Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218398
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115218398.16

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne X. F., R.. M., S..
XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX Ľ., J. V., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Čeremetovou, advokátkou
so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ľ. Z., S.. XX.X.XXXX, M. Z. XX, XXX XX Ľ.,
J. vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
- rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „. Z. Č.. XXXXX/XX, parcela evidovaná
na H. Č.. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností,
- motorové vozidlo Fabia Combi

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 30.100,- eur do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 9.7.2015 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM. Žalobu
odôvodnila tým, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

26.10.2012, sp. zn. 24P/245/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2012, čím zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas manželstva strany nadobudli nehnuteľnosti zapísané
na H. Č.. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., okres Prešov, a to pozemok parcela registra „. Z. Č..
XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda a pozemok parcela registra „. Z. Č.. XXXXX/XX o
výmere600m2,druhpozemkuornápôda.PredmetnénehnuteľnostisúzapísanénaH.XXXX,k.územie
Ľ. ako vlastníctvo žalovaného Ľ.Š. Z., S.. XX.X.XXXX. Nakoľko ide o nehnuteľnosti nadobudnuté za

trvania manželstva, patria do BSM. Žalovaný po rozvode manželstva predal pozemok parcela registra „.
Z. Č.. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda, pričom kúpnu cenu vo výške 28.000,- eur
si ponechal. Okrem vyššie uvedených nehnuteľností počas trvania manželstva nadobudli: rozostavaný
rodinný dom stojaci na pozemku parcela registra „. Z. Č.. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku
orná pôda a osobné motorové vozidlo zn. Fabia Combi, zakúpené v r. 2004 a predané v r. 2013. Nakoľko
na kúpu nehnuteľností, ktoré sú zapísané na H. Č.. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., okres Prešov,

a to pozemok parcela registra „. Z. Č.. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda a
pozemok parcela registra „. Z. Č.. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda, a ktoré boli
zakúpené počas manželstva v roku 2009 z peňazí, ktoré nepatrili do BSM, si žalobkyňa nenárokuje na
finančnú náhradu za predmetné nehnuteľnosti. V rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva si
žalobkyňa nárokuje na výplatu finančných prostriedkov, ktoré spoločne z prostriedkov patriacich do BSM
a jej vlastných /5.000,- eur - dar od otca na tehly/ vynaložili na výstavbu rodinného domu stojaceho na

pozemku parcela registra „C“ KN č. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda. Za trvania
manželia strany zrealizovali zemné práce, základy domu a vybudovali zvislé a vodorovné konštrukcie.Podľa prehľadu nákladov odbytového rozpočtu prevádzkovaného súboru mali na tieto práce vynaložiť zo
spoločnýchprostriedkovpatriacichdoBSMčiastku21.008,93eura.Žalobkyňapožaduje,abyjužalovaný
vyplatil finančnou čiastkou, ktorá zodpovedá 1 zo spoločne vynaložených finančných prostriedkov na

realizáciu vyššie uvedených prác, a to sumu 10.504,- eur, pričom zároveň žiada zohľadniť skutočnosť,
že otec žalobkyne jej daroval sumu 5.000,- eur, ktorá bola použitá na nákup tehál na výstavbu rodinného
domu.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2015 uviedol, že tvrdenia v žalobe sú nepravdivé a žalovaná mu

do dnešného dňa nevydala jeho osobné veci, ktoré zakúpil z financií od rodičov.

3. Podaním zo dňa 14.7.2017 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby v znení: súd vyporiadáva bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti - parcela registra „G. Z. č. XXXXX/XX, Orná pôda, o
výmere 600 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/1; parcela registra
„. Z. č. XXXXX/XX, Orná pôda, o výmere 600 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec

Ľ., v podiele 1/1 a rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „C“ KN č. XXXXX/
XX, parcela evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., stavba nezapísaná v katastri
nehnuteľností, v podiele 1/1 prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Motorové vozidlo
Fabia Combi prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný je povinný vyplatiť
žalobkynizaúčelomúplnéhovyrovnaniajehopodieluzbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsumu

zodpovedajúcu 70% hodnoty nehnuteľností, 50% hodnoty motorového vozidla Fabia Combi a sume
vo výške 5.000,- eur, zodpovedajúcej žalobkyňou vynaloženým finančným prostriedkom z vlastného
majetku na spoločný majetok do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na pojednávaní dňa 21.8.2017
súd pripustil zmenu žaloby.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 5, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 6, Stavebným povolením
na č.l. 7-10, Prehľadmi nákladov na č.l. 11-14, faktúrou na č.l. 65, faktúrou na č.l. 66, Výdavkovým
pokladničným dokladom, Kúpnou zmluvou na č.l. 67-68, faktúrou na č.l. 70, Trestným rozkazom na č.l.
84, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 89-91, Uznesením Okresného súdu Prešov na č.l. 92-94, Históriou

transakcií na č.l. 95, Stanovením odhadu hodnoty nehnuteľností na č.l. 99, Notárskou zápisnicou na
č.l. 104, Vyjadrením žalobkyne zo dňa 20.12.2017, zo spisu 24P/245/2011 rozsudkom Okresného súdu
Prešov na č.l. 140-145 a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalovaný vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti parcela registra

„C“ KN č. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda a parcela

registra „. Z. č. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda. Ako titul nadobudnutia je
uvedená kúpna zmluva.

6. Dňa 6.8.2010 bolo stranám vydané v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie na
stavbu rodinného domu v obci Ľ., umiestnenú na pozemku parc. č. XXXXX/XX katastrálne územie Ľ..

7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že pozemky, ktoré žalovaný žiada zahnúť do BSM zdedila po
svojej mame. Osobné vecí si žalovaný zobral v roku 2009. Žiadne osobné veci žalovaného sa už v dome

nenachádzajú. Do ich spoločného domu kúpili kotol v hodnote 24.000,- Sk. Z rodinného domu žiada iba
to, čo bolo investované. Tento dom má väčšiu hodnotu ako 15.000,- eur, ktoré žiada. Na tomto dome boli
vykopané základy, vytiahnuté múry a spravený veniec. Ďalej uviedla, že manželia boli od roku 2003 do
roku 2009 a v roku 2004 nadobudli zo spoločných prostriedkov osobné motorové vozidlo značky Fabia
Combi, ktoré žalovaný predal.

8. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že nesúhlasí s hodnotami, ktoré sa nachádzajú v prehľade
nákladov, pretože tieto práce neboli vykonané. Ďalej uviedol, že kúpil od svojho otca pozemok, parcela
registra G. Č.. XXXXX/XX L. G. XXXXX/XX a to za cenu 3.000,- eur s tým, že tieto peniaze otcovi vyplatí
až po tom, čo bude dom dokončený. Na pozemku začal stavať dom a to svojpomocne z finančných

prostriedkov, ktoré nadobudol pred manželstvom, keď mal našetrené 2.000,- eur a jeho rodičia mu
darovali 3.000,- eur. Základy staval svojpomocne a stálo ho to okolo 5.000,- eur. Poprel, aby otec
žalobkyne daroval 5.000,- eur. Naopak jemu otec žalobkyne daroval 2.000,- eur. Potvrdil, že na dome
sa vybudovali zvislé a vodorovné konštrukcie. Tie sa vybudovali svojpomocne. Pomáhali mu kamaráti astálo to okolo 400 - 500 eur. K motorovému vozidlu uviedol, že ho splácal počas manželstva. Nakoľko
bolo v zlom stave, tak ho predal a to za 1.200,- eur. Ďalej uviedol, že počas manželstva bývali v rodinnom
dome, ktorý mal byť prepísaný na nich, pričom bol prepísaný na sestru žalobkyne. Z jeho výlučných

finančných prostriedkov bol kúpený kotol do tohto domu, boli robené nové rozvody, postavil altánok
a kozub. V tomto dome boli vykonané stavebné práce, keďže bol v zlom stave. Ďalej uviedol, že u
žalobkyne sa nachádza televízor a domáce kino a dvojposteľ. Nakoniec uviedol, že nehnuteľnosť
parcelu G. Č.. XXXXX/XX, predal za kúpnu cenu 27.500,- eur.

