Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212164
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:8714212164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: Y. U.,
W.. XX. XX. XXXX, F. Q. G.. Č.. XXXX/XXC, A. Y., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Berník, Štúrova
ul. č. 101, Svit, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta č. 3/
A, Bratislava, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 861 545, Laurinská ul. č. 3, Bratislava, o
zaplatenie istiny 213. 428, 82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 04. februára 2019, č. k. 7C/15/2018 - 216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti týkajúcej sa istiny 98. 237, 22 eur zastavil,
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %. Výrok, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny 98. 237, 22 eur zastavil odôvodnil
právne ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 168 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko k späťvzatiu

žaloby žalobcom došlo skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, konanie
zastavil bez vyzvania žalovaného, či so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Zamietnutie žaloby
odôvodnil právne ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 121 ods. 3, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444,
§ 449 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, 5
zák. č. 437/2004 Z. z., § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vecne dôvodnosťou námietky
premlčania vznesenej žalovaným, nakoľko návrh žalobcu zastúpeného advokátom na zmenu subjektov

na strane žalovaného bol podaný po uplynutí premlčacej doby, a to až dňa 11. 04. 2017, pričom k
spočívaniu premlčacej doby podaním voči žalovanému - procesne nespôsobilému subjektu: Genertel
poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu podľa § 112 Občianskeho zákonníka (t.
j. proti procesne nespôsobilému subjektu - organizačnej zložke právnickej osoby), nedošlo, keď v
žalobe nebol žalovaný správne žalobcom označený. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, ktorého zdravotný stav bol ustálený
dňa 30. 05. 2014 (subjektívna 2 ročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr od podania T. Y.. Y.

N. zo dňa 30. 05. 2014 o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia), keďže 30. 05. 2014 už
bol zdravotný stav poškodeného ustálený a bolo možné vyčísliť výšku škody, t. j. odo dňa 30. 05.
2014 začala plynúť premlčacia 2 ročná lehota, ktorá uplynula dňa 30. 05. 2016, kedy bolo možné
bodovo ohodnotiť aj sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak návrh na zmenu subjektov na stranežalovaného bol podaný na súd žalobcom až dňa 11. 04. 2017, t. j. až po uplynutí premlčacej doby,
pričom k spočívaniu premlčacej doby podaním proti procesne nespôsobilému subjektu - organizačnej
zložke právnickej osoby žalovanému: Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského

štátu (podľa § 112 Občianskeho zákonníka) nedošlo, z dôvodu ktorého je žalobcom uplatnený nárok
voči žalovanému: Generali poisťovňa a.s. premlčaný. Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku voči žalovanému, dôkaz výsluchom
strán sporu, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru traumatológie na žiadosť žalovaného za
účelom zistenia, či zvyšok uplatneného nároku žalobcom vychádza zo správneho, resp. nesprávneho

hodnotenia bolestného a SSU U. T. Y.. Y. N. zo dňa 30. 05. 2014, resp. či je v rozpore s predloženými
lekárskymi správami, nevykonal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa žalobou zo dňa 28. 10. 2014,
podanou na Okresný súd Poprad proti označenému žalovanému: Genertel poisťovňa a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu IČO: 36 869 511 (sp. zn. 7C/270/2014), zastúpený advokátom
domáhal zaviazania žalovaného, ktorý nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania: Genertel
poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu IČO: 36 869 511, k zaplateniu sumy 213. 428,

82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 15 % ročne zo sumy 213. 428, 82 eur odo dňa 13. 06.
2014 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 28. 10. 2012 v Zlatých Moravciach bol ako chodec zrazený
osobným motorovým vozidlom, bola mu spôsobená ťažká ujma na zdraví, ktorú Y.. Y. N. v lekárskom
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30. 05. 2014 ohodnotil v bolestnom na
2825bodovanáhraduvyčíslilna44.409eur(§5ods.2zák.č.437/2004Z.z.)asťaženiespoločenského

uplatneniana10220bodovanáhraduna168.425,60eurstým,žežalobcovivsúvislostisvypracovaním
lekárskeho posudku vznikli náklady vo výške 159, 33 eur a v súvislosti s liečením následkov poškodenia
zdravia vznikli náklady na cestovné SAD/MHD vo výške 52, 97 eur, cestovné osobným motorovým
vozidlom na vzdialenosť 1. 250 km vo výške 119, 56 eur, náklady na lieky vo výške 174, 88 eur, náklady
vynaložené v súvislosti s liečením v Slovenských liečebných kúpeľoch 87, 48 eur, t. j. celková výška

nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti s liečením boli v sume 594, 22 eur. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 11. 04. 2017 „upresnil“ (takýto procesný úkon Občiansky súdny
poriadok ani Civilný sporový poriadok nepozná a nie je ním možné odstrániť nedostatok procesnej
spôsobilosti žalovaného) označenie žalovaného uvedeného v žalobe zo dňa 27. 10. 2014 na Genertel
Biztosító Zrt., cudzojazyčné obchodné meno Genertel poisťovňa a.s. Dévai utca 26-28 Budapešť 1134,

Maďarsko a súčasne navrhol zámenu na strane pôvodne označeného žalovaného, keď Okresný súd
Popraduznesenímzodňa11.01.2018,č.k.12C/206/2016-121,právoplatnýmdňa16.01.2018,návrhu
žalobcu na zmenu subjektu na strane žalovaného vyhovel tak, že na miesto doterajšieho žalovaného
subjektu bez procesnej spôsobilosti: Genertel Poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského
štátu so sídlom Bratislava, ul. Lamačská cesta 3/A, IČO: 36869511, povolil vstup nového žalovaného s

procesnou spôsobilosťou: Generali Poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, ul. Lamačská cesta 3/A, IČO:
3570933 a na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej 23. 12. 2014 podľa § 476 a nasl. Obchodného
zákonníka medzi predávajúcim: Genertel Biztosító Zrt. a kupujúcim: Generali poisťovňa, a.s., Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, účinnej dňa 31. 12. 2014 síce došlo k prevodu práv a povinností,
ale žaloba žalobcu zastúpeného advokátom, doručená Okresnému súdu Poprad dňa 28. 10. 2014

smerovala proti organizačnej zložke spoločnosti Genertel Biztosító Zrt., ktorá v čase podania žaloby, ako
aj rozhodnutia súdu bola bez procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania. Výrok, ktorým rozhodol
o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne tým, že
žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania 100 %, nakoľko
z čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom podaním doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 08. 12.

2015 vyplýva, že vzal žalobu v časti istiny 98. 237, 22 eur späť z dôvodu jej uhradenia dňa 13. 11.
2014 (t. j. poistného plnenia za bolestné 30. 733 eur, poistného plnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia66.910eur,nákladovsúvisiacichsliečením594,22eur)adňa29.04.2015vsume2.143eur,
titulom doplatku poistného plnenia za sťaženie spoločenského, ale z tohto nevyplýva, že by k zastaveniu
konania malo dôjsť procesným zavinením žalovaného, a preto dospel k záveru, že žalovanému patrí

právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu, keďže žalobca svojim konaním,
keď po podaní žaloby, žalovaný okrem iného vzniesol námietku nedostatku procesnej spôsobilosti v
žalobe označeného žalovaného Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu
v predmetnom konaní, a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania v uvedenej časti, pričom
prihliadol okrem iného aj na dôvodnosť obrany žalovaného (námietku premlčania z dôvodu, že návrh

žalobcu zastúpeného advokátom na zmenu subjektov na strane žalovaného, bol podaný po uplynutí
premlčacej doby dňa 11. 04. 2017).

