Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7112201766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya, v spore žalobkyne C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, T.W.,
zastúpenej C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, T.Š., proti žalovanému G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, T., toho času Dom sociálnych služieb, Opatovská 97, Košice, zastúpeného opatrovníčkou C. Č.,
bytom P. XX, T. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 4.okóbra 2018 č. k. 14C/1/2012-305

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala určiť
neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.10.2001 medzi B. D., B. T. a žalobkyňou ako predávajúcimi
a žalovaným G. T. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc.č.
704 o výmere 217 m2, v kat. úz. T. L. E..

2. Súd prvej inštancie právne vec posudzujúc vec podľa § 137, § 78 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa § 37, § 38 Občianskeho zákonníka (OZ) zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie

strán sporu, pretože konania sa nezúčastnili všetci tí, ktorí boli účastníkmi kúpnej zmluve o prevode
nehnuteľnosti, a teda v zmysle hmotného práva mali postavenie nútených spoločníkov, ktorí museli v
konaní vystupovať buď na strane žalobcov alebo žalovaných. Žalobu podanú za účinnosti § 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, hodnotil podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorý
nadobudol účinnosť 1.7.2016, ako žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá je procesne prípustná,
a vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom evidencie katastra, považoval za daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu,

keď iba na základe rozhodnutia súdu by mohlo dôjsť k zápisu zmeny vlastníckych vzťahov v katastri
nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal na to, že potom, čo predávajúci B. D. a B. T. v konaní
pôvodne vystupujúci ako žalobcovia v 2. a 3. rade vzali žalobu späť, z ktorých dôvodov bolo konanie
vo vzťahu medzi nimi a žalovaným zastavené, žalobkyňa nepodala návrh, aby boli ďalej zúčastnení na
konaní ako žalovaní, nestali sa preto stranou v konaní, čo zakladalo dôvod na zamietnutie žaloby podľa
§ 78 CSP. Za ďalší dôvod zamietnutia žaloby považoval nepreukázanie dôvodov neplatnosti kúpnej
zmluvy tvrdených žalobkyňou, ktorými mala byť nespôsobilosť žalovaného B. D. a predávajúceho B. T.

uzatvoriť kúpnu zmluvu pre duševnú poruchu, a súčasne nedostatok slobodnej vôle žalobkyne, ktorá
mala zmluvu uzavrieť pod nátlakom žalovaného. Žalobkyňa pritom tvrdila, že po vyslovení neplatnosti
kúpnej zmluvy žalovaný bude naďalej mať záujem o uzatvorenie novej kúpnej zmluvy, avšak táto mu
bude predaná už len za vyššiu kúpnu cenu, keďže pôvodná kúpna cena bola len symbolická. Súd prvejinštancie zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva C.. J. J. č. 2/2015 zistil, že žalovaný v čase
podpisu kúpnej zmluvy trpel ľahkou duševnou poruchou, ktorá ho však neobmedzovala v spôsobilosti
na právne úkony a bol si plne vedomý svojho zámeru kúpy nehnuteľnosti, na čom sa aj dohodol s

protistranou. Rozhodnutiami Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 7T 22/1998, sp.zn. 7T/288/1992,
sp.zn. 2T 664/2000, sp.zn. 2T 234/2002 a sp.zn. 6T 34/2006 mal preukázané, že žalovaný bol uznaný
vinným zo spáchania trestného činu výtržníctva, trestného činu porušovania domovej slobody a prečinu
násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi, avšak násilného správania sa nedopustil voči osobe
žalobkyne, a už vôbec nie v súvislosti s posudzovanou zmluvou. Naopak sama žalobkyňa vo výpovedi

dňa 22.5.2007 potvrdila, že chcela žalovanému nehnuteľnosť predať, a preto kúpnu zmluvu aj podpísala.
Nebol sporný ani fakt, že žalovaný dohodnutú kúpnu cenu predávajúcim zaplatil. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.

3. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil procesnou zodpovednosťou strán sporu
za výsledok konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože neúspešnej žalobkyni nevznikol nárok na náhradu

trov a procesne úspešný žalovaný sa vzdal práva na náhradu trov konania, nepriznal žiadnej sporovej
strane náhradu trov. Procesne neúspešnej žalobkyni uložil v rozsahu 100 % povinnosť na náhradu trov
konania štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že súd vo veci rozhodol v jej

neprítomnosti, aj keď bola práceneschopná a práceneschopná je doposiaľ, a rozhodol napriek tomu,
že nemal zabezpečené dôkazy o nespôsobilosti zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu (z obsahu
písomnosti žalobkyne vyplýva, že malo ísť o predávajúcich B. D. a B. T.), ktoré znalecké posudky
dodatočne doručí. Z uvedených dôvodov žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec
na nové konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. augusta 2019 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.

8. Žalobkyňa podľa obsahu odvolania uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/

CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d).

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať

dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.11. Namietané odvolacie dôvody neboli naplnené. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani
iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie

ďalších dôkazov nebolo potrebné, a zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov vyvodil aj
správny právny záver.

12. Súdna prax považuje za porušenie práva na spravodlivý proces aj postup súdu, ktorý vo veci
pojednával a rozhodol, hoci pre to neboli splnené procesné podmienky, ako to vo svojom odvolaní

tvrdí žalobkyňa. O takýto prípad však v prejednávanom spore nejde vzhľadom na splnenie zákonných
podmienok pre prejednanie a rozhodnutie sporu v jej neprítomnosti.

13. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

14. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

15. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť súdu odročiť pojednávanie je
potrebné vnímať ako výnimočnú a dôvody odročenia pojednávania musia byť dôležité. Takýmto
dôvodom môže byť aj prekážka, ktorá bráni sporovej strane dostaviť sa na pojednávanie, na ktoré bola
riadne a včas predvolaná. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, pritom musí súdu dôvod

oznámiť bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa a jej zástupkyňa dňa 24. 9. 2018 prevzali
predvolanie na pojednávanie (čl. 282), na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok (4. 10. 2018) a
ospravedlnili svoju neúčasť na konaní pojednávania zo zdravotných dôvodov. Odročenie pojednávania

nenavrhovali, naopak žalobkyňa výslovne uviedla, že žiada, aby jeho konanie nebolo zrušené (čl. 287).

18. Existenciu a dôležitosť dôvodov na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu. V predmetnej veci však neboli zistené žiadne dôvody na odročenie pojednávania.
Pokiaľ súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupkyne, postupoval v súlade

so zákonom, lebo pre odročenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky. Prejednanie a
rozhodnutie veci v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupkyne nemalo v danom spore za následok
porušenie procesných práv, preto nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces..

19. K odvolacím námietkam žalobkyne, že súd rozhodol bez odborného posúdenia zdravotného stavu

predávajúcich odvolací súd poukazuje na to, že zásady riadneho a spravodlivého procesu nezakladajú
povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana sporu navrhla. Dokazovanie je časťou sporového
civilného konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu
majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Rozsah

dokazovania je daný povahou posudzovaného hmotnoprávneho vzťahu, ku ktorému dokazovaniu súd
pristúpi až v čase, ak má splnené podmienky na vecné prejednanie žaloby.

20. Jednou z podmienok vecného prejednania žaloby žalobkyne bola preukázanie vecnej legitimácie
strán sporu, teda preukázanie toho, že sú nositeľmi práv alebo povinnosti, o ktoré sa v konaní jedná.

Vecnú legitimáciu v konaní o tzv. určovacích žalobách, má predovšetkým ten, kto bol účastníkom
právneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu, pretože vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného
práva, teda pri rozhodovaní o tom, kto má byť stranou sporu, je dôležité, kto bol nositeľom práva či
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva.21. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

22. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

23. Pre rozhodnutie o tom, či ide o nútené spoločenstvo (procesné) je rozhodujúca povaha predmetu

konania vyplývajúca z hmotného práva. Nútené spoločenstvo je také, kde ide o spoločné práva a
povinnosti, ktoré sa musia vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu. Kúpna zmluva je právny
úkon na strane medzi predávajúcimi a kupujúcimi, keď všetci účastníci kúpnej zmluvy sú aj nositeľmi
hmotnoprávnych oprávnení a povinností z tohto právneho úkonu vyplývajúcimi. V konaní o určení
neplatnosti kúpnej zmluvy sú dotknuté tak oprávnenia predávajúceho, ako aj kupujúceho, teda všetkých
tých, ktorí sa kúpnej zmluvy na strane predávajúcich, či kupujúcich zúčastnili. Rozsudok sa preto musí

vzťahovať na všetkých, ktorí boli zúčastnení kúpnej zmluvy. Zmluvné strany musia vystupovať buď na
strane žalobcu alebo na strane žalovaného, a pokiaľ tomu tak nie je, žaloba musí byť zamietnutá.

24. V posudzovanom spore stranami kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva bola ako
predávajúca nielen samotná žalobkyňa, ale aj B. D. a B. T., ktorí nie sú zúčastnení na konaní. Pokiaľ ako

strana sporu boli označení len niektorí z tých, ktorí sa konania museli zúčastniť, žalobu bolo nevyhnutné
zamietnuť podľa § 78 ods. 2 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z uvedených dôvodov vecne
správne, zodpovedajúce zákonnej úprave, z ktorých dôvodov ho odvolací súd potvrdil.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky podanej žaloby, posudzovanie spôsobilosti predávajúcich,

ktorí neboli stranami sporu, nemalo pre výsledok sporu žiadny význam. Dôvodne preto súd prvej
inštancie nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu. Pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že ak
žalobkyňa tvrdila, že mienila zabezpečiť dôkazné prostriedky o dôvodoch neplatnosti zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že jej bola poskytnutá dostatočná lehota na
predloženie takýchto dôkazných prostriedkov.

26. Podľa § 153 ods. 1,2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Na pojednávaní dňa 17.5.2018 žalobkyňa uviedla, že taký znalecký posudok predloží, a výzvou
súdu zo dňa 21. 5. 2018 jej bola uložená na predloženie znaleckého posudku lehota do 30.6.2018,

ktorú povinnosť nesplnila a znalecký posudok nezabezpečila ani do dňa rozhodnutia súdu 4.10.2018.
Žalovanej bol v súlade s ustanoveniami § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania poskytnutý
dostatočný priestor na realizáciu jej procesných oprávnení na zabezpečenie dôkazu.

28. Správne rozhodol súd prvej inštancie tiež o nároku na náhradu trov konania štátu a strán sporu

aplikujúc § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci, s prihliadnutím na vzdanie sa nároku na náhradu trov žalovaným. Vzhľadom na
neúspešnosť žalobkyne je táto povinná znášať tiež náklady znaleckého dokazovania hradené štátom.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1,

§ 262, § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešnou sporovou stranou, preto
jej nepatrí nárok na náhradu trov konania, žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, z
ktorých dôvodov odvolací súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).