Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010147
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010147.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.01.2019 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Eva Dobrotová
v trestnej veci obžalovaného F. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. H., nar. XX.XX.XXXX I. H., trvale bytom X. XXX

j e v i n n ý ,

že
dňa 04.11.2017 v čase o 06.30 h v obci X., Q. H. pri rodinnom dome s popisným číslom XXX sa pokúsil
donútiť k súloži Z. H., J.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že keď táto išla von na toaletu za rodinný dom,
pristúpil k nej, chytil ju za vlasy a zhodil na zem, potom si na ňu ľahol, jednou rukou ju pridŕžal na zemi a
druhou rukou si rozopol nohavice a vytiahol penis, čomu sa Z. H. bránila tým, že ho od seba odtláčala a
kričala o pomoc, na čo ju on udrel rukou po tvári a vzápätí pribehla na miesto dcéra Z. H., ktorá na neho
začala kričať, čo využila Z. H. a zhodila ho zo seba, čím tým konaním Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X.

XXX spôsobil zranenie a to tržnú ranu na pere bez potreby lekárskeho ošetrenia,

pričom konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XX
L. O. XX.XX.XXXX odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 2,5 roka so zaradením do II. NVS,

t e d a

dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby násilím
donútil ženu k súloži, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods.1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody

v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Z. H., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXX škodu vo výške 7,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný F. H. sa na posledné hlavné pojednávanie nedostavil, termín hlavného pojednávania zobral
na vedomie dňa 26.09.2018, preto súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa § 252
ods. 2 Tr. poriadku. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018 uviedol, že sa cíti nevinný a k veci dodal, že

nie je pravdou, že by poškodená Z. H. išla von na toaletu za rodinný dom, resp. sa tam aspoň zdržiavala.
Nie je pravdou, že by k nej pristúpil, chytil ju za vlasy, zhodil na zem a potom si na ňu ľahol. Nie je
pravdou, že by ju jednou rukou pridržal na zemi, druhou rukou si rozopol nohavice a vytiahol penis.
Takisto nie je pravdou, že by sa poškodená mala voči ´jeho útoku brániť. Prvý krát prišiel do kontaktu
s Z. H. dňa 04.11.2017 na jeho dvore. Bolo to za tých okolností, že sa jeho neter - V. H. hádala s J. H.

- s jeho dcérou. Oni sa hádali vonku, on v tom čase ešte bol vo vnútri rodinného domu. V. H. hádzala
do nich kamene a to do J. H. ako aj do neho. Vonku bol aj F. H. - druh J. H.. obžalovaný prišiel ako
štvrtý v poradí, toto sa odohralo na dvore. Potom vyšla vonku jeho manželka - L. H. a syn M. H.. Ona
kričala na nich, prečo sa hádajú a prečo V. H. hádže kamene. Poškodená býva od neho približne do 30
metrov, počula krik, dobehla spolu s dcérou H. H. a chytila jeho manželku za vlasy. Potom, ako dobehla

H. H., tak chytila jeho dcéru J. a začali sa naťahovať. Obžalovaný do fyzického kontaktu s Z. H. neprišiel,
ani si nevšimol na Z. H. žiadne zranenia. Na otázku obhajcu, prečo to na neho Z. H. tvrdí, obžalovaný
odpovedal, že si to vysvetľuje tým, že jeho dcéra mala konflikt s V. H.. Z. H. vadilo, že druhom J. H.
je F. H.. Z. H. sa vyjadrila, že neurobí zle J. H. a ani jeho žene, ale že narobí zle jemu, že ho dá do
basy. Toto sa vyjadrila poškodená, ako sa hádali medzi sebou s dcérou J. H.. Na ďalšiu otázku obhajcu

prečo potom vypovedá proti nemu aj dcéra poškodenej H. H., obžalovaný odpovedal, že preto, lebo je
jej dcéra. Poukazuje aj na to, že poškodená uvádzala, že na nej ležal, zatiaľ čo dcéra hovorila, že na nej
sedel. Poškodená povedala aj to, že fajčil pri záchode, čo nie je pravdou, lebo je dlhodobý nefajčiar.

