Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212398
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409212398.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : V.. A. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, O., zastúpená Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51,
Bratislava, IČO : 36 866 008 proti žalovaným: 1./ H.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Bratislava,
zastúpený Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom Lachova 11, Bratislava, 2./ H.. Š. U., K..
XX.XX.XXXX, bytom Q.R. XX, O., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného 1./
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/413/2009-240, zo dňa 29.júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Určil, že záväzok žalovaného 1./
voči žalovanému 2./ zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2001, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2002
a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2004 neexistuje. II. Určil, že právny úkon uznanie dlhu, urobený
žalovaným 1. dňa 18.12.2008, spísaný do notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX K. XXXXX/XXXX, K.
XXXXX/XXXXnanotárskomúrade,notárom,X..Ľ.B.,sosídlomK..Q..O.Č..X,O., jeneplatný.III.Určil,
že súhlas udelený žalovaným 1./ z vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX na notárskom úrade, notárom, X.. Ľ. B., so sídlom K.Á.. Q.. O. Č.. X, O., v

prípade nesplnenia svojho záväzku splatiť dlžnú sumu v lehote splatnosti do 22.12.2008 je neplatný. IV.
Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1.Vosvojomrozhodnutíuviedol,žedokazovaním,ktorévovecivykonalzistil,žežalobkyňaa žalovaný
1./ boli manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Na návrh žalovaného 1./ zo dňa
16.9.2004 sa viedlo rozvodové konanie, pričom proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktoré sa
viedlo pod sp. zn. 3Co/327/2006 na Krajskom súde v Bratislave, z dôvodu späťvzatia odvolania došlo
k zastaveniu odvolacieho konania a rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 08.07.2006, pričom

právoplatnosť bola na rozsudku vyznačená dňa 11.03.2008. Dňa 18.12.2008 sa žalovaný 1./ ako
osoba povinná dostavil so žalovaným 2./ ako osobou oprávnenou na Notárskom úrad X.. Ľ. B., kde
do notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísali vyhlásenie osoby
povinnej o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Z. č. 233/95 Z. z.
v platnom znení. Účastníci do notárskej zápisnice prehlásili, že žalovaný 2./ poskytol žalovanému 1./
pôžičku v celkovej výške 1.500.000,- Sk (49.790,87 €) a to v nasledovných častiach: sumu vo výške
800.000,- Sk (26.555,13 €) dňa 20.12.2001 z 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom

úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, sumu vo
výške 400.000,- Sk (13.277,56 €) dňa 09.08.2002 s 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002,
pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, a
sumu 300.000,- Sk (9.958,17 €) dňa 04.03.2004 z 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2004,pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia.
Žalovaný 1./ , vyhlásil, že dlh čo do výšky i do dôvodu uznáva a zaviazal sa zaplatiť dlžnú sumu spolu s
príslušenstvom v lehote do 22.12.2008. Zároveň súhlasil, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným

titulom pre výkon rozhodnutia a súhlasil s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica bola spísaná po
zániku manželstva. Majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol vyporiadaný
dohodou ani rozsudkom súdu a k jeho vyporiadaniu došlo takzvanou fikciou vyporiadania podľa ust. §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka až dňa 08.07.2009. Žalovaný 2./ po uplynutí splatnosti uznaného
dlhu do notárskej zápisnice podal návrh na výkone exekúcie, ktorým bol poverený súdnym exekútor

X.. Q. Z., na základe poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava IV dňa 13.01.2009 a exekúcia
je vedená v konaní 15Er 4571/2008, Ex1566/2008. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
15Er/4571/2008-39 zo dňa 22.10.2010 súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia
vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 24C/413/2009. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.12.2010.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, §145 ods. l, §

