Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 19, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201445
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218201445.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Bohemia Faktoring,
a.s., so sídlom Letenská 121/8, 118 00 Praha 1 - Malá Strana, Česká republika, IČ: 27 242 617,
zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti žalovanému K. H., J..
XX.XX.XXXX, G. XXX XX Z. XX, o zaplatenie sumy 27.559,82 CZK s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25.999,82 CZK, úrok z poskytnutého úveru

vo výške 18,00 % ročne zo sumy 25.999,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 25.999,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,00 Eur, splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa
v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade
omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88,68 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2018 domáhal zaplatenia sumy vo výške
27.559,82 CZK, úroku z poskytnutého úveru vo výške 18,00 % ročne zo sumy 27.559,82 CZK od
15.04.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 27.559,82 CZK od
15.04.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2.Žalobcavžalobeuviedol,žemedziUniCreditBankCzechRepublic,a.s.,sosídlomŽeletavská1525/1,

140 92 Praha 4, IČ: 649 482 42 (ďalej aj „UCB“) a žalovaným bola dňa 02.04.2012 uzavretá Smlouva
o běžném účtu, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený účet č. 2107498557/2700. Medzi
UCB a žalovaným bola dňa 25.01.2013 uzatvorená Žádost/Smlouva o poskytnutí kontokorentního úvěru
č. KTK/2107498557/2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 26.000,00 CZK.
Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpaný úver splatiť vždy najneskôr do konca jedného roka od jeho
čerpania. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a

ďalšími platbami. Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Na
účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorého výška ku dňu 12.07.2015 predstavovala
sumu 27.559,82 CZK. UCB vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej čiastky a zároveň mu oznámila, že
s účinnosťou ku dňu 23.06.2015 vyhlásila pohľadávku za splatnú a že s účinnosťou od 12.07.2015
odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere. O tejto skutočnosti bol žalovaný upovedomený listom zo
dňa 22.06.2015. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, UCB ako postupca postúpil

pohľadávku vo výške 22.290,86 CZK na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 nažalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 14.04.2016.
Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaný nevykonal v prospech žalobcu žiadnu úhradu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 25.04.2019, 19.06.2019 a 19.08.2019, na ktorých
nebol prítomný ani žalobca, ani jeho právny zástupca. Obaja svoju neúčasť včas ospravedlnili. Na
prvých dvoch pojednávaniach bol prítomný žalovaný, ktorý termín pojednávania nariadeného na dňa

19.08.2019 vzal na vedomie, ale na pojednávaní prítomný nebol a svoju neúčasť neospravedlnil. Na
tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami: Žádost/Smlouva o
poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013, Smlouva o běžném účtu z 02.04.2012,
Splátkový výpis k běžnému účtu, Informace o transakcích na účtu č. 2107498557, Odstoupení

od smlouvy z 22.06.2015, Smlouva o postoupení pohledávek zo 14.04.2016, príloha k Smlouvě
o postoupení pohledávek, Oznámení o postoupení pohledávky banky zo 14.04.2016, Všeobecné
obchodní podmínky UCB (ďalej len „VOP UCB“), Sadzebník odměn za poskytování bankovních služeb
UCB platný od 01.04.2012, výpis z OR ČR žalobcu. Okrem toho súd vykonal dokazovanie prednesom
žalovaného na pojednávaní, listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery žalovaného,

písomnýmvyjadrenímprávnehozástupcužalobcu,akoajďalšímisvecousúvisiacimilistinnýmidôkazmi.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ išlo o úver, mal k dispozícii kartu, prostredníctvom ktorej
mohol z bankomatu vyberať peniaze a platiť ňou. Má veľa dlhov, pretože bol vo vzťahu, v ktorom sa
zadlžil a teraz to musí splácať. Žalobcovi by vedel splácať po 50,00 Eur mesačne. Dodal, že nemá

vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov a prispieva im na domácnosť. Predložil tiež doklady o výške
príjmu, keď jeho čistý príjem v mesiaci 02/2019 predstavoval 455,16 Eur, v 03/2019 sumu 523,51 Eur a
v 04/2019 sumu 453,00 Eur. Súčasne predložil doklady o tom, že mesačne spláca dlh v splátke 126,45
Eur spoločnosti Profi Credit Slovakia a platí mesačne za telefón sumu 20,00 Eur.

