Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716206115
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716206115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.

Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: V. C., nar. XX. H. XXXX,
bytom P., R. XXXX/X, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5Csp/113/2016-106 zo dňa 19. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na určenie neplatnosti
Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 z a m i e t a .

III. Vo výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na vyslovenia, že úver
poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500124794
zo dňa 29. júla 2015 je bezúročný a bez poplatkov z a m i e t a .

IV. Odvolanie žalovanej voči výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

V. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka číslo 8500124794 zo dňa 29.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná, II.
určil, že zmluvná podmienka zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500124794 zo dňa 29.7.2015 v článku
8 bod 1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500124794 zo dňa 29.7.2015 v znení: V prípade omeškania
dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa

dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.).
Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac
ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere okamžite splatným všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy
o revolvingovom úvere alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2)
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6

% p. a.), je neplatná, III. určil, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo 8500124794 zo dňa
29.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná, IV. určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy
o revolvingovom úvere číslo 8500124794 zo dňa 29.7.2015 je úverom bez úrokov a bez poplatkov, V.
vo zvyšku žalobu zamietol (pozn.: z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, v akomzvyšku mala byť žaloba zamietnutá), VI. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Skalica, titulom súdneho poplatku sumu 298,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, VII. o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav: Medzi
žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 29. júla 2015 uzavretá Zmluva o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500124794. Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni
poskytnutý úverový limit vo výške 1.020 eur, bola dohodnutá mesačná splátka vrátane úrokov 31,96
eur, počet splátok 42, bola uvedená RPMN za úver 25,23 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,42
%. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola určená sumou 1.444,32 eur. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyni ako dlžníčke bol poskytnutý úver jednorázovo a táto nevyužila revolving, preto
zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., avšak nie

ako zmluvu revolvingovú. Prvoinštančný súd mal za to, že v predmetnej zmluve nebola vymedzená
mesačná splátka v tom smere, aká časť z toho predstavuje istinu, úroky, poplatky v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pre absenciu takéhoto vymedzenia to
malo za následok v zmysle § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. to, že na zmluvu o revolvingovom úvere
treba obligatórne prihliadať ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Z toho dôvodu vyhovel žalobe

žalobkyne (výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie).

1.3. Čo sa týkalo dohody o zrážkach zo mzdy konštatoval, že sa jedná o formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v
zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne. Pri uzatváraní dohody musí

dlžník (spotrebiteľ) vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v
akej výške. Suma 1.020 eur v bode IV. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti
s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
(spoločnosťbudemaťvočidlžníkovipohľadávku,ktorávzniknetým,žespoločnosťposkytnedlžníkovina
základe zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.020 eur). Konštatoval aj neurčitosť zmluvného

dojednania v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok, t. j. v rozsahu, v akom má byť
naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Podľa dohody, ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné

neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorej má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy na dohodnutú výšku
predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy, pričom vykonaným
dokazovaním nemal za preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru a žalovaná nepreukázala, že žalobkyňu poučila o

následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal taktiež na to, že v súvislosti s dohodou o
zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď na základe
dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaná ako veriteľ uplatnila svoje právo a požiadala zamestnávateľa
žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne tejto reálne vykonával zrážky zo mzdy
pre žalovanú až do právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené žalovanej zdržať sa výkonu dohody

o zrážkach, pričom bez určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by právne postavenie žalobkyne
akodlžníčkyboloneistéasúčasnebyboloohrozenéprávožalobkynenadisponovaniesosvojoumzdou.

1.4. Vo vzťahu k článku 8 bod 1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500124794 zo dňa 29. júla
2015 konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1, keď z obsahu predmetného

vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne
špecifikovanej výške. Predmetný text hodnotil ako predtlačený, vopred nafabrikovaný bez možnosti,
aby mohol do tohto textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Ďalej uviedol, že zmluvná
pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy
dojednaný, pričom z obsahu textu bodu 8.1 vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka sa na tvorbe tejto

podmienky nepodieľala, len sa podradila tejto úprave. Výška zmluvnej pokuty bola direktívne nariadená,
bez ohľadu na jej výšku, teda nebola individuálne dojednaná, čo spôsobuje neplatnosť tohto článku 8
bod 8.1, preto v tejto časti žalobe vyhovel (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).1.5. Vo vzťahu k Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zo dňa 29. júla 2015 súd prvej inštancie dospel
k záveru, že ustanovenia tejto neboli taktiež individuálne dojednané, zmluva bola predložená žalobkyni
na podpísanie v rovnaký deň, ako aj zmluva o revolvingovom úvere, pričom sa v nej len doplnili