147 ods. l, § 558 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) C.s.p., keď poukázal nato, že v danom
konaní bolo nevyhnutné vyriešiť pred samotným posúdením neplatnosti právnych úkonov žalovaného
1./ a existencie záväzku žalovaného 1./ voči žalovanému 2./zo zmlúv o pôžičke, či žalobkyňa má na
určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov a určenia
neexistencie záväzku žalovaného 1./voči žalovanému 2./ , naliehavý právny záujem v zmysle úst. § 137

písm. c) C.s.p.. Žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu v návrhu tým, že vo veci
prebiehaexekúciaktorejodkladbolsícepovolený,atoUznesenímOkresnéhosúduBratislava IVsp.zn.
15Er/4571/2008-39 zo dňa 22.10.2010 až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 24C/413/2009 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010, ale jej
predmetomjepostihnehnuteľnosti,ktorábolavčasezačatiaexekúcievbezpodielovomspoluvlastníctve

žalobkyne a žalovaného 1./ , ale po uplynutí 3 rokov od právoplatného rozvodu je zapísaná na
LV v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1./ a keďže na túto nehnuteľnosť bolo
zriadené počas exekúcie exekučné záložné právo, exekútor pri výkone exekúcie bude scudzovať predaj
nehnuteľnosti na dražbe celú nehnuteľnosť, a nie iba jej jednu polovicu povinného. Týmto žalobkyňa
odôvodnila svoje neisté právne postavenie a to, že jej vlastnícke práva sú ohrozené.

1.3. Prvoinštančný súd mal za nesporné, že na základe vyhlásenia žalovaného 1./ urobeného do
notárskej zápisnice č. N 345/2008, Nz 62652/2008, NCRls 62104/2008 dňa 18.12.2008 na Notárskom
úrade X.. Ľ. B., kde uviedol, že dlh čo do výšky i do dôvodu uznáva a zaviazal sa zaplatiť dlžnú
sumu v celkovej výške 1.500.000,- Sk (49.790,87€) a jeho súhlasu s vykonateľnosťou s tým, aby v
prípade nesplnenia svojho záväzku vyplývajúceho z poskytnutia hotovostnej pôžičky v celkovej výške

1.500.000,- Sk (49.790,87 €) sa uvedená notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu
podľa §41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to na všetok jeho hnuteľný
a nehnuteľný majetok, a preto je daný právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právnych
úkonov, nakoľko žalobkyňa, je účastníčkou exekučného konania, nakoľko exekúciou sú postihnuté veci
v BSM, pretože do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, ani súdnym

rozhodnutím. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1./ uzatvoril
so žalovaným 2./ Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.12.2001 na sumu vo výške 800.000,- Sk (26.555,13 €) s
0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1%
denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, Zmluvu o pôžičke zo dňa 09.02.2002 na sumu vo výške
400.000,- Sk (13.277,56 €) s 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z omeškania

bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia a Zmluvu o pôžičke zo dňa
04.03.2004nasumu300.000,-Sk(9.958,17€)s0,05%úrokomaslehotousplatnosti31.12.2004,pričom
úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia. Následne
dňa 18.12.2008 sa žalovaný 1./ ako osoba povinná dostavil so žalovaným 2./ ako osobou oprávnenou
na Notársky úrad X.. Ľ. B., kde do notárskej zápisnice č.N345/2008, Nz 62652/2008, NCRls 62104/2008

spísali vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41
ods. 2 Z. č. 233/95 Z .z. v platnom znení.
1.4. Z vykonaného dokazovania výsluchu strán sporu dospel súd k záveru, že záväzok medzi žalovaným
1./ a žalovaným 2./ nevznikol, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 2./ takúto
sumu žalovanému 1./ mohol požičať. Žalovaný 2./ síce na pojednávaní dňa 25.03.2011 uviedol, že

pracoval od roku 1962 v Elektrovode, pričom to bola to svetová firma, bol 7-krát služobne v zahraničí a
s ruskými odborníkmi pracoval rok v Etiópii. Zarábal doláre, nie koruny, a teda mal dosť peňazí, ktoré
mohol požičať. Mesačný príjem mal podľa jeho vyjadrenia brutto 40.000 -50 000,- Sk. V konaní bolo
ale preukázané, že žalovaný 2./,ktorý je v postavení veriteľa voči žalovanému 1./ v rozhodnom obdobínedisponoval čiastkou, resp. čiastkami vo výške istín jednotlivých pôžičiek, keďže dopytom na jeho
zamestnávateľa, ktorý doručil súdu dňa 16.05.2011 potvrdenie, že jeho priemerný zárobok za roky 2000
a 2001 bol vo výške 18.853,- Sk mesačne a rozhodne nemohol postačovať na vytvorenie úspor vo

