Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/262/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316212790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: W., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX,
W. XX, A., zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému:
P. M., F. X, A., Y. D. XXX Z. B. W., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 26.09.2017, č.k. 24Csp/14/2016-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č.k. 24Csp/14/2016-46, zamietol v celom

rozsahu žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.07.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia nesplatenej istiny úveru v sume 344 eur, poplatku v sume 318,24 eura, úroku vo výške
32 % ročne, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, trov mediačného konania v sume 225,87 eura,
poplatku za upomienky v sume 20 eur a zmluvnej pokuty v sume 312 eur, všetko titulom poskytnutia
úveru žalovanému na základe zmluvy o úvere č. 106800607 zo dňa 16.11.2012 (ďalej len „zmluva o

úvere“) v sume 900 eur. Žalovaný sa podľa predmetnej zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver
spolu s poplatkom v sume 468 eur v 4 mesačných splátkach po á 342 eur, počnúc dňom 26.12.2012.
Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere (ďalej
len „všeobecné podmienky“), sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve
tretiny poplatku náklady spojené so zmluvou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok, stratil výhodu splátok a jeho dlh sa stal splatný v celosti dňa 18.08.2013; žalobcovi pritom
uhradil sumu len 556 eur. Žalobca ďalej uviedol, že podľa všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal

uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok zmluvy poplatok za zasielanie upomienok, celkom
v sume 20 eur. K urovnaniu sporu medzi stranami nedošlo ani mediačným konaním pred Mediačným
centrom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., keď mediáciu zmaril žalovaný, ktorý
sa v zmluve o úvere zaviazal uhradiť žalobcovi všetky náklady vzniknuté v súvislosti s uplatnením práva
v mediačnom konaní.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa §

177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“), keď žalovaný
sa k žalobe nevyjadril. Konajúci súd považoval pritom za nesporný skutkový stav týkajúci sa uzavretia
zmluvy o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1.368 eur, v
4 mesačných splátkach po á 342 eur, počnúc od 26.12.2012, končiac dňom 26.03.2013, ako aj to,že žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 556 eur. Uplatnený nárok následne posudzoval ako nárok na
vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru a zaplatenie dohodnutého úroku z úveru a odplaty za
poskytnutie úveru podľa § 497 a § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 2 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 až 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyhodnotil zmluvný vzťah ako vzťah
spotrebiteľský a poskytnutý úver ako úver spotrebiteľský v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

4. Konajúci súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie nesplateného úveru (istina a poplatok), úroku
z úveru a úroku z omeškania ako premlčaný, keď na premlčanie bol povinný prihliadať v zmysle §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, hoci sa ho žalovaný ako spotrebiteľ nedovolával.
Uviedol, že trojročná premlčacia doba začala v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, najneskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti štvrtej
splátky úveru, t.j. odo dňa 27.03.2013, kedy žalobca mohol právo vykonať po prvý raz, avšak žalobu

doručil konajúcemu súdu až dňa 27.07.2016, t.j. po viac ako troch rokoch. Pritom zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo, že sa stal dlh splatným dňa 18.08.2013, ako tvrdil žalobca.

5. Pokiaľ išlo o zostávajúce nároky žalobcu na zaplatenie mediačných poplatkov, poplatku za upomienky
a zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie zamietol žalobu v tejto časti z dôvodu chýbajúcich rozhodujúcich

skutkových tvrdení, nakoľko mu nebolo zrejmé ako žalovaný splácal úver, kedy a ako prebehlo mediačné
konanie, kedy a aké upomienky žalobca žalovanému zaslal a za porušenie ktorej povinnosti mal
žalovaný zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca bol v zmysle § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 C.s.p. povinný
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, resp. rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktorý opis
nemožno v zmysle § 132 ods. 2 C.s.p. nahradiť odkazom na označené dôkazy. Konajúci súd pritom

zastával názor, že nebol povinný požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods. 2
C.s.p., nakoľko žalovaný bol spotrebiteľom.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci celkový úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p.Žalobcasanestotožnilsnázoromkonajúcehosúduohľadnepremlčaniajehonároku.Vychádzajúc
zo skutočnosti, že žalovaný uhradil prvú splátku úveru v sume 356 eur až dňa 03.07.2013, druhú splátku

v sume 200 eur dňa 12.09.2014, pričom dňa 10.05.2017 uhradil sumu 369,87 eura, bol toho názoru, že
žalovaný mu spôsobil škodu, a to úmyselne, nakoľko pred splatnosťou dlhu mu neuhradil žiadnu splátku;
jeho právo sa preto premlčalo za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Vzhľadom na to, že sporové strany uzavreli zmluvu o úvere dňa 26.11.2012, žalobca konštatoval, že
žalobu podal na konajúci súd včas.