Aj napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej Z. H., ktorá vypovedala

zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 64-65, kde 28.11.2017 uviedla, že v deň skutku išla na WC,
ktoré majú za domom. Jedná sa o tzv. drevenú latrínu a tu stretla F. H., ktorý tam stál, pričom si myslí,
že už v tom čase onanoval, pretože to robí stále a už veľakrát ho takto videla. Ako išla na tento záchod
a chcela za sebou zavrieť dvere, tak ju odrazu rukou chytil za vlasy a druhou rukou ju začal obchytkávať
a snažil sa jej stiahnuť pyžamo, pričom ako ju tak držal za vlasy, tak ju hodil na zem, pričom spadla na

chrbát, čo využil a ľahol si na ňu. Pritom ako ležali podarilo sa mu stiahnuť si nohavice na stehná, pričom
jej nejako roztrhol aj nohavičky. Zostali na sebe, pričom mali genitálie zarovno a jednou rukou jej držal
ruku a druhou si začal dávať dole nohavice a vytiahol si penis. Nevidela ho, keďže ležali na sebe, avšak
podľa pohybov cítila, že ho vytiahol a cítila ho aj medzi stehnami. Popri tom všetkom kričala o pomoc a
preto ju aj udrel do tváre päsťou, konkrétne do oblasti úst, výsledkom čoho bola poranená pera. Neustále

naňho kričala nech prestane a snažila sa ho zo seba zhodiť, on si to však nevšímal, avšak počas toho
ako dobehla k ním na pomoc dcéra H., ktorá na neho začala kričať a keď sa na ňu pozrel, využila jeho
nesústredenosť a zhodila ho zo seba. Následne sa začali hádať a vtedy pribehla aj jeho žena, jeho
dve dcéry a dvaja synovia, čo prerástlo do vzájomného napádania sa. Nakoniec až jej manžel privolal
policajtov. Ďalej uviedla, že už v minulosti mala problémy s obvineným, pretože tento jej kradol zo šnúry

nohavičky a odbavoval sa na nich. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018 zopakovala túto výpoveď a
ďalej dodala, že dvore boli len štyria po skutku a to ona, dcéra, manžel a obžalovaný. Následne pribehli
žena a dcéra obžalovaného. Ona na ošetrení nebola, políciu zavolal manžel z pevnej linky. Konanie
obžalovaného bolo jediné, nikdy predtým sa nič také neodohralo. V minulosti sa stalo, že mi zo šnúry
zobral nohavičky, čo ona videla a povedala mu to. Pokiaľ bola volaná polícia, hliadka prišla približne za

10 minút. Keď prišla hliadka polície, bola tam už len ona s dcérou a manželom. S obžalovaným konflikty
nemala, len s jeho rodinou v slovnej rovine. Poškodená sa nikdy na adresu obžalovaného, či už pred
ním alebo inou osobou nevyjadrila, že ho dá do basy. Na otázku prokurátora, z čoho usudzuje, že mal
obžalovaný von pohlavný úd, pokiaľ na nej obžalovaný sedel, poškodená odpovedala, že ho cítila na
svojich pohlavných orgánoch. Po príchode sanitky bola podrobená zdravotnej prehliadke. Na otázku

obhajcu v akej polohe bola ona a obžalovaný, keď tam mala prísť jej dcéra, poškodená odpovedala, želežala na chrbte a obžalovaný na nej sedel. Obžalovaný mal rifle stiahnuté po bedrá, aby si ho mohol
vybrať. V čase skutku už bolo vidno.

Svedkyňa H. H., dcéra poškodenej, vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 70-71, kde dňa
05.11.2017 vypovedala, že v čase skutku otec išiel do obchodu, mama na záchod a ona ležala v posteli,
kde začula krik svojej matky ako kričí o pomoc, preto rýchlo vstala, pozrela sa z okna a videla ako pri
matke stojí F. H.Á., pričom sa tam nachádzajú len oni dvaja a mama robí naňho krik, preto utekala za
ňou a keď vybehla von videla ako F. H. sotil do matky, ktorá spadla na chrbát, on si na ňu sadol tak,

že videla len jeho zadok, pričom počas toho ako bežala za nimi kričala na H., aby dal jej matke pokoj,
kde počas tohto sa podarilo matke ho zo seba zosunúť a tejto pomáhala vstať zo zeme. Hneď sa jej
spýtala, či ju neznásilnil a ona jej povedala, že nie, že sa len pokúsil, pričom ešte aj vtedy chytil matku
za vlasy a druhou rukou ju ohmatkával po tele a pritom jej roztrhol gaťky a tričko. Pritom kričal na ne,
že sú kurvy, že ich aj tak znásilní a vtedy aj udrel matku päsťou do tváre. Táto hádka potom prerástla
do väčšieho konfliktu keď tam prišla rodina F. H., t. j. jeho žena, dcéry a synovia a začali sa vzájomne

napádať až do času, kým jej otec neprivolal hliadku polície. Videla, že v čase, keď F. H. sedel na mame
pri tej latríne, mal rozopnuté nohavice a tiež opasok.