výške poskytnutých pôžičiek. Hoci žalovaný 2./ tvrdil, že bol v tom čase majetný, na základe vykonaného
dokazovania je možno ustáliť, že toto tvrdenie nebolo preukázané, pretože všetky nehnuteľnosti, ktoré
žalovaný 2./, nadobudol na základe dedenia až po uplynutí obdobia, v ktorom mal pôžičky žalovanému
1./ poskytnúť. Žalovaný nehnuteľnosti nadobudol až v období r. 2009-2011. Žalovaný 2./ v rozhodnom
období nebol ani vlastníkom bytu, ktorý by užíval a žil v záhradnej chate v záhradkárskej osade.

Nedôveryhodnosť výpovede žalovaného 2./ je zrejmá aj z toho, že vo svojej výpovedi uviedol, že
požičiaval peniaze žalovanému 1./ ako aj žalobkyni, pričom ale túto nikdy osobne nevyzval na úhradu
dlžnej sumy, a to i napriek skutočnosti, že táto nebola rozhodne zanedbávajúca. Vzhľadom na to, že
žalovaný 2./ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie toho, že v rozhodnom období mohol reálne
disponovať finančnými prostriedkami vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,87 €) vyhodnotil súd výpoveď
žalovaného 2./ za nedôveryhodnú. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný 1./ urobil úkon za

trvania manželstva, ktorý je v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka úkonom nie
bežným, a tým zasiahol do spoločným majetkových sfér oboch manželov. Ani z výpovede žalovaného
1./ súd nemal preukázané, žeby mu boli reálne poskytnuté finančné prostriedky od žalovaného 1./ .
Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že je nanajvýš pozoruhodné ak si manžel berie tak vysokú
pôžičku a neupovedomí o takejto závažnej skutočnosti manželku. Napriek skutočnosti, že súd nenariadil

grafologické dokazovanie totožnosti Zmlúv o pôžičke a dátumoch ich reálneho vyhotovenia, nakoľko
vykonanie tohto dôkazu s ohľadom na zistený skutkový stav súd považoval za nehospodárne, má zato
že tieto sa nápadne podobajú aj textom, obsahom a aj písmom, kedy aj bez grafologického dokazovania
možno usúdiť, že boli vyhotovené antidatovane, v rovnakom čase. Zároveň je veľmi rozporuplná aj
skutočnosť, že vo všetkých troch zmluvách o pôžičke boli dojednané rovnaké úroky z omeškania a tieto

boli dojednané v rozpore so zákonom.
1.4.1. Na základe vyššie uvedených skutočností, prvoinštančný súd dospel k záveru, že k uzavretiu
pôžičky medzi žalovanými nedošlo, a preto vyhovel žalobe a určil, že záväzok žalovaného 1./ voči
žalovanému 2./ z pôžičky zo dňa 20.12.2011, z pôžičky zo dňa 09.08.2002 a z pôžičky zo dňa
04.03.2004 neexistuje. V tejto súvislosti zároveň súd ustálil, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná,

nakoľko manželstvo bolo právoplatne rozvedené 08.07.2006, moment vyznačenia tejto skutočnosti na
rozsudku nastal asi o 1 rok neskôr. Žalovaná je aj dôvodne účastníčkou tohto konania, keďže predmetom
tohto konania je aj určenie neexistencie záväzku vzniknutého z pôžičky, nakoľko podľa § 37 ods. 2
Exekučného poriadku, ak sa exekučné konanie začalo v čase pred vysporiadaním BSM dohodou alebo
súdnym rozhodnutím a exekúcia postihuje veci patriace do BSM, tak sú obaja manželia účastníkmi