údaje žalobkyni, číslo zmluvy a dátum jej uzatvorenia. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za
individuálne dojednanú podmienku sa nepovažuje taká, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná
v rámci typovej zmluvy a spotrebiteľ jej obsah nemôže meniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom musí byť výsledkom vôle zmluvných strán, pričom žalovaná nepreukázala, že by osobitne
individuálne spotrebiteľovi vysvetlila inštitút rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského konania a preto

je obrana žalovanej, že v zmluve je uvedené, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, nie je podstatná. Súd prvej inštancie v tomto videl neprijateľnosť a to
robí rozhodcovskú zmluvu neplatnou.

1.6. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odôvodnil prvoinštančný súd tým, že výška mesačnej splátky
(vrátane úrokov) vo výške 31,96 eur nebola presne vymedzená v tom smere, aká časť z toho predstavuje

istinu, úroky, poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a absencia tohto vymedzenia spôsobila v zmysle § 11 ods. 1, 2 zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že na zmluvu o revolvingovom úvere treba obligatórne prihliadať,
ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

2. Včas podaným odvolaním sa žalovaná domáhala zmeny výrokov, v časti ktorej bolo žalobe vyhovené,
t. j. výroku I., II., III., IV., VI. a VII., keď navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne v týchto častiach a žalovanej prizná nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v celom rozsahu, eventuálne zruší rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1 Vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom posudzoval neurčitosť „vymedzenia pohľadávky“. Z dôvodu o
zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že sa ňou zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť bude
mať voči dlžníkovi, ktoré vzniknú tým, že spoločnosť poskytne úver dlžníkovi na základe zmluvy o

revolvingovom úvere. Právny dôvod, z ktorého pohľadávka vznikne je identifikovaný dostatočne na to,
aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým
spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie
týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky
dostatočne určitý, pretože pohľadávku nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a

povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky.
Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy, a ani všeobecných požiadaviek
na určitosť právneho úkonu potrebné. Podľa odvolateľky bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
v podobe a forme, akú zákon pripúšťa a povoľuje. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z.
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť. Z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že dlžník si bol
vedomý uzavretia dohody, že uzavretie dohody je dobrovoľné, nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutí úveru a bol si vedomý, že mal možnosť odmietnuť uzavretie tejto

dohody tým, že ju nepodpíše a bol si tiež vedomý aj toho, že ak dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše,
tak má záujem uzavrieť tento prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi
tým, že z jeho mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a tieto budú priamo poukazované
žalovanej. Žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká bola vždy uzavretá na

samostatnom liste a táto obsahovala poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, t. j. čo dohoda o zrážkach
zo mzdy znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší
súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne
rozhodnutia a vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky.

2.2. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľka uviedla, že znenie celého článku 8
obsahuje štyri body, ktoré stručne, prehľadne a zrozumiteľnou formou vymedzujú rozsah dojednania o
zmluvnej pokute a o úroku z omeškania, ich výške a podmienkach ich uplatnenia, pričom tieto náležitosti
sú uvedené v závere zmluvy hneď nad podpisovou doložkou, je teda nanajvýš nepravdepodobné, abysi uvedenú skutočnosť spotrebiteľ pri podpisovaní zmluvy nevšimol a v konaní to ani nepopieral. V tejto
súvislosti odvolateľka citovala aj ustanovenie § 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako aj
ustanovenie § 53b ods. 1 O. z.

2.3. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľka uviedla, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere.
Z právnych dôsledkov v zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Závery súdu prvej inštancie sú

nezlučiteľné s účelom a zmyslom zákona č. 334/2014 Z. z., keď uvedený zákon predpokladá začatie
rozhodcovského konania aj dodávateľom, avšak prečo podľa konajúceho súdu je to protiprávne sa z
rozsudku súdu prvej inštancie dozvedieť nedá.

