Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716206115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2716206115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: V. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX P. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, 811 04 Bratislava, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 29.07.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že ustanovenie článku 8 bod 1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 29.07.2015 v znení:
V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej
časti alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1,
spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t. j. 14,6 % PA). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 1. písm. a) zmluvných

dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatným všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník
(spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.), je n e p l a t n á.

III. Súd u r č u j e, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2015
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á.

IV. Súd u r č u j e, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa
29.07.2015 je úverom bez úrokov a poplatkov.

V. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom
súdneho poplatku sumu 298,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobkyňa m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2016 domáhala určenia neplatnosti: 1) dohody o
zrážkach zo mzdy, 2) zmluvnej podmienky v článku 8. SANKCIE, bod 8.1. v zmluve o revolvingovom
úvere zo dňa 29.07.2015, 3) spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a 4) určenia, že zmluva o

revolvingovom úvere je bez úrokov a bez poplatkov.

2. Žalobkyňa odôvodnila domáhanie sa neplatnosti zmlúv a dohody podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 39,
§ 52 ods. 3,4, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [ §1 ods. 2 , 2 písm. a), b), c), d)]. Ďalej k veci uviedla, že s

ňou ako spotrebiteľskou nebola individuálne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, nemala možnosť
poriadne sa oboznámiť s dokumentmi a nevnímala, že podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Nebol
jej poskytnutý čas sa s dohodou dostatočne oboznámiť. Žalobkyňa si myslela, že uvedené patrí k zmluve
o úvere. Úverová zmluva predstavuje, podľa slov žalobkyne, jeden celok a dohoda je jej súčasťou.
Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú, pretože nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom
individuálne dojednaná, bola jej daná pri podpise úverovej zmluvy, pričom dohodu vnímala len ako

zmluvu o úvere. Podľa nej nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku.
Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy považuje len za neprimeranú
požiadavku veriteľa. Článok bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere upravujúci nárok na zmluvnú pokutu
považuje za neplatný odvolávajúc sa na § 9 ods. 2 písm. p), q) z. č. 129/2010 Z. z. Za neprijateľnú v
zmluveorevolvingovomúverepovažujeajtamuvádzanúrozhodcovskúdoložkuvoformerozhodcovskej

zmluvy, lebo zmluva je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčitým právnym úkonom,
je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. a), r) Občianskeho zákonníka, je neplatná pre jej individuálne
nedojednanie a rozhodcovská doložka podľa tvrdení žalobkyne nespĺňala náležitosti vtedy platného z.
č. 335/2014 Z. z. ( odkazujúc na § 3 ods. 1 až 8, § 39 ods. 2, § 28 ods. 6 tohto zákona).

3. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 5Csp/113/2016 - 27 z 01.12.2016 formou neodkladného
opatrenia nariadil zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech
žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.12.2016.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.12.2016. Žalovaný vo
vyjadrení uviedol, že namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobe. Žalovaný tvrdenia
žalobkyne uvedené v žalobe popiera a žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný
argumentoval predovšetkým tým, že uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy spĺňajú všetky podmienky
stanovené zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, nakoľko táto dohoda o zrážkach bola vždy

uzavretá na samostatnom liste. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa túto dohodu o zrážkach zo mzdy
nemusela uzatvoriť, poukázal na to, že v zmluve o revolvingovom úvere bol dlžník poučený ( bod. I.,
bod II.), že nie je povinný uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, nejde o podmienku poskytnutia úveru.
Žalovaný podľa svojich tvrdení tieto skutočnosti v texte opakovane uviedol a to priamo v prvých dvoch
bodoch aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať. Žalovaný k veci uviedol, že dohoda o

zrážkach zo mzdy obsahuje aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má
následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas
udeľuje priamo podpísaním dohody bez potreby súdneho rozhodnutia a pod. Podľa názoru žalovaného
je táto informácia nielen korektná, ale aj postačujúca k tomu, aby si primerane uvažujúci čitateľ urobil
dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. V začiatočných ustanoveniach dohody je uvedený text

„text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“, pritom sa žalovaný snažil graficky zdôrazniť
dôležitosť prečítania textu, aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody. Žalovaný k dohode o
zrážkach zo mzdy ďalej uviedol, že táto dohoda je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky v
zmysle § 551 Občianskeho zákonníka a preto odmieta tvrdenia žalobkyne, že táto dohoda by mala byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo je v rozpore s jej vlastnou argumentáciou. Žalovaný sa ďalej

odvolával na uznesenie KS v Bratislave č. k. 6 Co/142/2016 -86, uznesenia KS v Banskej Bystrici č.
k. 4Co/236/2016-63 z 25.5.2016. K namietanej neplatnosti zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 8 bod 8.1
zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že nebola prekročená maximálne povolená výška zmluvných
sankcií. K žiadosti o určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy dodal, že je samostatným
právnym úkonom a jej existencia nebola podmienená uzatvorením úverovej zmluvy čo vyplýva aj z čl.