2.Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol o nároku
na náhradu trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že prvoinštančný

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
Civilného sporového poriadku), resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku), z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného

sporového poriadku), ako i z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok sa opiera vo svojej podstate o
staršiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré s poukazom na neodstrániteľný nedostatok konania v podobe
chýbajúcej procesnej subjektivity zastavovali konania, v ktorých bola právnická osoba ako účastník
konania označená údajmi o jej organizačnej zložke, resp. bola ako účastník konania označená priamo

organizačná zložka právnickej osoby s tým, že uvedený výklad je učebnicovým príkladom mechanickej
aplikácie práva, ktorá úplne abstrahuje od účelu právnej úpravy, keď úplne ignoruje celkom evidentné
a s ničím nezameniteľné prepojenie medzi organizačnou zložkou, pod identitou ktorej právnická osoba
vystupuje a prostredníctvom ktorej koná a samotnou právnickou osobou (toto prepojenie má v hmotnom
práve charakter priameho zastúpenia, tzn. úkony organizačnej zložky sa považujú za úkony príslušnej

právnickej osoby a úkony adresovanej organizačnej zložke sa považujú za adresované príslušnej
právnickej osobe), pričom je očividné, že v takejto aplikácii práva absentuje akákoľvek teleologická
úvaha, keďže v pomyselnom vážení právnych princípov by nevyhnutne musel zvíťaziť ústavný princíp
jeho práva na prístup k spravodlivosti, resp. na spravodlivý proces, dokonca by tento princíp v uvedenom
vážení pomerne ťažko vôbec hľadal súpera a poukázal na rozhodnutia vyšších súdov, ÚS SR č. k. I.

ÚS 2/08 (spisová značka, pozn. odvolacieho súdu), IV. ÚS 3359/17 8, s tým, že uvedený mechanický
výklad bol medzičasom prekonaný rozhodovacou činnosťou vyšších súdov a to tak v Českej ako aj
Slovenskej republike, konkrétne najmä rozhodnutím veľkého (15 - členného) senátu občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR č. k. 31 Cdo 2847/2011 (spisová značka, pozn. odvolacieho
súdu), ktoré sa týka identickej situácie ako v prejednávanej veci a v ktorom NS ČR o. i. uviedol:

„Je očividné, že v prejednávanej veci posúdenie žaloby ako návrhu smerujúceho proti non-subjektu,
zakladá horeuvedený logický a vecný rozpor medzi takto chápaným určením žalovaného (non-subjekt)
a obsahom žaloby, a to o. i. s ohľadom na notoricky známy fakt, že jedine subjekt môže byť súdom
zaviazaný nahradiť škodu, ktorá bola predmetom žaloby, resp. že nikto nemôže vedome zažalovať
non-subjekt. Rovnako je očividné, že v prejednávanej veci údaje o organizačnej zložke žalovaného

objektívne vystihujú jeho stotožnenie, resp. so zreteľom k ďalším súvislostiam žaloby možno dospieť
k identifkácii žalovaného, keďže o. i. toto stotožnenie je zachytené v obchodnom registri“. Uviedol,
že v prejednávanej veci, v ktorej od samotného začiatku s ním komunikovala organizačná zložka
zahraničnej poisťovne, a v ktorej v žiadnom okamihu nenastala u žiadneho z účastníkov ani na strane
súdu reálna pochybnosť o identite žalovaného, pričom nedostatky v označení žalovaného odstránil

svojím podaním zo dňa 07. 04. 2017, sú hore uvedené podmienky pomenované NS ČR v plnom rozsahu
naplnené. Poukázal na nedávne rozhodnutia Ústavného súdu SR, č. k. I. ÚS 540/2015 - 10, resp. II.
ÚS 675/2016 - 33, v ktorých sa k obdobnej situácii ako v prejednávanej veci (rozdiel bol v tom, že
žalobca uplatnil nárok zo zodpovednosti voči štátu voči Ministerstvu spravodlivosti, ktoré na rozdiel od
organizačnej zložky právnickej osoby v prejednávanej veci dokonca má procesnú spôsobilosť) vyjadril

v oboch prípadoch zhodne takto: „Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou
a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Občianske súdne konanie sa musí
v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§
3 O. s. p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania
a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú
oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti,

nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to
vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno
pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať
a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatkypodaní“. Uviedol, že z rozhodnutí, ktoré vo svojom odvolaní odcitoval (a ktorých znenie považuje
odvolací súd za zbytočné uvádzať) vyplýva, že Ústavný súd jednoznačne zaujal stanovisko, podľa
ktorého za účelom naplnenia ústavného práva na prístup k spravodlivosti, resp. spravodlivý proces

je namieste odchýlenie sa od doslovného textu procesných predpisov s tým, že Ústavný súd SR v
uvedených rozhodnutiach teleologickým, resp. ústavnokonformným výkladom zašiel ešte ďalej ako
je to potrebné pre pokračovanie v konaní v prejednávanej veci, kedy vyvodil, že súd bol povinný
vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby dokonca v prípade, kedy bol jednoznačne (a bez
pochybností o jeho identite) ako žalovaný označený subjekt, ktorý nebol pasívne legitimovaný pričom

túto povinnosť súdu vyvodil už zo samotného rozporu medzi uplatneným nárokom a v žalobe označeným
nositeľompovinnosti,apretojeuvedenáargumentácianamiestevprípade,kedyakožalovanéhooznačil
organizačnú zložku právnickej osoby, pričom nárok uplatnený žalobou celkom zjavne smeruje voči
samotnej právnickej osobe a poukázal na uznesenie NS SR č. k. 4Cdo/219/2016 (spisová značka),
v ktorom sa k obdobnej situácii ako v prejednávanej veci (rozdiel bol v tom, že žalobca označil
ako žalovaného rozhodcovský súd bez právnej subjektivity namiesto právnickej osoby, pri ktorej bol

zriadený, kde vzájomné prepojenie je zreteľne slabšie ako je tomu pri organizačnej zložke), pričom
žalobca opätovne odcitoval časť odôvodnenia daného rozhodnutia, ktoré však považuje odvolací súd
za zbytočné uvádzať. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nesprávne právne posúdenie zo
strany súdu prvej inštancie v prejednávanej veci spočíva v mylnom závere, podľa ktorého podaním
žaloby dňa 28. 10. 2014 nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, nakoľko bol ako žalovaný označený

nespôsobilý subjekt s tým, že tento záver je vo svojom jadre vnútorne protirečivý, keďže implikuje
existenciu civilného konania, v ktorom viac ako tri roky figuroval na strane žalovaného subjekt bez
procesnej spôsobilosti, pričom zároveň za tento non-subjekt aktívne vystupoval subjekt s procesnou
spôsobilosťou a až uznesením OS Poprad zo dňa 11. 01. 2018 de jure vstúpil na miesto non-subjektu od
začiatku aktívne vystupujúci subjekt s procesnou spôsobilosťou, pričom takáto interpretácia právnych