2.4. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j., že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje rozčlenenie splátky na časť istina, úrok a iné poplatky a termín konečnej splatnosti v

dôsledku čoho je bezúročná a bezpoplatková odvolateľka poukázala najmä na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktorý uviedol „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo

väzbe a istinu, úrok a istinu). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza
pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia
eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje“. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, odvolateľka poukázala na to, že táto náležitosť nemôže
a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru, keď poukázala na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C - 42/2015, ktorý vyslovil že: „Uvedené
ustanovenie č. l. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské
štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2.

3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

3.1 V prejednávanej veci išlo o sporové konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodoval o viacerých
nárokoch a to : 1 / určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015; 2/ vyslovenia, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v
článku 8 bod 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa 29. júla

2015 je neprijateľná; 3/ určenia neplatnosti Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500124794 zo dňa
29. júla 2015 a 4/ určenia, že úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 je bezúročný a bez poplatkov.

3.2 Predmetom odvolacieho prieskumu nebola len piata výroková veta, ktorou vo zvyšku žalobu

zamietol, ktorá v dôsledku nenapadnutia odvolaním sa stala právoplatnou.

4. Prvou častou svojej žaloby sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015. Prvoinštančný súd konštatoval (viď bod
46 rozsudku súdu prvej inštancie), že pri posudzovaní žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu

žalobkyňa má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 Zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (pozn.: napriek tomu, že žalobkyňa nenapádala neprijateľnosť
žiadnej zmluvnej podmienky v Dohode o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500124794 zo
dňa 29. júla 2015, ale napádala neplatnosť dohody ako takej). Odvolací súd však nesúhlasí s názorom
súdu prvej inštancie v otázke naliehavosti právneho záujmu z nasledujúcich dôvodov :

4.1 Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (pozn.: tu v prejednávanej veci sa takéhoto určenia
domáhala žalobkyňa vymedzením žalobného petitu v časti 1/ a 3/ žaloby), preto je potrebné nepochybne
podriadiť tento typ žaloby pod ust. § 137 písm. c) resp. d) C. s. p. Vnútroštátny súd má totiž podľapráva Slovenskej republiky zásadne povinnosť prihliadať na neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so
zákonom alebo dobrými mravmi, ale pokiaľ je takáto neplatnosť žalovaná určovacou žalobou, môže tak
robiť len za predpokladu naplnenia podmienky naliehavého právneho záujmu.

4.2 Podľa § 137 písm. c) C. s. p. sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podobne podľa § 137 písm. d) C. s. p. sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.

4.3 Napriek tomu, že dôvodová správa k C. s. p. naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je
žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C. s. p., odvolací súd s týmto názorom
nesúhlasí a má za to, že sa jedná o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C. s. p. Žaloby o neplatnosť
právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu
súdnemu poriadku. 2. diel. Bratislava : Osveta 1959, s. 607) i judikatúre (porov. rozsudok NS SR sp.

zn. 1Cdo/187/2016) považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto
úkonom. Napokon, platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale
právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto súd považuje žalobu o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom.
Podľa § 137 písm. c) C. s. p. sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len

vtedy,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Zužcitovaného§137písm.c)C.s.p.vyplýva,ženaliehavý
právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

4.4 Treba však uviesť, že § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje
na žaloby napr.: o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej

zmluve je neprijateľná, čo je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa a to obdobne, ako
je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok
ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo
v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp. že
bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako

osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (pozn.: a teda nie ako určovacej žaloby) bola
naznačená už v rozhodnutí NS SR zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015 a následne v
rozhodnutí NS SR zo dňa 28. marca 2019 sp. zn. 6Cdo/27/2018. V tomto rozhodnutí najvyšší súd
v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné
uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej

podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

4.5 Z formulácie § 137 písm. c) a d) C. s. p. vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná
všade tam, kde to právo pripúšťa (bez potreby dokazovať ďalšie podmienky), pri žalobe o určenie, že
tu právo je alebo nie je, vyžaduje zákon výslovne to, aby z osobitného predpisu vyplýval „naliehavý

právny záujem“. Z osobitného predpisu teda musí vyplývať taká úprava použitia určovacej žaloby,
že práve prostredníctvom určenia určitého práva sa vyrieši sporná situácia predpokladaná v danom
právnom predpise. Inak povedané, určitý právny predpis musí vyslovene predvídať, že na riešenie určitej
situácie je nevyhnutné podať určovaciu žalobu a výsledok konania o nej bude mať priamy vplyv na
vyriešenie danej situácie. Typickým takýmto prípadom je napr. žaloba o určenie dedičského práva podľa