Vo veci boli vypočutí aj príbuzní obžalovaného. Manželka obžalovaného L. H. vypovedala zhodne ako v
prípravnom konaní na čl. 77, kde dňa 15.01.2018 uviedla, že pamätá si na deň, kedy vznikla bitka medzi

jej rodinou a rodinou Z. H., ktorá sa odohrávala na ich dvore. Popísala však odlišne skutok, pretože
uviedla, že Z. H. sa vadila so svojou dcérou a keďže boli na ich pozemku, vyšla von aj so svojou dcérou
J. a vtedy pribehla Z. H. k J. a chytila ju za vlasy a ďalej sa trhali za vlasy, ale v tom čase bol jej muž
obvinený F. H. doma, odháňal ich, aby išli od seba preč a rozhodne teda nie je pravdou, že by sa jej muž
bol pokúsil znásilniť Z. H.Ú., toto si Z. H. vymyslela spolu s dcérou H., lebo chceli dostať jej muža do

basy, čo mali už v pláne dávno, pretože im vadilo, že F. mal v minulosti pletky s bratovou ženou V. H.,
po čom jeho brat I. zomrel. Tento je otcom N. H., manžela Z. H.. Pokiaľ H. utrpela nejaké zranenia tak
tieto utrpela pri ich vzájomnej bitke. Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej manžel bol stále pri
nej v jednej miestnosti od večera do rána. Uviedla, že rodiny sa hádajú, jej Z. H. nie je nič, ale manželovi
je príbuzná a to tak, že jej manžel je strýko obžalovanému. Ona ani s Z. H. ani s H. H. predtým nemala

žiadny konflikt. Svedkyňa videla konflikt medzi Z. H. a J. H., dívala sa z vnútra domu, z kuchyne. Na
latrínu nevidela, myslí si, že latrína, kde sa bili obidve H. je vzdialená asi kilometer, lebo ona býva od nej
dosť ďaleko. Svedkyňa na dvor vyšla s tým, že chcela, aby sa prestali biť, chcela ich od seba oddeliť.
Okrem nich troch sa vonku ocitla ešte aj H. H., tá prišla až potom čo vonku boli oni tri. Potom sa tam
objavil ešte N. H.. Jej manžel vonku nebol, bol tam aj M. H., ktorý sa len pozeral, stál pri dverách domu.

Jej manžel do konkrétnej bitky nezasahoval, keď bolo po všetkom, tak ich zháňal všetkých domov.

Ďalší svedkovia a to J. H. a M. H. vypovedajú v podstate zhodne ohľadom toho, že na F. H. to znásilnenie
udala poškodená pre vzájomný konflikt, ktorý tieto rodiny mali medzi sebou, pričom toto aj poškodená
vykrikovala, že to zámerne povie na obvineného.

Svedkyňa J. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, pokiaľ sa s otcom ráno stretla, tak otec bol doma, z
domu neodišiel, vonku prišiel až vtedy, keď počul vonku krik. Z. H. si to na neho vymyslela. Predtým ako
prebiehala bitka, Z. H.Á. nemala nič roztrhané, stalo sa to až pri bitke, že si to sama roztrhla. Tvrdí, že
u nich je to tak, že keď sa ženy bijú, tak ťahajú do toho aj chlapov. Pamätá si, že na dvore boli V. H.,

F. H., L. H., bol tam aj M. H. a potom aj cudzí. H. H. sa tam tiež objavila, ona sa bila s jej mamou, bol
aj N. H., ktorý ju hodil do garátu a potom vyšiel vonku aj jej otec. Z. H. býva od nich asi na vzdialenosť
troch až štyroch domčekov, nevie presne uviesť, ako ďaleko to je. Latrína Z. H. je za jej domom, smerom
do kopca. Nevšimla si, žeby bola Z. H. špinavá. Pokiaľ sa týka rodinných zvyklostí, tak otec býval celý
čas s mamou, z domu sa nepohýnal, ak aj bol vonku tak len s ňou. Oni majú latrínu hneď vedľa domu.