účinkov uvedeného uznesenia neobstojí, pretože jednak vychádza z nesprávneho záveru o tom, že
označenie žalovaného v žalobe prostredníctvom údajov o jeho organizačnej zložke neumožňovalo
identifikáciužalovaného(GenertelBiztosítóZrt.)akonaniepretomalobyťzastavenépreneodstrániteľnú
vadu konania v podobe nedostatku procesnej spôsobilosti žalovaného a to bez výzvy na odstránenie
nedostatkov a je v rozpore so znením a účelom ustanovenia § 80 C. s. p., ktoré predpokladá vstup

nového subjektu s procesnou spôsobilosťou namiesto pôvodného subjektu s procesnou spôsobilosťou
a v žiadnom prípade nie je právnym prostriedkom umožňujúcim začatie konania voči ďalšiemu subjektu
a nakoľko súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o zmene strán sporu, pri rozhodovaní v merite
veci nepostupoval správne, keď nerešpektoval právne účinky vyplývajúce z takejto zmeny, keďže v
zmysle § 80 C. s. p. pri zmene strán sporu zostávajú všetky právne účinky spojené s podaním žaloby

zachované, súd však účinky podania žaloby (t. j. aj spočívanie premlčacej doby) spojil až s momentom
podania návrhu na zmenu účastníkov, čo je priamo v rozpore s ustanovením § 80 C. s. p. s tým, že ak by
bol žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) od počiatku procesné nespôsobilým subjektom,
súd by nemohol rozhodnúť o zmene sporových strán v zmysle § 80 C. s. p. Uviedol, že podľa jeho názoru
uznesenie OS Poprad zo dňa 11. 01. 2018 je čo do jeho právnych dôsledkov správnym vysporiadaním

sa s návrhom žalovaného na zastavenie konania na jednej strane a upresnením označenia žalovaného,
resp. návrhom žalobcu na zmenu v osobe žalovaného na strane druhej s tým, že OS Poprad správne (a
v súlade s horeuvedenou judikatúrou vyšších súdov) vyhodnotil nedostatky v označení žalovaného ako
odstrániteľnéaodstránenéjehopodanímzodňa11.04.2017,pričomužoopraveoznačeniažalovaného
osobitne nerozhodol a to vzhľadom k tomu, že rozhodol priamo o vstupe spoločnosti Generali Poisťovňa,

a.s. do konania namiesto pôvodne žalovaného subjektu, ktorým bola spoločnosť Genertel Biztosító Zrt.
(citované uznesenie uvádza pôvodné označenie prostredníctvom organizačnej zložky), keď zastavenie
konania v prejednávanej veci bez vyzvania žalobcu na odstránenie nedostatkov v označení žalovaného
ako to žalovaný žiadal, by nepochybne preňho predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom,
resp. odmietnutie spravodlivosti so všetkými dôsledkami v podobe riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov vrátane ústavnej sťažnosti. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nedostatky
v označení žalovaného zhojil spontánne bez výzvy súdu, čím došlo k odstráneniu vady žaloby a to
s účinkami ex tunc, t. j. od samého počiatku ku dňu podania žaloby (28. 10. 2014), a preto platí, že
žaloba so všetkými právnymi dôsledkami vrátane spočívania premlčacej doby bola podaná dňa 28.
10. 2014 voči spoločnosti Genertel Biztosító Zrt., pričom právoplatnosťou uznesenia OS Poprad zo

dňa 11. 01. 2018 na miesto spoločnosti Genertel Biztosító Zrt vstúpila spoločnosť Generali Poisťovňa,
a.s. a poukázal na rozhodnutie NS SSR 4Cz 32/81 s tým, že nesprávne právne posúdenie otázky
premlčania a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sa
premietlo aj do nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, kedy bol na ich náhradu v rozsahu 100% zaviazaný, keďže v prípade čo i len čiastočného jeho úspechu vo veci musí súd priznať žalobcovi
plnú náhradu trov konania, a to s prihliadnutím k skutočnosti, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckej
otázky. Namietol, že súd prvej inštancie v rozpore so znením ako aj účelom ustanovenia § 43 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku ho nevyzval na odstránenie nedostatkov v označení žalovaného, čím v
spojení s neskorším nesprávnym právnym posúdením otázky spočívania premlčacej doby súdom prvej
inštancie mu znemožnil prístup k súdu, nakoľko pokiaľ by súd postupoval správne a na odstránenie
uvedeného rozporu ho vyzval, upresnil by označenie žalovaného, takže by nemohlo dôjsť k zamietnutiu
žaloby pre súdom tvrdené uplynutie premlčacej doby, ku ktorému malo podľa súdu prvej inštancie

dôjsť 19 (!) mesiacov po začatí konania (porovnaj lehotu 60 dní podľa § 43 ods. 1 O. s. p.). Poukázal
na skutočnosť, že v žalobe označil žalovaného jeho úplným obchodným menom Genertel poisťovňa,
a.s., ktoré je rozhodujúcim identifikátorom právnickej osoby (keďže zahraničné právnické osoby nemajú
pridelené IČO) a ďalej uvedením údajov o jeho organizačnej zložke (sídlo, IČO), t. j. údajov, pod
ktorými žalovaný vystupuje na území Slovenskej republiky (prepojenie medzi žalovaným a uvedenou
organizačnou zložkou vyplývalo z obchodného registra), keď z predpísaných náležitostí žaloby podľa

§ 79 O. s. p. teda chýbalo výlučne sídlo, keďže IČO žalovanému ako zahraničnej osobe pridelené
nebolo, avšak uvedené označenie nevzbudzovalo absolútne žiadnu pochybnosť o identite žalovaného,
o čom svedčí o. i. aj text splnomocnenia na zastupovanie udeleného žalovaným svojmu právnemu
zástupcovi ako aj jeho aktívna účasť v konaní a poukázal na judikát NS SR v plnom rozsahu dopadajúci
na prejednávanú vec R 46/2005 - 1 Cdo 90/2004) a zároveň dal do pozornosti nález ÚS SR, sp. zn. IV.

ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 s tým, že ak by uvedené pochybenia súdu prvej inštancie podľa názoru
odvolaciehosúdunepredstavovaliodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e),nechávanazváženísúdu,
či nie sú subsumovateľné pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku,
pretože je toho názoru, že v tomto prípade išlo o pochybenia v postupe súdu, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietol nevykonanie ani jedného z ním navrhovaných dôkazov (§

365 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového poriadku) s tým, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu
premlčacejlehotyužpodanímžalobydňa28.10.2014,vdôsledkučohojehonárokniejepremlčaný,keď
v prejednávanej veci boli zároveň dané okolnosti, odôvodňujúce neprihliadnutie na námietku premlčania
zo strany súdu, ktorou je porušenie povinnosti súdu prvej inštancie vyzvať ho na odstránenie vád žaloby
podľa § 43 ods. 1 O. s. p., ktoré podľa ustálenej judikatúry ako procesné pochybenie, resp. nesprávny

postup súdu nemôže byť na ujmu účastníka konania (viď Uznesenie NS SR, sp. zn. 7Sžso 29/2016:
„Pochybenie krajského súdu spočívajúce v nesprávnom postupe nemožno preniesť na ťarchu účastníka
konania, a to napriek tomu, že tento krajským súdom vytýkané vady neodstránil. Pokiaľ krajský súd
už od samotného počiatku zvolil nesprávny postup, tak i ďalšie nadväzujúce procesné úkony súdu
vyúsťujúce až do vydania uznesenia o zastavení konania treba považovať za rozporné s účelom a

zmyslom správneho súdnictva spočívajúcim predovšetkým v ochrane subjektívnych práv fyzických a
právnických osôb.") a poukázal na charakter sporu a obsah uplatneného nároku, kde na jednej strane
je jeho právo ako poškodeného na spravodlivé odškodnenie a na strane druhej „právo" zodpovedného
subjektu na to, aby nemusel vzniknutú škodu hradiť, keďže si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody
na zdraví, ktorá mu vznikla nie jeho zavinením, nakoľko utrpel poškodenie zdravia pri dopravnej nehode