9. Svedkyňa W. Z., matka žalovaného, pri svojom výsluchu uviedla, že žalobkyňa a žalovaný chceli
stavať dom. Poskytli mu pozemok o veľkosti 12 árov. Za tento pozemok nie je zaplatené, nakoľko
žalovaný sa s otcom dohodol, že keď bude mať peniaze, tak mu zaplatí. Žalobkyňa v tom čase nikde
nerobila. Žalovaný pracoval v spoločnosti Z.. Všetky výdavky na stavbu a domácnosť platil žalovaný.
Keďbolipostavenézáklady,takmudarovali2.000,-eurakeďmalistavaťmúry,takdostalďalších2.000,-
eur. Tieto peniaze mu darovali z dôvodu toho, že prišiel so žalobkyňou a táto povedala, že má niekde

pozemky a ak tieto pozemky predá, ak im tých 2.000,- eur vráti. Počas manželstva žalobkyňa finančnými
prostriedkami neprispievala. Všetko išlo z peňazí žalovaného. Tento napríklad postavil altánok, alebo
kúpil kotol, opravoval elektrické vedenie. Všetko v dome, kde teraz býva žalobkyňa. Nakoniec uviedla,
že žalovaný mal auto, ktoré predal a počas manželstva kúpil Fábiu combi, ktorú žalovaný splácal na
leasing a keď bol vyhnaný z bytu, nemal za čo žiť, nemal peniaze na opravu, tak toto motorové vozidlo

predal a to asi za sumu 1.000 eur.

10. Svedok G. M., otec žalobkyne, pri svojom výsluchu uviedol, že na stavbe sa nič nerobilo a tak svojej
dcére daroval 5.000,- eur na nákup tehál.

11. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 8.8.2013, č.k. 3T/43/2013 - 328 bol žalovaný
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorý spáchal tak, že období od 01.09.2011 do
16.03.2013 v obcí Ľ.. okr. Prešov a inde ako manžel X. Z., nežijúci s touto v spoločnej domácnosti,
túto prenasledoval tak že ju vyčkával pred bráničkou jej trvalého bydliska, kde jej nadával, vyhrážal sa,
vytruboval s motorovým vozidlom, sledoval jej odchod na zastávku MHD ako aj do jej zamestnania,

pričom dňa 12.3.2013 v čase okolo 19.20 hod. v mieste jej trvalého bydliska, tuto sledoval na OMV
Škoda Fabia, ŠPZ: Q. M. až na autobusovú zastávku a po nastúpení do autobusu až po jeho odchod
z Ľubotíc, zároveň tak dňa 13.3.2013 v čase o 17.00 hod., kde bola natáčaná reportáž v mieste jej
trvalého bydliska vytruboval pred jej domom, taktiež prostredníctvom mobilného telefónu jej vypisoval
výhražné, urážajúce a vulgárne SMS - ky na jej osobu, pričom to všetko vzbudilo u X. Z. dôvodnú obavu

o jej život a taktiež podstatným spôsobom znepríjemnilo jej život.

12. Žalobkyňa podala dňa 14.7.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobcov návrh na zahrnutie
nehnuteľností do BSM „30 a 40 árové pozemky, ktoré žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva“,
žalobkyňa nadobudla s poukazom na ust. § 143 OZ dedením, na základe Uznesenia OS PO, sp. zn.

26D/1789/2009, Dnot 304/2009, IČS: 8109231524 zo dňa 08.04.2010, do svojho výlučného vlastníctva
a v nadväznosti na čo netvoria súčasť masy BSM. Ďalej uviedla, že žalovaný nepredložil súdu žiadne
dôkazy za účelom preukázania pravdivosti tvrdenia o tom, že zo strany jeho rodičov mu boli darované
finančné prostriedky vo výške 3.000,- eur za účelom financovania výstavby rodinného dom. V rozpore
s tvrdením žalovaného je výpoveď svedkyne W. Z.. Ďalej navrhla, aby súd pri vyporiadaní BSM bral

ohľad aj na skutočnosť, že žalovaný bol Trestným rozkazom uznaný vinným z prečinu nebezpečného
prenasledovania,ktoréhosamaldopúšťaťvočižalobkynivobdobíod01.09.2011do16.03.2013.Dôkazy
o existencii domáceho násilia vo forme fyzického a psychického týrania, ktorého sa dopustil žalovaný
voči žalobkyni a ich mal. deťom sú obsiahnuté aj v súdnom spise sp. zn. 24P/245/2011. Navrhla preto,
aby súd pri vyporiadaní nehnuteľností vychádzal z toho, že podiel žalobkyne je 70% a podiel žalovaného

30% a iba pri ostatnom majetku sú podiely rovnaké.

13. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D/1789/2009 vyplýva že žalobkyňa
nadobudla dedením nehnuteľnosti a to parcela registra „. Z. č. XXX/XX, Orná pôda, o výmere 5573
m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/1 k celku, parcelu registra

„E“ KN č. XXX/XX, Orná pôda, o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ.,
obec Ľ.Y., v podiele 1/1 k celku, z ktorých na základe GP, 100/2010 overeného dňa 13.01.2010 boli
vytvorené nové parcely č. XXXXX/XXX, orná pôda o výmere 1926 m2 (diel 4,9); parc. č. XXXXX/XXX,
orná pôda o výmere 2247 m2 (diel 7,12), parcela registra „. Z. Č.. XXX/XX, Orná pôda, o výmere XXXXm2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/4 k celku, parcelu registra „. Z.
Č.. XXX/XX, orná pôda, o výmere 5721 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v
podiele 1/4 k celku, z ktorých na základe GP. 100/2010 overeného dňa 13.01.2010 boli vytvorené nové

parcely c. XXXXX/XX, orná pôda o výmere 1245 m2 (diel 2), parc. č. XXXXX/XX, orná pôda o výmere
98 m2 (diel 1,3), parcelu registra „. Z. Č.. XXX/X, Orná pôda, o výmere 4545 m2, zapísaná na LV č.
XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/2 k celku, parcelu registra „. Z. č. XXX/X, Orná pôda,
o výmere 1575 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 2/6 k celku a
parcelu registra „. Z. č. XXX/XX, Orná pôda, o výmere 6259 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne

územie Ľubotice, obec Ľ., v podiele 2/6 k celku.

14. Podľa histórii transakcií G. M. vybral dňa 23.11.2010 z účtu sumu 4.990,- eur.

15. Podľa vyjadrenie realitnej kancelárie DRAGON REÁL. s.r.o. je hodnota parcely Z. G. XXXXX/XX,
orná pôda o výmere 600 m2 vo výške 42.000,- eur, parcely Z. G. XXXXX/XX, orná pôda o výmere 600

m2, vo výške 42.000,- eur, Rozostavaná stavba - rodinný dom postavený na parcele KN C 21116/82, bez
strechy a okien vo výške 40.000,- eur a po dokončení strechy a plastových okien, vo výške 60.000,- eur.

16. Z predloženej notárskej zápisnice S. XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX vyplýva, že medzi žalovaným a
Q. Z. bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu

parcelu registra „G. Z. č. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda a parcelu registra „.
Z. č. XXXXX/XX o výmere 600 m2, druh pozemku orná pôda, za kúpnu cenu 3.000,- eur. Predávajúci
zároveň potvrdil prevzatie kúpnej ceny v hotovosti.

17.Dňa20.12.2017podalažalobkyňavyjadrenie,vktoromuviedla,žezozneniaKúpnejzmluvyspísanej

vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 06.10.2009 vyplýva, že strany sporu nadobudli od predávajúceho
Q. Z., otca žalovaného, pozemky, parcela registra „C“ KN č. XXXXX/XX, orná pôda, o výmere 600
m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/1 k celku a pozemok,
parcela registra „. Z. č. XXXXX/XX, orná pôda, o výmere 600 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne
územie Ľ., obec Ľ., v podiele 1/1 k celku, pričom ako kupujúci bol v predmetnej zmluve uvedený len