exekučného konania. Výsledok žalobkyňou napadnutej notárskej zápisnice by v prípade nepodania
žaloby bol ten, že celý výťažok z predaja nehnuteľnosti by bol vyplatený v danom prípade žalovanému
1./ ako povinnému potom, čo by bol uspokojený žalovaný 2./ ako oprávnený. Žalobkyňa má právny
záujem na určovacej žalobe v celom rozsahu, a preto je v tomto konaní aktívne legitimovaná.
1.5. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka písomným jednostranným prehlásením, ktorým

dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, zakladá dlžník vyvrátiteľnú
právnu domnienku o existencii dlhu k momentu tohto uznania. Vyvrátiteľná domnienka znamená, že aj
keď dlžník dlh uznal, predpokladá sa, že dlh existoval , resp. v čase uznania dlhu trval, pokiaľ nie je
preukázaný opak. Vzhľadom na to, prvoinštančný súd dospel k záveru, že záväzkovo-právny vzťah z
titulu zmlúv o pôžičke neexistuje, domnienka existencie dlhu bola vyvrátená, a preto nemôže byť platný

ani právny úkon žalovaného 1./, a to jeho jednostranné vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 1.500.000,- Sk
(49.790,87 €) do notárskej zápisnice, nakoľko nie je možné uznať dlh, ktorý neexistuje. Z tohto dôvodu
nemôže byť ani platný právny úkon a to jednostranné vyhlásenie žalovaného 1./, že súhlasí s tým, aby
v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z pôžičky v celkovej výške 1.500.000,- Sk (49.790,87 €)
sa notárska zápisnica č. N345/2008, Nz 62652/2008, NCRls 62104/2008 stala vykonateľným titulom pre

exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák.č. 233/95 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov. Z tohto dôvodu
súd považuje právne úkony žalovaného 1./ urobené v notárskej zápisnici zo dňa 18.12.2008 spísanej
notárom X..Ľ. B. za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
1.6.Súdprvejinštancieustálil,žehocikuznaniuzáväzkuasúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisnice
udelil žalovaný 1./ po zániku manželstva, nekonal v súlade s úst. § 3 Občianskeho zákonníka,

keď dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania.
Sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťouspoločnosti a majú povahu základných noriem Zmyslom zákonného ustanovenia o dobrých mravoch,
je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré
možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji

osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných noriem. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje
pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané
pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich
považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva.

Pri rozhodnutí súd vychádzal aj zo skutočnosti, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil,
a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie žalovaného
1./ bolo neadekvátne a v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Aj v prípade, že by dlh žalovaného 1./

voči žalovanému 2./ vznikol, nebolo by možné považovať zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2011, zo
dňa 09.08.2002 a zo dňa 04.03.2004 za platné právne úkon, pre rozpor zo zákonom podľa § 39 a §
145 ods. l Občianskeho zákonníka, nakoľko pôžička v celkovej výške 1.500.000,- Sk ( 49.790,87 €)
nie je bežná záležitosť a pri jej uzavretí je potrebný aj súhlas druhého manžela, pričom v tomto prípade
absentujesúhlasdruhéhomanžela-žalobkyne,čobolojednoznačnepreukázanévýpoveďoužalobkyne,

a preto by nemohlo ani platne dôjsť k uznaniu dlhu, ktorý by bol zo zákona neplatný, ani k súhlasu s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
1.7. Záverom súd prvej inštancie poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.
25C/28/2008-107 zo dňa 26.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
14Co/13/2010-164 z 13.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2012. V konaní bolo

preukázané že záväzok žalovaného 1./ voči žalovanej 2/. (matke žalovaného 1./) zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 02.06.2005 neexistuje. Súd zároveň určil, že právny úkon - uznanie dlhu urobený žalovaným
1./ do notárskej zápisnice N 213/2007, Nz 42225/2007, NCRls 41905/2007 dňa 22.10.2007, spísanej
na notárskom úrade, notárom X..R. E., so sídlom v Bratislave, Š. XX, je neplatný, a že súhlas udelený
žalovaným 1./ v prípade nesplnenia si svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke najneskôr v lehote do