2 zmluvy. Poukázal na bod 7, v zmysle ktorého mohla dlžníčka odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia. Dal súdu do pozornosti, že v rozhodcovskej zmluve je alternatívne riešenie sporu
pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom.5. Na pojednávanie dňa 19.06.2018 sa dostavila žalobkyňa. Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa na
pojednávanie nedostavili, z pojednávania ich ospravedlnil právny zástupca žalovaného, ktorý zároveň
požiadal o rozhodnutie bez jeho prítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, splátkovým kalendárom, oznámením veriteľa o
schválení úveru, žiadosťou o poskytnutie úveru, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, žiadosťou
o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy, fotokópiou mzdového listu, žiadosťou o
poskytnutie úveru, zmluvnými dojednaniami, dohodou o zrážkach, ostatným obsahom spisu a zistil tento

skutkový stav veci:

7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného predtým, ako uzavrela túto zmluvu, ktorá sa
týka tohto konania, mala už úver a na základe toho ju sms-správou žalovaný oslovil, že mám nárok
na poskytnutie ďalšieho úveru v prípade, že predchádzajúci úver bude uhradený. Po uhradení prvého
úveru preto bol žalobkyni ponúknutý zo strany žalovaného ďalší úver. Bolo to v roku 2015. Zástupca

žalovaného žalobkyňu na základe toho telefonicky oslovil, a keď mu táto povedala, že súhlasí s úverom,
žalovaný jej oznámil, že jej pripraví zmluvu na základe údajov žalobkyne z predchádzajúcej zmluvy.
Žalobkyňa zmluvu podpisovala u obchodného zástupcu žalovaného, u neho v byte. Keď žalobkyňa prišla
na podpis tejto zmluvy, zástupca žalovaného už mal listiny pripravené. Predtým keď jednala o sume, akú
jej môžu žalovaný poskytnúť, tak mu uviedla, že by chcela čo najvyššiu sumu, úver bol preto pripravený

na sumu okolo 1.000,- eur. Žalobkyňa podpisovala listiny tak, ako jej boli predkladané, listiny podľa
svojich slov nečítala pred podpisom, nakoľko obchodnému zástupcovi žalovaného dôverovala. Pred
podpisom zmluvy žalobkyni obchodný zástupca žalovaného povedal aká bude splátka, nevedela však
uviesť, aká výška splátky to mala byť. V tom čase bola žalobkyňa zamestnaná na ZŠ v P. v školskej
jedálni. Príjem mala okolo 400,- eur. Žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá toho, že by podpisovala

dohodu o zrážkach zo mzdy a ani sa nerozprávala zo zástupcom žalovaného o nejakej dohode o
zrážkach zo mzdy. Pri podpisovaní listín, obchodný zástupca žalovaného neoboznamoval žalobkyňu s
úrokom z tejto pôžičky. Nehovorili jej taktiež ani o poplatku za poskytnutie pôžičky. Až po podpísaní
listín bolo žalobkyni telefonicky oznámené zástupcom žalovaného, že jej bol poskytnutí úver. Žalobkyňa
si nebola istá či podpísala zo žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa svojich tvrdení, bola vtedy

v ťažkom období, nakoľko potrebovala finančné prostriedky. Žalobkyni už splátkový kalendár nebol
doručený, nebolo jej doručené ani písomné oznámenie o schválení úveru. Žalobkyňa však vedela koľko
má uhrádzať na splátkach, a to zo žiadosti o poskytnutie úveru, splátky splácala prevodom z jej účtu
na účet žalovaného. Žalovaný jej poslal na účet finančné prostriedky z poskytnutého úveru, podľa toho,
koľko bolo uvedené v žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa na základe tohto poskytnutého úveru

uhradila asi 5 splátok a potom už nemohla splátky uhrádzať, nakoľko jej syn stratil zamestnanie a
žalobkyňa bola ručiteľom na hypotéku jej syna, z účtu žalobkyne potom strhávali splátky hypotéky za
syna. Žalobkyňa na záver uviedla, že s dohodou o zrážkach zo mzdy pri uzatváraní toho úveru by
nesúhlasila ak by o tejto dohode vedela.

8. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril s žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 29.07.2015 zmluvu o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,ktorejsúčasťousúZmluvnédojednaniaZmluvyorevolvingovom
úvere (ďalej len „zmluva“). Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úverový limit vo
výške 1.020 eur, takáto suma je uvedená v samotnej zmluve. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku
31,96 eur, počet splátok 42, RPMN za úver 25,23 %, celková čiastka na splatenie dlžníkom v sume

1444,32 eur.

9. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril s žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 29.07.2015 aj
rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva je predtlačeným formulárom, do ktorého
sa vpisovali len údaje osoby zastupujúcej žalovaného, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, dátum

narodenia, bydlisko). Ostatné ustanovenia zmluvy boli konštantné bez možnosti voľby dlžníka prejaviť
s nimi nesúhlas či možnosť individuálne ich upraviť.

10. Z obsahu oznámenia žalovaného o schválení úveru dlžníkovi z 29.07.2015 súd zistil, že predmetné
oznámenie je podpísané len žalovaným.

11. Z obsahu čl. 8, bod 8.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že súčasťou
tejto predtlačenej formy a jednoliateho textu je uvedený záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnúpokutu 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Presne je obsah zmluvného dojednania uvedený
vo výroku II. tohto rozsudku.

12. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) z 29.07.2015 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo
mzdy“) uzatvorenej k zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX medzi stranami sporu mal súd
preukázané, že celá dohoda je urobená formou predtlačeného formulára, pričom sa do nej dopisovali
len údaje: osoba zastupujúca žalovaného, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo,
číslo zmluvy o úvere, suma na uhradenie zo strany dlžníka, výška mesačnej splátky na zrážanie zo

mzdy zamestnávateľom dlžníka, dátum, podpisy). Samotná dohoda je písaná veľmi malým, len ťažko
voľným okom čitateľným písmom. V dohode nie je uvedený zamestnávateľ dlžníka.

13. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto
zmluvné dojednania, nie sú podpísané obomi stanami, predstavujú formulárové tlačivo žalovaného.

14. Z listu označeného ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 11.03.2016 mal súd
preukázané, že žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne - Základná škola P., aby na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy. V žiadosti je uvedené, že veriteľ sa domáha uspokojenia
neuhradenejsplatnejvsume2.003,64eurkudňu11.03.2016,zároveňuviedolvýškupôvodnejmesačnej

splátky 55,64 eur. Z listín žalobkyne mal súd preukázané, že jej zamestnávateľom bol v roku 2016 :
Základná škola P..

15. Z obsahu výplatných pások žalobkyne mal súd preukázané, že jej boli zrealizované zrážky zo mzdy.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

18. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.25. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

26. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

27.Podľa§137písmenoc)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),žaloboumožnopožadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ

nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo
dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných
podmienkach.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

30. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia

vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej
výhody.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa
ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

34. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,

ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

38. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

39. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať,
že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského
právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o

synonymické pojmy.

42. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi.

43. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

44. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom,ktorýjenajčastejšiepredávajúci,zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na
konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Nie sú žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej)
zmluvy. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka).

46. Pri posudzovaní žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu súd vychádzal z toho, že žalobkyňa
má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva

proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde.

47. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti.Súdsanajskôrvyporiadalstým,čimedzižalobkyňou akodlžníkomažalovanouakoveriteľombol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s
fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnostiažalobkyňaakospotrebiteľ,ktoránemápostaveniepodnikateľa,

a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k
zmluve. Spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva
dňa 29.07.2015. Text zmlúv (zmluvy o revolvingovom úvere, spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy aj
dohody o zrážkach zo mzdy) boli vopred pripravené, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym

podstatným spôsobom zasahovať do ich obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

48. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobkyni ako dlžníčke bol úver poskytnutý jednorázovo
a nevyužila revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avša
nie zmluvu revolvingovú.

49. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o
splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod.
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa

ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou
je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

50. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady
zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy
SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého

jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako
neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach
formuloval.

51. Ide tu o právo žalobkyne vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri
ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom
neovplyvňovala a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky,
ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES,
90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane
vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne
ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť

postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

52. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu o úvere podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov
z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

53. Súd aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Súd posudzoval zároveň pojem „značnej nerovnováhy“ s cieľom posúdiť,
či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie
než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( rozhodnutie Súdneho dvora
vo veci Aziz/9/). Slovenský zákonodarca vymedzil v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jednak

všeobecné kritéria posudzovania neprijateľnosti klauzuly vo forme generálnej klauzuly, ale v § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka normoval taktiež osobitný zoznam, demonštratívny výpočet určitých klauzúl,
ktoré majú byť považované za neprijateľné. Vzhľadom na zákonné vyjadrenie ide o čierny zoznam
klauzúl, a preto nie je v prípadoch klauzúl uvedených v demonštratívnom výpočte potrebné skúmať ešteaj predpoklady generálnej klauzuly. Klauzuly uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa považujú
za neprijateľné a teda za absolútne neplatné. Z týchto dôvodov súd skúmal, či zmluvné podmienky,
ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal obsahujú niektorú z klauzúl z § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka.

54. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti možno za dobré mravy považovať súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované
aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi

zásadami demokratickej spoločnosti. Znenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám
s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo
právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy so širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti.
Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými
mravmi, zákon výslovnej neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené

podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ust. § 39 Občianskeho zákonníka
je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce
okolnosti.

55. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje

len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú

účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

56. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.020 Eur v bode IV. Dohody o
zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá

vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo
výške 1.020 eur).

57. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).

Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené
ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť
bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.

58. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti
dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy ( a následne aj o ich počte ). Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací
prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o

následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

59. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiachv neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

60. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne uplatnil svoje právo a
požiadalzamestnávateľažalobkyneorealizáciuzrážokzomzdy.Súdmalpreukázané,žezamestnávateľ

žalobkyni reálne vykonával zrážky zo mzdy pre žalovaného až do právoplatnosti uznesenia, ktorým
bolo nariadené žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach. Bez určenia neplatnosti dohody by
právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na
disponovanie so svojou mzdou. Na základe týchto všetkých skutočností súd určil neplatnosť predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy.

61. Súd sa osobitne vyporiadal s zmluvnou podmienkou uvedenou v článku 8. SANKCIE, bod 8.1 zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2015 . Z obsahu predmetného bodu vyplýva, že
ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške.
Súd tento text hodnotí ako predtlačený vopred nafabrikovaný text bez možnosti, aby mohol do textu,
konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by

mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Z obsahu textu bodu 8.1. súdu vyplýva,
že žalobkyňa ako spotrebiteľka sa na tvorbe tejto podmienky nepodieľala, len sa podriadila tejto úprave.
Súd dospel k záveru, že výšky zmluvnej pokuty bola direktívne nariadená, bez ohľadu na jej výšku, teda
nebola individuálne dohodnutá, čo spôsobuje aj neplatnosť tohto čl. 8, bod. 8.1. a preto súd i v tejto
časti žalobe vyhovel.

62. Z obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere mal súd ďalej preukázané, že zmluvné strany si pri
poskytnutom úvere ( úverovom limite) 1.020 eur dohodli dobu splácania 42 mesiacov, výšku mesačnej
splátky (vrátane úrokov) vo výške 31,96 eur. Predmetná mesačná splátka nebola presne vymedzená
v tom smere, aká časť z toho predstavuje istinu, úroky, poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Práve absencia tohto vymedzenia spôsobila v zmysle § 11
ods. 1, 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že na zmluvu o revolvingovom
úvere treba obligatórne prihliadať, ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd tiež
vyhovel žalobe žalobkyne.

63. Súd sa oboznámil s obsahom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy z 29.07.2015. Súd má za
to, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané. Zmluva bola predložená
žalobkyni na podpísanie v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere, pritom sa v nej
len doplnili údaje žalobkyne, číslo zmluvy a dátum jej uzatvorenia. Súd vychádzal z toho, že za
individuálne dojednanú podmienku sa nepovažuje taká, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná

v rámci typovej zmluvy a spotrebiteľ jej obsah nemôže meniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom musí byť výsledkom vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný nepreukázal, že by osobitne
individuálne spotrebiteľovi vysvetlil inštitút rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského konania a preto i
obrana žalovaného, že v zmluve je uvedené, že uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere nie je podstatné. V tomto súd vidí neprijateľnosť a to zároveň robí

rozhodcovskú zmluvu za neplatnú.

64. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione
C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka
konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym

zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu
nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl.
6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou
podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu

postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane
zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky
predkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýibapozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.65. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

67. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni v konaní priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zamietnutie žaloby v časti neurčenia Dohody o zrážkach
zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil za neúspech len v nepatrnej časti, ktorý
neovplyvnil percentuálne vyobrazene úspechu žalobkyne. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

68. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd
žalobe žalobkyne vyhovel v rozsahu 100 %, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 298,50 eur (3x 99,50 eur), nakoľko
žalobkyňa sa domáhala neplatnosti celkovo 3 zmlúv - Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.07.2015;

neplatnosti článku 8 bod 8.4 zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500124794 zo dňa 29.07.2015 a
spotrebiteľskej Rozhodcovskej zmluvy č. 8500124794 zo dňa 29.07.2015 (podľa položky 1 písm. b)
citovaného zákona).

69. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).