žalovaný. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. To, že je ako kupujúci označený len žalovaný
je v súvislosti s určením masy BSM bez právneho významu. Zo znenia kúpnej zmluvy zároveň vyplýva,
že žalovaný mal v súvislosti s kúpou predmetných nehnuteľností predávajúcemu, svojmu otcovi, zaplatiť
pred podpisom kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 3.000,- eur. V priebehu súdneho konania žalovaný,

ako aj svedok vypočutý v predmetnom súdnom konaní na návrh žalovaného W. Z., matka žalovaného
opakovane uviedli, že žalovaný sa so svojím otcom dohodol že kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti
zaplatí svojmu otcovi po tom, čo bude dom dokončený. Samotná skutočnosť, že existuje rozpor medzi
ustanovením v kúpnej zmluve, v zmysle ktorého k zaplateniu kúpnej ceny zo strany žalovaného malo
dôjsť pred podpisom kúpnej ceny a tvrdením žalovaného a jeho matky predneseným v tomto konaní, v

zmysle ktorého sa žalovaný so svojím otcom dohodol, že mu zaplatí kúpnu cenu za predmetné pozemky
po dokončení rodinného domu nemá žiaden vplyv na to, že predmetné nehnuteľnosti patria do masy
BSM. Žalovaný v priebehu konania opakovane, jasne a zrozumiteľne vyjadril svoju vôli zaplatiť svojmu
otcovi kúpnu cenu za pozemky, ktoré od svojho otca získal na základe kúpnej zmluvy. Existenciu vôle
žalobcu zaplatiť za nehnuteľnosti, ktoré žalovaný kúpil od svojho otca potvrdila aj svedkyňa. Na strane

žalovaného ako kupujúceho ako aj na strane otca žalovaného ako predávajúceho existovala v čase
podpisu kúpnej zmluvy vôľa previesť vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho k predmetným
nehnuteľnostiam na základe odplatného právneho úkonu. Pokiaľ ide o rozostavanú stavbu - rodinný
dom, stavba postavená na parcele „. Z. Č.. XXXXX/XX tak poukázala na Rozsudok NS ČR z 5. 2. 2002,
sp. zn. 22 Cdo 2534/2000, podľa ktorého „pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný

okamih,vktoromjestavbavybudovanáminimálnedotakéhoštádia,odzačiatkuktoréhoďalšiestavebné
práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom
je v prípade nadzemných stavieb stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné
aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj
vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné

práce bezvýznamné, aj keď náklady na mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady.“ Z výpovede
strán vyplýva, že ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode spĺňala požiadavku potrebnú k tomu,
aby ju bolo možné označiť za samostatnú vec. V prípade hnuteľnej veci - motorové vozidlo zn. Fabia
Combi nie je medzi stranami sporu sporné, že táto hnuteľná vec patrí do BSM. Medzi stranami sporu nieje sporná ani otázka hodnoty motorového vozidla zn. Fabia Combi, z ktorej je potrebné vychádzať pri
vyporiadaní BSM, t.j. suma vo výške 1.200,- eur. Pokiaľ ide o určenie hodnoty nehnuteľností, ktoré tvoria
masu BSM, žalobkyňa súdu predložila Odhad hodnoty nehnuteľnosti stanovený realitnou kanceláriou

DRAGON REÁL, s.r.o., pričom hodnota predmetných nehnuteľností nebola zo strany žalovaného
žiadnym relevantným spôsobom spochybnená. Žalobkyňa sa zároveň v predmetnom konaní domáha
toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.000,- eur, zodpovedajúcej
žalobkyňou vynaloženým finančným prostriedkom z vlastného majetku na spoločný majetok. V prípade
hnuteľných vecí, kotol a elektrické rozvody, žalobkyňa zastáva názor, že tieto veci nepatria do BSM,

nakoľko ide o veci, ktoré tvoria súčasť domu, do ktorého boli umiestnené pričom tento nepatrí do masy
BSM. K altánku uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu konania nepreukázal, že tento
altánok, resp. materiál na tento altánok bol zakúpený z finančných prostriedkov patriacich do BSM.
Nakoniec uviedla, že s poukazom na dobu trvania psychického a fyzického týrania zo strany žalovaného
(cca 7 rokov) a jeho intenzitu, kedy v dôsledku týrania tak žalobkyňa ako aj obe maloleté deti prežívali
strach a úzkosť nielen v dobe, kedy so žalovaným žili v spoločnej domácnosti, ale aj po tom, čo tento

spoločnú domácnosť opustil navrhla, aby súd pri vyporiadaní nehnuteľností vychádzal z toho, že podiel
žalobkyne je 70% a podiel žalovaného 30% a iba pri ostatnom majetku sú podiely rovnaké.

18. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2012, č.k. 24P 245/2011 - 140 súd manželstvo
účastníkov Ľ. Z., S.. XX.X.XXXX a X. Z., R.. M., S.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je

zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod
poradovým číslom XXX rozviedol.

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola

vecvydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.3)

21. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

22.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného
majetku, vecí strán, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov

strán v zmysle zásad podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom sa rozumie súhrn
majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom
bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie
veci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza

z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku. Každý z manželov má
právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2012, č.k. 24P 245/2011 - 140. Zánikom manželstva
zaniklo zároveň bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania. Návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva strán bol podaný na súde pred uplynutím trojročnej lehoty podľa § 149 odsek 3
Občianskeho zákonníka.25. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože
strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku. Z vykonaného dokazovania mal

súd za preukázané, že strany sporu počas trvania ich manželstva nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva motorové vozidlo Fabia Combi. Strany sa zhodli na zostatkovej hodnote motorového
vozidla v sume 1.200,- eur. Z tejto hodnoty vozidla súd preto pri vyporiadaní spoločného majetku strán
vychádzal. Žalobkyňa navrhla vyporiadnie zodpovedajúce 50% hodnoty motorového vozidla, pričom
žalovaný nemal námietky.

26. Do masy BSM strán súd zahrnul rozostavanú stavbu - rodinný dom, stavba postavená na parcele „.
Z. č. XXXXX/XX, parcela evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ., stavba nezapísaná v
katastri nehnuteľností. Súd má za to, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sa vyššie
uvedená stavba považovala za samostatnú vec. K definícii pojmu stavba z hľadiska občianskoprávneho
(ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.

6. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1135/2005 „Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v
ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné
práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci. K tomu pri nadzemných
stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné
aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu akékoľvek ďalšie práce

smerujú len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, niekomu patrí a je aj spôsobilým predmetom zmluvných
dojednaní. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je
totožný s jej stavebným dokončením“. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2534/2000 uviedol:
Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná
minimálne do takého štádia, od začiatku ktorého ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu

takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je v prípade nadzemných
stavieb stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe,
sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj
keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby,

prestavby, inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou
a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku“. V konaní bolo výsluchmi
strán zistené, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode boli vykopané základy, vytiahnuté múry
a spravený veniec, čo potvrdil aj žalovaný. Rozostavaná stavba teda ku dňu zániku manželstva v
zmysle citovaným rozhodnutí spĺňala definíciu samostatnej veci, ktorá je predmetom vyporiadania BSM.

Pri vyporiadaní súd vychádzal zo stavu v čase zániku BSM a jeho hodnote v čase vyporiadania.
Žalobkyňa predložila súdu vyjadrenie realitnej kancelárie DRAGON REÁL. s.r.o., podľa ktorého hodnota
rozostavanej stavby - rodinný dom postavený na parcele Z. G. XXXXX/XX, bez strechy a okien je vo
výške 40.000,- eur. Žalovanému bolo vyjadrenie doručené, pričom predmetnú hodnotu relevantným
spôsobom nespochybnil. Nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval inú hodnotu rozostavanej

stavby a ani nenavrhol k tomu žiadne dokazovanie. Preto súd vychádzal z predmetného potvrdenia.
Súd zároveň rozhodol, že rozostavaná stavba bude patriť do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže
žalovaný uvedenú nehnuteľnosť dlhodobo užíva, stará sa stavbu a môže zabezpečiť jeho riadnu
prevádzku v budúcnosti.

27. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia §150
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Súdna prax uznáva, že
uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné, a pripúšťa situácie, kedy je na mieste sa od tejto
zásady odchýliť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1096/2011 zo dňa 28.11.2012
odklon od zásady rovnosti podielov je výnimočný a musí byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami

konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní o výške podielov a úvahe o rozdielnosti podielov (disparite
podielov) treba vychádzať z hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, ktorými
sú potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o
rodinu, deti, obstarávanie spoločnej domácnosti. Ide o demonštratívny výpočet rozhodujúcich kritérií, a
preto je nutné zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti, medzi ktoré patria napríklad negatívne okolnosti

v manželstve, ktorými môže byť napríklad ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci
vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie
návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z
manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlok zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a
ďalšie okolnosti. Žalobkyňa navrhla disparitu podielov strán na spoločnom majetku pokiaľ ide o úplne
vyrovnanie jej podielu, keď žalovaný jej má vyplatiť 70% hodnoty nehnuteľnosti. Ako dôvod uviedla

dobu trvania psychického a fyzického týrania zo strany žalovaného (cca 7 rokov) a jeho intenzitu.
Z vykonaného dokazovania a to z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2012, č.k. 24P
245/2011 - 140 vyplýva, že žalovaný počas manželstva žalobkyňu obmedzoval, zakazoval jej stretávať
sa s rodinou, kamarátkami, napadal ju, týral ju fyzicky, aj psychicky. Taktiež žalovaný bol trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 8.8.2013, č.k. 3T/43/2013 - 328 uznaný vinným z prečinu

nebezpečného vyhrážania, keď u žalobkyni spôsobil dôvodnú obavu o jej život a taktiež podstatným
spôsobom znepríjemnil jej život.

28. S poukazom na vyššie uvedené konanie žalovaného súd nepovažoval podiely strán za rovnaké a
vzhľadom na fyzické a aj psychické týranie žalobkyne počas manželstva žalovaným, súd rozhodol o
disparite v navrhovanej výške, t.j. 70% a 30% z hodnoty nehnuteľnosti v prospech žalobkyne.

29.Žalobkyňazároveňnavrhla,abyjejžalovanývyplatilsumu5.000,-eur,ktorázodpovedávynaloženým
finančným prostriedkom z vlastného majetku na spoločný majetok. K tomu bol vypočutý otec žalobkyňa,
ktorý potvrdil, že žalovanej daroval sumu 5.000,- eur na nákup tehál. Žalobkyňa zároveň v konaní
predložila históriu transakcií z účtu jej otca, podľa ktorej G. M. vybral dňa 23.11.2010 z účtu sumu 4.990,-

eur. Jedná sa o obdobie po vydaní stavebného povolenia, kedy boli vykonávané práce na rodinnom
dome. S poukazom na vyššie uvedené teda žalobkyňa preukázala, že suma 5.000,- eur, ktorú získala
darom, bola použitá na spoločný majetok, a preto súd započítal ako vnos pre žalobkyňu sumu 5.000,-
eur.

30. Súd vychádzal z toho, že masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí hodnota
rozostavanej stavby, rodinný dom postavený na parcele Z. G. XXXXX/XX, bez strechy a okien vo výške
40.000,- eur a motorové vozidlo vo výške 1.200,- eur. V časti motorového vozidla súd vychádzal zo
zhodného tvrdenia strán o vyporiadaní spôsobom takým, že žalovaný vyplatí žalobkyni sumu 600,-
eur (pojednávanie dňa 31.1.2017). Vo zvyšku pri rozostavanej stavbe, rodinný dom vo výške 40.000,-

eur bolo potrebné odpočítať vnos žalobkyne vo výške 5.000,- eur, hodnota BSM tak predstavuje
sumu 35.000,- eur, čo pri podieloch 70/30, predstavuje 24.500,- eur pre žalobkyňu a 10.500,- eur pre
žalovaného. Žalobkyni však je potrebné pripočítať, čo jej patrí zo spoločného na vrátenie vnosu, t. j. +
5.000,- eur. Žalovanému je prikázaná do výlučného vlastníctva rozostavaná stavba v hodnote 40.000,-
eur, a preto je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 29.500,- eur. Spolu je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni

sumu 30.100,- eur.