8. Pokiaľ išlo o nárok na zmluvnú pokutu žalobca poukázal na bod 4 všeobecných podmienok, podľa
ktorého sa strany dohodli, že v prípade, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť, stáva sa celý dlh splatný
okamžite. V takom prípade má dlžník možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky spolu so zmluvnou

pokutou v sume 30 eur. Žalovaný bol riadne oboznámený so všeobecnými podmienkami tvoriacimi
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, čo potvrdil i svojim podpisom na zmluve, a teda vedel, že pokiaľ
si nebude plniť svoje zmluvné povinnosti, bude musieť vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatky; tie boli
dohodnuté v súlade so zákonom a nemožno ich považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Žalobca vytkol konajúcemu súdu, že zamietol jeho nárok na zaplatenie poplatku za upomienky, ktorý
si uplatnil v súlade s ustanovením § 9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
jeho zmysle bol povinný informovať žalovaného ako spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky
zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a
to najneskôr do 15 dní odo dňa jej splatnosti. Zároveň sa zmluvné strany vo všeobecných podmienkach

dohodli, že žalovaný uhradí veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 4 eurá, a to do 5 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalobca zaslal žalovanému formou krátkej textovej správy spolu
5 upomienok, a to dňa 10.01.2013, 10.02.2013, 13.03.2013, 31.03.2013 a 20.04.2013.10. A napokon žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie „zastavil“ žalobu v časti
týkajúcej sa trov mediačného konania z dôvodu nepreukázania priebehu mediačného konania a s ním
vzniknutých nákladov, zakladá do spisu návrh na začatie mediačného konania a písomné vyhlásenia

mediátora.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 26.09.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Vo veci samej nebolo sporné a konajúci súd správne ustálil, že úverová zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalovaný, na rozdiel od žalobcu,
pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému. Žalobca sa podľa opisu rozhodujúcich

skutočností uvedených v žalobe domáhal zaplatenia nesplatenej časti úveru pozostávajúcej z 1/ istiny
344 eur, 2/ poplatku v sume 318,24 eura, 3/ úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 900 eur od 16.11.2012
do 03.07.2013 (spolu 180,69 eura), zo sumy 544 eur od 04.07.2013 do 12.09.2014 (spolu 207,94 eura)
a zo sumy 344 eur od 13.09.2014 do zaplatenia, 4/ úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
862,24 eura od 18.08.2013 do 12.09.2014 (spolu 73,70 eura) a zo sumy 662,24 eura od 13.09.2014

do zaplatenia a 5/ nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pozostávajúcich z trov mediačného
konania v sume 225,87 eura, poplatku za upomienky v sume 20 eur a zmluvnej pokuty v sume 312 eur.
Súd prvej inštancie jeho žalobu v časti týkajúcej sa nesplateného úveru (ako istina a poplatok), úroku
z úveru a úroku z omeškania zamietol z dôvodu premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď
na premlčanie prihliadal v zmysle vtedy účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Žalovaný namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku v
tejto časti majúc za to, že konajúci súd mal správne aplikovať ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v danom prípade išlo o nárok na náhradu škody spôsobený žalovaným úmyselne;
tútoskutočnosťmalopotvrdzovaťsprávaniežalovaného,ktorýpredsplatnosťoudlhuneuhradilžalobcovi
žiadnu splátku. Keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16.11.2012, mal žalobca za to, že si uplatnil

žalobný nárok v rámci plynutia premlčacej doby. Odvolací súd sa s vyššie uvedenou námietkou žalobcu
nestotožnil.

18. V prvom rade odvolací súd udáva, že z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených samotným
žalobcom v žalobe je zrejmé, že tento si uplatnil žalobný nárok titulom nesplnenia povinností, na ktoré

sa žalovaný zaviazal v zmluve o úvere, t.j. titulom porušenia zmluvného záväzku žalovaného, a nie
titulom náhrady škody. Z obsahu žaloby nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že v dôsledku nesplnenia
konkrétnej povinnosti žalovaného mu vznikla určitá majetková škoda, t.j. ujma, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Ak sa žalobca mienil domáhať zaplatenia dlžnej sumy
titulom náhrady škody, mal v tomto smere tvrdiť a preukazovať základné predpoklady pre uplatnenie

nároku,zaktorésapovažujevznikškody,protiprávnekonaniežalovaného,zavinenieapríčinnásúvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, čo však v žalobe absentuje. Nemožno potom súhlasiť s
námietkou žalobcu, podľa ktorej mal konajúci súd, pri posúdení premlčania časti jeho nároku aplikovať
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na prípady, keď je predmetom konanianárok na náhradu škody. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil, že sa voči žalovanému domáha
náhrady škody, konajúci súd pri skúmaní premlčania jeho nároku správne aplikoval ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zmluvy o úvere je potom zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli,