Podľa nej by si jej mama nemohla nevšimnúť, žeby odišiel otec preč. Poškodená nemala pred bitkou
žiadne zranenia.

Svedkyňa V. H., neter obžalovaného, odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto bola jej
výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná. Pri výpovedi zo

dňa 23.02.2018 uviedla, že k pokusu znásilnenia Z. H. sa nevie vyjadriť, len o tom počula a to potom,
keď v ten deň bola nejaká bitka v osade a niekto jej povedal, že vznikla bitka preto, že F. H. sa mal
pokúsiť znásilniť Z. H., ktorá je jej švagrinou. Rozhodne nie je pravdou, že by v deň skutku bola v čase,
keď malo dôjsť k pokusu o znásilnenie Z. H., prítomná v blízkosti a dokonca, že by mala hádzať do F.H. skalky. Videla ho v ten deň len pri bitke a pokiaľ niečo iné vyplynulo z výpovede M. H. uviedla, že
tento je chorý schizofrenik.

Z výsluchu svedka F. H. súd zistil, že bol dňa 4.11.2017 po nočnej, prišiel z Krupiny domov. Vošiel aj do
domu kde bývam - Litava 263. Robotu skončili o 6.00 h a o 6.20 h. boli už doma. V dome bola J. H., nikto
iný tam nebol. Následne prišla z iného dvora Z. H., bola vonku na dvore pred ich domom a tam vonku
medzi sebou vykrikovali J. H. a Z. H.. Konflikt bol preto, že J. H. sa pobila s Z. H., nevie prečo sa vadili,
následne tam prišla H.J. H. a to z miesta, kde býva Z. H.. H. s Z. H. začali J. biť, ťahať za vlasy. Svedok

nato vyšiel vonku, spýtal sa, prečo je tá zvada, nedozvedel sa nič, len sa na zemi mlátili. V čase, keď
vyšiel vonku, tak okrem nich troch vonku nikto nebol, nikto iný tam potom ani následne neprišiel. Ani
následne sa nedozvedel, prečo sa tam tieto 3 ženy pobili. V čase, keď sa tam ženy bili, tak obžalovaný
tam vo dvore nebol. Následne, pretože bol vonku hluk, tam prišli všetci z osady a vtedy tam videl aj F.
H., po bitke sa s ním rozprával. Rozprávali sa o tom, prečo bijú J.. J. H. mala zastať obžalovaného, že
nie je pravdou, že chcel poškodenú znásilniť. Jemu sa obžalovaný o žiadnom znásilnení nezmienil, ani

sa ho na to nepýtal. Pokiaľ hovoril o tom, že z nočnej prišli do X., prišli autom s Ľ. G..

Pre nemožnosť predvolať, resp. predviesť svedka M. H. bolo vydané uznesenie o obmedzení osobnej
slobody svedka, ktoré bolo zrealizované dňa 07.12.2018 a keďže sa svedok na posledné hlavné
pojednávanienedostavil,bolajehovýpoveďprečítaná.Vosvojejvýpovediuviedol,žeboldňa04.11.2017

ráno doma, doma prespal. O 06.30 hod. sa zobudil na veľký krik. V dome bol otec. mama a sestra J. H..
Otec išiel vonku a tam sa hádali V. H. a otec s ňou, aby nehádzala kamene. Vonku sa dostavil aj N. H..
Potom išla aj jeho mama vonku a pochytila sa s H. H.. J. H. sa pochytila s Z. H.. Z. H. na adresu jeho otca
uviedla, že ho pôjde udať za to, že ju znásilnil. Z. H. videl, nevšimol si na nej, že by mala nejaké zranenia,
ani to, že by mala poškodené oblečenie, mala oblečené nejaké tepláky a nejaké tričko. Nemyslí si, že by

otec opustil ešte predtým dom, lebo mama ho dosť sleduje. To, že to Z. H. tvrdí, je z dôvodu, že existovali
spory medzi jeho otcom a V. H. v minulosti. Podľa neho bol otec celú noc v dome, ešte si aj kávu robil.