ako chodec, pričom sa stal invalidom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70 % a práve v týchto prípadoch sa musí v praxi premietnuť účel a zmysel základného práva na súdnu
ochranu, ktorú majú poskytovať všeobecné súdy v civilnom sporovom konaní tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Poukázal na prevahu práva na prístup k
spravodlivosti na jeho strane nad princípom právnej istoty, ktorý stojí za inštitútom premlčania a ďalej na

evidentný nepomer medzi fatálnym následkom prihliadnutia na námietku premlčania preňho na strane
jednej a „normálnosťou" meritórneho prejednania veci z pohľadu každodennej praxe žalovaného, na
strane druhej. Uviedol, že žalovaný postupoval úskočné, keď poukázal na nedostatok v jeho označení
až vo svojom podaní z 04. 04. 2017, resp. namietol premlčanie až vo svojom podaní z 05. 03. 2018,
pričom touto procesnou taktikou v podstatnej miere prispel k navodeniu situácie, v ktorej súd vyhodnotil

jeho nárok ako premlčaný, a preto dopady prípadného premlčania nároku uplatneného v tomto konaní
pre jeho osobu, považuje za neprimerané a nespravodlivé.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z
dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K
odvolaciemu dôvodu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci poukázal na svoje písomné vyjadrenia a ústne prednesy, kedy sa k otázke zažalovaniaorganizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, k rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 540/2015, resp. II ÚS 675/2016, k rozhodnutiu veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného
kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 31 Cdo 2847/2011 (spisová značka) už vyjadroval,

pričom poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave i Ústavného súdu Slovenskej republiky
v procesné analogických veciach, na ktoré taktiež odkazuje s tým, že žalobca je ten subjekt, ktorý
pri podaní žaloby má zažalovať subjekt s procesnou spôsobilosťou, pričom v danom prípade ide o
neodstrániteľnú podmienku konania, t. j. takú podmienku, ktorú dodatočným konaním nie je možné
odstrániť. V nadväznosti na žalobcom citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

4Cdo/219/2016 poukázal na dôležitý rozdiel medzi predmetným konaním a konaním pred Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, keď v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pochybnosť
o tom, kto je žalovaný vznikla z dôvodu, že žalobca uviedol pri označení procesnej strany okrem
Stáleho rozhodcovského súdu aj dovetok, kde uviedol ďalšiu spoločnosť - zriaďovateľa tohto Stáleho
rozhodcovského súdu, a preto konajúcemu súdu nebolo zrejmé, ktorý subjekt chcel žalobca zažalovať,
a vyzval ho na opravu podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko nie je na rozhodnutí súdu

určiť žalovaného v tom-ktorom konaní, a ani nie je povinnosťou súdu si vybrať z dvoch subjektov práve
ten, ktorý má procesnú subjektivitu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok vychádza
zo staršej rozhodovacej praxe súdov a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.
14Co/587/2014 zo dňa 22. 06. 2018 (teda na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov), ktorý v analogickej veci
zrušilrozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaIIakonaniezastavilstým,žežalobcavosvojichpodaniach

ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukazuje, a ani z jeho správania nevyplýva, že žaloba smerovala
voči Genertei Biztosító Zrt., so sídlom Dévai otca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko, a nie organizačnú
zložku poisťovne z iného členského štátu, a preto sú žalobcom citované rozhodnutia na daný prípad
neaplikovateľné a za tohto stavu malo byť konanie na podklade žaloby žalobcu zastavané, nakoľko
neexistoval žiadny právny základ pre to, aby Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 12C/206/2016

zo dňa 11. 01. 2018 pripustil zmenu žalovaného z pôvodného žalovaného Genertei poisťovňa, a.s.
pobočka poisťovne z iného členského štátu (procesné nespôsobilého subjektu) na Generali Poisťovňa,
a.s., pričom dôsledkom uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/206/2016 zo dňa 11. 01. 2018
je skutočnosť, že voči terajšiemu žalovanému sa v danej veci koná bez toho, aby voči nemu bola
podaná žaloba, čo príkro odporuje minimálne čl. 7 základných zásad C. s. p., § 156 C. s. p., ako aj

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že nemohol napadnutý rozsudok v spojení s uznesením Okresného
súdu Poprad sp. zn. 12C/206/2016 zo dňa 11. 01. 2018 (§ 365 ods. 2 C. s. p.) napadnúť odvolaním
keďže nebol stranou, v neprospech ktorej bol napadnutý rozsudok vydaný (§ 359 C. s. p.), a preto
za tohto stavu mu neostáva iné ako akceptovať záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu
na námietku premlčania žalovaného a to z titulu uplatnenia práva voči terajšiemu žalovanému až po

uplynutí premlčacej doby (podaním zo dňa 11. 04. 2017) s tým, že na plynutie premlčacej doby nemalo
vplyv podanie samotnej žaloby a následné vedenie konania voči procesné nespôsobilému subjektu
- Genertei poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca bol od počiatku zastúpený advokátom, ktorý má odborné i právne vedomosti, ovláda podmienky
procesného konania a z toho dôvodu mal zažalovať subjekt s procesnou subjektivitou. K odvolacím

dôvodom žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) C. s. p. a k poukázaniu na judikát R 46/2005,
konkrétne na jeho právnu vetu uviedol, že pre konkrétny prípad je možné iba túto vetu považovať za
vytrhnutú z kontextu, keď z relevantnej časti odôvodnenia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol: „Ak uvedenie označenia organizačnej zložky za obchodným menom žalovaného pri označení
v žalobe vzbudzovalo pochybnosť o tom, či má byť obchodná spoločnosť Spiš účastníkom, alebo sa

týmto označením len podáva bližšia informácia o tom, že sa spor tejto týka organizačnej zložky, išlo
len o nepresnosť, či neúplnosť podania (žaloby). V takom prípade mal súd prvého stupňa podľa § 43
ods. 1 O. s. p. žalobcu vyzvať, aby nepresnosť v označení odstránil a žalovaného označil správne
alebo túto nepresnosť odstrániť sám, pretože si nevyžadovala žiadnu procesnú aktivitu z jeho strany.
Ak je teda v žalobe pri označení účastníka okrem úplného obchodného názvu podniku uvedená aj

organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania." Žalovaný vo svojom
vyjadrení uviedol, že je zrejmé, že v predmetnom rozhodnutí išlo o situáciu, kedy žalobca uviedol tak
samotný podnik ako i jeho organizačnú zložku, išlo teda o inú situáciu, aká je v tunajšom konaní, kedy
žalobca uviedol iba organizačnú zložku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil,
keď ho v súlade s § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevyzval na odstránenie nedostatkov

v označení žalovaného, čím, podľa názoru žalobcu, mu znemožnil prístup k súdu, nakoľko predmetné
ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje tri možnosti, kedy má sudca alebo
poverený zamestnanec súdu uznesením vyzvať účastníka, aby podanie doplnil alebo opravil, pričom
ide o prípady nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania s tým, že žalovaný (zrejemžalobca, pozn. odvolacieho súdu) v odvolaní neuviedol, či jeho podanie malo byť na základe označenia
žalovaného ako organizačnej zložky podniku považované za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie, nakoľko uvádza len „rozpor" a „odstránenie nedostatkov v označení žalovaného". Uviedol, že

zo znenia žaloby zo dňa 27. 10. 2014 je jednoznačné a nespochybniteľné, proti komu táto smeruje, a
preto bol procesný postup súdu v zmysle § 43 Občianskeho súdneho poriadku spočívajúci vo vyzvaní
na opravu, resp. doplnenie označenia na strane žalovaného neopodstatnený a poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 8Cob/5/2013 zo dňa 29. 04. 2013 a na judikované rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 53/2001, a preto v súlade s argumentáciou uvedenou v tomto bode

