpisu z karty je zrejmé, že žalovaný pri nespochybniteľnom závere o nevzniknutí nároku na úroky
a poplatky veriteľovi ( tento záver totiž platí tak v prípade neplatnosti zmluvy, ako aj v prípade že by bolaplatná, kedy by sa pre nedodržanie náležitostí podľa § 4 ods.2 a 5 zákona č.258/2001 Z.z.
jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver) už pred podaním žaloby zaplatil viac, ako predstavuje suma
čerpaná z revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej pôžičkovej karty, a teda jeho dlh v zmysle

559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu po čiastočnom
späťvzatí zamietol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

52. Záverom súd vo vzťahu k opakovanému vyjadreniu žalobcu v ktorom tento uvádzal, že žalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení uznal nárok žalobcu a preto je potrebné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie

nároku dodáva nasledovné. I keby bol uznávací prejav žalovaného formálne perfektný, Slovenská
republika je v zmysle Ústavy SR právnym štátom materiálnym, nie formálnym, preto aj ochrana práv
(nehovoriac už o ochrane spotrebiteľských práv ako práv slabšej zmluvnej strany) aj zo strany súdov
musí byť materiálna, nie len formálna. Uznanie nikdy nevzniknutého nároku na úroky a poplatky za
spotrebiteľský úver vyvodzovaného zo zmluvy odporujúcej zákonu v spotrebiteľskej veci vzhľadom na
princípy a príkazy spotrebiteľskej ochrany nemožno akceptovať. Európska legislatíva aj judikatúra súdov

ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľným
plnením ( podporne pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2Co/365/2013 zo dňa
8.10.2014 alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn.11C/70/2014 zo dňa 5.6.2014 ). Európska
únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie dôraz
na zvýšenú ochranu spotrebiteľa všetkými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ. Posolstvo

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti
jeho vôli, ak je to na jeho prospech, lebo spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a aplikácia
právnej úpravy preto musí byť taká, aby nebola len formálnym, ale skutočným príspevkom k naplneniu
ochrany spotrebiteľa.

53. Ak žalobca na podporu svojho názoru o povinnosti rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku bez
dokazovania a právneho posúdenia dôvodnosti nároku poukazoval na viaceré súdne rozhodnutia, tak
k tomu súd uvádza, že žalobca síce logicky poukázal len na tie rozhodnutia, ktoré majú podporiť jeho

argumentáciu, no zároveň musí mu byť z vecí kde bol žalobcom dobre známe, že nejde o ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (článok 2 odsek 2 CSP) ktorú by súd bol povinný
rešpektovať. Súd s názorom žalobcu, ktorý majú podporovať ním uvádzané súdne rozhodnutia zásadne
nesúhlasí, danými rozhodnutiami nie je viazaný.

54. Názor súdu nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. Žalobca už v obdobnej veci
vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 9Csp/73/2017 argumentoval pri uznaní žalovaného
povinnosťou súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Súd sa s týmto jeho názorom nestotožnil,
pričom aj v danej veci vykonal dokazovanie a právne posúdenie žalobcovho nároku a rozsudkom zo dňa
27.10.2017 sp.zn.9Csp/73/2017 žalobu žalobcu zamietol, pričom na odvolanie žalobcu Krajský súd v

Prešove rozsudkom zo dňa 15.10.2018 sp.zn.23Co/27/2018 potvrdil tento rozsudok a uviedol ( viď bod
8 odôvodnenia), že z právnej úpravy povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nevyplýva.

55. Táto názorová línia bola potvrdená aj iným senátom Krajského súdu v Prešove, keď vo veci
17Co/79/2015vuznesenízodňa25.2.2016krajskýsúduviedol,ževprípadespotrebiteľskýchsporovnie

je uznanie dlhu žalovaným- spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa krajského súdu priečilo by sa zásade spravodlivosti,
ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú,
a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach z dôvodu

neinformovanosti,neznalostisvojichpráv,pocitubezmocnostivočidodávateľovi,ktorýjevkonaníprávne
zastúpený a pod.

56. Že nejde o ojedinelé, alebo výnimočné závery potvrdzuje aj právna teória, viď napr. komentár k §§
282 až 285 CSP v právnom systéme informácií ASPI.