V rámci prípravného konania, ako aj konania pred súdom boli do spisu doložené viaceré znalecké
posudky ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, poškodenej, dcéry poškodenej, z odboru

biológie.

Znalecký posudok po vyšetrení obžalovaného vypracovali znalci MUDr. Ján Vongrej a Mgr. Vladimíra
Čekelová, ktorí v záveroch znaleckého posudku okrem iného konštatujú, že obžalovaný je osobou
s rysmi nezdržanlivosti, emočnej lability a disociality. Osobnosť obžalovaného je menej intelektovo

diferencovaná, pričom však znalci u obžalovaného nezistili duševné ochorenie v priamom slova zmysle,
t. j. psychózu, pričom v čase konania nemal znížené ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Znalci
súčasne konštatujú symptomatický abúzus alkoholu bez znakov závislosti. Z psychiatrického hľadiska
znalci nepovažujú pobyt obžalovaného na slobode za nebezpečný, nevylučujú však v budúcnosti
páchanie trestnej činnosti. Takisto nenavrhujú uloženie žiadnych ochranných psychiatrických ani

sexuologických opatrení. Závislosť u obžalovaného od alkoholu, či iných návykových a psychotropných
látok nebola zistená. Obžalovaný si je plne vedomý svojho konania, je schopný účasti na úkonoch
trestného konania a je schopný chápať zmysel takéhoto konania. Pokiaľ sa týka agresivity, táto nie je
trvalou a dominantnou črtou jeho osobnosti a nedosahuje chorobný stupeň, aj keď je impulzívnejší a
má vystupňovanú potrebu kontroly, ktorá je cieľom jeho direktívnejšieho správania, ale agresivita je pod

dostatočnou kontrolou.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Vongrej uviedol, že pokiaľ sa týka oboznámenej informácie
podanej predsedom senátu z výpovede poškodenej o tom, že podľa jej názoru mal obžalovaný brať zo
šnúry na prádlo jej spodné oblečenie, táto okolnosť nemá vplyv na závery znaleckého posudku. Pokiaľ

bolikonštatovanéprejavynezdržanlivostiuobžalovaného,totosatýkavšeobecnéhospôsobusprávania,
nie priamo sexuálneho. Znalci konštatovali u obžalovaného stavy nezdržanlivosti, disociality a emočnej
lability a hlavne v páchaní kriminálnej trestnej činnosti. Poukázal však na to, že obžalovaný má bohatú
kriminogenézu a už táto samotná skutočnosť predikuje, že u neho je väčšia pravdepodobnosť nie príliš
priaznivého vývoja oproti inej osobe, ktorá tieto osobnostné rysy nemá. Nepozná také kritéria, ktoré by

boli všeobecne platné pre stanovenie stupňa prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného. Na
margo tvrdenia obhajcu, že pokiaľ niekto podľa záverov posudku poškodenú obžalovaný dostatočne
toleruje a rešpektuje, nedopustí sa voči nej takéhoto konania, znalec uviedol, že s týmto by nesúhlasil.
To, že by sa teoreticky mohol stať skutok, ešte nesúvisí s tým, že by páchateľ mal byť sexuálny deviant,ilustruje to na príklade, že páchateľ obeť teda za obvyklých okolností rešpektuje a toleruje, ale môže tak
prestať konať napríklad pod vplyvom alkoholu a ešte nejde o sexuálnu deviáciu.

Znalkyňa Mgr. Čekelová k znaleckému posudku dodala, že vychádzala zo subjektívnych a aj
objektívnych údajov. Tými subjektívnymi sú poznatky z rozhovoru s obžalovaným, pri ktorom
sa vyjadroval k svojmu vzťahu k poškodenej, ktorý hodnotil ako normálny až bližší, avšak boli
zabezpečované objektívne údaje projektívnymi technikami ROR a hand test, ktoré postihujú aj
interpersonálnu oblasť, z ktorých vyplynulo, že vo vzťahu k iným ľuďom, eventuálne aj poškodenej sa

nezistilo niečo patologické. Aj keď u obžalovaného bol zistený nižší stupeň empatie, táto okolnosť nemá
vplyv na to, že by obžalovaný nevedel fungovať vo vzťahu k ostatným ľuďom. Nedá sa dať do súvisu
otázku presadzovania vlastných názorov a potrieb s okolnosťami popísanými v žalovanom skutku.