27.10.2007 s vykonateľnosťou notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX
dňa 22.10.2007, spísanej na notárskom úrade, notárom X.. R. E., so sídlom v Bratislave, Š. XX, podľa
§ 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, je neplatný. V danom prípade
žalovaný 1./ jednostranne tiež bez súhlasu žalobkyne ako svojej manželky súhlasil s tým, aby v prípade
nesplnenia si svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným

titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na všetok hnuteľný aj nehnuteľný
majetok, práva, majetkové a iné hodnoty.
1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.. Súd priznal žalobcovi sumu v plnej

výške. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1./,ktorý žiadal
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie, keď mal zato, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že s poukazom na ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť Zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno
ju uzavrieť ústne konkludentným prejavom. S poukazom na ustálenú judikatúru (Zborník IV strana, 495
ods.6, R 57/70, 61/1973) namietal na základe uvedeného, právne posúdenie vecnej aktívnej legitimácie

žalobkyne súdom na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že na predmetné pôžičky nepotreboval súhlas
manželky a preto bol toho názoru, že žalobkyňa nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu na jej
podanie.
2.1. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len
jednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkonerozhodnutiauspokojenáiz

majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného vyplýva, že náš právny
poriadok ráta s možnosťou existencie samostatného záväzku len jedného z manželov. V tejto súvislosti
nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že uspokojením tejto pohľadávky veriteľa, by výkonom
rozhodnutia bol znížený rozsah masy jej majetku. Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov môže byťuspokojená výkonom rozhodnutia aj zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda
nie je rozhodujúci stav rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva.
(Justičná revue 3/2002, str. 325 a nasl., autor X.. Q. Ľ.). Vzhľadom na uvedené namietal právne

posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobkyne súdom, ktorý dospel k záveru, že tu je naliehavý
právny záujem na strane žalobkyne v zmysle ustanovenia § 137 písm c/ C.s.p..
2.2. Žalovaný 1./ poukázal tiež nato, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam čo sa týka majetkovej situácie žalovaného 2./, keď nedostatočne vykonal dôkaz o
jeho majetkovej situácii , keď neuveril, že v zahraničí mal príjem mesačne cca 40 000,- až 50 000,- Sk.

Žalovaný 2/ pracoval v zahraničí pod hlavičkou firmy Š.S., ktorá mu hradila odmenu za vykonanú prácu
a cestovné diéty v zahraničnej mene (US dolároch), kedy jeho mesačný príjem po prepočítaní kurzom
na Sk tvoril ním uvedenú sumu. V praxi to znamenalo, že v Elektrovode mu základnú mzdu uhrádzali na
bežný účet a ostatný jeho príjem hradila spoločnosť Š.. Súd bez akéhokoľvek dôkazu nesprávne tvrdil,
že nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný 2./ vlastníkom alebo spoluvlastníkom nadobudol v období r. 2009 -
2011,keďnehnuteľnostizapísanénaLVč.X;č.XXXX;č.XXXX;č.XXXX;č.XXX;č.XXX;č.XXX;č.XXXX;

č. XXXX; č. XXXX; č.XXXX; č. X tento nadobúdal postupne od roku XXXX. Okrem iných nehnuteľností
nadobudol aj X- izbový byt na O. T.. ktorý daroval dcére a X-izbový byt na Q. T.., ktorý neskôr prenajímal
a býval v celoročne obývateľnej chate na B. (U.).
2.3. K tvrdeniu žalobkyne k exekučnému konaniu, uviedol, že jej tvrdenie spočívajú v účelovej
interpretácii Exekučného poriadku, pretože v ustanovení § 37 odsek. 2 je uvedené, že účastník, ak

sú exekúciou postihnuté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je aj manžel
povinného. Žalobkyňa v čase začatia exekúcie nebola už manželkou povinného. Žalobkyňa v
exekučnom konaní má viacero možností čeliť prípadnej exekúcii a to námietkami voči exekúcii (§ 50
Exekučného poriadku), uplatniť právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 Exekučného poriadku),
námietkami proti udelenému príklepu (§147 Exekučného poriadku). Zdôrazňujem v tejto súvislosti, že