57. Súd k názoru žalobcu o povinnosti vždy a bezvýhradne rešpektovať uznávací prejav vôle žalovaného
poukazuje na to, že platná právna úprava tento názor nepotvrdzuje, viď napr.§ 298 CSP. Navyše, v
čase podania žaloby bol už účinný § 54a Občianskeho zákonníka podľa ktorého premlčané právo zospotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Daný zákonný zákaz vo vzťahu k
možnosti súdneho uplatnenia platí bez ohľadu na postoj a vôľu spotrebiteľa. Ak platí, že nie je možné
vymáhať prostriedkami štátneho donútenia ( ani podať žalobu) pre právo, ktoré v čase podania žaloby

je ex lege naturálne, potom pri nerešpektovaní tohto zákonného zákazu veriteľom nemožno vydať ani
rozsudok pre uznanie spotrebiteľa. Tu posledné čerpanie žalovaného z karty bolo dňa 22.08.2015, čo
je viac ako 3 roky pred dôjdením žaloby súdu ( žaloba doručená bola súdu dňa 27.12.2018). Keďže
nebolapreukázanáplatnápísomnázmluvanaúverovýrámec4.500,-euravýškusplátky150,-eur,potom
nárok žalobcu na vrátenie daných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnený

bol po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka) a podanie žaloby tak
nerešpektovalo tento zákonný zákaz, čo samo osebe je zákonným dôvodom odopretia súdnej ochrany
uplatnenému nároku.

58. Súd poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.21Co/148/2015, ktorým bol
zrušený rozsudok súdu prvého stupňa pre uznanie okrem iného z dôvodu rozporu s ustanoveniami na

ochranuspotrebiteľa.Podľatohtokrajskéhosúdusúdsapriskúmanípredpokladovprevydanierozsudku
pre uznanie musí zaoberať i tým, či vydanie rozsudku nie je vylúčené nielen povahou veci, ale i rozporom
s kogentnými právnymi predpismi. Prvostupňový súd pochybil, ak pri skúmaní predpokladov pre vydanie
rozsudku pre uznanie sa nezaoberal, či nie je v rozpore s predpismi pre ochranu spotrebiteľa.

59. Nemožno tu opomenúť zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ten je verejnoprávnym
predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia. Ak tento verejnoprávny predpis priznáva spotrebiteľovi
ochranu a zakazuje okrem iného ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať mu
práva a používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách, potom rozhodnutie
sporu rozsudkom pre uznanie v okolnostiach tu súdenej veci by úplne popieralo materiálne naplnenie

podstaty a zmyslu tohto zákona.

60. Súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto má za to, že bez ohľadu na to, že sám žalovaný
nárok voči nemu uplatnený nijako nerozporoval, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa tým, či uplatnený
nárok obstojí z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa a po zistení, že im odporuje v plnom rozsahu

žalobu zamietnuť.

61. Aj v rozpore s elementárnym princípom spravodlivosti by bolo, ak by súd spotrebiteľovi, ktorý sa k
sporu vôbec nevyjadrí, hoci je k tomu súdom vyzvaný poskytol ( vzhľadom na povinnosť
súdnej kontroly v spotrebiteľských sporoch ex offo) viac ochrany ako spotrebiteľovi, ktorý sa k sporu

laicky vyjadrí a nárok z neznalosti uzná, hoci sa voči nemu uplatňuje plnenie nemajúce oporu v zákone,
zjavne odporujúce kogentným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 256 ods.1 a § 262 ods.1
a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žaloba bola žalobcom

v časti o zaplatenie sumy 532,48 eur vzatá späť (a to procesným zavinením žalovaného, ktorý uplatnený
nárok v uvedenej výške plnil žalobcovi po podaní žaloby ). Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 4.580,03
eur a úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá. Tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v
časti neúspešní. Úspech žalobcu v časti o zaplatenie sumy 532,48 eur (cca 10 % pôvodne uplatneného
nároku) bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady

trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto
vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému.
Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, na pojednávaní výslovne uviedol, že nárok na
ich náhradu neuplatňuje, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške
samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov

konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

63. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 306,50 eur zodpovedajúci základu
5.112,51 eur, teda pôvodne žalovanej istine. Pred prvým pojednávaním žalobca súdu oznámil, že v časti
o zaplatenie istiny spolu vo výške 532,48 eur berie svoju žalobu späť, čím mu vznikol nárok na vrátenie

časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a tak súd v poslednom výroku rozsudku rozhodol o
vrátení časti tohto poplatku64. Podľa § 7 ods.7 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa
zodpovedajúca časť poplatku.

65. Podľa § 11 ods.3 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz

alebo rozkaz na plnenie.

66. Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie istiny 532,48 eur vzatá späť pred prvým
pojednávaním, pričom sume predmetu konania, ktorá ostala čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutá
(4.580,03eursprísl.)zodpovedásúdnypoplatok274,50eur,vzmyslecitovanýchzákonnýchustanovení
sa žalobcovi vracia pomerná časť ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu prevyšujúca sumu

274,50 eur, čo po krátení o 6,70 eur v zmysle § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch činí k vráteniu
časť súdneho poplatku vo výške 25,30 eur.
67. Podľa § 11 ods.10 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške
má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie

aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

68. Poplatníkom tu bol žalobca. Žalobca neuviedol číslo účtu na ktorý žiada vrátiť súdny poplatok.

69. V zmysle ust. § 11 ods.6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti

tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK ktorým je
Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.