Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/294/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200925
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7813200925.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu E. I., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX/X, L.
L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou V4 JURISTIC group, s.r.o., Žilina, Kysucká cesta 8405/16C,
IČO: 10 956 808, proti žalovaným 1/ T.. B. L., G.. XX.X.XXXX, K. Z. P., J. X, zastúpeného JUDr. Pavlom
Kontrom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, 2/ U. K., G.. XX.X.XXXX,

K. L. XX, I., zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom Advokátskej kancelárie v Humennom,
Námestie slobody 12, 3/ L.Á. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. K. - G. M., E. XXXXX/XX a 4/ M. F., G..
XX.X.XXXX, K. M. - L., T. XX, o zaplatenie 15.000 €, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/296/2013-253 z 25.2.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) č.k. 9C/296/2013-253 z 25.2.2016 uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní sumu 15 000 € s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 6.marca 2011 až do zaplatenia, b/ zamietol žalobu ohľadom sumy 4 067,45 €,
c/ zastavil konanie voči žalovaným 2/, 3/ a 4/, c/ rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že
rozsudkom Okresného súdu Žilina z 27. novembra 2012 sp.zn. 25 C 118/2012 bol žalobca zaviazaný

zaplatiť M. W. 15 800 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/, lebo sporné vozidlo
malo vady a nemožno ho využívať na účel, na aký bolo zakúpené. Žalobca sa preto dôvodne domáha,
aby mu žalovaný 1/ vrátil kúpnu cenu. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi „podľa § 517 ods.1
a 2 Občianskeho zákonníka“. Zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa 4.067,45 € (trov proti žalobcovi
vedeného súdneho konania) odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v konaní vedenom na Okresnom

súde Žilina bol žalobca neúspešný a trovy predmetného konania musí sám uhradiť ako trovy za služby
jeho právneho zastupovania.

2. Na odvolanie žalovaného v 1.rade z dôvodu poľa § 205 ods.2 písm.a/, b/, f/ OSP žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V odvolaní okrem iného namietal,
že rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný, lebo chýba tam návrh na zmenu petitu v podaní zo

dňa 15.10.2015, lebo ide o synalagmatický záväzok a potom by bol pôvodný žalobný petit a naň
nadväzujúci výrok rozsudku v tomto smere nesprávny. Súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva a ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo a inými slovami: „Ak zápis v katastri
nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri nehnuteľnosti“,
uvedené právne závery sú právne opodstatnené (citoval aj rozhodnutie NS SR 4Cdo/94/2008 o trvaní

podielového spoluvlastníctva).3. Žalobca vo vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, keď súhlasil s názorom súdu,
ktorý v rozsudku vyjadril, že predmetné motorové vozidlo nebolo originálnym kusom opísaným v kúpnej
zmluve.

4. Preto odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zistený skutkový stav
je úplný a ani odvolaním nemôže nič zmeniť na tomto skutkovom stave, z predloženej kúpnopredajnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vyplýva, že predávajúci predával kupujúcemu
osobné motorové vozidlo továrenskej značky K. XXX T., rok výroby 2005 za dohodnutú kúpnu cenu

15.000 €, kúpna cena bola zaplatená hneď po podpise zmluvy v hotovosti, ak sa vychádza z uzavretej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bolo motorové vozidlo presne identifikované, toto auto
nemalo mať žiadnu vadu, na ktorú by žalovaný potom žalobcu neupozornil. Zo zmluvy nie je jasné a
ani z dokazovania nevyplýva, že u predmetného vozidla na karosérií by malo byť nejakým spôsobom
zasahované do nej, ako je uvedené v rozhodnutí OR PZ. Odvolací súd poukázal na právoplatné
skončenia konanie 25C 118/2012, kde súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina

z 27.11.2012 žalovaný E. I. bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi M. W. 15.800 € s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 15.800 € od 22.1.2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania.