Exekučnýporiadokrešpektujezákony,ktoréupravujúvznikvlastníckeho,alebospoluvlastníckehopráva.
Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne o ohrození jej majetku exekúciou je účelové.
3.Kodvolaniužalovaného1./savyjadrilažalobkyňa,ktorážiadalanapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznať
náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala nato, že žalovaní 1./ 2./ vo svojom odvolaní namietajú
právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie, avšak v samotnom

texte odvolania neuvádzajú, v čom konkrétne považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti
za nesprávne. V súvislosti s posúdením otázky naliehavého právneho záujmu upriamila pozornosť
odvolacieho súdu na jeho rozhodnutie v konaní o skutkovo totožnej právnej veci (o určenie neplatnosti
právnych úkonov) medzi tými istými účastníkmi konania (žalobkyňa a žalovaný 1./) vedenom pod č.k.
14Co/13/2010-164 zo dňa 13.12.2011, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 25C/28/2008-107 zo dňa 26.10.2009, v odôvodnení ktorého sa odvolací súd
vysporiadal preukázaným naliehavým právnym záujmom žalobkyne. Keďže znenie § 80 písm. c) O.s.p.
je totožné so znením ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie v otázke
posúdenia otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne postupoval v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu.

3.1. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadne nedostatočného vykonania dôkazov o majetkovej situácii
žalovaného 2./, uviedla, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie považuje za dostatočné,
keďže tento si ohľadne príjmu žalovaného 2./ vyžiadal potvrdenie zamestnávateľa (Elektrovod), pričom
z predloženého potvrdenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2./ nedosahoval taký príjem, ktorý
uvádzal počas výsluchu. Žalobkyňa poukázala nato, že žalovaný 2./ nikdy počas konania nespomenul

spoločnosť Š. a ani súdu prvej inštancie nepredložil žiaden listinný dôkaz pochádzajúci od tejto
spoločnosti, ktorým by súdu prvej inštancie preukázal ním tvrdenú skutočnosť, dokonca v konaní ani
nenavrhol vykonať ďalší dôkaz za účelom potvrdenia ním tvrdených skutočnosti a takýto listinný dôkaz
nepriložil ani k svojmu odvolaniu zo dňa 31.07.2017.Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2./ nevyvrátil
listinnými dôkazmi skutočnosti zistené súdom prvej inštancie ohľadne výšky jeho príjmu v rozhodnom

období, námietky žalovaných týkajúce sa nedostatočne vykonaného dokazovania o majetkovej situácii
žalovaného 2./ neobstoja. Žalobkyňa mala zato, že žalovaný 2./ neuniesol ani dôkazné bremeno
týkajúce sa jeho tvrdenia o nadobúdaní nehnuteľností od roku 1972, keď z predložených Výpisov z
listov vlastníctva jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že v rozhodnom období uvedené nehnuteľnosti
nevlastnil. Žalovaný 2./ súdu prvej inštancie počas dlhého 8-ročného konania žiaden listinný dôkaz

preukazujúci jeho tvrdenie o majetnosti nepredložil.
3.2. Žalobkyňa sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že ak by dlh žalovaného 1./
voči žalovanému 2./ vznikol, nebolo by možné považovať zmluvu o pôžičke za platný právny úkon,
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a §145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,nakoľko pôžička vo výške 1.500.000,- Sk, nie je bežná záležitosť a pri jej uzavretí Je potrebný aj súhlas
druhého manžela, pričom v tomto prípade absentuje súhlas druhého manžela - žalobkyne, čo mal súd
za jednoznačne preukázané výpoveďou žalobkyne a žalovaného 1./, a preto by ani nemohlo dôjsť k

uznaniu dlhu, ktorý by bol zo zákona neplatný, ani k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie mal z dokazovania za
preukázané, že medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./ nebola uzavretá pôžička vo výške 1.500.000,- Sk.
Žalovaný 2./ nedokázal súdu dôveryhodne preukázať existenciu, ani zdroj predmetnej sumy. Súd preto
správne určil, že záväzok žalovaného 1./ voči žalovanému 2./ zo zmlúv o pôžičke zo dňa 20.12.2001,