7. Súd zistil, že dňa 02.04.2012 bola medzi UCB a žalovaným uzavretá Smlouva o běžném účtu,
na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený účet č. 2107498557/2700. Medzi UCB a
žalovaným bola dňa 25.01.2013 uzatvorená Žádost/Smlouva o poskytnutí kontokorentního úvěru č.
KTK/2107498557/2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 26.000,00 CZK,
ktorý bol úročený 18,00 % ročnou úrokovou sadzbou v zmysle čl. IV. bod 1 tejto zmluvy. V čl. IV. bod 3.

a 4. Zmluvy sa strany dohodli, že žalovaný banke zaplatí jednorazový poplatok za poskytnutie úveru v
sume určenej platným Sadzebníkem odměn za poskytování bankovních služeb UCB, ako aj mesačné
poplatky za správu a vedenie úveru a za vedenie účtu podľa Sadzobníka. RPSN predstavovala 19,76
% ročne (čl. IV. bod 5 zmluvy). Podľa čl. V. bod 4. tejto zmluvy čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
predstavovala sumu 28.604,00 CZK.

8. Z Informace o transakcích na účtu súd zistil, že na účte žalovaného č. 2107498557 bol ku dňu
12.07.2015 konečný zostatok (-) mínus 27.559,82 CZK. Z tohto listinného dôkazu súd zistil, že právny
predchodca žalobcu účtoval žalovanému okrem iného poplatky za upomienky v celkovej výške 1.560,00
CZK.

9. Listom zo dňa 22.06.2015 nazvaným Odstoupení od smlouvy banka UCB žalovanému oznámila,
že vzhľadom na prekročenie povolenej výšky úverového rámca kontokorentného úveru a neuhradenie
dlžnej sumy riadne a včas, sa dňa 23.06.2015 stáva úver splatný. Tiež mu oznámila, že k dňu 12.07.2015
odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere.

10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 uzavretej medzi postupcom UCB a
žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo Smlouvy o běžném účtu
zo dňa 02.04.2012 a Žádosti/Smlouvy o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013 zo
dňa 25.01.2013,postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo

dňa 14.04.2016.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluvauzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu
činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho
predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom

krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje
takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto
činnosti.

12. Podľa čl. 6 ods. 2 citovaného nariadenia Rím I Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s
článkom3zvoliťrozhodnéprávoprezmluvu,ktoráspĺňapožiadavkyodseku1.Takátovoľbarozhodného
práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa
nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1
rozhodným.

13. Podľa § 1879 Občanského zákonníku účinného v čase postúpenia pohľadávky (zákon č. 89/2012
Sb., ďalej len „OZ“) Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i
bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).

14. Podľa § 497 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy (zákon č. 513/1991 Sb.)

Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní
prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy (zákon č. 40/1964
Sb., ďalej len „OZ“) Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné

smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné
podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v
rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

16. Podľa § 55 ods. 2 OZ Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná.

17. Podľa § 56 ods. 1 OZ Spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s
požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech
stran. Podľa odseku 2 Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují

předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění. Podľa odseku 3 Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání,
která a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli
způsobenasmrtčiújmanazdraví,b)vylučujíneboomezujíprávaspotřebitelepřiuplatněníodpovědnosti
za vady či odpovědnosti za škodu, c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění
dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, d)

dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře
smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí, e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního
či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli, f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního
zřetele vypověděl smlouvu na dobu neurčitou bez přiměřené výpovědní doby, g) zavazují spotřebitele k
plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy, h) dovolují dodavateli

jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě, i) stanoví, že cena zboží či
služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k zvýšení ceny zboží či služeb, aniž
byspotřebitelbyloprávněnodsmlouvyodstoupit,je-licenasjednanávdoběuzavřenísmlouvypřisplnění
podstatně překročena, j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel
nesplnil závazky, které mu vznikly, k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez

souhlasu spotřebitele, dojde-li převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.