Osobnosť poškodenej skúmala znalkyňa PhDr. Martina Nárožná Kocúrová, ktorá zistila u poškodenej
nižšiu úroveň rozumových schopností. Boli zistené známky depresívneho ladenia, ktoré môžu súvisieť

so samotným skutkom. Poškodená však má zachované všetky rozpoznávacie schopnosti, t. j. realitu
vníma a interpretuje správne, pričom pamäťové schopnosti sú znížené v rámci celkovej nižšej úrovne
rozumových schopností, avšak postačujúce na reprodukciu prežitej udalosti. Výpoveď poškodenej podľa
znalkyne a s poukazom na analýzy, ktoré v rámci vyšetrenia realizovala, je dostatočne vierohodná,
udalosti, ktoré poškodená vo svojej výpovedi uvádza spĺňajú kritéria špecifickej vierohodnosti. U

poškodenej nezistila konfabulačné tendencie ani tendencie k zámernému klamaniu. Ďalej znalkyňa
uviedla, že poškodená prechováva voči páchateľovi strach, pretože sa jej vyhráža aj jeho rodina, ale
nemá problém s konfrontáciou a preto psychologickým vyšetrením nie sú konštatované závažnejšie
kontraindikácie výpovedi poškodenej v prítomnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní dodala,
že to, že celková úroveň intelektových schopností spadá do pásma ľahkej duševnej zaostalosti, má

istý vplyv na opísanie určitého deja. Existuje všeobecná vierohodnosť a potom špecifická, ktorá sa
týka v tomto prípade výpovede poškodenej o skutku a tam analýzou bolo zistené, že táto výpoveď je
vierohodná. Bolo zistené, že poškodená prežíva strach voči obžalovanému, ale nedá sa objektívnymi
metódami presne špecifikovať, že z čoho má ten strach pochádzať.

K okolnostiam výpovede svedkyne H. H. bolo vykonané znalecké dokazovania znalkyňou MUDr. Janou
Bahledovou, ktorá v znaleckom posudku č. 85/2018 uviedla, že aj keď je u svedkyne diagnostikovaná
disociatívna porucha spadajúca do spektra úzkostných porúch, nejde teda o procesuálne ochorenie,
ani o inú psychotickú poruchu. Znalkyňa nezistila známky dementného procesu, t. j. predčasného
úbytku pamäťových schopností, tie sú síce nižšie, avšak postačujúce na reprodukciu predmetnej

prežitej udalosti. Výpovede svedkyne možno považovať za dostatočne vierohodné, znalkyňa nezistila u
svedkyne konfabulačné tendencie, ani tendencie k zámernému klamaniu.

Vrámciprípravnéhokonaniabolivydanédoličnéveci-odevpoškodnej,ktorýbolpodrobenýznaleckému
skúmaniuzodborubiológiaKEÚPZpodč.PPZ-KEÚ-SL-EXP-2017/3079,kdeznaleckpt.Ing.Radovan

Mihál uviedol, že prítomnosť biologického materiálu obžalovaného na vzorkách 1, 2, 4 ( nohavičky,
pyžamové nohavice, mikina poškodenej ) zistená nebola.

V rámci vykonávania dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania :

- zápisnica o vydaní a vrátení veci z čl. 140-143
- fotodokumentácia z prehliadky tela z čl. 150-154
- zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 156-163
- správy a RT z čl. 166-171.

Z dôkazov je zrejmé, že dňa 04.11.2017 o 14.15 hod. bola poškodená vyzvaná na vydanie svojho
oblečenia : nohavičky, pyžamové nohavice, tričko a mikina. V ten istý deň bola vykonaná aj prehliadka jej
tela ( zadokumentované 7 fotografiami, z ktorých je zrejmé zašpinenie nohavíc v spodnej časti a rana na
pere ). Hneď na to bola vykonaná aj ohliadka miesta činu v čase od 15.00 do 15.40 hod. ( 10 fotografií ).