5. Dovolací súd po podaní dovolania žalovaného v 1. rade napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 25.4.2017 sp.zn. 5 Co 304/2016 zrušil a napokon zrušil aj dve uznesenia z 19.1.2018, ako

aj z 8.6.2018, č.k. 9C 296/2013-399 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Nepreskúmateľnosť rozsudku videl v opodstatnenosti argumentácie žalovaného v 1. rade, pretože v
prípade namietanej vady v dovolaní, nemôže predčasne podrobiť rozhodnutie dovolaciemu prieskumu
podľa rozsudkov 4 Cdo 191/2018, 5 Cdo 29/2016, ako aj ďalších a v súlade s ustálenou súdnou praxou

s poukazom na § 431 CSP konštatoval, že dovolanie je dôvodné. Odvolanie žalovaného v 1. rade
vychádza z toho, že kúpna zmluva uzavretá so žalobcom, ako aj iné, skôr uzavreté kúpne zmluvy, pri
spornom vozidle sú absolútne neplatné (žalovaný v 1. rade mal na mysli kúpne zmluvy uzavreté v roku
2009 žalovanými v 2. až 4. rade), otázka platnosti týchto zmlúv ale má význam z hľadiska premlčania a
tiež možnosti odstúpiť od absolútne neplatnej zmluvy. Nikto nemôže nadobudnúť od iného viac práv, než

mal on sám, a preto poukázal na dve rozhodnutia 4 Cdo 94/2008 a 3 Cdo 144/2010 NS SR, v ktorých
išlo o prípady po sebe nasledujúcich prevodov vlastníctva veci, ale touto časťou argumentácie sa už
odvolací súd nezaoberal, lebo len konštatoval, že sa to týka nehnuteľnosti.

7. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je treba zrušiť v celom rozsahu.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

9. Keďže ide o prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je potrebné meritórne rozhodovať zo strany
odvolacieho súdu, preto bola vec prvý raz zrušená súdom prvej inštancie s tým, že bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 CSP.

10. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie ešte o možnosti úhrady škody spôsobenej
sumou 15.000 € žalovaným v 1. rade, ďalej, že môže chýbať výrok rozsudku, čo sa týka vydania
sporného vozidla, či v danej veci nejde o synalagmatický záväzok zo strany strán sporu. V súčasnom
období vozidlo neexistuje, nakoľko bolo vyradené z evidencie a on nie je ani vlastníkom vozidla a toto

auto bolo vydané pánovi W. (citované zo strany 5 bod 16 uznesenia NS SR 3Cdo/168/2018).

11. Keďže žalovaný v 1.rade namietal výrok rozsudku ohľadne vydania motorového vozidla, bude treba v
tomto smere vykonať dokazovanie a potom rozhodnúť vo veci, pričom zaujme aj stanovisko k citovaným
rozhodnutiam najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/94/2008 a 3Cdo/144/2010, keďže všetky uzavreté kúpne

zmluvy týkajúce sa sporného vozidla majú byť absolútne neplatné, čo namietal v dovolaní žalovaný v
1. rade.12. Odvolací súd pripomína, že aj pri podaní odvolania, ako aj ďalších opravných prostriedkoch zásadne
platí, že z materiálneho hľadiska na jeho úspešné podanie je subjektívne oprávnený len ten účastník, v
ktorého pomeroch nastala rozhodnutím súdu prvej inštancie nejaká ujma, ktorá je odstrániteľná tým, že

bude opravnému prostriedku vyhovené po subjektívnej prípustnosti odvolania. Rozhodujúcim je preto
výrok rozsudku súdu prvej inštancie a ak chýba nejaká časť v tomto výroku, treba konštatovať, že
vznikla ujma odvolateľovi, ktorú možno považovať za ujmu z procesného hľadiska. Nie je možné brať do
úvahy subjektívne presvedčenia strán sporu, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej
inštancie bola spôsobená žalovanému určitá, hoci i nie príliš významná ujma, ktorú možno odstrániť

práve aj zrušením napadnutého rozhodnutia (žalobca považuje vozidlo za neupotrebiteľné a 16.10.2018
odovzdal auto žalovanému v 1.rade).

13. S poukazom na § 390, § 391 ods. 2,3 CSP je vyslovený právny názor odvolacieho súdu záväzný pre
súd prvej inštancie, preto napríklad nie je treba uvádzať vo výroku rozsudku synalagmatický záväzok a
strany sporu ešte navrhnú dôkazy vo veci.

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.