18. Podľa § 3 písm. a) a b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelskem úvěru a o změně některých zákonů
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 145/2010 Sb.) je spotřebitelem fyzická
osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého

povolání, věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské
činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.19.Podľa§6ods.1zákonač.145/2010Sb.Smlouva,vekterésesjednáváspotřebitelskýúvěr,vyžaduje
písemnou formu a musí obsahovat informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu uvedené jasným,
výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za

následek neplatnost smlouvy. Je-li část smlouvy určena odkazem na obecné podmínky, musí připojit
věřitel ke smlouvě jen takovou část obchodních podmínek, která se týká uzavírané smlouvy. Použitá
velikost písma nesmí být menší než ve smlouvě. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel v
listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat.

20. Podľa § 1968 OZ (zákon č. 89/2012 Sb.) Dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení.
Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

21. Podľa § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb. Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodů.

22. K 15.04.2016 bola repo sadzba stanovená Českou národnou bankou vo výške 0,05 %. Při použití §
2 citovaného nařízení vlády výška úroku z omeškania k 15.04.2016 predstavuje 8,05 % ročne.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že žalobcovi svedčí aktívna vecná

legitimácia v tomto spore, a to na základe nadobudnutia pohľadávky voči žalovanému, k čomu došlo
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 medzi UCB a žalobcom.

24. Podľa Prvej časti, I. Spoločné ustanovenia, bod 14., ods. 14.2 VOP UCB platných od 01.12.2010:
Není-li v konkrétním smluvním ujednání se zahraničním klientem dohodnuto jinak, jako rozhodné právo

se pro daný smluvní vztah použije český právní řád, ...“

25. Dojednanie právneho poriadku Českej republiky je v súlade s čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I. Aj v
prípade absencie voľby práva by bolo rozhodným právom právo Českej republiky tak, ako stanovuje
čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia. Totiž ak aj žalovaný - spotrebiteľ má obvyklý pobyt v Slovenskej

republike, na daný prípad je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky, keďže neboli splnené
predpoklady podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b). Súd je teda toho názoru, že žalovaný dojednaním
rozhodného práva Českej republiky nebol zbavený priaznivejšej ochrany, ktorú mu síce ponúka právny
poriadok Slovenskej republiky, avšak na daný prípad neaplikovateľný.

26. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov Smlouvy, že ide o vzťah
spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní zmluvy konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela ju so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Okrem toho v danom prípade ide o

spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 145/2010 Sb.

27. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu so žalovaným platne uzavreli zmluvu o úvere,
ktorú je však v zmysle § 52 ods. 1 OZ potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Na základe
tejto zmluvy bol žalovanému riadne poskytnutý úverový rámec 26.000,00 CZK, ktorý žalovaný čerpal

prostredníctvom svojho bežného účtu. V zmluve bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 18,00 %
ročne. Poplatky dojednané v zmluve boli síce uvedené, ale s ich výškou bol žalovaný odkázaný na
Sadzobník. RPSN (pozn. RPMN) predstavovala 19,76 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
činila sumu 28.604,00 CZK.

28. Z pohybov na účte žalovaného č. 2107498557 súd zistil, že ku dňu 12.07.2015 predstavoval konečný
zostatok (-) mínus 27.559,82 CZK. Z tohto prehľadu súd súčasne zistil, že UCB účtovala žalovanému
okrem iného poplatky za upomienky v celkovej výške 1.560,00 CZK.

29. Listom zo dňa 22.06.2015 nazvaným Odstoupení od smlouvy banka UCB žalovanému oznámila,

že vzhľadom na prekročenie povolenej výšky úverového rámca kontokorentného úveru a neuhradenie
dlžnej sumy riadne a včas, sa dňa 23.06.2015 stáva úver splatný. Tiež mu oznámila, že k dňu 12.07.2015
odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere.30. Súd dodáva, že pokiaľ ide o uplatňovaný nárok vo výške 27.559,82 Eur, tento predstavuje rozdiel
medzi debetnými a kreditnými položkami a zhŕňa v sebe aj poplatky za upomienky v sume 1.560,00 CZK.

31. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 25.999,82 CZK, teda rozdiel
medzi debetnými a kreditnými transakciami, pričom do priznaného nároku súd nezhrnul sumu 1.560,00
Eur predstavujúcu poplatky za upomienky.

32. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, súd konštatuje, že ide o plnenia v prospech právneho

predchodcu žalobcu, ktorými sa sleduje uspokojovanie nárokov dodávateľa s tým, že pre spotrebiteľa
neznamenajú žiaden prínos. Na tomto mieste súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského
súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa. Za takéto plnenia v neprospech spotrebiteľa súd považoval aj poplatky

za upomienky. Z tohto dôvodu súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 1.560,00 CZK
predstavujúcej poplatky za upomienky, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

33. Otázka platenia úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu
v období po splatnosti úverovej istiny, je zásadnou právnou otázkou. Je potrebné zdôrazniť, že aplikačná

prax sa v tejto otázke rozchádza. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov
popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na
poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za
užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005).

34. Vychádzajúc z uvedeného a odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu ČR, s prihliadnutím
na aplikáciu rozhodného práva Českej republiky na daný prípad, súd priznal žalobcovi nárok na úroky
za úver aj za obdobie po zosplatnení úveru (18,00 % ročný úrok za úver zo sumy 25.999,82 CZK od
15.04.2016 do zaplatenia).

35. V súvislosti s úrokom z omeškania ide o nespochybniteľný záver podporovaný aj rozhodovacou
praxou slovenských súdov, pretože tieto úroky z omeškania patria žalobcovi odo dňa nasledujúceho,
čo sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z
omeškania od 15.04.2016, teda dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky voči žalovanému. Preto

žalobca má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorého výška zodpovedá repo sadzbe Českej
národnej banky (0,05 %) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov v súlade s § 2 nařízení vlády č. č. 351/2013
Sb.

36. Žalovaný požiadal o plnenie dlhu v splátkach po 50,00 Eur mesačne, čo zdôvodnil tým, že poberá

mesačný príjem okolo 640,00 Eur, má viacero dlhov, aj dlh v inej spoločnosti, ktorý uhrádza mesačnou
splátkouvovýške126,00Eur.Nemávyživovaciupovinnosť,bývaurodičovaprispievaimnadomácnosť.
Žalovaný predložil doklady o výške príjmu, keď jeho čistý príjem v mesiaci 02/2019 predstavoval 455,16
Eur, v 03/2019 sumu 523,51 Eur a v 04/2019 sumu 453,00 Eur. Tiež predložil doklady o tom, že
mesačne spláca dlh v splátke 126,45 Eur spoločnosti Profi Credit Slovakia a platí mesačne za telefón

sumu 20,00 Eur. Žalobca súhlasil s plnením dlhu žalovaného v mesačných splátkach po 100,00 Eur,
ktorú sumu súd vyhodnotil ako reálnu a zodpovedajúcu majetkovým pomerom žalovaného. Súd vzal do
úvahy skutočnosť, že žalovaný nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, že nevedie vlastnú
domácnosť, ale spolupodieľa sa na jej fungovaní spolu s rodičmi, u ktorých býva. V neposlednom rade
súd zohľadnil aj výšku mesačného príjmu žalovaného a ním preukázané výdavky. Na základe toho

súd v súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku uložil žalovanému zaplatenie dlhu v 100,00
eurovýchmesačnýchsplátkachtakakovyplývazvýrokuI.tohtorozsudkustým,žeomeškaniesplnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd sa nestotožnil s požiadavkou žalovaného
splácať dlh v mesačných splátkach po 50,00 Eur, keďže v okolnostiach takýchto prípadov nemôže súd
jednostranne hľadieť len na majetkové pomery a sociálnu situáciu povinnej osoby, ale musí vziať do

úvahy aj legitímne očakávania oprávnenej osoby, aby jej dlh bol splatený v rozumnej lehote.

37. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v
spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní (5,66
%), od jeho úspechu v konaní (94,34 %), a to v rozsahu 88,68 % z celkových trov konania, na ktoré by

mal nárok pri plnom úspechu.

38. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutéhorozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.