že žalovaný uhradí svoj dlh voči žalobcovi v štyroch po sebe nasledujúcich mesačných splátkach po á
342 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 26.12.2012. Splatnosťou poslednej (v poradí štvrtej) mesačnej
splátky dňa 26.03.2013 sa stal splatný celý dlh žalovaného, a preto bol žalobca oprávnený domáhať sa
jeho úhrady na súde nasledujúci deň po jeho splatnosti, t.j. dňa 27.03.2013. Od tohto dňa mu zároveň
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka na podanie

žaloby na súd, ktorá tak uplynula dňa 27.03.2016. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie
dňa 27.07.2016, podal ju po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie pritom správne zdôraznil, že
z ničoho nevyplývalo tvrdenie žalobcu o zosplatnení celého dlhu dňa 18.08.2013. Úrok z úveru a úrok
z omeškania predstavovali príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a preto
pokiaľ sa premlčal základ nároku, zanikol i nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky.

19. Pokiaľ žalobca vytýkal konajúcemu súdu i to, že zamietol jeho nárok týkajúci sa zaplatenia zmluvnej
pokuty, poplatku za upomienky a trov mediačného konania, i tejto jeho námietke nemožno podľa mienky
odvolacieho súdu priznať úspech.

20. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 312 eur, bez toho,
aby tento nárok akokoľvek bližšie odôvodnil uvedením porušenia akej zmluvnej povinnosti sa dopustil
žalovaný, ktorá by mala za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu v uplatnenej sume. Žalobca

ozrejmil dôvodnosť základu nároku v tejto časti až v odvolaní, bez toho, aby súčasne odôvodnil jeho
výšku. Rovnako, pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie poplatku za upomienky v sume 20 eur, žalobca
v žalobe bez ďalšieho uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok sa mal žalovaný zaviazať na
zaplatenie poplatku za zaslanie upomienok pre prípad porušenia podmienok zmluvy o úveru. V žalobe
však absentovalo skutkové tvrdenie žalobcu, z ktorého by vyplývalo, kedy a z akého dôvodu mal žalobca

zasielať žalovanému upomienky v celkovej sume 20 eur, ku ktorému tvrdeniu žalobca prikročil až v
odvolaní. V ňom žalobca uviedol, že žalovanému zasielal v dňoch 10.01.2013, 10.02.2013, 13.03.2013,
31.03.2013 a 20.04.2013 krátke textové správy, ktorých obsahom malo byť upozornenie na nesplnenie
povinnosti žalovaného uhradiť splátky spotrebiteľského úveru v lehote ich splatnosti, pričom každá zo
správbolaspoplatnenásumou4eurá.Žalobažalobcupretovčastinárokunazmluvnúpokutuapoplatku

za upomienky nebola odôvodnená. Žalobca bol pre úspech v spore pritom povinný nároky uplatnené v
konaní riadne skutkovo odôvodniť a následne i preukázať. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý pre nesplnenie povinnosti žalobcu tvrdiť, jeho žalobu v tejto časti zamietol.

22. A napokon pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie trov mediačného konania, žalobca v odvolaní nenamietal

nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že vyhoveniu žalobe v tejto časti bránili nedostatočné
rozhodujúce skutkové tvrdenia o tom, ako žalovaný splácal úver a kedy a za akých okolností prebehlo
mediačné konanie. Domnieval sa, že konajúci súd žalobu v tejto časti zamietol (žalobca uviedol
nesprávne „zastavil“ - pozn. odvolacieho súdu) z dôvodu chýbajúcich dôkazov, a preto spolu s
odvolaním predložil ako dôkaz návrh na začatie mediačného konania zo dňa 19.08.2013 a vyjadrenie

mediátora o jeho skončení z dôvodu nedoručenia výzvy mediačného centra na vyjadrenie žalovanému.
Žalobca tak v odvolaní neuviedol, v čom konkrétne mala spočívať nesprávnosť záveru konajúceho
súdu o absencii rozhodujúcich skutkových tvrdení i pokiaľ išlo o nárok na náhradu trov mediačného
konania,resp.vychádzajúczjehoodvolania,žalobcavytýkalkonajúcemusúdutaképochybenie,ktorého
sa nedopustil; žalobu o zaplatenie trov mediačného konania totiž nezamietol z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena, ale bremena tvrdenia, ktoré mu predchádza. Strana sporu je totiž povinná najskôr
tvrdiť skutočnosti, ktorú sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, a až
následne tieto preukázať. Odvolací súd pre úplnosť k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní dopĺňa,
že ich žalobca uviedol (a dôkaz o mediačnom konaní predložil) až v odvolacom konaní, tieto predstavujú
neprípustné novoty v zmysle § 366 C.s.p., a preto na ne odvolací súd nemohol prihliadať.

23. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalobca v odvolaní neuviedol
také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vnapadnutom rozsudku, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1C.s.p., keď žalovanému, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).