Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220667
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117220667.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomBujňákom,vprávnejvecižalobcuPrimabankaSlovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I.. I. J., T.. XX.X.XXXX, H.
D. XXX, XXX XX D., B. G., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla
Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026 o zaplatenie 4.111,59 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Povoľuje žalovanej splácať sumu 1 096,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1 487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy 1 387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018,
zo sumy 1 262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo sumy 1 138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018,
zo sumy 1 096,88 eura od 22.6.2018 v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy

do 30. Dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým , že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 29,68%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.9.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na

zaplatenie sumy 4.111,59 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 3.1.2014
uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 97674 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Bonita žalovanej bola overená v súlade s
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 20.12.2023. Po
vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca, na základe
výzvy na predčasne splatenie úveru, rozhodol o predčasnej splatnosti dňa 24.7.2017 a to po zaslaní

upozornenianaomeškanieamožnosťpredčasnéhozosplatneniadruhouupomienkouzodňa22.5.2017.
Pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.402,78 eura a pozostávala z istiny vo výške
4.111,59 eura, úrokov vo výške 228,96 eura (do zosplatnenia), úrokov z omeškania vo výške 2,23 eura
(do zosplatnenia), poplatkov vo výške 60,- eur, ktoré si neuplatňuje a poplatkov za poistenie schopnosti
splácať úver vo výške 0,- eura. Po zosplatnení žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Žalobca si zároveň
uplatnil úrok z omeškania a zmluvný úrok z nezaplatenej istiny, na ktorý podľa jeho názoru má nárok
do vrátenia peňažnej istiny.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe namietala, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Taktiež
namietala nárok žalobcu na úrok po zosplatnení.

3. Žalobca v replike uviedol, že adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť bola uvedená v úverovej zmluve ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach
banky a tiež v obchodných podmienkach pre úvery občanov. Tvrdenie žalovanej je preto v tomto smere
nepravdivé. K rozčleneniu splátky na jednotlivé zložky dlhu uviedol, že aktuálne znenie zákona č.
129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na

jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosťami. Z uvedeného dôvodu aktuálne
znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Ďalej uviedol, že Slovenská republika
v rámci písomného vyjadrenia ku konaniu k Smernici 2008/48/ES listom z 11.5.2015 značka 00260/
Os/2015/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné
úroky a poplatky. Žalobca má za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľných úverov je

informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento
cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom,
čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení
Zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných
zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES a neobstojí ani v zmysle aktuálnej

judikatúry. Poukázal na rozsudok v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - Ochrana spotrebiteľa
Spotrebiteľský úver - čl. 1, č.l. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22. ods. 1 a čl. 23 - VEC C-42/15 v
časti Náležitosti, ktoré sa majú uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných
informácií - Proporcionalita, v ktorom Súdny dvor rozhodol - v časti dotýkajúcej sa aj predmetu tohto
odvolania - takto: Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle; že nie

je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle,
že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie

tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, (LEN) pokiaľ ide

o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Taktiež poukázal na stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska
z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej. K nároku na zmluvný úrok po zosolatnení uviedol, že
Vychádzajúc z ustanovenia§ 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len

poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť
od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v
omeškaní.Úrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvomeškaniedlžníka,ktoréjeskutočnosťou,ktorá
zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája
s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie §
16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne
alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len
za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Poukázal na komentár

IURA EDITION k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého: „Z podstaty úroku ako ceny za používanie
peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru.
V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť
ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť
úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne." „Pri úverovej zmluve Ide nepochybne o plnenie peňažného

záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako
aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do
omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako
aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že po omeškaní s vrátením peňažných prostriedkovmá veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku
z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme,
rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie

oboch inštitútov v konkrétnom prípade." Ďalej poukázal na Návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal
meniť a dopĺňať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov obsahoval pod č. 5. ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce
doplnenie Občianskeho zákonníka: V § 53 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565". Takto navrhované

zneniebolobližšievysvetlenévdôvodovejspráve:„Vsúvislostisúpravourežimustratyvýhodysplátoksa
zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu
a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú
veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo
pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude

môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluvy ešte trvať
bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po
jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška
dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru".