Na obžalovaného bola dňa 12.03.2018 podaná obžaloba pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný skutok od počiatku popieral,
tvrdil, že všetko si poškodená vymyslela, pretože nastal konflikt s členmi rodiny, ktoré mala poškodená,
pričomvšaksúdpoukazujenato,žetentokonfliktvznikolažnásledne.Skutočnostitvrdenéobžalovanýmsú vyvrátené výpoveďou poškodenej, ktorá vierohodne popísala konanie obžalovaného; uvádzala, že
prišla za ich rodinný dom, popísala spáchanie skutku uviedla, že sa aktívne bránila, volala o pomoc,
následne načo prišla jej dcéra H. H., ktorá sa snažila zabrániť konaniu obžalovaného aj slovne aj fyzicky,

čo využila poškodená na odtlačenie obžalovaného zo seba. Obidve svedkyne vypovedali zhodne o
detailoch konania a to aj s odstupom času, teda nie je tu určite fabulácia z ich strany už aj preto, že
sa jednalo o skutok, ktorý nie je pre ženu ľahké opisovať. Navyše poškodená sa vyjadrila aj písomne v
liste, kde popísala priebeh konania a uviedla aj prečo nedošlo k dokonaniu skutku. Obhajoba namietala
vierohodnosťvýpovedesvedkyneH.H.vprípravnomkonaní,tátosvedkyňabolapodrobenáznaleckému

dokazovaniu, ktoré konštatovalo, že nie je u nej narušená schopnosť popísať prežité skutočnosti.
Okrem toho pri prehliadke tela sa konštatovalo zašpinenie oblečenia poškodenej, rana na ústach, čo
korešponduje s výpoveďou poškodenej, zatiaľ čo obžalovaný poprel akýkoľvek kontakt s poškodenou.
Je v tomto smere irelevantné, že rodinní príslušníci uvádzali, že nevideli, že by mala poškodená nejaké
zranenia z konania obžalovaného. Výpovede rodinných príslušníkov súd považuje a nevierohodné,
pretože opisujú len následný konflikt, kde dôvodom tohto konfliktu bolo práve konanie obžalovaného.

Navyše vypočutý svedok M. H. popísal úplne iný dôvod vzniku konfliktu ako obžalovaný, pričom podľa
neho to mali byť spory medzi obžalovaným a V. H.. Ďalej sa obhajoba snažila upriamiť pozornosť
na závery znaleckého posudku MUDr. Vongreja a Mgr. Čekelovej a to otázky č. 16 o tom, že je
nelogické, že by obžalovaný mal poškodenú rešpektovať a pritom sa dopustiť znásilnenia. Znalci presne
vysvetlili, za akých okolností obžalovaný poškodenú rešpektuje a aj napriek tomu uviedli, že mu to

nemuselo brániť v páchaní trestnej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za
to, že výpovede poškodenej a jej dcéry sú natoľko presvedčivé, vzájomne nerozporné a zapadajúce
do rámca znaleckého dokazovania a iných listinných dôkazov, že je možné na základe nich uznať vinu
obžalovaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zákona, keďže sa obžalovaný dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne

smerovalo k tomu, aby násilím donútil ženu k súloži, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo.

Obvinený F. H.Č. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný a doposiaľ bol 5-krát
priestupkovo riešený pre rôzne priestupky najmä však podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch.
Z priloženého odpisu z RT vyplýva, že obvinený bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný pre rôznu aj násilnú

trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XX L. O. XX.XX.XXXX
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce
v trvaní 300 hodín.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti a osobnej slobody. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť odsúdenia v minulosti ( § 37 písm. m)
Tr. zákona ). U obžalovaného sa v rámci odpisu registra trestov objavilo odsúdenie pod bodom 7 a to
rozsudkom OS Zvolen XT XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, kedy mu bol pre trestný čin lúpeže podľa §

234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 uložený trest 2,5 roka nepodmienečne do II. NVS. Táto
okolnosť zakladá posúdenie trestu aj v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona pre opakované spáchanie zločinu.
Vtomtoprípadesatrestnásadzbavtrvaní5až10rokovzvyšujeo1/2narozmedzie7,5rokaaž10rokov.
Pri ukladaní trestu v trvaní 8 rokov, teda nie na úplnom spodku trestnej sadzby, zavážila aj okolnosť, že
sa jedná o osobu so 14 záznamami v odpise registra trestov. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

V rámci adhézneho konania si poškodená Z. H. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 7 eur titulom
poškodenia oblečenia a táto škoda jej bola priznaná na základe verifikovaných dokladov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).