09.08.2002 a 04.03.2004 neexistuje. Preto v zmysle §558 Občianskeho zákonníka bola domnienka o
existencii dlhu vyvrátená a preto je bez akýchkoľvek účinkov aj jednostranné vyhlásenie o uznaní dlhu
do notárskej zápisnice, nakoľko nie je možné uznať dlh, ktorý neexistuje. Z toho dôvodu nemôže byť
právne validné jednostranné vyhlásenie žalovaného 1./ , že súhlasí stým, aby v prípade nesplnenia
záväzku vyplývajúceho z hotovostnej pôžičky sa notárska zápisnica K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX,
K. XXXXX/XXXX stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalovaného 1./ písomne nevyjadril.
5. Žalovaný 1./ ani žalovaný 2./ repliku k vyjadreniu žalobkyne písomne nepodali.
6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného 1./ nie je dôvodné.
8. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

10. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.
12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaných
nárokov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa v zmysle § 137 písm. c)

C.s.p. vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré vedie žalovaný 2./ ako oprávnený voči
žalovanému 1./ ako povinnému , kde exekučným titulom je notárka zápisnica, má ako bývalá manželka
povinného naliehavý právny záujem na určení, že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť a rovnako na určení
neplatnosti uznania dlhu a súhlasu z vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Rovnako správne dospel
súd prvej inštancie k záveru o aktívnej legitimácii žalobkyne na takomto určení. Odvolací súd poukazuje

nato, že účastníkom exekučného konania pre určitý úsek je aj bývalý manžel povinného v prípadoch,
keď pohľadávka voči jednému z manželov vznikla za trvania manželstva a pokiaľ nedošlo do začatia
exekučného konania k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. V danom prípade pohľadávka
vznikla za trvania manželstva (roky 2001,2002,2004) a do začatia exekučného konania (23.12.2008)
nedošlo k vyporiadaniou bezpodielového spoluvlastníctva a preto bolo možné postihovať majetok

patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
došlo dňa 8.7.2009, zákonnou fikciou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Od tohto dátumu
nie je ale možné vykonať exekúciu na majetok žalobkyne t.j. na spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa
je v konaní aktívne legitimovaná na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že aj napriek tomu, že nie
je možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti v podiele 1/1, pretože povinný (žalovaný 1./) je

zo zákona vlastníkom len jednej polovice nehnuteľnosti je exekúcia vedená čo vyplýva aj z LV č. 794
predajom nehnuteľnosti v podiele 1/1 , ktorá skutočnosť vyplýva aj zo stanoviska súdneho exekútora
X.. Q. Z., že „exekúciou sú postihnuté nehnuteľnosti v podiele 1/1“. V danom prípade teda hrozí, že
uspokojením pohľadávky žalovaného 2./ ako veriteľa, by v konečnom dôsledku vzhľadom na spôsobvedenia exekúcie a stanovisko súdneho exekútora X.. Q. Z. výkonom rozhodnutia mohol byť znížený
aj rozsah majetku žalobkyne. Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe
určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou,

podľa názoru odvolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na
osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba ( resp. bývalá manželka ktorá je účastníkom
exekučného konania) domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje
dlh, ktorý by mala plniť), resp. určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o pôžičke), na
ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu.(pozri Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3

Cdo 63/2009).
12.1. Vzhľadom na vyššie uvedené závery neobstoja námietky žalovaného 1./ uvedené v odsekoch 2.,
2.1. ,2.3 o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a tom, že tvrdenie žalobkyne o ohrození jej majetku exekúciou je účelové,
z dôvodu, že žalobkyňa v čase začatia exekúcie nebola už manželkou povinného.
13. Odvolací súd má tiež zato, že následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v

súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym
skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade
je nárok žalobkyne dôvodný, lebo v konaní nebolo preukázané, že medzi žalovaným 1./ a žalovaným
2./ bola uzavretá pôžička vo výške 1.500.000,- Sk, keď nebolo preukázané, že žalovaný 2./ reálne
finančnéprostriedkyžalovanému1./poskytola žalovaný2./aninedokázalsúdudôveryhodnepreukázať