vyjadrenia je zrejmé, že nepochybil, keď žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatkov v označení
žalovaného. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal ani jeden z
dôkazov, ktoré navrhol (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), žalovaný uviedol, že nie
je pravdivé, nakoľko prvoinštančný súd vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom priamo v žalobe zo dňa
27. 10. 2014 (bod 14 - 37 napadnutého rozsudku), kedy na základe skutočností zistených z vykonania
predmetných dôkazov dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný a následne (v bode 39

napadnutého rozsudku) uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným (s ktorou sa
súd stotožnil, kedy v bode 38 uviedol že nárok žalobcu považuje za premlčaný), z dôvodu hospodárnosti
konania nevykoná niektoré z navrhnutých dôkazov s tým, že z ust. § 185 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že súd
rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom je nepochybné, že skutočným dôvodom
nevykonania ďalších dôkazov je ten, že súd považuje nárok žalobcu za premlčaný a ďalšie zisťovanie

skutkového stavu vykonané výsluchom strán a i znaleckým dokazovaním, by v predmetnom konaní bolo
nadbytočné a nehospodárne. K poukázaniu žalobcu na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 uviedol, že upozorňuje na skutočnosť, že takto odcitovaná časť
predmetnéhonálezujevytrhnutázkonceptuajeskresľujúca,baažzavádzajúca,nakoľkovpredmetnom
konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky tento rozhodoval o sťažnosti fyzickej osoby, ktorej

Okresný súd zaslal výzvu na doplnenie žaloby v zmysle § 43 Občianskeho súdneho poriadku o
údaje, ktoré ani nevyplývajú z § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto na základe tejto
informácie má následne časť nálezu citovaná žalobcom úplne iný význam, ako žalobca pravdepodobne
chcel preukázať, nakoľko po tomto doplnení informácie o skutkovom stave pred Ústavným súdom
teda jednoznačne vyplýva, že áno, výklad a používanie § 43 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 43 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a teda nemá byť konanie zastavené z dôvodu nedoplnenia žaloby na
základe výzvy súdu o údaje, ktoré v zmysle zákona pre predmetné podanie nie sú povinné, z dôvodu
ktorého v súlade s týmto vysvetlením, je citovaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 na predmetnú situáciu neaplikovateľný, pričom ani stanovisko

senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, spis. zn. 31Cdo
2847/2011 sa netýka identickej situácie, nakoľko v žalobcom citovaných rozhodnutiach súd rozhodoval
o organizačnej zložke štátu, nie zahraničnej právnickej osobe. Poukázal na skutočnosť, že žalobca bol
od počiatku zastúpený advokátom, ktorý má právne a odborné vedomosti na to, aby vedel posúdiť
situáciu klienta a zažaloval taký subjekt, ktorý má právnu subjektivitu, keď nie je jeho úlohou a ani úlohou

súdu pomáhať žalobcovi v snahe dosiahnuť v konaní ním želaný úspech a je výlučne zodpovednosťou
žalobcu,akýsubjektvosvojejžalobeoznačízapasívnevecnelegitimovaný,nakoľkoakžalobcavžalobe
označí za žalovaného subjekt, ktorému pasívna vecná legitimácia v zmysle hmotného práva v spore
neprináleží, procesným následkom jeho konania je (by malo byť) zamietnutie žaloby, keďže žalovaný
subjektaanisúdnemápovinnosťupozorňovaťžalobcu,kohomalsprávnežalovať,najmäakideožalobu

podávanú advokátom. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 7Sžso 29/2016 zo
dňa 26. 10. 2017, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že žalobcom citovaná časť
je vybratá zámerne, pričom neodráža skutočný stav, o ktorej v predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodoval, nakoľko v predmetnej veci sa riešilo doručenie, resp. nedoručenie zásielky a jeho
overeniekrajskýchsúdom,keďuvedenépochybeniekrajskéhosúducitovanéžalobcomtedaspočívalov

neoverení,čibolapredmetnázásielkaskutočnedoručenástranealebonieanesprávnypostupkrajského
súdu teda nespočíval v tom, že nevyzval účastníka konania na odstránenie nedostatkov v zmysle §
43 Občianskeho súdneho poriadku (na čo chcel žalobca v tejto časti odvolania poukázať), ale jeho
nesprávny postup spočíval vtom, že si neoveril pravdivosť tvrdenia o doručení zásielky. K tvrdeniu
žalobcu, že jeho postup ako žalovaného bol „úskočný", keďže premlčanie namietol až v podaní zo dňa

05. 03. 2018. žalovaný uviedol, že až do vydania uznesenia č. k. 12C/206/2016 - 121 zo dňa 11. 01.
2018 vystupoval v konaní subjekt bez procesnej spôsobilosti s tým, že skúmanie procesnej spôsobilosti
účastníkov konania (tak podľa občianskeho súdneho poriadku ako aj civilného sporového poriadku) je v
pôsobnosti súdu, ktorý tak má robiť v priebehu celého konania, pričom až do právoplatnosti uzneseniao zmene subjektu na strane žalovaného sa konalo so subjektom bez procesnej spôsobilosti, keď v
prvom úkone, ktorý mu v konaní patril, namietol premlčanie, a preto odmietol účelovú argumentáciu
žalobcu,žesvojimkonanímprispelknavodeniusituácie,vktorejsúdvyhodnotiljehonárokzapremlčaný,

nakoľko neporušil žiadnu právnu povinnosť a neúspech v spore si žalobca zavinil sám svojím vlastným
pochybením, keďže nie je úlohou žalovaného odstraňovať právne nedostatky v procesnom postupe
žalobcu, a ani v pochybení súdu, ktorý konanie nezastavil pre procesnú nespôsobilosť žalovaného.
Poukázal na skutočnosť, že námietka premlčania, ktorú vzniesol, je štandardná procesná obrana, ktorú
mu právny poriadok priznáva a zároveň poukázal na zrejmé pochybenie advokáta žalobcu v predmetnej

veci pričom má za to, že žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) môže zažalovať o náhradu
škody práve jeho. Uviedol, že sugestívnu argumentáciu použitú žalobcom v jeho vyjadrení je možné
otočiť aj opačne s tým, že ak by súd priznal argumentom žalobcu právnu relevanciu, znamenalo by to, že
žalobca nenesie žiadnu procesnú zodpovednosť za ním realizované procesné úkony, pretože by mu v
situácii, kedy sám pochybí a zažaluje nesprávny subjekt, účelovo stačilo poukázať na pochybenie súdu,
úskočné konanie žalovaného a princíp právnej istoty, čím by bola žalovanému subjektu odopretá účelná

ochrana jeho práva brániť sa proti žalobe všetkými procesné dostupnými prostriedkami.

4.