§ 194 C. m. p. (pretože jej predmetom je - napriek zvláštne formulovanému § 194 ods. 1 C. s. p. -
otázka, komu patrí dedičské právo po poručiteľovi). Z § 194 C. m. p. je totiž zrejmé, že táto žaloba
je zákonom predpokladaným prostriedkom k vyriešeniu sporu o dedičské právo v konaní o dedičstve
a na jej vyriešení závisí ďalší postup konania o dedičstve (§ 194 ods. 2 C. m. p.). Ďalším takýmto
prípadom sú napr. žaloby o určenie pohľadávky podľa § 32 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii, kde z § 32 ods. 9 a 18 cit. zák. zreteľne vyplýva, že práve takáto určovacia žaloba je
zákonom predpokladaným prostriedkom riešenia sporu medzi veriteľom a správcom o to, či prihlásená
pohľadávka bude uspokojovaná z výťažku konkurzu alebo nie a jej výsledok je pre riešenie tohto sporu
kľúčové. V týchto prípadoch z príslušného právneho predpisu vždy vyplýva, že určovacia žaloba tu riešina riešenie konkrétneho sporu vzniknutého v určitej situácii a na jeho vyriešenie je vhodným a účinným
prostriedkom, pretože iná žaloba by prichádzala do úvahy len ťažko.

4.6 Vychádzajúc z uvedeného tak treba uzavrieť, že v zmysle § 137 písm. c) časti pred bodkočiarkou
C. s. p. žalobkyňa bola povinná tvrdiť a dokázať konkrétny naliehavý právny záujem na takomto určení.
Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde
žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že

je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy,
ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/98/2004, 3Cdo/112/2004, 1Cdo/91/2006, ako

aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/56/2011).

4.7Vprerokúvanejvecižalobkyňavyvodzovalanaliehavýprávnyzáujemztoho,žejepotrebnézamedziť
tomu, aby jej zamestnávateľ naďalej pokračoval vo vykonávaní zrážok z jej mzdy. Dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa

o výške jeho pohľadávky a príslušenstva, musí byť preto preukázané, že veriteľ uplatňuje alebo môže
vymáhať od spotrebiteľa také peňažné plnenia, na ktoré nemá nárok. Keďže žalovaná ako dodávateľ
doposiaľ voči žalobkyni uplatňuje nároky vyplývajúce z predmetnej úverovej revolvingovej zmluvy, ktorú
zabezpečuje práve Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy.

4.8 V otázke neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500124794
zo dňa 29. júla 2015 odvolací súd dáva za pravdu žalobkyni, že sa jedná o neplatný právny úkon v
zmysle § 39 O. z., t. j. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

4.9 Oboznámením sa s obsahom Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovanou dňa 29.7.2015 z hľadiska jej obsahu a formy, má odvolací súd za to, že je nutné považovať
túto dohodu za absolútne neplatnú pre jej rozpornosť so zákonnou úpravou § 5a ods. 1 písm. a)
zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je síce pravdou, že v danom prípade Dohoda o

zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine, avšak naplnenie aj ostatných zákonných kritérií
pre prípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach
zo mzdy žalovaná v konaní nepreukázala. Zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy (jej textovej časti)
veľmi všeobecným spôsobom síce vyplýva formálne poučenie o následkoch podpisu takejto dohody
a právnych dôsledkov pre spotrebiteľa z nej vyplývajúcich, avšak žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola

poučená o možnosti dobrovoľného podrobenia sa vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich
vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov veriteľa z poskytnutého úveru. Odvolací súd poukazuje
na výsluch žalobkyne a to na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 19.6.2018, kedy
bola súdom žalobkyňa priamo vypočutá ku kontraktačnému procesu uzatvorenia právnych úkonov. Z
obsahu výpovede žalobkyne vyplýva, že všetky listiny podpisovala v byte obchodného zástupcu, ktorý

