Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116202647
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116202647.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ELECTRIK, s.r.o.,
so sídlom Mlynské nivy 54, 821 09 Bratislava, IČO: 35 843 063, zast. Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: Panorama Koliba, s.r.o., so
sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 775 380, zast. Šiška & Partners s. r. o., so sídlom Palisády

33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961 o zaplatenie 15.639,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/19/2016-150 zo dňa 19.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/19/2016-15 zo dňa
19.01.2018 m e n í vo výroku č. I. tak, že žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 72,56% a vo výroku č. II tak, že žalobcovi súd priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

Žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 08.02.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia 15.639,79 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2017 vzal žalobca
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 16.02.2016 bolo doručené stanovisko žalovaného o
započítaní pohľadávky vo výške 8.626,07 eur z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením
diela. Žalovaný dňa 16.02.206 zároveň uhradil istinu vo výške 2.144,22 eur priamo na účet žalobcu a dňa
05.05.2017 uhradil na účet žalobcu sumu 4.869,50 eur, pričom súčet vyššie uvedených súm predstavuje
sumu, ktorá je predmetom konania. Zároveň žalobca žiadal vrátenie zaplateného poplatku za podanie

žaloby v krátenej sume o 9,38 eur, teda vo výške 928,62 eur. V závere žalobca žiadal o uplatnenie trov
konania v plnej výške. Súd prvej inštancie zastavil konanie a nepriznal žiadnej strane sporu nárok na
náhradu trov konania uznesením č.k. 28Cb/19/2016-114 zo dňa 22.06.2017, voči ktorému sa odvolali
obe strany v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 1Cob/179/2017-147 zo dňa 30.11.2017 zrušil výrok o nároku na náhrade trov konania a vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie s poukazom na § 262 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) konštatoval, že žalobca súdne konanie zbytočne predlžoval, keď
neuznával nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi. Zo súdneho spisu mal súd
preukázané, že žalovaný si listom zo dňa 02.02.2016, doručeným žalobcovi dňa 03.02.2016, uplatnil
nárok na náhradu zmluvnej pokuty. Právny zástupca žalobcu v liste zo dňa 04.02.2016 označenom ako
„Odpoveď na výzvu súdu na úhradu zmluvnej pokuty“ uviedol, že zmluvnú pokutu neuznáva. Žalovaný

zaslal žalobcovi „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok“, v ktorom vysvetlil, prečo je zmluvná
pokuta dôvodná, a zároveň si pohľadávku zo zmluvnej pokuty započítal s pohľadávkou, ktorú malvoči nemu žalobca. Súd dospel k záveru, že nakoľko ihneď po úhrade sumy vo výške 2.144,22 eur a
započítaní nedošlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, žalobca svojím správaním, resp. nečinnosťou
neprimerane predlžoval konanie, pričom žalobca nakoniec platnosť započítania celkom zrejme uznal,

keďže sa naň odvolával aj v úplnom späťvzatí žaloby, ktoré urobil až po viac než roku od úkonu
započítania. Z uvedeného postupu žalobcu vznikla povinnosť žalovaného sa brániť, a teda mu vznikali
trovy konania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní odvolania žalobcu zo dňa 07.08.2017,
odvolania žalovaného zo dňa 09.08.2017 a následných vyjadreniach oboch strán k odvolaniu dospel
k názoru, že žalobca mohol pri dodržaní primeranej obozretnosti a včasnom späťvzatí žaloby zabrániť

vzniku trov konania. Nakoľko tak neurobil, žalovaný sa musel brániť voči nároku, ktorý bol už splatený,
teda žalobca svojím nehospodárnym nekonaním, resp. opomenutím konania zavinil vznik trov konania
žalovaného, preto súd prvej inštancie priznal úspech žalovanému. Záverom súd prvej inštancie ozrejmil,
že neobstojí obrana žalobcu o nemožnosti predvídania následného uhradenia súm žalovaným ako
dostatočnú obranu na oneskorené späťvzatie žaloby a fakt, že nastalo pochybenie na strane súdu pri
evidencii súdneho poplatku za podanú žalobu neobstojí ako obrana za neprimerané predlžovanie celého

konania, nakoľko súd uznesenie o zastavení konania č.k. 28Cb/19/2016-83 zo dňa 29.09.2016 zrušil na
základeodvolaniažalobcuzodňa17.10.2016,oktoromrozhodolsúduznesenímč.k.28Cb/19/2016-100
zo dňa 27.01.2017 a následne dňa 19.06.2017 podal žalobca na súd úplné späťvzatie žaloby, pričom
nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo odôvodnené podanie späťvzatia až
dňa 19.06.2017.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
pričom nepovažoval argumentáciu súdu prvej inštancie za správnu. Mal za to, že v späťvzatí dostatočne
preukázal, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko všetky úkony, t.j. započítanie

pohľadávky voči žalobcovi ako aj uhradenie istiny na účet žalobcu žalovaný uskutočnil, až po podaní
žaloby žalobcom. Ako žalobca ďalej ozrejmil, v čase keď k podaniu žaloby došlo, žiadna časť žalovanej
sumy uhradená nebola. V komunikácii pred podaním žaloby bol pritom žalovaný vyzvaný na zaplatenie v
dostatočnej lehote, pričom tak však neurobil. Žalovaný v čase pred podaním žaloby žiadal len zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorú vtedy žalobca neuznával. Po doručení vyjadrenia, keď došlo k započítaniu začal