Žalobca vo svojej replike odmietol prekvapivé tvrdenie žalovaného, že „žalobca v konaní, v jeho

podaniach ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukazuje, a ani z jeho správania nevyplýva, že žaloba
smerovala voči Genertel Biztositó Zrt. so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko, a nie
organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu", pričom poukázal na svoje podanie zo dňa 07.
04.2017,vktoromvzáujmeodstráneniaprípadnýchnezrovnalostíohľadomidentityžalovanéhoupresnil
jeho označenie o. i. prostredníctvom údajov, uvádzaných žalovaným. Uviedol, že žalovaný, resp. jeho

právny zástupca (v súlade so svojou úlohou) vo svojich vyjadreniach obhajuje práve formalistický prístup
k posudzovaniu označenia žalovaného v žalobe, ktorý je podľa jeho názoru prekonaný rozhodovacou
činnosťou vyšších súdov (tzn. Najvyššieho súdu SR a ČR ako aj Ústavného súdu ČR), pričom
rozhodnutiakrajskýchsúdovuvádzanéžalovaným,resp.fakt,žerozhodovaciapraxniektorýchkrajských
súdov vrátane KS Bratislava doposiaľ vychádzala, resp. stále vychádza z uvedeného formalistického

prístupu na tom nič nemenia, keď ním citované rozhodnutia sú nepochybne použiteľné na prejednávanú
vec vo svojej podstate, ktorou je konštatovanie, že súd sa má vždy pokúsiť o odstránenie pochybností
ohľadom identity žalovaného a to nielen v prípade, kedy sa ponúka posúdenie žalovaného označeného
v žalobe ako non-subjekt, ale dokonca aj v prípade, kedy úplne jednoznačne označený subjekt zjavne
nie je nositeľom legitimácie, zodpovedajúcej nároku uplatnenému žalobou a vzhľadom k tomu, že

civilné sporové konanie nemôže byť vedené proti organizačnej zložke právnickej osoby, musí logicky
pochybnosť o identite žalovaného vzniknúť vždy, akonáhle je žalovaný označený prostredníctvom
údajov o jeho organizačnej zložke (nikto nemohol zámerne zažalovať organizačnú zložku) s tým,
že tento (najmä v druhom prípade očividne) extenzívny výklad poučovacej povinnosti súdu je daný
silným postavením právneho princípu práva na prístup k spravodlivosti v hierarchii právnych princípov

v porovnaní s princípom právnej istoty, ktorý v danom kontexte je zrejme omnoho slabší. Na margo
žalovaným tvrdených odlišností právnych vecí, ktorých sa citované judikáty týkajú a prejednávanej veci
(napr. že išlo o organizačnú zložku štátu a nie obchodnej spoločnosti), žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru tieto sa nedotýkajú podstaty veci, a preto nie sú v žiadnom aspekte relevantné, keď posúdenie
relevantnosti predloženej judikatúry je vecou odvolacieho súdu, kde sa spolieha najmä na dôsledné

uplatnenie ústavnoprávnych princípov a ich spravodlivé zváženie. Na margo tvrdenia žalovaného, že
„nie je úlohou súdu pomáhať žalobcovi v snahe dosiahnuť v konaní ním želaný úspech", žalobca
uviedol, že v tejto chvíli nie je reč o úspechu alebo neúspechu žaloby ale o tom, či mu vôbec bude
umožnené ním tvrdený nárok prejednať pred súdom, pričom v súlade s citovanou judikatúrou, úlohou
súdu nepochybne je pomáhať žalobcovi odstrániť formálne prekážky, brániace meritórnemu prejednaniu

nároku uplatneného žalobou a to z toho dôvodu, aby sa predišlo odopretiu prístupu k spravodlivosti v
prípadoch, kedy ceste k meritórnemu prejednaniu súdne uplatneného nároku nestojí nič iné iba formálne
nedostatky, ktorých preklenutie za pomoci výkladu nepredstavuje ohrozenie žiadnych subjektívnych
práv. K tvrdeniu žalovaného, že „námietku premlčania uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu v konaní
patril", žalobca uviedol, že prvým úkonom žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) bolo

vyjadrenie k podanej žalobe o náhradu škody na zdraví s námietkou miestnej nepríslušnosti zo dňa 04.
12. 2015, ktoré sa venuje vecnej stránke prejednávanej veci a neobsahuje ani náznak pochybností o
správnosti označenia žalovaného a zároveň poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa
užpritomtosvojomprvomvyjadrenívovecipreukázalsplnomocnenímudelenýmspoločnosťouGenertelBiztositó Zrt. so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko, v konaní teda nikdy nevznikla
pochybnosť o tom, ktorý subjekt na strane žalovaného vystupuje. Uviedol, že podstatu a veľmi slabý
základ argumentácie žalovaného vystihuje bod 21 jeho podania, v ktorom sa zjednodušene povedané

domáha, aby za svoje formálne pochybenie patrične zaplatil s tým, že tu očividne chýba akýkoľvek
právom chránený záujem na strane žalovaného, ako aj na strane spoločnosti (nehovoriac o nedostatku
akejkoľvek ujmy), ktorý by odôvodňoval „vytrestanie" žalobcu odmietnutím prejednania jeho veci, keď
naopak pri posúdení predmetnej procesnej situácie musí ako ústredný princíp rezonovať jeho ústavné
právo na prístup k spravodlivosti. Žalobca vo svojej replike ďalej uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje

na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní voči rozsudku a žiada, aby Krajský súd pri rozhodovaní o
jeho odvolaní voči rozsudku dôsledne aplikoval ústavnokonformný výklad procesných predpisov tak,
aby nárok, ktorý si uplatnil, mohol byť meritórne prejednaný a tým bolo naplnené jeho ústavné právo
na prístup k spravodlivosti.

5.

Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok s prihliadnutím na
okolnosti zavinené protiprávnym postupom Okresného súdu Poprad za vecne správny a argumentáciu
uvedenú tak v odvolaní, ako i replike žalobcu za nedôvodnú s tým, že súd prvej inštancie dospel za
daných okolností k správnemu právnemu záveru, že nárok voči nemu je premlčaný a odkázal na svoje

písomné vyjadrenia a ústne prednesy a opätovne poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru malo
byť konanie zastavené, nakoľko ak nie sú splnené procesné podmienky konania, súd má v zmysle
Civilného sporového poriadku obligatórnu povinnosť konanie zastaviť, nie vyzývať stranu na odstránenie
procesných nedostatkov. K žalobcom namietanému jeho tvrdeniu („žalobca v konaní, v jeho podaniach
ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukazuje, a ani z jeho správania nevyplýva, že žaloba smerovala voči

Genertel Biztosító Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko, a nie na organizačnú
zložku poisťovne z iného členského štátu") uviedol, že je z neho zrejmé, že ním poukazoval na
skutočnosť, že žaloba žalobcu nesmerovala voči Genertel Biztosító Zrt. so sídlom Dévai utca 26-28,1134
Budapešť, Maďarsko, pričom žalobca ani následne v konaní ani len netvrdil a ani nijako sa nesnažil
preukázať, že by žaloba voči tomuto subjektu smerovala s tým, že v danej veci z podanej žaloby žalobcu

nebolo možné vyvodiť, že by podaná žaloba smerovala voči Genertel Biztosító Zrt., so sídlom Dévai
utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko a nie na organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu, a
preto žalobcom citované rozhodnutia nie sú v danej veci aplikovateľné nie len právne, ale ani skutkovo.
Uviedol, že poukazovanie žalobcu na jeho vyjadrenie zo dňa 07. 04. 2017 je irelevantné, keďže uvedené
vyjadrenie bolo zaslané súdu až po tom, čo v konaní bolo namietnuté podanie žaloby voči procesne

nespôsobilému subjektu (organizačnej zložke poisťovne z iného členského štátu), pričom nárok žalobcu
voči žalovanému bol v tom čase zároveň už aj premlčaný (k premlčaniu nároku došlo 30. 05. 2016,
viď bod 33 rozsudku súdu prvej inštancie) s tým, že ani snaha žalobcu následne „upresniť označenie
žalovaného" nič nemení na tom, že podaná žaloba smerovala voči procesne nespôsobilému subjektu, a
to organizačnej zložke poisťovne z iného členského štátu. K spochybňovaniu jeho tvrdenia žalobcom, že

premlčanie namietol pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patril uviedol, že žalobca nesprávne poukazuje
na to, že jeho prvým úkonom bolo podanie zo dňa 04. 12. 2015, nakoľko to nie je pravda, keďže až
do vydania uznesenia č. k. 12C/206/2016 - 121 zo dňa 11. 01. 2018 vystupoval v konaní subjekt bez
procesnej spôsobilosti, pričom on sa stal účastníkom konania až na základe predmetného uznesenia,
a teda jeho prvým úkonom, ktorým namietol premlčanie skutočne bolo až podanie zo dňa 05. 03. 2018.