ju telefonicky kontaktoval s tým, že pripraví zmluvu na základe údajov z predchádzajúcej zmluvy. Z
výpovede žalobkyne tak vyplýva, že všetky listiny boli ňou podpísané a to bez náležitého, respektíve
akéhokoľvek vysvetlenia a poučenia o tom, čo pre ňu napr.: podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy
znamená, aké zákonné dôsledky pre ňu ako dlžníka z uvedeného právneho úkonu vyplývajú, bez
poučenia o dôsledkoch jej uzavretia a taktiež bez možnosti ju akýmkoľvek spôsobom individuálne

ovplyvniť. Zo znenia ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014
totiž vyplýva, že pre platnosť uzavretia takejto dohody so spotrebiteľom musí byť splnená nielen
požiadavka, aby dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ale kumulatívne musia byť splnené aj
podmienky, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a zároveň mal možnosť ju odmietnuť.Žalovanávkonanínepreukázala(respektíveneprodukovalažiadnedôkazy,ktorýmibyvyvrátilavýpoveď
žalobkyne), že boli z jej strany naplnené zákonné predpoklady vyžadované ustanovením § 5a ods. 1
písm. a) zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pre to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo

možné považovať za prípustný prostriedok zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy.Nepreukázala,žespotrebiteľkabola(vopredpravdivo,dostatočne, podrobne a zrozumiteľne s
ohľadom na predpokladaný stupeň právneho povedomia bežného spotrebiteľa o právnych následkoch
a dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy) poučená a informovaná a že mala skutočnú,
reálnu možnosť odmietnuť ju bez negatívnych následkov pre ňu.

4.10 V uvedenej súvislosti treba poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.
januára 2013 sp. zn. 6MCdo9/2012, ktoré poukázalo nato, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na
ujmu.

5. Druhou častou svojej žaloby sa žalobkyňa domáhala 2/ vyslovenia, že zmluvná podmienka používaná
dodávateľom v článku 8 bod 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500124794 zo
dňa 29. júla 2015 je neprijateľná.

5.1 Práve tu ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi

ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných
predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a O. z., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

5.2 Súd prvej inštancie vyhodnotil text predmetnej zmluvnej podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 ako predtlačený, vopred nafabrikovaný,
bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Žalobkyňa ako
spotrebiteľka sa na tvorbe tejto podmienky nepodieľala, len sa podriadila tejto úprave, z čoho vyplýva,
že výška zmluvnej pokuty bola direktívne nariadená, teda nebola individuálne dohodnutá, čo spôsobuje
neplatnosť čl. 8, bod. 8.1.

5.3 V zmysle § 53 ods. 1 O. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, resp. dodatku k nej,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Novelou O. z.
č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého

za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 O. z. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

5.4 V zmysle § 54 ods. 1 O. z. v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto
ustanovenie je zachované v O. z. v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských
zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v

spotrebiteľskej zmluve odchýlili od O. z. takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.5.5 Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorápredstavujeinterpretačnépravidloaktoráužbolatransponovanádoprávnehoporiadkuSlovenskej
republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

5.6 Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa

môžu považovať za nekalé.

5.7 V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

5.8 Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

5.9 Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

5.10 Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem
iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako náhradu.

5.11 Ako prvé je potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola
individuálne dojednaná.

5.12 Z obsahu zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe

predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa
dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, údaje o požadovanom a schválenom spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu v eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ mala síce s najväčšou pravdepodobnosťou
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2 O.
z. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalobkyňa
ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a
v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej

pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalovanej
ako dodávateľovi, ktorá ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a preto
bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 O. z. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú. V danej uzavretej úverovej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej

pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred
podpisom zmluvy (pozn.: formálne), nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp.
jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.6.TreťoučastousvojejžalobysažalobkyňadomáhalaurčenianeplatnostiSpotrebiteľskejrozhodcovskej
zmluvy č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015. Tak ako v prvej časti žaloby (viď bod 4 a nasl. rozsudku) aj tu

sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu (pozn.: dvojstranného) v zmysle ust. § 137
písm. c) C. s. p. a aj tu dôvodila, že je neplatná z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, avšak už
neuviedla o akú zmluvnú podmienku v Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve č. 8500124794 zo dňa 29.
júla 2015 sa jedná, ktorá by z toho dôvodu mala byť neplatnou. V prvej časti žaloby tvrdila okrem iného,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 je neplatná z

dôvodu rozporu s § 39 O. z., avšak v tretej časti žaloby už neplatnosť tohto právneho úkonu z uvedeného
dôvodu nenamietala, ale len odcitovala ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
č. 335/2014 Z. z. a O. z. s tým, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500124794 zo dňa 29. júla
2015 je ako zmluvná podmienka neprijateľná a preto je absolútne neplatná.