4. Žalovaná v replike poukázala na aktuálny rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 9Co/278/2017
zo dňa 23.01.2018, kde súd skonštatoval: „...Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda
od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a

splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov... V

danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však
neznamená,žesamábezďalšiehoautomatickyuplatniťpredvnútroštátnymprávomSmernica.Vtaktom
prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy
účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore
medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne

ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. ...V prípadoch, kedy súdy Slovenskej
republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto
dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ...Odvolací súd je preto

názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ K
zmluvnému úroku po zosplatnení poukázala rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/25/2017 zo

dňa 19.12.2017, v ktorom konaní bol žalobca účastníkom. Súd v danom rozsudku o.i. skonštatoval : „...
Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že
možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnutéúroky.Odzačiatkusaprirodzenesledujúúrokynadohodnutúdobu,ktorejkonieczavršujetzv.

splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo
splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je
ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach
o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§ 657,658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon

priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné
nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia).
Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky zporušenia práva.... Sotva by sa dalo veriť, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie
zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie alebo že by
s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak od každého veriteľa konajúceho s odbornou

starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úverovú službu zjednáva na úverové obdobie na dobu trvania
úverovej služby do splatnosti pohľadávky. Preto práve úroky za úver do splatnosti úveru vyjadrujú cenu
úveru a sú teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľné od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa.
Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti
riešia krízu spojenú s omeškaním... Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili

v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v
zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním
spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.. Zmena záväzku logicky
prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa
a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako

uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to
veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím
jednostranným adresovaným právnym úkonom... Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a

stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento
stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,

nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok, iný stav je však príznačný

pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo

vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty
nárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovodspotrebiteľazaobdobiepozosplatnení.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal

stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto

by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

4. Žalobca v duplike poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 č.k. 3 Cdo
146/2017, ktorým Najvyšší súd SR považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v

zmluve za prípustné a dôvodné. Uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákonač. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených v uznesení, predmetné ustanovenie
je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné

ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.5.2018 uviedla, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11. 05.
2017 sp. zn. 5Co/59/2017.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.5.2018 uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN
v zmluve uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky,
termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum
zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický
výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať,

ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť,
čo banka, ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus
alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť
zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a máme zato,
že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Prešove č. k. 14Co/26/2017 zo dňa 27.3.2018, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené
a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd považoval záver súdu prvého stupňa o absencii uvedenia
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov za nedostatočne
preskúmateľné,nakoľkozmluvaobsahujeajúdajoRPMNalenvšeobecnýodkaznato,akýmspôsobom
sa vyčísľuje RPMN, je v tomto smere pre záver o nepreskúmateľnosti či nezrozumiteľnosti tejto zmluvy

nepostačujúci.

7. Žalobca podaním zo dňa 22.6.2018 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu
toho, že žalovaná dňa 22.11.2017 uhradila sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura a dňa
10.5.2018 sumu 124,56 eura.

8. Podaním zo dňa 12.7.2018 žalovaná uviedla, že dňa 09.05.2018 uhradila 124,56 eura a dňa
21.06.2018 sumu 41,52 eura. Ďalej požiadala o splácanie dlžnej sumy v splátkach, pretože jej mesačný
príjem za polovičný invalidný dôchodok je 206,70 eura a príjem z dohody o pracovnej činnosti je 50,79
eura, manželov príjem je 440,- eura a prídavky za jedno školopovinné dieťa 23.68 eura, spolu príjem

721,17 eura. Má výdavky: plyn, elektrina, voda, RTVS. tel.stanice - 163,- eur, hypotéka slsp na rod. dom
- 639,74 eura mesačne, prvá oddlžovania - 210,- eur mesačne, consumer holding dve splátky po 50,-
eur mesačne a 30,- eur mesačné - spolu 80,- eur, cetelem karta - splátky 68,- eur mesačne, výdavky
spolu - 1160, 74 eura..