K tvrdeniu žalobcu, že je úlohou súdu nepochybne pomáhať žalobcovi odstrániť formálne prekážky,
brániace meritórnemu prejednaniu nároku uplatneného žalobou a to z dôvodu, aby sa predišlo odopretiu
prístupu k spravodlivosti v prípadoch, kedy na ceste k meritórnemu prejednaniu súdne uplatneného
nároku nič iné iba formálne nedostatky, žalovaný uviedol, že procesný kódex, Civilný sporový poriadok,
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a preto podľa výkladu citovaného tvrdenia žalobcu, by teda

ustanovenie § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“, bolo odopretím prístupu k spravodlivému procesu,
nepochybne absurdné, nakoľko ustanovenia Civilného sporového poriadku stanovujú určité mantinely
civilného procesu a je nepredstaviteľné, že súdny proces by bol bez akýchkoľvek pravidiel, medzi
ktoré je možné zaradiť napríklad aj premlčanie, pričom absurdným výkladom tvrdenia žalobcu je teda

možné tvrdiť aj to, že premlčanie nároku bráni meritórnemu prejednaniu nároku a teda je odopretím
prístupu k spravodlivému procesu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v replike, že podľa jeho názoru je
formalistický prístup k posudzovaniu označenia žalovaného v žalobe prekonaný a opätovne poukázal
na aktuálne rozhodnutia (ktoré už citoval a na ktoré poukazoval v predchádzajúcich vyjadreniach), zktorých nepochybne vyplýva, že tento, podľa názoru žalobcu „formalistický" princíp prekonaný nie je.
K žiadosti žalobcu, aby bol jeho nárok meritórne prejednaný a tým bolo naplnené jeho ústavné právo
na prístup k spravodlivosti, žalovaný uviedol, že postupom súdu bol jeho nárok meritórne prejednaný,

nakoľko súd vo veci aj vytyčoval súdne pojednávania a strany sa mali možnosť sa k nároku žalobcu
uplatneného žalobou vyjadriť, a preto nemohlo byť právo žalobcu na prístup spravodlivosti odopreté.
Uviedol, že sa mu nedá nepristaviť pri pochybnostiach, ktoré prechováva v danom spore v súvislosti
s tým, že žaloba bola pôvodne podaná zjavne na miestne nepríslušnom súde (Poprad), pričom vec
bola pridelená dnes už bývalému L. C., pričom ide o sudcu s kontroverznou minulosťou, ktorý viac

ako kontroverzne (a navyše aj protiústavne) postupoval aj v danej veci, nakoľko sa stal žalovaným v
danej veci bez podania žaloby voči nemu práve v dôsledku činnosti tohto sudcu s tým, že na samotné
podanie žaloby na Okresnom súde Poprad neexistoval nielenže žiadny právny, ale ani len skutkovo
legitímny dôvod, keďže organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu mala sídlo na N. G. U.
F., Ž. F. U. A. Y., a k dopravnej nehode dňa 28. 10. 2012, ktorá viedla k poškodeniu zdravia žalobcu,
došlo rovnako v A. Y., keď jediná spojitosť medzi Okresným súdom Poprad a danou vecou je iba v sídle

právneho zástupcu žalobcu, ktoré sa nachádza vo L. (meste nachádzajúcom sa v tesnej blízkosti T.),
a preto má viac ako dôvodné pochybnosti, či účelom podania žaloby na nepríslušnom Okresnom súde
Poprad právnym zástupcom žalobcu bolo zabezpečenie prejednania veci žalobcu v súlade so zákonom
a princípmi spravodlivého procesu, (o čo by sa inak mal každý právny zástupca usilovať), alebo či za
tým boli účely iné, ktoré na pôdu seriózneho poskytovania právnych služieb nepatria.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s.
p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne

vyhlásil dňa 22. augusta 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

9.

Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.), pretože súd prvej

inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

10.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránkestotožňujesdôvodmitýkajúcimisaodvolanímnapadnutéhorozsudku,ktorýmsúdprvejinštancie
žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania v celom
rozsahu.

12.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobcu domáhajúceho titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a
bolestného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 115. 191, 78 eur (po späťvzatí žaloby v
časti o zaplatenie istiny 98. 237, 22 eur) zamietol z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania
žalovaným, t. j. z dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom v konaní je premlčaný.

13.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca, ktorý podal svoju žalobu na miestne nepríslušný Okresný
súd Poprad dňa 28. 10. 2014, v nej ako žalovaný subjekt označil obchodnú spoločnosť Genertel

poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta
č. 3/A, s identifikačným číslom organizácie (IČO) 36 869 511, ktorého ako vyplýva z Obchodného
registraOkresnéhosúduBratislavaI,Vložkačíslo:1878/B,právnouformoubolpodnikzahraničnejosoby
(organizačná zložka podniku zahraničnej osoby) a spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca je od
začiatku konania zastúpený splnomocneným advokátom.

14.

Podľa § 5 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v
občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

15.

Podľa § 5 ods. 2 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník
v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

16.

Podľa § 160 ods. 2 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016), súd poskytuje stranám
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

17.

Podľa § 160 ods. 3 písm. b) veta prvá C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016),
poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom.

18.

Zdikciecitovanýchzákonnýchustanoveníúčinnýchvčasepodaniažalobyžalobcomnavecneamiestne
nepríslušný súd (Okresný súd Poprad) a v čase rozhodovania prvoinštančného súdu napadnutým

rozsudkom jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie (ani Okresný súd Poprad, ani Okresný súd
Bratislava IV) nemal voči žalobcovi poučovaciu povinnosť, nakoľko bol od začiatku v konaní zastúpený
advokátom, z dôvodu ktorého bolo výlučne jeho povinnosťou označiť procesne spôsobilý žalovaný
subjekt, a preto sa nebolo možné stotožniť s absurdným názorom žalobcu v podanom odvolaní, že
úlohou súdu je pomáhať žalobcovi odstrániť formálne prekážky, brániace meritórnemu prejednaniu

nároku uplatneného žalobou a to z dôvodu, aby sa predišlo odopretiu prístupu k spravodlivosti v
prípadoch, kedy v ceste k meritórnemu prejednaniu súdne uplatneného nároku nestojí nič iné, iba
formálne nedostatky a povinnosťou súdu bolo vyzvať ho na odstránenie vád podania podľa § 43 O. s. p.19.

V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že označenie žalovanej strany v žalobe, bez právnej subjektivity nie

je formálnym nedostatkom, ako sa mylne domnieva žalobca, ale práve naopak, ide esenciálnu náležitosť
žaloby, splnenie ktorej je povinnosťou súdu skúmať, t. j. kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p., účinný v čase podania žaloby na
Okresný súd Poprad, podmienky konania).

20.