6.1 Odvolací súd má za to, že aj tu je potrebné posudzovať neplatnosť uvedeného právneho

úkonu v zmysle ust. § 137 písm. c) C. s. p., kde podmienkou úspešnosti takejto žaloby je teda z
procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú
skutočnosť je povinná tvrdiť a preukázať žalobkyňa. Pokiaľ preto súd prvej inštancie neposudzoval
najskôr splnenie tejto procesnej podmienky žalobkyňou podanej žaloby, jeho postup možno označiť za
nesprávny, zjavne sa vymykajúci kogentnému procesnému ustanoveniu § 137 písm. c) C. s. p.

6.2 Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu) musí žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvej inštancie, tak aj pre súd
odvolací. Nie je teda potrebné pre skúmanie súdu, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní

žalovaný vôbec urobil, napr. v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

6.3 Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil.

7. Štvrtou častou svojej žaloby sa žalobkyňa domáhala vyslovenia (určenia), že úver poskytnutý
žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa

29. júla 2015 je bezúročný a bez poplatkov, pretože mesačná splátka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. 8500124794 zo dňa 29. júla 2015 nebola presne vymedzená v tom smere, aká
časť z toho predstavuje istinu, úroky, poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom absencia tohto vymedzenia spôsobila v zmysle § 11 ods. 1, 2 zákona
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že na túto zmluvu treba obligatórne prihliadať,

ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

7.1 Podľa znenia § 9 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom k 29. júlu 2015:

„Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa O. z. … musí obsahovať tieto

náležitosti:
…
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere;Z vyššie uvedeného vyplýva, že ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov..., ktoré
musí zmluva o úvere obsahovať vyplývalo v tom čase z ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a nie písm. k) ako to uvádzal a žalobkyňa ako aj súd prvej inštancie.

7.2 Podľa znenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 v znení účinnom od 1. mája 2018 znie takto:

„Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka… musí
obsahovať tieto náležitosti:

…
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;

i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

7.3 Podľa znenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 v znení účinnom od 1. januára 2013:

„Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
…

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. .... l)

7.4 Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

7.5 Odvolací súd poukazuje rovnako ako žalovaná na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorý konštatoval, že „eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ A ďalej aj „... je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný

výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej

splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby... Potrebné informácie
o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky.“ Uvedenú potrebu eurokonformného výkladu
je možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca
vyjadril potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v celom rozsahu.

Eurokonformný výklad nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona; zásada konformného
výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy
celé vnútroštátne právo a uplatňujúc výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť
smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo

dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, zo dňa 11.10.2016). Na základe
uvedeného je možné dospieť k záveru, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo, aby ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo v rozpore so smernicou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj novela zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 279/2017 Z. z. účinná od 1.5.2018, v ktorej zákonodarca reflektoval na vývojrozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd na základe uvedeného zastáva názor, že
je povinnosťou súdu prihliadnuť aj na smernicu a závery vyslovené v rozsudku Európskeho súdneho
dvora zo dňa 9.11.2018 vo veci C-42/15, aplikáciu ktorých však žalobkyňa razantne odmietla.

7.6. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010
Z. z. odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej splátky. Pokiaľ § 9 ods. 2 písm.
l) zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

7.7. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7.8 Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil.

8. Žalovaná napadla odvolaním aj výrok VI., ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť Slovenskej

republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom súdneho poplatku sumu 298,50 eur a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

8.1 Z obsahu ust. § 357 C. s. p. vyplýva, že medzi tam uvedenými uzneseniami, proti ktorým sa pripúšťa
odvolanie, nie je uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti. Keďže takéto uznesenie tam uvedené nie

je, potom proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné.

8.2 Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie voči výroku VI. v zmysle § 386 písm. c) C. s. p.
odmietol.

9. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

9.1 Zmenou napadnutého rozhodnutia vznikla odvolaciemu súdu podľa § 396 ods. 2 C. s. p. povinnosť
rozhodnúť o trovách celého konania. Vzhľadom k výsledku sporu rozhodol odvolací súd v zmysle § 255

ods. 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal (výrok V).

10. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).