existenciu, ani zdroj predmetnej sumy. Súd prvej inštancie preto správne určil, že záväzok žalovaného
1./ voči žalovanému 2./ zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2001, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2002
azozmluvyopôžičkezodňa04.03.2004neexistuje.Rovnakosprávnekeďžedomnienkaexistenciedlhu
bola vyvrátená, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemôže byť platný ani právny úkon žalovaného
1./, a to jeho jednostranné vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,87 €) do notárskej

zápisnice, nakoľko nie je možné uznať dlh, ktorý neexistuje a z tohto dôvodu nemôže byť ani platný
právny úkon a to jednostranné vyhlásenie žalovaného 1./, že súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia
záväzku vyplývajúceho z pôžičky v celkovej výške 1.500.000,- Sk (49.790,87 €) sa notárska zápisnica č.
K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41
ods. 2 zákona č. 233/95 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov. Svoje úvahy vedúce k vyhoveniu

žaloby súd prvej aj náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p.
(predtým § 157 ods. 2 O.s.p.) , odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán
sporusúvisiacichspredmetomkonania.Súdprvejinštancietedasvojerozhodnutiepatričnýmspôsobom

odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
13.1. Právne irelevantné sú námietky žalovaného 1./ (odsek 2.2.) týkajúce sa nedostatočne
vykonaného dokazovania o majetkovej situácii žalovaného 2./. Odvolací súd poukazuje nato, že
súd prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vykonal dokazovanie za účelom

zistenia majetkových pomerov žalovaného 2./ a to dopytom na jeho zamestnávateľa na zistenie
priemerného zárobku za roky 2000,2001 (č.l. 104 spisu), dopytom kataster nehnuteľností (č.l. 105 spisu)
azároveňbolžalovaný2./aj vyzývaný(č.l.124spisu)abyzaložildospisulistinualeboinýdôkaz,ktorýby
preukazoval, že v rokoch 2001-2004 disponoval čiastkou 1.500.000,-Sk. Žalovaný 2./ nezaložil do spisu
žiadne dôkazy okrem Čestného prehlásenia, zamestnávateľ žalovaného 2./ doručil súdu potvrdenie,

že priemerný zárobok žalovaného za roky 2000 a 2001 bol vo výške 18.853,- Sk mesačne a z listov
vlastníctva, ktoré boli doručené Katastrom nehnuteľností vyplýva, že väčšinu nehnuteľností žalovaný
2./ nadobudol až v období r. 2009-2011. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd prvej
inštancie dospel k správnym záverom čo sa týka majetkových pomerov žalovaného 2./. Žalovaný
2./ napriek tomu, že bol na pojednávaní dňa 30.5.2007 (č.l. 235 spisu) v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p.

oboznámený s tým, že za sporené považuje súd tvrdenia o jeho majetkových pomerov nemal pred
výhlasením dokazovania za skončené žiadne návrhy na doplnenia dokazovania. Tvrdenia žalovaného
počas konania na súde prvej inštancie a potom aj v odvolaní, že v zahraničí mal príjem mesačne
cca 40 000,- až 50 000,- Sk, keďže pracoval v zahraničí pod hlavičkou firmy Š., ktorá mu hradila
odmenu za vykonanú prácu a cestovné diéty v zahraničnej mene (US dolároch) a že nehnuteľnosti,

ktorých je vlastníkom alebo spoluvlastníkom nadobúdal postupne od roku 1972 tak zostali len v rovine
jeho tvrdení bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalovaný 2./ tak nevyvrátil žiadnymi
dôkazmi skutočnosti zistené súdom prvej inštancie ohľadne jeho majetkových pomerov.10. Ďalšími námietkami žalovaného 1./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal,
keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa

s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
11. Odvolací súd na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým súd žalobe žalobkyne vyhovel podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil .
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného 1./nevyhovel a napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej
voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).