Vobčianskomsúdnomkonanímajúsúdypovinnosťkedykoľvekzakonaniaprihliadaťnato,čisúsplnené
podmienkykonania,pričomvprípade,žezistiatakýnedostatokkonania,ktorýnemožnoodstrániť,musia
konanie zastaviť. Jednou z podmienok konania je aj spôsobilosť toho, kto bol označený za účastníka,
byť účastníkom konania a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p. patrí

medzi neodstrániteľné nedostatky. Z hľadiska posúdenia tejto spôsobilosti je často rozhodujúce, ako
je účastník v žalobe označený. Aké náležitosti by mala žaloba v tomto smere obsahovať, upravovalo
podrobne ustanovenie § 79 ods. 1 O. s. p. Podľa prevažujúcej súdnej praxe, ak sú v žalobe pri označení
účastníka uvedené všetky predpísané náležitosti, ale nie sú správne, nie je to dôvod na postup podľa §
43 ods. O. s. p., teda na výzvu účastníka, aby svoje podanie v stanovenej lehote doplnil alebo opravil,

ale na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p.

21.

V posudzovanej veci nielenže nebolo povinnosťou prvoinštančného súdu poučovať žalobcu, ako má

správne označiť žalovaný subjekt, resp. ho vôbec upozorňovať na to, že označil subjekt, ktorý nemá
právnu subjektivitu, ale bolo naopak povinnosťou súdu, na ktorý žalobca svoju žalobu podal skúmať,
či má splnené podmienky konania, avšak Okresný súd Poprad v rozpore so zákonom, si túto svoju
povinnosť nesplnil, napriek tomu, že z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že skutočnosť, že
organizačná zložka zahraničnej, a to či už fyzickej, alebo právnickej osoby umiestnená na území

Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je
nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, nakoľko vo všetkých záležitostiach
týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je
organizačná zložka súčasťou, z čoho vyplýva, že právnu subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch
výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.

22.

Za fatálny a v absolútnom rozpore so zákonom je nutné označiť aj procesný postup Okresného súdu
Poprad, ktorý uznesením zo dňa 11. januára 2018, č. k. 12C/206/2016 - 121 rozhodol tak, že na miesto

v žalobe označeného subjektu bez právnej subjektivity, pripustil vstup subjektu s právnou subjektivitou
(Genertel poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská
cesta 3/A, IČO: 36 869 511 za nového žalovaného: Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava,
Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332), nakoľko žalobcom označený žalovaný subjekt nemal v čase
podaniažalobyprávnusubjektivitu(spôsobilosťbyťúčastníkomkonania),apretonebolomožnépripustiť

zmenu právne neexistujúceho subjektu za subjekt s právnou subjektivitou, keďže zákon takúto možnosť
nielenže nepripúšťa, ale najmä vylučuje.

23.

Z uvedeného dôvodu je aj právne irelevantnou námietka žalobcu v podanom odvolaní, že bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať ho na odstránenie vád podania, nakoľko nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) nie je možné odstraňovať opravou podľa § 43 O. s. p.,
keďže nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti, ale ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienok konania, ktorý spôsobuje, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale

musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O. s. p., t. j. aj v posudzovanej veci išlo o také neodstrániteľné
podmienky konania, ktoré Okresnému súdu Poprad neumožňovali v konaní vôbec pokračovať, a preto
bolo povinnosťou Okresného súdu Poprad, konanie zastaviť.24.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že nedostatok procesnej

subjektivity je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť s tým, že ak by mal žalobca
v úmysle žalovať zahraničnú právnickú osobu, musel by k žalobe pripojiť aj výpis z registra alebo z
inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná, avšak žalobca v žalobe jasne, nezameniteľne a
zrozumiteľne označil za žalovaného len organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá nemá
procesnú subjektivitu, z dôvodu ktorého nemožno hovoriť o vade podania spočívajúcej v mylnom

označení subjektu, keď nejde o chybu v písaní alebo o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla pri
písomnomvyhotovovanížaloby,nakoľkožalobcaprávenaopak,uviedolvšetkyidentifikačnéznaky,ktoré
boli potrebné na identifikáciu žalovaného subjektu.

25.

Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z § 18 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka a podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky
upravuje Obchodný zákonník. Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom,
alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu
podnikania na území Slovenskej republiky, stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním

zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou,
resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby,
prípadne jej organizačnej zložky, do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis,
podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra,

má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie, ako odštepný závod (§ 7 ods. 2
Obchodného zákonníka). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky, sa používa
obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku (§ 7 ods. 1
Obchodného zákonníka) a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby, zapísaný do obchodného
registra, je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej

zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade
odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na
území Slovenskej republiky.

26.

Žalobca vo svojej žalobe označil ako žalovaný subjekt pobočku poisťovne z iného členského štátu, ktorú,
ako už odvolací súd uviedol vyššie, označil nepochybne a nezameniteľne, spôsobom umožňujúcim
identifikovať obchodné meno zahraničnej osoby.

27.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, pobočka
poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená
na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom

poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene
vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.

28.

Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, t. j. aj pobočka poisťovne z iného členského štátu
nemá procesnú subjektivitu podľa § 61 C. s. p. (predtým § 19 O. s. p.), pretože nemá spôsobilosť mať
práva a povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesnú subjektivitu (spôsobilosť
mať práva a povinnosti) má v zmysle konštantnej judikatúry len zahraničná právnická osoba a nie jej
organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v obchodnom registri. Stranou sporu pred

súdom tak vždy musí byť zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že sa bude jednať o spor týkajúci
sa jej organizačnej zložky, pričom uvedenie údaju o umiestnení organizačnej zložky podniku má význam
len pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu v prípade, keď je zahraničná právnická osoba žalovanou
stranou a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby v zahraničí.29.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov posúdil argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní,
ktorou namietal, že napadnutý rozsudok sa opiera vo svojej podstate o staršiu rozhodovaciu prax súdov,

ktoré s poukazom na neodstrániteľný nedostatok konania v podobe chýbajúcej procesnej subjektivity
zastavovali konania za právne irelevantné, nakoľko rozhodovacia prax súdov v otázke neodstrániteľných
podmienok konania je konštantná, pričom rozhodnutia, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní v žiadnom
prípade nebolo možné aplikovať na posudzovanú vec, keďže sa týkali úplne inej právnej skutočnosti,
ktorou bolo žalobcom označenie žalovaného ako štátu (Slovenská republika) s nesprávne označeným
orgánom, ktorý mal štát v konaní zastupovať.

30.

Súd prvej inštancie preto napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol
z dôvodu premlčania ním uplatneného nároku v konaní, nakoľko sa v konaní domáhal náhrady

škody, ktoré právo podlieha dvojročnej premlčacej dobe, ktorá žalobcovi márne uplynula dňa 30.
05. 2016, keďže ako správne skonštatoval prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, ku dňu 30. 05.
2014 bol zdravotný stav žalobcu ustálený posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaného Y.. Y. N. dňa 30. 05. 2014, od kedy aj začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná
premlčacialehota,vktorejsivšakžalobcasvojnárokvočižalovanémusprávnousubjektivitouneuplatnil,

nakoľko návrh na zmenu subjektov na strane žalovaného (ako už odvolací súd uviedol vyššie, nebolo
možné nahradiť neexistujúci subjekt, t. j. subjekt bez procesnej spôsobilosti za subjekt s právnou
subjektivitou) podal až dňa 11. 04. 2017.

31.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, a nakoľko žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, keď

iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov rozsudku a ako vecne správny ho v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1
a 2 C. s. p.

32.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

33.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).