31. Do masy BSM strán súd nezahrnul kotol a elektrické rozvody. V danom prípade sa súd stotožnil s
tvrdením žalobkyne, že predmetné veci sú súčasťou rodinného domu. Súčasť veci sleduje právny osud
veci, ktorej je súčasťou, a to preto, že súčasť veci nemôže byť sama osebe predmetom právneho vzťahu.

Keďže rodinný dom, ktorého sú súčasťou nie je predmetom vyporiadania BSM, nemôže byť ani kotol a
elektrické rozvody predmetom vyporiadania.

32. Do masy BSM strán súd nezahrnul ani altánok a ani ho v konaní nevyporiadal. Žalovaný pri svojom
výsluchu uviedol, že altánok postavil zo svojich finančných prostriedkov pričom súdu o tom nepredložil

a ani nenavrhol žiaden dôkaz. Súd preto v tejto časti dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno. Navyše v konaní nebolo ani preukázané, aby predmetný altánok bol vybudovaný z finančných
prostriedkov patriacich do BSM. Žalobkyňa to v priebehu konania poprela, pričom žalovaný nenavrhol
žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

33. Do masy BSM súd nezahrnul ani nehnuteľnosti - parcela registra „. Z. č. XXXXX/XX, orná pôda, o
výmere 600 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ. a parcela registra „. Z. Č..
XXXXX/XX, orná pôda, o výmere 600 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Ľ., obec Ľ..
V konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva
na základe kúpnej zmluvy. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať

dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Súd preskúmal predmetnú kúpnu zmluvu a dospel k záveru,
že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon.34. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.8.2017 uviedol, že tieto nehnuteľnosti mu boli darované za určitú
finančnú čiastku, aby nebol napadnutý od ostatných súrodencov. Z toho teda vyplýva, že účastníci
zmluvy označenej ako „kúpna zmluva" len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti

mali vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu. Tomuto nepochybne nasvedčuje aj to, že do kúpnej zmluvy bolo
zakomponované, že predávajúci zároveň potvrdil prevzatie kúpnej ceny v hotovosti. Okrem toho aj z
kúpnej ceny možno vyvodiť záver o darovaní, keďže bola dohodnutá zjavné nízko v porovnaní napríklad
s tým, za akú kúpnu cenu žalovaný jednu z nehnuteľnosti predal (27.500,- eur). Aj svedkyňa W. Z. pri
svojom výsluchu vypovedala o „poskytnutí“ pozemkov. Nakoniec súd poukazuje aj na to, že samotná

žalobkyňa si v podanej žalobe nenárokovala finančnú náhradu za predmetné nehnuteľnosti. Keďže
predmetná „kúpna zmluva" ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden
prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Ich disimulovaný právny úkon nie je platný, keďže z predmetnej zmluvy nevyplýva, že ide o
darovanie. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.5.2000, sp. zn. 22Cdo 102/99). Z toho dôvodu
nemôžu byť predmetné nehnuteľnosti vyporiadané v rámci BSM.

35. Žalovaný navrhol, aby mu žalobkyňa vyplatila sumu 10.000,- eur, ktoré investoval do rodinného
domu. Zároveň uviedol, že sumu 3.000,- eur mu darovali rodičia a 2.000,- eur, ktoré mal našetrené.
Žalovanývšakvtejtočastineuniesoldôkaznébremeno.Žalovanýnapreukázaniesvojichtvrdenínavrhol
vypočuť svoju matku, ktorá v rozpore s tvrdeniami žalovaného uviedla, že mu mali darovať 2.000,- eur,

avšak nešpecifikovala kedy a či vôbec v tom čase disponovala predmetnou čiastkou. Vzhľadom na
rozpor vypovedí a skutočnosti, že iné dôkazy žalovaný v konaní nepredložil, súd dospel k záveru, že
žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

36. Súd do masy BSM nezahrnul ani pozemky, ktoré podľa tvrdenia žalovaného mala nadobudnúť

žalobkyňa počas manželstva, keďže v konaní bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
26D/1789/2009 preukázané, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti dedením, pričom iné nehnuteľnosti,
ktoré by mala žalobkyňa nadobudnúť v konaní nebolo preukázané.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech, resp. neúspech strán, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).