9.OkresnýsúdPrešovrozsudkomzodňa23.júla2018,č.k.20Csp/219/2017-131, konanieozaplatenie
348,86 eura s prísl. zastavil. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.096,88 eura spolu s úrokom
zomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.487,26euraod25.07.2017do22.11.2017,zosumy1.387,52
eura od 23.11.2017 do 25.01.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.01.2018 do 10.05.2018, zo sumy
1.138,40 eura od 11.05.2018 do 21.06.2018, zo sumy 1.096,88 eura od 22.06.2018 do zaplatenia a to

všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 30. dňa v mesiaci počínajúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku a výroku o povolení
splátok odvolanie žalobca. Namietal že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu
k náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, žežalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, z ktorého žalovaná časť finančných prostriedkov
vo výške 250,- eur použila na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v
deň jeho poskytnutia v zmysle čl. 1.2 zmluvy a bodu 3.5 obchodných podmienok pre úvery občanom.

Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia, bola v zmluve,
ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poskytnutie
úveru bol v čase uzatvorenia zmluvy riadne vymedzený v článku 1 ods. 1, 2, ako aj v sadzobníku s
ktorým bola žalovaná riadne oboznámená a vyjadrila s ním súhlas. Vyjadrenie splátky vo výške 83,66
eura považoval za zrozumiteľne jasné s tým, že uviedol, že vynásobením počtu splátok a ich výšky

a pripočítaním poplatku za poskytnutie úveru 250,- eur je možné dospieť k celkovej čiastke, ktorú má
žalovaná zaplatiť zo zmluvy, a to 10.289,20 eura. Vo vzťahu k náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že hoci žalobca
v zmluve neuviedol, že ide o adresu na ktorej môže podať spotrebiteľ sťažnosť alebo reklamáciu,
uvedené vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a
vyžadovať uvedenie v zmluve by bol zbytočný formalizmus, nakoľko spotrebiteľ má k dispozícií adresu

žalobcu na ktorej ho môže kontaktovať a teda zámer zákonodarcu, aby spotrebiteľ vedel kam sa má
obrátiť na predajcu bol naplnený. Poukázal na eurokonformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
je podľa dôvodovej správy úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48
ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102 EHS, ktorá
v čl. 10 ods. 2 nepožaduje uvedenie adresy, ale iba totožnosť a geografické adresy zmluvných strán

prípadne i totožnosť a geografickú adresu zúčastneného sprostredkovateľa úveru. Ďalej poukázal na
rozhodovaciupraxinýchvšeobecnýchsúdovvobdobnejveci.Vovzťahukpovoleniuplniťdlhvsplátkach
uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci týkajúci sa samotných okolností na
strane žalovanej. Na určenie dlhšej lehoty na plnenie podľa názoru žalobcu, nebola splnená podmienka.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výraznejšie zvýhodňovať jednu zo strán na úkor

druhej.Priznanímsplátokvovýške50,-eursúdpriznalžalovanejsplácaťúvervomnohonižšejsumenež
v akej bola povinná úver splácať, t.j. vo výške splátky 83,66 eura. Podľa názoru žalobcu, takýto postup
t.j. výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou
ochranou porušených práv zakotvenou v Civilnom sporovom poriadku. Ďalej poukázal na rozhodovaciu
prax všeobecných súdov v obdobných veciach s tým, že navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe

v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19. marca 2019, č.k. 4Co/152/2018 - 186 zrušil rozsudok
v spojení s opravným uznesením č.k. 20Csp/219/2017-188 zo dňa 16.1.2019 v zamietavom výroku,
vo výroku o lehote na plnenie a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu
k zamietavému výroku súd prvej inštancie uviedol len odôvodnenie vyplývajúce z bodu 33, ktoré sa
týka špecifikácie priznanej istiny. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zamietavom výroku
nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo súd prvej inštancie zamietavý výrok vôbec
neodôvodnil. Napadnuté rozhodnutie - jeho odôvodnenie odvolací súd považoval za nepreskúmateľné.

Zadôvodnúpovažovalodvolacísúduplatnenúnámietkuvovzťahukstanoveniudlhšejlehotynaplnenie.
Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti žalovanej o
poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3, 4 CSP vychádzal len zo stanoviska
žalovanej a ňou predložených listinných dôkazov. Žalobcovi nebolo umožnené k žiadosti žalovanej o
povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach vyjadriť sa. Lehota na plnenie vyplývajúca z ust. § 232

ods. 3 CSP je 3 dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, pričom kratšia lehota
prípustná nie je. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolnosti danej veci. Odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatnených nárokov z titulu úroku vo výške 228,96 eura,
úroku z omeškania vo výške 2,23 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59
eura od 25.07.2017 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených

úrokov 228,96 eura od 25.07.2017 do zaplatenia podľa žalobného návrhu (v spise na č.l. 4) s tým, že
je potrebné zohľadniť, že došlo k zosplatneniu pohľadávky, je právoplatne rozhodnuté o tom, že úver je
bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň je potrebné umožniť sa žalobcovi vyjadriť k žiadosti žalovanej o
povolenie splácať priznanú istinu vo výške 1.096,88 eura s prísl. v splátkach, následne náležite posúdiť
aj skúmanie majetkových a sociálnych pomerov samotným žalobcom pred uzavretím zmluvy, vzhľadom

na výšku dojednanej splátky z titulu poskytnutého úveru vo výške 83,66 eura. Následne rozhodnutie vo
veci samej je potrebné náležite odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2
CSP tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.12. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi a to Úverovou zmluvou na č.l. 6-7, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko a.s. účinnosť od 1.2.2014 na č.l. 8-22, Opakovaným
upozornením na č.l. 23, Výzvou na predčasné splatenie úveru na č.l. 24, Všeobecnými obchodnými

podmienkami Prima banka účinnosť od 1.8.2017 na č.l. 25-36, Sadzobníkom poplatkov na č.l. 37,
Prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia na č.l. 38-39, Prehľadom splácania po predčasnom
zosplatnení na č.l. 40, Stavom omeškaných splátok na úvere na č.l. 41, Vyjadrením žalovanej na č.l.
51-52, Vyjadrením žalobcu na č.l. 55-61, Vyjadrením žalovanej na č.l. 65-66, Vyjadrením žalobcu na
č.l. 69, Rozsudkom na č.l. 71-76, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na č.l. 77-82, Vyjadrením

žalovanej na č.l. 84-85, Vyjadrením žalobcu na č.l. 90, Uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l.
92-97, Vyjadrením žalobcu a čiastočným späťvzatím na č.l. 99, listinou - Úver poskytnúť na č.l. 101-102,
Výpisom z účtu na č.l. 103-106, Reportom na č.l. 107-113, Ospravedlnením neúčasti na pojednávaní na
č.l. 115, Výpisom z účtu na č.l. 116, Detailom platby na č.l. 117, Výplatnou páskou na č.l. 118, Výpisom z
platieb na č.l. 119, Výpisom z osobného účtu na č.l. 120, Výpisom z účtu na č.l. 121, Platobnými dokladmi
na č.l. 122, Odvolaním žalobcu na č.l. 138-141, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici na č.l.

143-146, Rozsudkom Krajského súdu v Trnave na č.l. 148-154, Rozsudkom Krajského súdu v Trnave
na č.l. 155-158, Uznesením Krajského súdu v Nitre na č.l. 159-161, Uznesením Krajského súdu v Nitre
na č.l. 162-165, uznesením Najvyššieho súdu na č.l. 166-171, Vyjadrením žalovanej na č.l. 177-181,
Vyjadrením žalobcu na č.l. 201, Vyjadrením žalovanej na č.l. 205, Poštovým poukazom na č.l. 207,
Výpisom z účtu na č.l. 208-209, Výplatným lístkom na č.l. 210-211, Výpisom z úveru na č.l. 212-213, e-

mailom na č.l. 214, Výpisom z účtu na č.l. 215, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č.l. 216, Vyjadrením
žalobcu na č.l. 218, Výpisom z účtu od 1.1.2019 do 11.7.2019 a zistil tento skutkový stav:

12. Strany konania uzatvorili dňa 3.1.2014 úverovú zmluvu č. 0000000000097674, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120

mesačných splátkach po 83,66 eura. V zmluve si strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške
250,- eur a ročnú úrokovú sadzba vo výške 15,9%. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola
vo výške 19,03% a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,35%. Konečná splatnosť úveru bola dňa
20.12.2023.

13. Listom zo dňa 24.7.2017 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná bola vyzvaná na
zaplatenie sumy 4.402,78 eura do 3.8.2017.

14. Podľa prehľadu splácania žalovaná uhradila celkovú sumu 3.262,74 eura. Podľa vyjadrenia zo dňa
22.6.2018 žalovaná po zosplatnení uhradila dňa 22.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu

124,56 eura a dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura..

15. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 3.1.2014 bola žalovanej vyplatená suma 4.750,- eur.

16. Z výpisu z účtu (č.l. 116) vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 21.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa

25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 9.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v ZoSÚ. Tento zákon v § 1 ods. 2
definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1,2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí

obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

27. Po zrušení rozsudku zo dňa 23. júla 2018, č.k. 20Csp/219/2017 - 131, predmetom konania zostalo
rozhodnúť o zaplatenie istiny vo výške 2.665,85 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, úroku vo
výške 228,96 eura, úroku vo výške 15,90% ročne z istiny vo výške 4.111,59 eura od 25.7.2017 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017

do zaplatenia.28. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.

29.Právnyvzťahstránsúdposúdilpodľanoriemspotrebiteľskéhopráva,atopodľaosobitnéhoprávneho
predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného
právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany konania uzatvorili dňa 3.1.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu súd ex offo podrobil kontrole,
či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Po
preskúmaní predmetnej Zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej výške úveru
podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a v zmluve je nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor
EÚ v rozsudku C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil

výklad celkovej výške úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod
I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná na základe zmluvy o úvere reálne čerpala sumu 4.750,- eur

(úver znížený o poplatok za poskytnutie úveru 250,- eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, pričom
v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o
celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom
dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa,
keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Rovnaký názor zaujal aj odvolací súd v bode 8

zrušujúceho uznesenia, pričom súd je týmto názorom viazaný v zmysle § 391 CSP.

31. Podľa zrušujúceho uznesenia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať
dôvodnosťou uplatnených nárokov z titulu úroku vo výške 228,96 eura, úroku z omeškania vo výške 2,23
eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.07.2017 do zaplatenia,

ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.07.2017 do
zaplatenia. Odvolacím súdom však bol zrušený celý zamietajúci výrok, a preto sa súd opätovne zaoberal
aj istinou vo výške 2.665,85 eura.

32. Pokiaľ ide o istinu vo výške 2.665,85 eura, tak ako už súd vyššie uviedol v bode 30, poskytnutý úver

pokladá za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaná by mala žalobcovi
vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bola
vyplatená suma 4.750,- eur, pričom do zosplatnenia uhradila sumu 3.262,74 eura, po zosplatnení dňa
22.11.2017 sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa
21.6.2018 sumu 41,52 eura (táto úhrada vyplýva z predloženého výpisu z účtu, podľa ktorého žalovaná

poukázala uvedenú sumu na rovnaký účet ako predchádzajúce úhrady, pri ktorých bolo nesporné, že
sa jedná o úhrady na úver. Zároveň platba obsahuje rovnaký variabilný symbol a špeciálny symbol).
Žalovaná teda uhradila celkovo sumu 3.653,12 eura. Keďže rozsudkom zo dňa 23. júla 2018, č.k.
20Csp/219/2017 - 131 bola žalobcovi právoplatne priznaná suma 1.096,88 eura a žalovaná poukázala
úhrady v celkovej výške 3.653,12 eura, čo spolu predstavuje sumu 4.750,- eur, t.j. celú poskytnutú sumu,

súd žalobu vo zvyšnej časti istiny zamietol.

33. Pokiaľ ide o úroky vo výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59
eura od 25.07.2017 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov
228,96 eura od 25.07.2017 do zaplatenia tak v bode 30 rozsudku, súd úver posúdil za bezúročný a

bez poplatkov a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov. Ak žalobca nemá nárok na úroky tak
žalovaná sa ani nemohla dostať do omeškania so zaplatením úrokov, a preto nárok v časti úrokov vo
výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.07.2017
do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od
25.07.2017 do zaplatenia, nie je dôvodný, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

34. Súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania vo výške 2,23 eura, keďže žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť tohto nároku pokiaľ ide o výšku. Z predložených listinných dokladov nie je zrejme ako žalobca
k sume 2,23 eura dospel, od kedy omeškanie žalovanej počítal a z akej sumy. Súd musí mať nárokpri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný tak, aby mohol v rámci rozhodovacej
činnosti zároveň prekontrolovať celkovú nároku. Vychádzajúc však zo záveru o bezúročnosti a bez
poplatkovosti úveru, tak žalovaná sa do omeškania mohla dostať iba v časti istiny. Nakoľko žalobca v

konaní nepredložil amortizačnú tabuľky, podľa ktorej by súd mohol posúdiť či žalovaná bola v omeškaní
so splácaním istiny, nebolo možné preskúmať výšku úroku z omeškania.

35. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z istiny prevyšujúcej priznaný nárok rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 23. júla 2018, č.k. 20Csp/219/2017 - 131, tak ani v tejto časti nie je žaloba dôvodná.

Súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že došlo k zosplatneniu pohľadávky dňa 24.7.2017,
t.j. nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania. Ku dňu zosplatnenia predstavovala istina sumu
1.487,26 eura. Dňa 22.11.2017 uhradila žalovaná sumu 99,74 eura, dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura,
dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura. Tieto úhrady boli započítané
na istinu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23. júla 2018, č.k. 20Csp/219/2017 - 131 bol
právoplatne priznaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do

22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1262,96 eura od 26.1.2018
do 10.5.2018, zo sumy 1138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018, zo sumy 1096,88 eura od 22.6.2018 do
zaplatenia, čo zodpovedá vyššie uvedeným úhradám, a preto nárok na úrok z omeškania v prevyšujúcej
časti nie je dôvodný.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral žalobu späť
v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu toho, že žalovaná uhradila predmetnú sumu po podaní

žaloby,apretožalovanávtejtočastizavinilazastaveniekonaniaažalobcabolúspešnývčastizaplatenia
1.096,88 eura zo sumy 3.762,73 eura. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 35,16% a žalovaná vo
zvyšných 64,84%. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je 29,68%. Súd nezistil žiadny
dôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýbyžalovanejnáhradutrovkonanianepriznal.Ovýškenáhrady
trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením

37. Podľa § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

38. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej
a jej rodiny, súd jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

39. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach
nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti, ktorá má v predmete
svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorej

pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Súd zastáva názor, že slabšia strana,
ktoroužalovanáakospotrebiteľkanesporneje,sizaslúžiochranu,keďsaobjektívneocitlavtakejsituácii,
že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Povolenie
splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej (Žalovaná žije so svojím manželom
I. J. a školopovinným synom T. J., príjem manžela je 401,14 eura, príjem žalovanej 287,95 eura +

invalidný dôchodok vo výške 212,10 eura, prídavok na dieťa 24,34 eura, celkový príjem domácnosti je vo
výške 925,53 eura. Celkové výdavky na chod domácnosti sú vo výške 1.168,34 eura (ŠFRB - 31,- eur,
hypotéka 608,74 eura, Inkaso 162,60 eura, splátka pre Prvú oddlžovaciu s.r.o. - 100,- eur, pohľadávka
Intrum Slovakia s..r.o. - 50 Eur, Pohľadávka Intrum Slovakia s.r.o. - 30,- eur, Cetelem Slovensko a.s. 68,-
eur Poistenie I. J. 79,- eur a poistenie I. J. 79,- eur)). Súd má za to, že splátka 50,- eur je primeraná

ako majetkovej situácii žalovanej tak aj výške priznanej sumy s tým, aby dlžná suma bola splatená v
primeranej dobe (cca 18 mesiacov, keďže už uhradila 200,- eur).40. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že priznaním splátok vo výške 50,- eur by súd priznal žalovanej
splácať úver takmer v dvojnásobne nižšej výške, než v akej mala hradiť úver v zmysle zmluvy (83,66
eura), súd uvádza, že výška splátky 83,66 eura by bola iba v prípade, ak by zmluva mala všetky zákonné

náležitosti. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a počte splátok 120, predstavuje výška
splátky sumu 39,58 eura.

41. Žalovaná spolu s ospravedlnením zo dňa 11.07.2019 predložila výpis z účtu podľa ktorého uhradila
150,- eur dňa 03.06.2019 a 50,- eur dňa 23.01.2019, ktoré neboli zohľadnené vo veci. K tomu súd

uvádza, že rozsudok zo dňa 23. júla 2018, č.k. 20Csp/219/2017 - 131 nadobudol vo výroku I. a II.
právoplatnosť (okrem možnosti splácať dlžnú sumu) dňa 18.9.2018, a preto nemohli byť uvedené úhrady
zohľadnené pri priznanej výške istiny a úroku z omeškania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).