žalobcapreskúmavaťoprávnenosťzmluvnejpokutyaposudzoval,čibolozapočítanieoprávnené.Keďže
zmluvná pokuta bola uložená za omeškanie s odstraňovaním vád po odovzdaní diela, ktoré žalobca
vykonával, nebolo zrejmé, či je táto zmluvná pokuta oprávnená, keďže judikatúra ani prax nemajú
jednoznačný názor na to, či je momentom odovzdania diela jeho odovzdanie potvrdené medzi stranami
alebo až odstránenie zistených vád. Zistenie, či je možné prípadný spor o neplatnosť započítania z

dôkazového hľadiska pred súdom ustať, zabrala žalobcovi podstatné množstvo času. Žalovaný svoje
vyjadrenie, ktoré bolo jeho jediným úkonom vo veci samej podal už dňa 25.04.2016, teda 2 mesiace
po oznámení započítania, teda v čase keď ešte zo strany žalobcu prebiehalo skúmanie oprávnenosti
započítania a taktiež k overeniu či k zvyšnej platbe skutočne došlo, alebo či nebola zo strany žalovaného
stornovaná. Preto v tomto prípade nie je žalobcovi možné vyčítať pochybenie voči zásade „vigilantibus,

iura scripta sunt“. Vo vzťahu ku kolaudačnej záruke žalobca dodal, že v čase podania žaloby už ku
kolaudácii predmetu diela došlo a bola teda splatná a riadila sa tak režimom opísaným vyššie. Žalobca
mal za to, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že odvolanie proti zastaveniu konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku bolo podávané z dôvodu pochybenia na strane súdu, ktorý nesprávne
priradil platbu súdneho poplatku za podanie žaloby a takéto pochybenie súdu nie je možné priradiť

žalobcovi. Záverom žalobca konštatoval, že nezavinil zastavenie konania a nie je mu možné ani vytýkať
nečinnosť, keďže žalobu vzal späť pred prvým úkonom vo veci samej, pričom možné skoršie nevzatie
späť bolo dôvodné. Žalobca zároveň uznal, že záručná zábezpeka v čase podania žaloby splatnou
nebola a preto žiadal trovy konania len v pomere splatných pohľadávok v čase podania žaloby, teda vo
výške 84%. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol a zmenil výroky

uznesenia tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84% a trovy odvolacieho
konania priznal žalobcovi v rozsahu 100%.

3. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v celom rozsahu vecne

správne.

4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.5. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256

CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania.

6. Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že na základe žaloby zo dňa 04.02.2016

sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia čiastky 15.639,79 eur s príslušenstvom. Písomným
podaním zo dňa 13.06.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 16.02.2016
žalovaný doručil stanovisko žalobcovi o započítaní pohľadávky vo výške 8.626,07 eur z titulu zmluvnej
pokuty za omeškanie so zhotovením diela, pričom zároveň žalovaný dňa 16.02.2016 uhradil istinu vo
výške 2.144,22 eur priamo na účet žalobcu a dňa 05.05.2017 uhradil na účet žalobcu sumu 4.869,50
eur. Súčet všetkých uvedených súm tak predstavuje sumu, ktorá je predmetom konania.

7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom konanie
zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho
konania s odôvodnením, že nakoľko žalobca zavinil zbytočné predlžovanie konania, čím vznikla
žalovanému povinnosť brániť sa, tým vznikli nehospodárnym konaním žalobcu žalovanému aj trovy

konania.

8. Ohľadom argumentácie žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, ktorým namietal postup súdu pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zastavenom konaní, odvolací súd konštatuje, že
náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1

CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že
konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá
zodpovednosťzazavinenietejstranysporu,ktoréhoprocesnýúkonmalzanásledokzastaveniekonania.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre zavinenie
žalovaného späť len v časti týkajúcej sa sumy 2.144, 22 eur, keďže len v tejto časti žalovaný po podaní
žaloby uhradil to, čo bolo jej predmetom. Pokiaľ ide o sumu 8.626,07 eur z titulu zmluvnej pokuty za
omeškanie so zhotovením diela, ktorú si žalovaný započítal voči žalobnému nároku listom zo dňa 16.2.
2016,priuvedenomúkonedochádzakzánikupohľadávkyvždyspätneatokokamihu,kedysavzájomne

započítateľné pohľadávky stretli. Je nesporné, že okamih stretu vzájomných pohľadávok strán sporu
nastal pred podaním žaloby, a teda pohľadávka žalobcu zanikla vo výške 8.626,07 eur pred podaním
žaloby, a z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný v tejto časti nezavinil zastavenie konania späťvzatím
žaloby žalobcom, keďže jeho záväzok bol uhradený pred podaním žaloby. Ohľadne sumy 4.869,50
eur, ktorej titulom bola záručná zábezpeka, tu i samotný žalobca uznal, že v čase podania žaloby, táto

nebola ešte splatná a preto jej zaplatenie až dňa 05.05.2017 žalovaným, nemohlo zakladať zavinenie
žalovaného voči žalobcovi.

10. V súlade s čl. 4 ods. 1 Základných princípoch CSP - analógia v procesnom práve „V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. zásada, podľa ktorej

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech
vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.“ (§ 255 CSP)

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval odvolací súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 72,56%, keďže bol žalovaný voči žalobcovi neúspešný len v sume 2.144,22 eur
(uvedenépredstavuječistýúspechžalovanéhovspore).Pokiaľideovýrokč.II.napadnutéhouznesenia,

v danom prípade bol v predchádzajúcom odvolacom konaní plne úspešný žalobca, keďže Krajský súd
v Bratislave svojim rozhodnutím č.k. 1Cob/179/2017-147 zo dňa 30.11.2017 vyhovel odvolaniu žalobcu
a zrušil napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu a vrátil vec konajúcemu súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie.12. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku č.
I. a II. v zmysle § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).